Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201814
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515201814.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska č.5,
Bratislava,IČO:35724803,právnezastúpeného:MCGAlegal,s.r.o.,Partizánskač.2,81103Bratislava,
IČO: 36715662, proti povinnému: L. O., J.. XX.XX.XXXX, E. Č.. XX, XXX XX E. Č.. XX, o vymoženie
sumy 397,33 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
4Er/211/2015-18 zo dňa 25. novembra 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pod sp.zn. D. XXX/XXXX zo dňa 9.4.2015 podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v spojení s § 23a ods.1 zákona č. 633/1992 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Pri rozhodovaní

vychádzal zo Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.9.2006,
ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je fyzická osoba spotrebiteľ. Exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovskej,
arbitrážnej a mediačnej a.s., so sídlom v Bratislave, vydaný dňa 14.2.2014 pod sp.zn. XXXXXXX,
s vyznačenou právoplatnosťou dňom 27.3.2014 a vykonateľnosťou dňom 31.3.2014. Okresný súd
v dôvodoch konštatoval, že rozhodcovská doložka v dobe 5.38 obchodných podmienok úverového

vzťahu medzi pôvodným veriteľom A. S. a povinným, je neprijateľnou podmienkou a neplatnou z
dôvodu, že nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Znenie doložky núti spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu a nedáva na výber riešeniu sporu všeobecným súdom. Dojednanie dosahuje
intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore najmä s § 52
Občianskehozákonníka,čospôsobujejejneplatnosť.Vovecitakrozhodolorgán,ktorýnemalprávomoc,
čo jej jednou z podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 8.12.2015, ktorým žiadal
zmenu napadnutého rozhodnutia a poverenie vykonaním exekúcie súdneho exekútora v zmysle jeho
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup exekučného súdu nepovažuje odvolateľ
za správny s poukazom na dôvodovú správu NR SR k ustanoveniu § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp.zn. 9 CoE 18/2010, rozhodnutie Krajského

súdu v Bratislave sp.zn. 18 CoE 924/09 a pod. a napokon rozsudok Súdneho dvora EÚ C- 40/2008.
Odvolateľ v závere vyslovil presvedčenie, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods.1
zákona o rozhodcovskom konaní (zákon č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa
zákona. Neobsahuje žiadnu neprijateľnú podmienku, kde nedošlo k vymáhaniu plnenia v rozpore s
dobrými mravmi. Návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.Zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na rozhodnutie, podanému odvolaniu nevyhovela a v súlade
s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpila vec na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Súd
prvého stupňa vyhodnotil exekučný titul v predmetnom exekučnom konaní vecne správne a správne sú
aj jeho dôvody, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd len pre úplnosť zdôrazňuje s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. 3. 2012
sp. zn. 6Cdo/1/2012, že neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania
exekúcie,atoajvštádiupoverovaniažiadostisúdnehoexekútoranavýkonexekúcie.Princípvigilantibus
iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v
spotrebiteľskej veci, je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá

vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského
súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za
následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na

ochranuprávspotrebiteľatvoriacichsamostatnéodvetviepráva,atospotrebiteľsképrávo.Týmtoúčelom
je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy. V prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so
zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný
súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu, pokiaľ ide o zdôvodnenie

neplatnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej nebola riadne preukázaná vôľa povinného uzatvoriť
rozhodcovskú zmluvu. Povinný nemal na výber a bol nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému
konaniu. Podľa ustanovenia bodu 5.38 Obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006),
ktorémajúbyťsúčasťou zmluvyoúvere,saoprávnenýapovinnýdohodli,ževšetkymedzinimivzniknuté
spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiace, vrátane sporov o platnosť, výklad

alebo zrušenie zmluvy, predložia na rozhodnutie konkrétnemu rozhodcovskému súdu so sídlom v G.,
pričom sa zmluvné strany podrobia rozhodnutiu tohto súdu a jeho rozhodnutie bude záväzné. Zároveň
sa zmluvné strany môžu dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu niektorej zo strán, že
všetky spory predložia inému rozhodcovskému súdu.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje neprijateľnosť takejto rozhodcovskej doložky
ako zmluvnej podmienky spotrebiteľského vzťahu z dôvodov, týkajúcich sa najmä jej obsahu a
účelovosti, ktorý svojou formuláciou vyznieva preukázateľne najmä v prospech oprávneného a vyvoláva
tým nerovnovážny stav v postavení subjektov zmluvného vzťahu z hľadiska ich povinností, ale
najmä práva domáhať sa ochrany v prípade súdneho konania vo vzťahu k predmetu zmluvy, resp.

