Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/372/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811202993
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5811202993.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

BeniačovejačlenovsenátuMgr.MárieKašíkovejaMgr.FrantiškaDulačku,vprávnejvecinavrhovateľky:
N. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., F. S. XX, právne zastúpená: JUDr. Dušanom Serekom,
advokátom, so sídlom T., T. S. XXX/XX, proti odporcovi: J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., F. S. XX,
právnezastúpený:JUDr.SlavomíromBachyncom,advokátom,sosídlomC.XXX,ourčenievlastníckeho
práva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/50/2011-336 zo dňa
16. febuára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 eur do troch dní
k rukám právneho zástupcu navrhovateľky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou v rozsahu 1/1
novovytvorených KNC pozemkov , ktoré vznikli odčleneným od pôvodne KNE pozemkov na základe
geometrického plánu č. 91/2011 zo dňa 20.10.2011 a ktoré sú presne špecifikované vo výroku tohto
rozsudku ( výrok I.). Ďalej určil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 11/48 KN C
parc. č. 106/7 záhrady o výmere 8m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. S., obec T., a to pod B1 (výrok I.).

Na základe vykonaných dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania okresný súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný. Všetky sporné pozemky boli pôvodne súčasťou PK
parc. č. 87 z protokolu č. 23 k.ú. F. S., v ktorom boli ako podieloví spoluvlastníci vedení od roku 1924
právni predchodcovia navrhovateľky - stará matka I. F. Y. a otec navrhovateľky J. F., každý z nich v 1.
Polovicu sporných parciel navrhovateľka nadobudla podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedením po
svojom otcovi J. F., zomr. dňa XX.XX.XXXX na základe dedičského rozhodnutia zo dňa 29.05.1995 sp.

zn. D 454/1993, v ktorom je uvedené, že predmetom dedenia je aj PK parc. č. 87.
Druhú polovicu sporných nehnuteľností navrhovateľka nadobudla vydržaním, najneskôr ku dňu
06.06.2010, podľa § 134 Občianskeho zákonníka v spojení s § 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Nepretržite a nerušenie, viac než 10 rokov užívala záhradu, ktorej súčasťou sú aj sporné
pozemky, ako dobromyseľná držiteľka, v hraniciach ako boli z jednej strany vymedzené dlhodobo
existujúcim plotom a vo vstupnej časti záhrady múrom domu a zadnými stavbami na vedľajších
pozemkoch. V tejto držbe navrhovateľku nikto nerušil, stav bol pokojný a žiadne spory ohľadne hraníc

či pozemkov tam neboli. Dobromyseľnosť navrhovateľky zakladala notárska zápisnica č. N 185/1995,
Nz 532/1995 zo dňa 28.12.1995, v ktorej prehlásila, že okrem iných je aj držiteľkou a dobromyseľnou
užívateľkouPKparc.č.87zprotokoluč.23vedenejv1eštenajejstarúmatkuI.F.Y..Notárskazápisnica
bola do katastra nehnuteľností zapísaná dňa 06.06.2000.Okresný súd zistil, že išlo o notársku zápisnicu spísanú podľa vtedy účinného zák. č. 293/1992 Zb.
o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. S účinnosťou od 01. decembra 2000
boli zrušené ust. §§ 2 až 9 tohto právneho predpisu, v zmysle ktorých nadobudla navrhovateľka

oprávnenú držbu, to však nemá za následok zánik oprávnenej držby toho, kto v katastri nehnuteľnosti
je vedený ako vlastník držanej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 30.04.2013 sp. zn. 6Cdo/47/2012 publikovaný v Zbierke rozhodnutí súdov pod č.
125/2014. Konštatoval, že navrhovateľka sa minimálne od zápisu predmetného osvedčenia do katastra
dňa 06.06.2000 stala oprávnenou držiteľkou sporných nehnuteľností v podiele 1. Po uplynutí 10-

