Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/164/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708200897
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6708200897.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky v právnej veci navrhovateľky Bc. J. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P., J. D. N. XXXX/X, zastúpenej Mgr. Iankom Troiakom, advokátom, so sídlom
Zvolen, Dukelských hrdinov č. 34, proti odporcovi Mesto Zvolen, IČO: 32 04 39, so sídlom Zvolen,
Námestie Slobody č. 22, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu I./ Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700 so sídlom Bratislava, Dostojevský rad 4, o náhradu škody v sume

1.887,67 Eur spôsobenej úrazom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
12C/11/2008 - 312, zo dňa 15. 02. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť
navrhovateľke 1 887,67 eur a nahradiť jej trovy konania vo výške 1 016,91 eur do troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd mal za preukázané, že odporca - Mesto Zvolen zodpovedá za údržbu a čistotou mestských
komunikácií podľa § 11 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Zvolen č. 34/1996. Poukázal
aj na ust. § 12 ods. 4 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Zvolen č. 34/1996 kde sa hovorí o
poľadovici, ktorá musí byť odstránená čo najskôr po jej vytvorení. Odstraňovanie snehu a poľadovice

z chodníkov je potrebné podľa situácie vykonávať viackrát v priebehu dňa . Počas poľadovice musia
byť chodníky posypané, materiálmi zdrsňujúcimi námrazu tak, aby chodníky boli bezpečne schodné.
V tomto prípade nebol chodník posypaný zdrsňujúcim materiálom, a tak k úrazu mohlo dôjsť aj pri
opatrnosti. Súd nevidel spoluzavinenie navrhovateľky na úraze, a preto neznižoval náhradu škody. K
výške priznanej škody v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľke priznal
náhradu za „nemocničné ošetrenie od 07. 02. 2006 do 10. 02. 2006, následne v domácom ošetrení od

11.02.2006do11.08.2006,od06.07.2006 do03.08.2006kúpeľnúliečbuvBojniciach.
Priznal nárok navrhovateľke za bolestné vyčíslené podľa bodového hodnotenia N.. B., vo výške 140
bodov, čo pri sadzbe 316,50 Sk predstavuje 44 310,- Sk, po prepočítaní to robí 1 470,80 eur s tým, že za
obdobie od 07. 02. 2006 do 11. 08. 2006 navrhovateľka mala podľa vyčíslenia denný vymeriavací základ
424,- Sk, t. j. 14,08 eur. Za rozhodné obdobie za rok 2005 jej nárok predstavoval 12 158,- Sk, t. j. 403,50
eur.“ Súd mal za to, že Mesto Zvolen si nevykonávalo svoje povinnosti vyplývajúce zo zabezpečenia

pojazdnosti ciest a priechodnosti mestských komunikácií, a preto návrhu navrhovateľky vyhovel.

Protitomutorozsudkupodalodvolanie odporcaažiadal,abysúdzrušilrozsudok avrátilvecsúduprvého
stupňanaďalšiekonaniealeboabyhozmeniltak,ženávrhnavrhovateľkyzamietne. Odvolateľmalzato,
že odporca si splnil všetky prevenčné povinnosti, ktoré mu zo zákona vyplývajú, v úmysle predchádzať
škodám na miestnych komunikáciách. Za týmto účelom uzatvoril zmluvu o dielo so zhotoviteľom,

spoločnosťou Sliačan SK, s. r.o. so sídlom Zvolen. Z predloženého denného záznamu strojného čistenia
je zrejmé, že na danej komunikácii bola v deň úrazu vykonaná údržba. Súd sa nevysporiadal v konaní sotázkou, či do úvahy ako subjekt, ktorý by mal niesť zodpovednosť za škodu neprichádza aj spoločnosť
Sliačan, SK, s. r.o., so sídlom Strážska cesta 7892, Zvolen, IČO: 36 054 372. Skutočnosť,
že navrhovateľ zobral svoj návrh voči tejto spoločnosti späť, ešte neznamená, že tu nie je daná jej

zodpovednosť za škodu. Ďalej namietal, že súd neprihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka bola z
titulu úrazu odškodnená, a to poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Bratislava, čo uviedla
navrhovateľka dňa 22. 01. 2007 do úradného záznamu spísaného na Mestskom úrade vo Zvolene,
a nepreveril si súd presnú výšku náhrady škody, ktorá jej z tohto titulu bola vyplatená. Mal za to, že
súd nebral do úvahy klimatologický posudok Slovenského hydrometeorologického ústavu, Jeséniova

