Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/488/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113230479
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113230479.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocneným zástupcom TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: V. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L., ul. Sv. G. č. XXXX/X, o zaplatenie sumy 891,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/74/2014-78 zo dňa 28. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol a trovách konania z r
u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 14C/74/2014-78 zo dňa 28.04.2014 odporkyňu zaviazal zaplatiť

navrhovateľovi 658,84 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd návrh vo zvyšku zamietol.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ (jeho právny predchodca Consumer Finance Holding, a.s.)
sa návrhom zo dňa 17.09.2013 domáhal voči odporkyni zaplatenia 891,56 eur spolu s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 31.08.2010 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že odporkyňa a právny
predchodca navrhovateľa uzavreli dňa 05.03.2010 zmluvu o pôžičke č. 1932157, na základe ktorej

poskytol odporkyni celkovú výšku pôžičky 1.150 eur na zakúpenie spotrebného tovaru. Odporkyňa mala
pôžičku splácať v 55 mesačných splátkach po 20,58 eur, avšak uhradila len sumu 191,16 eur. Z dôvodu
porušenia povinnosti odporkyne splácať pôžičku riadne a včas navrhovateľ (jeho právny predchodca)
vyzvalodporkyňulistomz20.08.2010naokamžitúsplatnosťúveruaodporkyňadlžnésplátkyneuhradila.
Dlh odporkyne predstavuje 891,56 eur. Na výzvu súdu k špecifikácii nárokov uviedol, že z celkových
úhrad vo výške 952,98 eur odporkyňa uhradila 191,16 eur a je v omeškaní s úhradou 761,62 eur,

poukázal na dohodu o zmluvnej pokute v čl. 12.2 Všeobecných obchodných podmienok vo výške 10 % z
dlžnej splátky pre prípad omeškania s úhradou splátky a vyčíslenie poplatkov spolu vo výške 129,74 eur.
Následne súd citoval ust. § 497, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009, §
4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákona č. 258/2001 Z.
z.“) v znení k dátumu uzavretia zmluvy, § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
a konštatoval, že aktívnu legitimáciu navrhovateľa mal súd preukázanú z oznámenia o postúpení

pohľadávky a zmluvy o postúpení pohľadávky vrátane prílohy, ktorou bola špecifikovaná pohľadávka
voči odporkyni. Ďalej zistil, že dňa 05.03.2010 medzi Consumer Finance Holding, a.s. a odporkyňou
bola uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej sa zaviazal veriteľ poskytnúť odporkyni úver na kúpu
zariadenia Notebook Toshiba a LCD TV Samsung pri kúpnej cene 898 eur, celkovej sume pôžičky
1.191,90 eur, pri akontácii 50 eur, 6 %, pričom úver sa zaviazala dlžníčka zaplatiť v 55 splátkach po
20 eur spolu s poistením vo výške splátky 20,58 eur so splatnosťou 55 mesiacov pri ročnej úrokovej

sadzbe 12,37 % pri priemernej RPMN 48,66 eur (správne % - poznámka odvolacieho súdu) uvádzanej
RPMN 12,37 eur, pôžičke 848 eur a vyčíslených celkových nákladoch 252 eur. Zmluva bola za veriteľauzavretá predajcom, poverenou osobou Nay, a.s. Žilina. Odporkyňa bola predžalobnou upomienkou
veriteľa zo dňa 20.08.2010 upozornená na povinnosť uhradiť nároky vo výške 1.140,14 eur, pričom súd
z predloženej fotokópie doručenky zisťuje, že zásielka nebola odporkyňou prevzatá v odbernej lehote.

Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že dňa 05.03.2010 bola uhradená akontácia 50 eur, ďalej splátka
20,58 eur, a to dňa 22.11.2010, splátka 22,58 eur (správne 20,58 eur - poznámka odvolacieho súdu)
dňa 17.01.2011, splátka 50 eur dňa 28.09.2011 a dňa 07.02.2012 splátka 50 eur. Oboznámil aj obsah
amortizačnej tabuľky pre úhrady a členenie splátok od 20.04.2010 do 20.10.2014 s členením na istinu
a úrok. Súd ďalej zistil, že navrhovateľ evidoval v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok medzi