ročnej vydržacej doby, ktorá v dôsledku nerušenej oprávnenej držby uplynula dňa 06.06.2010 nadobudla
vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam vydržaním. Súd preto žalobnému návrhu v celom rozsahu
vyhovel s tým, že akékoľvek dokazovanie by bolo nadbytočné a nehospodárne, lebo by už nič nemohlo
zmeniť na ním zistenom skutkovom stave.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bol podľa okresného súdu daný, lebo vzhľadom na
aktuálnyevidenčnýstavspornýchpozemkovjesúdnerozhodnutiespôsobilýmpodkladomprevykonanie

zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti, ktorý umožní dosiahnuť zhodu medzi tvrdeným právnym stavom
a stavom zápisu v katastri nehnuteľností.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke ako úspešnej
účastníčke priznal voči neúspešnému odporcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho

poplatku, hotových výdavkov a trov právneho zastúpenia.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku neúspešnému odporcovi uložil nahradiť štátu
trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s použitím služobného motorového vozidla a v súvislosti s
vypracovaním znaleckého posudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorým sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že postupom okresného súdu
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Tento dňa 16.02.2015 vyhlásil napadnutý rozsudok napriek
neúčasti jeho právneho zástupcu na tomto pojednávaní, ktorý túto ospravedlnil. Ďalej uviedol, že aj on

ako účastník konania bol dlhodobo práceneschopný a nemohol sa pojednávania zúčastniť.
Uviedol, že navrhovateľka podala žalobu predčasne, pretože sa bránila pochybeniam v rámci ROEP
na Katastrálnom úrade v Žiline, ktorý dovtedy nevydal konečné rozhodnutie. Nikdy ho neoslovila s tým,
že chce dať veci do poriadku a s riešením ako sa vysporiadajú s majetkovou ujmou, ktorá mu týmto
vznikne. Preukázaním pochybení pri ROEP totiž aj on prišiel o pozemky, čo však nezapríčinila ani jedna

strana sporu. Navrhovateľka ho uviedla do omylu a potom ako jej sporné pozemky podpísal a previedol
ich na ňu darovacou zmluvou, žalobu zmenila. Podotkol, že nešlo z obsahu samého o zmenu žaloby,
ale o nový predmet sporu, pričom dovtedy vykonané dokazovanie sa netýkalo tejto zmeny.
Ďalej namietal, že navrhovateľka nepreukázala dobrú vieru a vierohodný nadobúdací titul, ktorý by
viedol k vydržaniu. Takýto titul nemohol existovať u novovzniknutej parcely KN C č. 106/4, nakoľko

táto nebola vytvorená z KN E parc. č. 96/1, ale podľa znaleckého posudku z KN E parc. č. 95/3,
ktorej vlastníkom a užívateľom bol on až do roku 2012, a to na základe kúpnej zmluvy a zápisu v liste
vlastníctva. Navrhovateľka tak nemohla byť dobromyseľnou so zreteľom na všetky okolnosti. Rovnako
táto dobromyseľnosť u nej ani nebola pri užívaní parciel KN C č. 106/6 a č. 106/9, pretože tento
pozemok užíva ako odkvap pod domom N. F. po dobu min. 70 rokov ako aj dom s hospodárskymi

budovami a napriek tomu, že je väčšinovým vlastníkom pozemku, nebol v konaní ani len v pozícii
vedľajšieho účastníka. Poukazoval na to, že samotný rozsudok okresného súdu je nevykonateľný,
nakoľko geometrický plán č. 90/2001 je v rozpore so znaleckým posudkom č. 17/2014 Ing. Šobichovej
a nie je použiteľný pre právne úkony. Namietal rozpor vo výkaze výmer doterajšieho a nového stavu,
pretože šetrením znalkyne bolo zistené, že hranica pozemno-knižných parciel bola posunutá. Zo

