Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215202864
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215202864.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Poštová banka, a.s. , so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO 31 340 890, proti povinnému T. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T.
X, XXX XX S., vedenej pod sp. zn. Ex/5882/2015 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom,
Phd., Exekútorský úrad Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o vymoženie 1 352,68 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom

Krtíši č. k. 10Er/271/2015 - 27, zo dňa 19. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX/5882/2015, doručenú súdu dňa 19.08.2015, zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť
vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) vydaného rozhodcom
v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne . Z hľadiska formy je súčasťou ustanovení

formulárovej zmluvy, má povahu všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ktoré boli vopred
pripravené a opakovane používané, ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. A v prípade ak chcel
zmluvu o úvere uzavrieť musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s
oprávneným bez primeraného dôvodu spotrebiteľ vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo
brániťsvojeprávapredvšeobecnýmsúdom.Ideoneprijateľnúaabsolútneneplatnúzmluvnúpodmienku
podľa ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ

bol na základe takéhoto právneho úkonu vydaný exekučný titul ide o nulitný (neexistujúci) právny akt.
Posúdením predložených listinných dôkazov v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dospel exekučný súd k záveru, že
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť, súdu nebol predložený riadny
exekučný titul na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.
Spochybnil legitimitu exekučného súdu na skúmanie rozhodcovskej doložky pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu (§ 159 ods. 2 O. s. p. ). Exekučný súd pristúpil k

hmotnoprávnemu posúdeniu právneho titulu, na ktoré exekučný súd nemá oprávnenie, a exekučný
súd takto v rozpore so zákonom nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, ktorýnevyužil procesné práva, ktoré mu zákon v konaní priznával - nepodal žalobnú odpoveď a ani žalobu
proti rozhodcovskému rozsudku. Všeobecný súd konajúci z pozície exekučného súdu je v oblasti
prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ust. § 43 ZoRK. V štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
sa exekučný súd zaoberá tým, či je exekučný titul vykonateľný po stránke formálnej (z pohľadu právneho
predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný) a po stránke materiálnej (z aspektu
obsahovýchnáležitostírozhodnutia).Vrámcitohtoskúmaniaexekučnýsúdniejeoprávnenýposudzovať
vecnú správnosť rozhodcovského súdu.

Oprávnený má zato, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo exekučný súd založil a
odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby oprávnený mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Exekučný súd neumožnil
účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie. Oprávnený nemohol vyjadriť svoje stanovisko k
skutkovým a právnym otázkam, ktoré súd nastolil v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky.

Predložením rozhodcovskej doložky klientovi si oprávnený plnil len svoju povinnosť vyplývajúcu mu z
ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O. s. p.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Treba uviesť, že odvolací súd zo spisu zistil, že pri doručovaní rozhodnutia prvostupňového súdu
(ale aj nadväzujúcich písomností) oprávnenému Poštová banka, a.s., okresný súd postupoval tak,
že rozhodnutie doručoval spoločnosti „BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04

Bratislava“ (iba názov a adresa tejto spoločnosti je uvedená na doručenke). Z listín doložených v spise -
z návrhu oprávneného Poštová banka a.s. na vykonanie exekúcie však vyplýva, že oprávnený Poštová
banka a.s., si adresu „BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava“ vymienil
v danom prípade iba ako svoju „korešpondenčnú adresu“, teda adresu, na ktorú Poštovej banke a.s.
mali byť posielané zásielky súdom. Táto skutočnosť preto mala byť jednoznačne zrejmá aj z doručenky

o doručovaní zásielky súdu.