postupcom Consumer Finance Holding a.s. a postupníkom EOS KSI Slovensko s.r.o. výšku úveru 1.150
eur pri akontácii 50 eur, výšku splátky 20,58 eur pri počte 55 splátok s úhradami 191,16 eur, pri zostatku
pohľadávky 761,92 eur, zostatku príslušenstva 135,02 eur, agentúrnom poplatku 14,40 eur, pokuty za
omeškanie 10,30 eur a sankčné úroky 110,32 eur.
Súd zistil, že zmluva nespĺňa základné náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ a i/ zákona č. 548/2001
Z. z., nakoľko v zmluve nie je riadne uvedená konečná splatnosť úveru a výška, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov preto podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. považoval úver za vzniknutý
zákonom predpokladanou prezumpciou, avšak za bezúročný a bez poplatkov. Podľa zistenia veriteľ
využil svoje právo a od zmluvy odstúpil podľa § 5 zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého ak bol
spotrebiteľský úveru poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od
zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace

alebo dvoch splátok. Jednoznačne súd posúdil úkon veriteľa ako odstúpenie od zmluvy, nakoľko pri
úvere sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov do určitej miery s povinnosťou dlžníka vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, obdobne pri pôžičke, teda nejedná sa poskytnuté
plnenie v splátkach (§ 565 Občianskeho zákonníka).
Nebolo súdom zistené, že by došlo k uplynutiu premlčacej doby v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka.

Nakoľko navrhovateľ požičal odporkyni sumu 848 eur (suma tovaru 898 eur - 50 eur akontácia), splatila
sumu 191,16 eur, zaviazal súd odporkyňu na vrátenie plnenia vo výške 656,84 eur.
Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo návrhu, navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania, súd návrh v
tejto časti zamietol, pretože nezistil, že by sa dostala odporkyňa do kvalifikovaného omeškania. Podľa
zmluvy mal byť síce úver splatený v splátkach, avšak vzhľadom na bezodplatnosť úveru nemožno

považovať po dlžníkovi takéto plnenie, pretože anuitnými splátkami okrem časti istiny bola uhrádzaná
aj suma úroku za dané obdobie, teda dlžník nemohol byť povinný plniť v takom rozsahu, ako bolo
dohodnuté v zmluve a záväzným mohla byť len celková splatnosť úveru (pôžičky). Ak dlžník nie je
povinný platiť úrok a poplatky, nemôže byť platná ani dohoda o splácaní úveru v splátkach, pretože
došlo k inej transformácii právneho vzťahu, kedy dlžník je povinný vrátiť len to, čo si skutočne požičal.

Zákonom predpokladaná existencia úverového vzťahu, avšak bez poplatkov a úroku fakticky chráni
veriteľa,abynapr.neúmyselnýmopomenutímsplniťvšetkyzákonompožadovanénáležitostisanedostal
do postavenia, že by zmluva bola neplatná pre absenciu podstatných náležitostí a mohol by sa domáhať
len vydania bezdôvodného obohatenia, avšak takýto nárok by však v prípade dlhodobých úverov mohol
byť premlčaný.

Súd bol preto názoru, že odporkyňa sa môže dostať do omeškania len obdobne ako pri vydaní
bezdôvodného obohatenia až vtedy, keď jej je známe, v akej výške má skutočne plniť. Do omeškania
sa totiž nemohla dostať ani po tom, čo veriteľ vyhlásil „predčasnú splatnosť úveru“, pretože dlžník sa
nemohol dostať do omeškania s úhradami splátok, na ktorých úhradu v určenej výške nebol povinný. Je
totiž len na veriteľovi, aby pristupoval zodpovedne k plneniu svojich úloh a právam spotrebiteľa a ak ním

zavinené porušenie zákona vyvolá bezodplatnosť úveru, musí takýto nárok voči dlžníkovi uplatniť práve
z tohto dôvodu a vyzvať ho na takéto plnenie, analogicky ako pri vyzvaní na vydanie bezdôvodného
obohatenia.Aktakveriteľnespraví,dlžníksadostanenajskôrdoomeškaniaažpodni,keďsúdrozhodne
o nárokoch, pretože až vtedy dlžník vie, čo, v akej výške a z akého dôvodu má plniť. Súd preto návrh
na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol, nakoľko dlžník sa môže dostať do omeškania až vtedy, keď

nebude plniť súdom uloženú povinnosť vyjadrenú rozsudkom.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“) tak, že vzhľadom na obdobný úspech účastníkov vo veci samej (po vyčíslení sumy príslušenstva) s
prihliadnutím na vyčíslenie sumy priznaných a zamietnutých nárokov rozhodol tak, že nárok na náhradu
trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
a to proti časti rozhodnutia, ktorým súd zamietol jeho nárok na zaplatenie sumy 50 eur s príslušenstvom
a v časti úrokov z omeškania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.Uviedol, že sa nebráni právnemu posúdeniu poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov,
avšak má za to, že súd nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil. V tejto súvislosti uviedol, že
kúpna cena tovaru bola v zmysle zmluvy vo výške 898 eur, celková suma pôžičky bola 1.181,90 eur.