znaleckého posudku nie je zrejmé, aké konkrétne podklady pri jeho vyhotovení použila znalkyňa.
Pripustil rozdiel v pôvodnom meraní a aktuálnom meraní s tým, že nepresnosť však nemôže byť takmer
45% výmery pozemku, najmä keď ide o dlhodobo zastavanú časť obce, kde hranice parciel čiastočne
tvoria aj jednotlivé domy.
Odporca nesúhlasil s rozhodnutím o trovách konania, pretože nebol príčinou zle vykonaných

pozemkových úprav, nie je povinný znášať tieto trovy v celom rozsahu sám. Naopak bol najviac
poškodený tým, že sa vzdal svojho majetku a svojim konaním sa snažil o urýchlené ukončenie sporu.Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala rozsudok v celom rozsahu ako vecne
správny potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania.
Za nedôvodnú označil námietku odporcu týkajúcu sa odňatia možnosti konať pred súdom.

Nesúhlasila s tvrdením, že nie je dobromyseľnou držiteľkou sporných nehnuteľností. Naopak nielen
zo záverov znaleckého dokazovania Ing. Anny Šobichovej, ale aj z ohliadky na mieste samom a
z osvedčenia o držbe bolo zistené, že sporné nehnuteľnosti boli v prírode oplotené, boli tvorené
hranicou susedných hospodárskych budov a ňou a jej rodinnými príslušníkmi užívané ako záhrada s
trvalým trávnatým porastom. Pokiaľ ide o účastníctvo N. F., jeho pasívna legitimácia z listov vlastníctva

nevyplývala, nakoľko nebol vedený ako spoluvlastník, resp. výlučný vlastník žiadnej zo sporných
nehnuteľností.
Za nedôvodné označila vyjadrenie odporcu o nesúlade geometrického plánu č. 91/2001 so znaleckým
posudkom. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania pripustila, že súdne konanie pramenilo z
nesprávnej identifikácie pôvodných PK parciel zhotoviteľom diela ROEP pre k.ú. F. S., avšak bolo v
možnostiach odporcu mimosúdne sa dohodnúť, resp. dohodnúť sa o prevode vlastníctva na jej osobu

aj počas súdneho konania. Odporca však jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam popieral, a preto ako
neúspešný účastník je povinný nahradiť jej trovy konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku

okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadal na konkrétne námietky odvolateľa.

Z obsahu spisu mal krajský súd preukázané, že na termín pojednávania okresným súdom určený
na deň 16.02.2015 bol právny zástupca odporcu riadne predvolaný, predvolanie mu bolo doručené

dňa 02.02.2015. V deň konania pojednávania, právny zástupca odporcu ospravedlnil svoju neúčasť
z dôvodu pokračujúcej práceneschopnosti a zároveň žiadal, aby bol vo veci vytýčený nový termín
pojednávania. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že táto u právneho zástupcu
odporcutrvalaod05.02.2015.Predmetnépotvrdenieneobsahuježiadnevyjadrenieošetrujúceholekára,
týkajúce sa nemožnosti účasti právneho zástupcu odporcu na pojednávaní.

Podľa ust. § 119 ods. 3 O.s.p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto
vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný

bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotné stavu sa zúčastniť pojednávania.

Vychádzajúc z citácie vyššie uvedeného zákonného ustanovenia okresný súd postupoval správne,
keď práceneschopnosť právneho zástupcu odporcu nepovažoval s pripojeným potvrdením o
práceneschopnosti za vyjadrenie, z ktorého by bolo zrejmé, že právny zástupca odporcu sa

pojednávania zúčastniť nemôže. Pokiaľ práceneschopnosť právneho zástupcu odporcu nepovažoval za
vážny dôvod pre odročenie pojednávania a v zmysle ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
vec prejednal aj v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu, nedošlo tým k porušeniu ich
procesných práv.
Okrem toho, z obsahu spisu nevyplynulo, že by sa aj samotný odporca ospravedlnil z neúčasti na tomto

pojednávaní, z dôvodu zlého zdravotného stavu, tak ako to tvrdil v podanom odvolaní.