17 zo dňa 23. 09. 2009, v ktorom sa uvádza, že dňa 07. 02. 2006 o 05:30 hod. bolo
v oblasti Zvolen, ul. Jesenského počasie s 90% pokrytím oblohy oblačnosťou bez výskytu zrážok.
Teplota vzduchu vo výške 2m nad zemským povrchom poklesla na - 21 °C v prízemnej vrstve ovzdušia.
Vo výške 5 cm nad zemským povrchom poklesla na - 24 °C. Relatívna vlhkosť vzduchu dosahovala
85%. Ostatný zemský povrch bol výrazne zamrznutý, pri veľmi silných mrazoch. Sama navrhovateľka
do značnej miery prispela k vzniku škody na zdraví, a to najmä tým, že nevyužila všetky možnosti, aby

tejto škode predišla. Súd sa s uvedenými skutočnosťami pri ustálení zodpovednosti a výšky náhrady
škody vôbec nevysporiadal, ani na ne neprihliadal. Príčinou úrazu navrhovateľky nebola závada v
schodnosti miestnej komunikácie, ale skutočnosť, že navrhovateľka porušila právnu povinnosť tak, že
nedostatočne predchádzala škode na zdraví a vystavila sa nebezpečenstvu pádu a možnosti úrazu na
komunikáciách. Odporca žiadal vykonať dokazovanie zabezpečením vyjadrenia odborníka k tomu, aký

posypový materiál mal byť použitý, aby za počasia, ktoré bolo v deň, keď navrhovateľka utrpela úraz,
boli chodníky bez známky poľadovice, resp. či existuje posypový materiál, ktorým by bolo možné tieto
účinky dosiahnuť, pričom prvostupňový súd takýto dôkaz nevykonal. Odporca namietal aj výšku trov
konania, pričom mu nie je zrejmé, na základe akých podkladov navrhovateľke priznal trovy konania vo
výške 1 016,91 eur, keď v odôvodnení rozsudku na str. 12 sa uvádza, že trovy právneho zastúpenia v

celom konaní predstavujú sumu 545,80 eur.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a

bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 od. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 mu vracia vec na ďalšie konanie.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu pokiaľ ide o zodpovednosť odporcu za vznik
škody. Základ nároku navrhovateľky voči odporcovi je teda daný. Zodpovednosť odporcu - Mesta Zvolen

vyplývazoVšeobecnezáväznéhonariadeniač.34,ktorénariadenieoverejnomporiadkuvmesteZvolen
bolo schválené uznesením mestského zastupiteľstva vo Zvolene č. 101/96 zo dňa 17. 12. 1996 a
nadobudlo účinnosť dňom 08. 01. 1997. Uvedená zodpovednosť mesta vyplýva priamo
z § 11 ods. 2 uvedeného nariadenia, kde je uvedené, že za údržbu a čistotu mestskej komunikácie
zodpovedá mesto. Výkon správy mestských komunikácií môže mesto zmluvne previesť na iné subjekty.

Pokiaľ teda v odvolaní poukazuje odporca na tú skutočnosť, že nie je pasívne vecne legitimovaný v
predmetnom konaní, ale týmto subjektom je spoločnosť Sliačan SK, s. r. o., Zvolen, uvedenú námietku
odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Navrhovateľka je ako občan mesta Zvolen vo vzťahu k odporcovi
a nie vo vzťahu k spoločnosti Sliačan SK, s. r. o., Zvolen. To, že výkon správy mestských
komunikácií mesto zmluvne previedlo na spoločnosť Sliačan SK, s. r. o., Zvolen na základe zmluvy o

dielo č. 19/2004, nezakladá zodpovednosť tejto spoločnosti voči navrhovateľke. V právnom vzťahu so
spoločnosťou Sliačan SK, s. r. o., je odporca a nie navrhovateľka. Pokiaľ teda mali dohodnuté v bode 6
Zmluvy o dielo, že „Zhotoviteľ (spoločnosť Sliačan SK, s. r. o., Zvolen) preberá zodpovednosť za škody
spôsobené stavu MK v čase zimnej údržby . . .“, je to len vo vzťahu k odporcovi a nie k navrhovateľke.
Nie je dôvodná námietka odporcu ani v tom smere, že odporca si splnil všetky prevenčné povinnosti,

ktoré mu zo zákona vyplývajú s poukazom na uzatvorenú zmluvu o dielo so zhotoviteľom - spoločnosťou
Sliačan SK, s. r. o., Zvolen. Odporca sa nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že uzavrie takúto zmluvu o
dielo. Pokiaľ bol v konaní predložený aj denný záznam strojného čistenia, z uvedeného je zrejmé, že na
danej komunikácii bola síce v deň úrazu vykonaná údržba, avšak až o 11:30 hod. Uvedenú skutočnosť
potvrdili aj svedkovia XX.G. a W. B., že na chodníku boli závady, chodník bol len prešľapaný a nebolo