Nakoľko odporkyňa bola povinná v zmysle zmluvy zaplatiť akontáciu v sume 50 eur, predmetná suma
bola započítaná na výšku poskytnutých peňažných prostriedkov (898 eur) a odporkyni bola následne
poskytnutá suma vo výške 848 eur, ktorú sa táto zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami.
Odporkyňa celkovo uhradila 191,16 eur, z toho je akontácia v sume 50 eur a splátky spolu v sume 141,16
eur. Suma úhrad vo výške 191,16 eur zahŕňa už aj úhradu akontácie vo výške 50 eur, ktorú súd započítal

na sumu 848 eur, čo je suma už ponížená o akontáciu. Z uvedeného je teda zrejmé, že odporkyni bola
poskytnutá pôžička bez úrokov a bez poplatkov v sume 898 eur a nie v sume 848 eur, ako uvádza
súd. Suma 848 eur predstavuje sumu, od ktorej je už odpočítaná akontácia. Zároveň je však akontácia
zahrnutá aj medzi platbami v sume 191,16 eur. Súd teda v danom prípade zohľadnil zaplatenú akontáciu
2-krát, nakoľko akontácia je zahrnutá v sume úhrad zo strany odporkyne vo výške 191,16 eur, ktorú
odpočítal od sumy 848 eur, čo je suma pôžičky už ponížená o akontáciu.

V ďalšej časti odvolania navrhovateľ nesúhlasil s názorom súdu o nepriznaní úrokov z omeškania.
Uviedol, že si v žalobnom návrhu uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy istiny
od 31.08.2010 do zaplatenia a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy uplynula 3-dňová lehota na
dobrovoľné plnenie v zmysle výzvy zo dňa 20.08.2010, ktorá bola doručená (resp. vrátená) dňa
27.08.2010. Aj keď bola odporkyňa povinná uhradiť nižšiu sumu, na akú ju navrhovateľ vyzval, muselo

byť tejto zrejmé, že jej bol poskytnutý úver v sume 898 eur, z čoho však uhradila len sumu 191,16
eur a vzniknutý rozdiel neuhradila. Navrhovateľ mal za to, že odporkyňa sa preukázateľne dostal do
omeškania s úhradou dlžnej sumy od 31.08.2010.
V danom prípade podľa neho nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže zmluva bola aj napriek
chýbajúcimnáležitostiamvzmyslezákonač.258/2001Z.z.platná,keďžeodporkynibolúverposkytnutý.

Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou dohodnutých splátok, a teda mu vznikol nárok na úrok
z omeškania. V tomto smere navrhovateľ nesúhlasil ani s názorom súdu, že ak dlžník nie je povinný
platiť úrok a poplatky, nemôže byť platná ani dohoda o splácaní úveru v splátkach, pretože došlo k inej
transformácii právneho vzťahu, kedy je dlžník povinný vrátiť len to, čo si skutočne požičal. Nesúhlasil s
tým, že by v danom prípade zanikla aj dohoda zmluvných strán o termínoch splátok, keďže ako už bolo

uvedené, zmluva zostala platná. V danom prípade došlo len k zníženiu sumy splátky. Navrhovateľ mal
za to, že nárok na úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania dlžníka s úhradou dlžnej sumy,
na ktorý veriteľovi vzniká nárok týmto okamihom, pričom zároveň zvyšuje snahu odporkyne o úhradu
dlžnej sumy v čo najkratšom čase, keďže v prípade neúmerne dlhého časového obdobia s úhradou
dlžnej sumy rastú aj úroky z omeškania. Keďže súd priznal navrhovateľovi časť istiny, je zrejmé, že si

svoj nárok uplatnil v prevažnej časti dôvodne a zároveň vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je
preukázané, že odporkyňa sa s úhradou dlžnej sumy dostala do omeškania.
Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že odporkyňu popri
povinnosti vyplývajúcej z rozsudku zaviaže na zaplatenie sumy vo výške 50 eur s príslušenstvom a
zároveň aj na úhradu vyššie uvedených úrokov z omeškania. Zároveň si uplatnil trovy prvostupňového

a odvolacieho konania.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo
výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol a trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