Treba rozlišovať medzi „určeným adresátom“ a „korešpondenčnou adresou“ určeného adresáta. Preto v
danom prípade na doručenke o zásielke súdu, ktorá obsahovala rozhodnutie súdu určené oprávnenému
Poštovej banke, a.s., mal (musel) byť ako adresát výslovne uvedený oprávnený - jeho názov

„Poštová banka, a.s.“ a zároveň mala byť uvedená oprávneného korešpondenčná adresa: „BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava“ . Iba v takomto prípade je možno mať
zásielku súdu určenú pre adresáta - oprávneného Poštová banka, a. s., za jemu riadne doručenú. Na
tieto skutočnosti, teda vady pri doručovaní napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré vady
podľa názoru odvolacieho súdu nemôžu byť na škodu účastníka konania Poštovej banky a.s., napr. aj z

hľadiska počítania zákonnej lehoty na podanie odvolania, odvolací súd prihliadal, keď podanie v danej
exekučnej veci datované dňa 22.09.2015 doručené súdu dňa 25.09.2015, nazvané ako odvolanie, po
odstránení vád oprávneným v zmysle výzvy súdu zo dňa 08.12.2015 a podania doručeného oprávneným
súdu dňa 18.01.2016, odvolací súd vecne prejednal.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Priznané plnenia vyplývajú z nesplateného spotrebiteľského úveru poskytnutého povinnému
oprávneným na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 20.05.2009.Rozhodnutie súdu je založené na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala v predmetnom
konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v
rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného

poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia.

S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a dodáva.

Odhliadnuc od dôvodov neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd,
a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, v ďalšom je vylúčená akákoľvek polemika týkajúca sa
textu rozhodcovskej doložky aj preto, že ust. § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pod sankciou neplatnosti
právneho úkonu uzavretie rozhodcovskej doložky výlučne v písomnej forme. A táto zákonná podmienka
jednoznačne v danom prípade dodržaná nebola, pretože o rozhodcovskej doložke zakotvenej iba
v tzv. Všeobecných obchodných podmienkach (bod 10.2., od ktorej ako vyplýva z odôvodnenia

rozhodcovského rozsudku odvodil svoju právomoc vo veci konať rozhodcovský súd) nemožno vysloviť
iný záver, než že nespĺňa náležitosti písomnej formy podľa § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK, zjavne účastníkmi
nie je podpísaná. Napriek tomu, že v Zmluve o úvere zo dňa 20.05.2009 v časti 3 bod 7 (ako uvádza aj
rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku) pred podpismi účastníkov je uvedené: „Zmluvné strany
sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a

výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných
podmienkach.“, Všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali byť platné od 17.12.2008 a účinné od
01.01.2009, ktoré oprávnený predložil súdu, sú len nepodpísaný dokument a ktorý bližšie identifikovaný
nie je ani v zmluve o úvere. Potom hoci takéto všeobecné obchodné podmienky (písomný dokument)
by aj boli technicky spojené so zmluvou o úvere, alebo poskytnuté klientovi pri podpise zmluvy o úvere,

nemožno z toho vyvodiť záver, že danú rozhodcovskú zmluvu (doložku) účastníci uzavreli písomne resp.
že ju dohodli a uzavreli ako samostatnú zmluvu a v určitom znení.

Ak odvolateľ v súvislosti s rozhodcovskou doložkou pripisuje dôležitosť a odkazuje na ust. § 93b zákona
č.483/2001Z.z.obankáchvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvyoúvere,atoprebankyvyplývajúcu

povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v tom
zmysle, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní) - ods. 1, uvedené ustanovenie nemožno vykladať ako samovoľné,
automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané

ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o
čomsvedčíajdikciaods.2cit.ustanovenia,podľaktoréhoakklientneprijmenávrhrozhodcovskejzmluvy
predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa
osobitných predpisov (pol. 88i - odkazuje na O. s. p. ). Veriteľ (oprávnený) pri podpise zmluvy takto
nepostupoval. Dlžníkovi (spotrebiteľovi) jednoznačne nedal na výber, ale mu predložil k podpisu zmluvu

vrátane vopred pripravenej „rozhodcovskej doložky“ (táto je obsiahnutá vo VPOP), ktorá zakotvuje
rozhodcovské konanie ako výlučnú možnosť riešenia sporov, že s takouto doložkou súhlasí.

Okresný súd vo svojom procesnom postupe neprekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon č. 233/1995 Z. z.. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s
§ 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou exekučného
súdu preskúmať aj exekučný titul a to z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK, teda aj čo do
materiálnej správnosti. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr.
§ 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy

podľa ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky

nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

V prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré mu
predložil oprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je navrhovateľovi
dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svoje

tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by
predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.