na ňom nič odhrnuté. V uvedenom úseku, ako navrhovateľka, prechádzali tiež v ranných hodinách 07.
02. 2006 o 05:30 hod. a pomáhali navrhovateľke pri úraze tým, že zavolali záchrannú službu. Chodník
bol neudržiavaný, zľadovatelý, nebol posypaný. Odporca vzhľadom na poveternostné podmienky, ktoré
v tom čase prevládali, a ktoré zhoršili schodnosť komunikácie, pričom vznikla súvislá poľadovica pripoklese teploty a vysokej vlhkosti vzduchu, mal postupovať v zmysle svojho Všeobecne záväzného
nariadenia, a to konkrétne § 12 ods. 2 až 4. Odporca zjavne podľa tohto ustanovenia paragrafu nekonal.
Poľadovicu neodstránil čo najskôr po jej vytvorení, nevykonával čistenie viackrát v priebehu dňa s

tým, že vo Všeobecne záväznom nariadení je uvedené, že v prípade poľadovice musia byť chodníky
posypané materiálmi zdrsňujúcimi námrazu tak, aby chodníky boli bezpečne schodné. V tomto smere
potom neobstojí ani námietka odporcu v odvolaní v tom smere, že okresný súd nevykonal navrhnutý
dôkaz, a to vyžiadanie vyjadrenia od odborníka ohľadom posypového materiálu. Jasne mal odporca vo
Všeobecne záväznom nariadení v bode 4 uvedené, že „. . . chodníky posypané materiálmi zdrsňujúcimi

námrazu. . .“ To, že chodník nebol riadne čistený a jeho zjazdnosť nebola zabezpečená, mal súd
preukázanú z výpovedi vypočutých svedkov, ktorí uvedenú skutočnosť jednoznačne potvrdili.

Nie je potom pravdivé tvrdenie odporcu, že príčinou úrazu navrhovateľky nebola závada v schodnosti
miestnej komunikácie. Pokiaľ odporca tvrdil v odvolaní, že práve navrhovateľka bola tá, ktorá
porušila právnu povinnosť, a to tak, že nedostatočne predchádzala škode na zdraví a vystavila sa

nebezpečenstvu pádu a možnosti úrazu na komunikáciách, tu odvolací súd dodáva, že v konaní nebolo
preukázané, že by si navrhovateľka spôsobila škodu aj svojím zavinením. V konaní bolo preukázané
dostatočným spôsobom, a to výpoveďami svedkov, že navrhovateľka mala v čase vzniku úrazu správnu
obuv. To, že sa nepridŕžala zábradlia, nie je možné jej dávať za vinu vzhľadom k tomu, že v tom úseku,
kde navrhovateľka spadla, už zábradlie nebolo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd má za to, že základ nároku je daný.

Ďalšia námietka odporcu uvedená v odvolaní, pokiaľ sa týka výšky náhrady škody, je podľa názoru
odvolacieho súdu dôvodná. Odôvodnenie prvostupňového súdu ohľadom výšky náhrady škody, ktorú

priznal navrhovateľke v celkovej sume 1 887,67 eur, je nepreskúmateľné, arbitrárne. Prvostupňový súd
v tejto časti svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, odôvodnenie rozsudku v časti výšky škody je
nezrozumiteľné a nerešpektujúce príslušné ustanovenie § 157 O. s. p. Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo vyplýva z
ustálenej judikatúry ESĽP. V zmysle judikatúry je potrebné, aby bola daná odpoveď na rozhodujúce

argumenty v danej veci. Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
je jasné a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky (III.
ÚS 119/03 - 30, IV. ÚS 115/03). Prvostupňový súd musí presne a presvedčivo uviesť z čoho pozostáva
priznaná suma navrhovateľke vo výške „1 887,67 eur“ a na základe akých listinných dôkazov uvedená
výška bola navrhovateľke priznaná. Pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že

navrhovateľke priznal náhradu za „nemocničné ošetrenie od 07. 02. 2006 do 10. 02. 2006, následne v
domácom ošetrení od 11. 02. 2006 do 11. 08. 2006, od 06. 07. 2006 do 03. 08. 2006 kúpeľnú liečbu
v Bojniciach“, tu odvolací súd udáva, že nie je zrejmé v akej výške a na základe čoho. Taktiež nie je
zrejmý pojem „nemocničné ošetrenie“. Správna bola aj námietka odporcu v tom smere, že prvostupňový
súd pri priznávaní výšky náhrady škody nezohľadnil tú skutočnosť, že navrhovateľka bola z titulu

úrazu odškodnená poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, pričom súd si túto výšku škody v konaní
nepreveril, ani ju nezohľadnil pri rozhodnutí.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné potom rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní prvostupňový súd riadne odôvodní výšku priznanej náhrady

škody, zistí, v akej výške a z akého titulu poisťovňa Allianz navrhovateľke plnila, ktorú sumu v prípade
jej dôvodnosti následne od priznanej sumy odpočíta. V ďalšom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o
trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.