Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115218484
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115218484.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XX. <R.//sY.XXX/XX, XXX XX H. H., zast. opatrovníkom J. C., zamestnankyňou Okresného súdu
Zvolen, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 2000,- eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym
exekútorom Mgr. Janou Virličovou so sídlom Exekútorského úradu Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava

pod spisovou značkou EX 8700/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 4Er/2776/2015-30 zo dňa 26.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri
obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova
4, 81109Bratislava,IČO:35862882podspis.značkouIA-C/0814/0283zodňa24.10.2014.Predmetom

rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej
medzi oprávneným a povinným dňa 20.03.2013 (ďalej aj „zmluva o úvere“), na základe ktorej
oprávnený poskytol povinnému úver a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splácať v
pravidelných mesačných splátkach. Rozhodcovský súd svoju právomoc prejednať nárok oprávneného
a vo veci rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej doložky upravenej v čl. 10.2.2. Všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú integrálnou súčasťou zmluvy o úvere.

Okresný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul ex offo z
hľadiska ich súladnosti so zákonom. Pre posúdenie otázky, či bola exekúcia nariadená na základe
exekučného titulu vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej skúmal rozhodcovskú doložku,
od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút

neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej
zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).

Pritom vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako
dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok voči povinnému,

je zmluvou spotrebiteľskou, preto na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva,predovšetkým ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“) v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, normy európskeho práva, predovšetkým Smernicu Rady
93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 a judikatúru Európskeho súdneho dvora konštatoval, že rozhodcovská
doložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dohodnutá individuálne,
čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok pre úver ako súčasti
formulárovej zmluvy o úvere. Návrh zmluvy o úvere predložený oprávneným nebol dojednaný

individuálne, povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť navrhované
znenie zmluvy, vrátane jej neoddeliteľných súčastí, okrem iného aj Všeobecných obchodných
podmienok, v ktorých si zmluvné strany dohodli spôsob riešenia vzájomných sporov. Zmluvu o
úvere mohol len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam, teda aj
rozhodcovskému konaniu. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok,
vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Na rozdiel od

iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie
vyvolané oprávneným. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného
práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom.

Z dôvodov uvedených vyššie okresný súd vyslovil v závere o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako
zmluvnej podmienky, preto pokiaľ od nej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc spor prejednať a
rozhodnúť, tento bol vydaný v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného v súlade s ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

V odvolaní namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z
Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Domnieval
sa, že podľa ust. § 44 ods. 2 je súd oprávnený skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, nemá však zákonné oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola súdom opätovne posúdená. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť
len na preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci v zmysle posudzovania
jeho vecnej správnosti. V danom prípade bol exekučný titul vydaný na základe dohody zmluvných strán
oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002
Z. z.. Poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy
trojčlennýsenát,pričomjednéhočlenasenátusipriamovyberákaždástranasporuataktosapodieľaina

výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012.

Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Zároveň nesprávne aplikoval právne predpisy,
predovšetkým § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd predovšetkým nijako neskúmal vôľu
povinného, že nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky a nerešpektoval
tak princíp zmluvnej slobody. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ povinnému ako klientovi banky

bola ponúknutá rozhodcovská doložka, postupoval v súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách, podľa
ktorého banka má povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má
možnosťzákonomstanovenúponukuneprijať.Podľajehonázorubolarozhodcovskádoložkadojednaná
písomnou formou v súlade s ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá skutočnosť zakladá
legitimitu exekučnému titulu. Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia neumožnil oprávnenému uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky
sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, dochádza tým k porušeniu právnej istoty a
legitímnych očakávaní.Ústavný súd SR konštatoval, že v exekučnom konaní, v rámci ktorého dochádza k nútenému vymoženiu
povinnosti z právneho vzťahu, ktorého obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný je bez
právneho významu tá skutočnosť, že povinný bol v základnom nachádzacom konaní charakterizovaný

ako spotrebiteľ. V tomto smere dochádza podľa tvrdenia odvolateľa k neprimeranému zvýhodňovaniu
povinného pred exekučným súdom, a tým k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania.

Oprávnený zároveň nesúhlasil s postupom súdu, ktorý v danej veci aplikoval smernicu Rady č. 93/13/
EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je

určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva
vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých,
ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady
č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre
výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe

o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra
ESDvzťahujúcasanarozhodcovskédoložkyvšeobecnealeborozhodcovskédoložkyvspotrebiteľských
zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a

vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo aby napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca odvolaniu
nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p.

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom
Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 pod spis. značkou IA-C/0814/0283 zo dňa
24.10.2014. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe zmluvy o úvere zo dňa
20.03.2013 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom.

V čl. 2 bode 2.5 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v čl. 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“).

Odkaz na rozhodcovskú doložku je duplicitne upravený aj v Obchodných podmienkach pre úver v znení

účinnom od 01.08.2011, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a podľa čl. 12 bodu 12.2
ktorých sa zmluvné strany v prípade, že nedosiahnu dohodu vo vzájomných sporoch, dohodli na ich
riešení podľa rozhodcovskej doložky uvedenej vo VOP.

Podľa čl. 10 bodu 10.2.2 II. časti Všeobecných obchodných podmienok v znení platnom v čase uzavretia

zmluvy o úvere, ktoré sú v zmysle čl. 2 bodu 3 tejto zmluvy jej súčasťou, sa zmluvné strany dohodli,
že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb,
bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a
zánik príslušnej zmluvy, budú riešené podľa rozhodcovskej doložky v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania;b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Zmluvné strany sa ďalej podľa čl. 10 bodu 10.2.3 dohodli, že ak klient (povinný), najneskôr pri uzavretí
bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou
nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre

exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,

môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.
novembra 2011, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný

skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na
uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp.
zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997

uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že zmluva

o úvere uzavretá dňa 20.03.2013 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania
zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri
uzatváranízmluvyoúverebolkonalvrámcipredmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskej
činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného

dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a
dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto postupoval správne, keď
na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva
a posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho
núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom
mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvekspôsobom zmeniť, mohol len úver odmietnuť alebo ho prijať a podrobiť sa tak všetkým podmienkam
zmluvy a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom,

je neprijateľná. Dodávateľ, ktorý vo väčšine prípadov podáva žaloby z obdobných úverových zmlúv
nadobudol voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že v dopredu naformulovanej zmluve s
adhéznou povahou určil, kto s konečnou platnosťou vzájomný spor rozhodne a vylúčil tak ochranu práv
spotrebiteľa všeobecným súdom. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka
je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - I. ÚS 38-2013,

Rapid life zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého, ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť
považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy
odoprávneného,neoboznámiltohtoúčastníkaexekučnéhokonaniasosvojímstanoviskomoneplatnosti
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že
platnéprávopripúšťaprotirozhodnutiuexekučnéhosúduozastaveníexekúcie,alebozamietnutížiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za
zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom
odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval

zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov
konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov
právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

Taktiež argument oprávneného poukazujúci na aplikáciu Smernice Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Európskeho súdneho dvora
odvolacísúdnepovažovalzadôvodný,nakoľkoexekučnýsúdvrozhodnutíaplikovalvnútroštátnuprávnu
úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa, do ktorej bola uvedená smernica
implementovaná.

Odvolací súd sa námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené
ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila ustanovenie
§ 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné.

Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených Všeobecných
obchodných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere je v rozpore s právnymi normami,
ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd dospel k správnemu
záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vydať

rozhodcovské rozhodnutie. Preto bolo správne aj jeho rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 219

ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.