(§ 221 ods. 1 písm. h/, 2 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Okresný súd napadnutým rozsudkom odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 658,84 eur. Považoval
poskytnuté peňažné plnenie zo zmluvy o pôžičke za úver bezúročný a bez poplatkov a preto pokiaľ
navrhovateľ požičal odporkyni sumu 848 eur (suma tovaru 898 eur - 50 eur akontácia) a táto splatila

sumu 191,16 eur rozdiel medzi poskytnutou sumou a zaplatenou sumou predstavuje suma 656,84 eur.
Vo zvyšku súd návrh zamietol.Voči výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol,
že súd zohľadnil zaplatenú akontáciu 2-krát, nakoľko akontácia je zahrnutá v sume úhrad zo strany
odporkyne vo výške 191,16 eur, ktorú odpočítal od sumy 848 eur, čo je suma pôžičky už ponížená o

akontáciu.

Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že kúpna cena tovaru, na ktorý navrhovateľ požičal
odporkyni peniaze na základe zmluvy o pôžičke z 05.03.2010 predstavovala sumu 898 eur. Odporkyňa
pri uzavretí zmluvy dňa 05.03.2010 zaplatila akontáciu v sume 50 eur (č.l. 7 spisu). Navrhovateľ potom

požičal odporkyni sumu 848 eur (č.l. 3 spisu). Z požičanej sumy odporkyňa zaplatila na splátkach sumu
141,16 eur ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 7 spisu) a to dňa 22.11.2010 sumu 20,58
eur, dňa 17.01.2011 sumu 20,58 eur, dňa 28.09.2011 sumu 50 eur, dňa 07.02.2012 sumu 50 eur).
Vzhľadom na uvedené podľa odvolacieho súdu okresný súd mal z odporkyňou zaplatenej sumy t.j.
191,16 eur odpočítať sumu 50 eur predstavujúcu akontáciu t.j. prvú splátku kúpnej ceny pri podpise
zmluvy pred odovzdaním veci lebo táto nie je úhradou splátky pôžičky. Inak povedané zo sumy požičanej

navrhovateľom t.j. sumy 848 eur mal odpočítať len odporkyňou zaplatené splátky v sume 141,16 eur.
Odvolanie navrhovateľa v tejto časti považoval preto za dôvodné.

V ďalšej časti odvolania navrhovateľ vyslovil nesúhlas s nepriznaním príslušenstva pohľadávky
predstavujúcej úroky z omeškania.

Navrhovateľ si v konaní aj uplatnil zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúcom po dni, kedy
uplynula trojdňová lehota na dobrovoľné plnenie daná navrhovateľom v predžalobnej upomienke z
20.08.2010 (č. l. 5 spisu) majúc za to, že odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy
od 31.08.2010.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnou úvahou súdu priznania úrokov z omeškania analogicky ako pri
bezdôvodnom obohatení t.j. až vtedy, keď je dlžníkovi známe, v akej výške má skutočne plniť a veriteľ
ho musí preto na takéto plnenie vyzvať, pričom ak tak veriteľ nespraví dlžník sa dostane najskôr do
omeškania až po dni, keď súd rozhodne o nárokoch. Zhodne s odvolaním navrhovateľa uvádza, že

zmluva napriek chýbajúcim náležitostiam v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. je platná. Odporkyňa
napriek tomu, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov je aj naďalej v omeškaní s
plnením peňažného dlhu a súd jej mal uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania z
dlžnej sumy vo výške zodpovedajúcej sadzbe úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojitosti s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to odo

dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na splnenie dlhu.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a súvisiacom výroku o
trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa okresný súd preto opätovne vysporiada so sumou 50 eur predstavujúcou akontáciu
a to aj vzhľadom na to, že odporkyňu rozsudkom zaviazal na zaplatenie sumy 658,84 eur napriek tomu,
že v odôvodnení rozhodnutia uviedol sumu 656,84 eur ako rozdiel medzi sumou 848 eur a sumou
191,16 eur. Okrem toho posúdi úroky z omeškania, dátum omeškania dlžnej sumy odporkyne voči
navrhovateľovi a ich percentuálnu výšku. V novom rozhodnutí okresný súd zároveň rozhodne aj o

trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Vo zvyšnej časti, voči ktorej odvolanie navrhovateľa nesmerovalo, zostáva rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.