Ďalšie odvolacie námietky smerovali voči vecnej správnosti napadnutého rozsudku. Krajský súd
nepovažoval za dôvodné spochybňovanie oprávnenosti držby navrhovateľky. Na základe vykonaného
dokazovania okresný súd konštatoval, že jednu polovicu sporných nehnuteľností navrhovateľka

nadobudla titulom dedenia, nie titulom vydržania. Pokiaľ išlo o nadobudnutie zvyšnej časti
spoluvlastníckeho podielu vydržaním, okresný súd vychádzal zo zistenia, že bolo pre navrhovateľku
vydané osvedčenie o vydržaní, na základe ktorého sporné nehnuteľnosti bez rušenia užívala.Nepovažoval tak za pravdivé tvrdenia odporcu, že navrhovateľka nepreukázala dobrú vieru a vierohodný
nadobúdací titul, ktorý viedol k vydržaniu.

Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou odporcu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie s tým, že
v spore mal byť ako ďalší účastník žalovaný aj N. F.. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým bol ako vlastník v katastri nehnuteľností vedený práve odporca.
Skutočnosť, že zápis na liste vlastníctva nekorešponduje so skutočným stavom a podľa názoru odporcu
mal byť ako vlastník sporných nehnuteľností uvedený aj N. F., odporca v rámci prvostupňového konania

netvrdil. Z obsahu odvolania však možno skôr dospieť k záveru, že podľa názoru odporcu novovzniknuté
nehnuteľnosti zasahujú aj do vlastníckych práv práve tejto osoby. Ako však už bolo odvolacím súdom
zdôraznené, z vykonaného dokazovania a listov vlastníctva, nebola táto okolnosť žiadnym spôsobom
preukázaná.

Námietky voči záverom znaleckého posudku, ktoré sú predmetom odvolania, vzniesol odporca aj v rámci

prvostupňového konania a okresný súd sa s nimi v celom rozsahu vysporiadal. Po preskúmaní veci
krajský súd dospel k presvedčeniu, že tieto závery okresného súdu sú správne a v podrobnostiach na
tieto poukazuje (str. 3, str. 4 prvý odsek napadnutého rozsudku).
Na základe uvedených skutočností, krajský súd považoval rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci
samej za vecne správny a tento potvrdil.

Pokiaľ odporca namietal správnosť rozhodnutia okresného súdu o trovách konania, ani v tejto časti
nepovažoval krajský súd jeho odvolanie za dôvodné. Pri rozhodovaní okresný súd dôsledne vychádzal
zo zásady zodpovednosti za výsledok konania. V konaní odporca nebol úspešný, preto v zmysle ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. mu vznikla povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej navrhovateľke. Skutočnosti,

že k uvedenej situácii so spornými nehnuteľnosťami došlo z dôvodu pochybení pri vyhotovovaní ROEP
v k.ú. F. S., v súvislosti s ktorým aj sám odporca prišiel o pozemky, nemožno považovať za dôvod,
pre nepriznanie týchto trov konania. Pokiaľ by odvolací súd vychádzal z tejto filozofie odporcu, možno
zároveň ustáliť, že túto situáciu nezavinila svojim správaním ani navrhovateľka. Keďže však nebolo
možné uvedenú situáciu riešiť zmiernym spôsobom s odporcom, musela sa domáhať svojho práva

súdnou cestou.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. Keďže odvolaniu odporcu vyhovené nebolo, v odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka,
ktorej je povinný nahradiť v tejto časti z tohto štádia konania odporca. Trovy navrhovateľky pozostávajú

z trov právneho zastúpenia vo výške určenej podľa § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za 1 úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu
odporcu zo dňa 11.05.2015...64,53 eur a režijný paušál k tomuto úkonu vo výške 8,39 eur, spolu trovy
odvolacieho konania navrhovateľky predstavujú sumu 72,92 eur.
O povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu, rozhodol

krajský súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.