plnenia zo strany dodávateľa - oprávneného v konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak súčasťou
obchodnýchpodmienokjeďalšiazmluva,akoujerozhodcovskázmluva,tátomusímaťvšetkynáležitosti,
ktoré pre ňu vyžaduje zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V zmysle § 4 uvedeného
zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Ak súčasťou obchodných

podmienok bola rozhodcovská zmluva, ktorá musí mať písomnú formu, potom jej nedodržanie má za
následok jej neplatnosť. Aby bola rozhodcovská zmluva uzavretá v písomnej forme, musia byť splnené
náležitosti ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný, pričom takým je, ak
nebol podpísaný konajúcou osobou. Nestačí odkaz na všeobecné obchodné podmienky, ako je to v

prípade zmlúv uzatváraných podľa Obchodného zákonníka. Obchodné podmienky neboli podpísané
účastníkmi rozhodcovskej zmluvy, nebola zachovaná písomná forma, preto nebola platne uzavretá
rozhodcovská zmluva. Z tohto hľadiska nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor
medzi oprávneným a povinným.Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku. V zásade, v zmysle príslušných ustanovení, zabezpečujúcich ochranu
spotrebiteľa platí, že dohoda o rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve je prípustná za
predpokladu, že podmienky, za akých sa rozhodcovské konanie uskutoční, budú účastníkom konania
garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu
slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie,

vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku inými rozhodcami, ako to v konečnom
dôsledku umožňuje aj platný zákon o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého účastníci
rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok
môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. Účastník rozhodcovského
konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15-tich dní od jeho

doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania. Ak sa účastníci rozhodcovského konania
nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmanie rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie
iným rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
obchodných podmienkach pre poskytnutie úveru nevyplýva, že by sa účastníci dohodli na preskúmaní
rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom a ani na takúto možnosť oprávnený povinného neupozornil.

Z tohto hľadiska treba považovať rozhodcovské konanie za jednoinštančné oproti súdnemu konaniu,
ktoré je v zásade v takýchto veciach dvojinštančné.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva zaväzuje aj
právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. V danom prípade

sa toto ustanovenie vzťahuje na prípad univerzálnej sukcesie, nie na prípad singulárnej sukcesie.
Postúpenie pohľadávky znamená singulárnu sukcesiu a rozhodcovská zmluva v prípade postúpenia
pohľadávky nezaväzuje dlžníka. Spor medzi oprávneným a povinným nemohol prejednať rozhodcovský
súd, ak oprávnený ako postupník nebol účastníkom rozhodcovskej zmluvy.
Odvolací súd v závere k odvolacej námietke dopĺňa, že aj v čase uzavretia zmluvy, Občiansky zákonník

zakazoval dojednávať zmluvné podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer
medziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán.NiejepotrebnéaplikovaťaninepriamyúčinokSmernice
č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 na to, aby
bolo možné skonštatovať, že oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne
zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach

a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Napokon aj aplikácia Smernice č. 93/13/EHS je dôvodná,
keďže podľa čl. 3, bod 1/ zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa a bod 2/ podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,

najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že ak exekučný súd preskúmaval a vychádza aj z iných listín,
či dôkazov, než z tých, na ktoré výslovne odkazuje Exekučný poriadok a následne posúdi exekučný
titul v neprospech oprávneného, je povinný dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k podkladom svojho

odlišného právneho posúdenia v kontexte práva oprávneného podľa § 48 ods.2 Ústavy SR. Pre ústavnú
konformnosť konania ako celku postačuje i to, že oprávnenému táto možnosť bola reálne poskytnutá
v súvislosti s odvolacím konaním.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci. Svojím

postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Súd dostatočne zistil skutkový stav
a vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia. Odvolací súd preto v zmysle vyššie uvedeného
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 219 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.