Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615010282
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615010282.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu

JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti obžalovanému T. P., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b/, j/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry
Topoľčany proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 17.02.2016, č.k. 2T/96/2015-269, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 24. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok z r u š u j e vo

výroku o ochrannom liečení.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovanému T. P., narodenému XX.XX.XXXX v O., trvale
bytom U., P. XXX/XX, toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia
slobody v Nitre od 09.06.2015,

u k l a d á

podľa § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona ochranné protitoxikomanické liečenie v ambulantnej
forme.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného T. P. za

vinného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/, odsek 2 písmeno c/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, j/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného času v mesiaci január 2013 až do 09.06.2015 si opakovane, na bližšie
nezistenom mieste v Hlohovci, od bližšie nezistenej osoby kupoval presne neurčené množstvo
metamfetamínu (tzv. pervitínu), ktorý prechovával v mieste svojho bydliska v U. na P. ulici v dome č.
XXX/XX, časť pervitínu si takto zadovažoval pre svoju potrebu a časť na predaj, keď tento predával za

rôznu finančnú hotovosť v rozpätí od 10,-Eur do 20,-Eur za jednu dávku, ale aj dával bezodplatne v U.
a v jeho okolí na základe telefonického alebo iného dobovom s konzumentmi najmä na telefónnom čísle
XXXXXXXXXX a takto opakovane predával od januára 2013 až do 09.06.2015 metamfetamín /pervitín/
viacerým osobám, najmä L. O., nar. XX.XX.XXXX, T. X., nar. XX.XX.XXXX, J. W., nar.XX.XX.XXXX, Y. W., nar. XX.XX.XXXX a T. O., nar. XX.XX.XXXX, pričom dňa 09.06.2015 po tom, ako
bol o 11,55 hod. zadržaný podľa § 85 odsek 2 Tr.Por. dobrovoľne vydal vyšetrovateľovi PZ Okresného
riaditeľstva PZ Topoľčany striekačku so zataveným koncom s 2 ml obsahom béžového kryštalického

prášku, skúmaním Kriminalistického expertízneho ústavu PZ Bratislava bolo zistené, že v kryštalickom
materiáli sa nachádza metamfetamín s hmotnosťou 951 mg s priemernou koncentráciou 66,6 percenta
hmotnostných, obsahujúci 633 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá minimálne
šestnástim obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom v zmysle zákona číslo 139/1998 Z.z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je

metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
Za to mu uložil podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písmeno 1/ Trestného zákona, za nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona,
postupom podľa § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, 3 písmeno c/ Trestného zákona trest
odňatia (pozn. absentuje slovo „slobody“) vo výmere 6 rokov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na dobu 2 rokov.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona mu uložil trest prepadnutia veci - mobilného
telefónu zn. LG, IMEI: 358614-05-029399-8 s batériou, SIM karta T-mobile č. 894210217001978512-3 J,
pamäťovákartaSD2GB,konštatujúcpodľa§60odsek6Trestnéhozákona,ževlastníkomprepadnutých

vecí sa stáva štát.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona mu uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej

„prokurátor“) proti výroku o treste v neprospech obžalovaného a proti výroku o ochrannom liečení.
V písomných dôvodoch odvolania vo vzťahu k výroku o treste odvolateľ namietal výlučne tú časť výroku,
ktorou bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Poukázal na to, že zákonnými kritériami podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona pre zaradenie páchateľa

do iného ústavu, než do ktorého má byť zaradený, sú závažnosť trestného činu, miera narušenia
páchateľa, ak okolnosti svedčia v prospech toho, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia
bude náprava páchateľa lepšie zaručená.
Ustanovenie § 48 odsek 3 (Trestného zákona) upravuje podmienky zaraďovania páchateľov na výkon
trestu v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva diferencovane, pričom do ústavu

na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia má súd zaradiť páchateľa obzvlášť závažného zločinu,
ako je tomu v danom prápade.
Súd I. stupňa po vyhlásení rozsudku neuviedol, prečo obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Je toho názoru, že v tomto prípade, vzhľadom na závažnosť trestného
činu, mieru narušenia páchateľa, zvýrazňujúc jeho zdravotný stav a okolnosť, že urobil vyhlásenie, že je

vinný, bolo možné zaradiť ho na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.
Vo vzťahu k výroku o ochrannom protitoxikomanickom ambulantnom liečení odvolateľ namietal aplikáciu
§ 73 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona. Poukázal na to, že v zmysle tohto ustanovenia súd môže
uložiť ochranné liečenie, ak páchateľ spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe alebo

zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom
konaní pokračovať. Obžalovaný však nebol uznaný vinným z násilného trestného činu, preto malo byť
ukladané ochranné protitoxikomanické liečenie podľa § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, keďže
spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.
Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/, odsek 3 Trestného poriadku zrušil

napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste a uloženom ochrannom opatrení (protitoxikomanickom liečení)
a aby podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest odňatia
slobody vo výmere 6 rokov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, trest prepadnutia veci - mobilného telefónu
s príslušenstvom, ochranný dohľad na dva roky a ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou

formou podľa § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona.

Odvolací súd za účelom rozhodnutia o odvolaní prokurátora proti napadnutému rozsudku
vykonal 24.05.2016 verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora.Prokurátor na verejnom zasadnutí zotrval na podanom odvolaní a navrhol podľa § 321 odsek 1 písmeno
b/, d/, odsek 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušiť vo výrokovej časti o treste a ochrannom
opatrení a rozhodnúť v zmysle písomne podaného odvolania.

Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu k odvolaniu vyjadril v tom zmysle, že má za to, že boli splnené
zákonné podmienky pre zaradenie ho na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia
poukazujúc na to, že ani prokurátor (odvolateľ) svoj návrh na jeho zaradenie do ústavu so stredným
stupňom stráženia bližšie neodôvodnil. Pokiaľ ide o uloženie ochranného liečenia podľa nesprávneho
ustanovenia, zrejme došlo len k administratívnemu pochybeniu.

Navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
prokurátorom - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je sčasti
dôvodné.

Odvolacísúdtaknapadnutýrozsudokpreskúmavalvýlučnevmedziachodvolanímnapadnutýchvýrokov

a v rámci nich len z pohľadu chýb odvolateľom vytýkaných, pričom naplnenie akéhokoľvek dovolacieho
dôvodu nezistil.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní po zákonnom postupe upravenom v § 257 Trestného poriadku
prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny za žalovaný skutok a vykonal dokazovanie len vo

vzťahu k otázke trestu a ochranného liečenia, a to čítaním relevantných listinných dôkazov a výsluchom
svedkyne U. P. (sestry obžalovaného).
Aplikáciu mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona odôvodnil
osobnými pomermi obžalovaného s dôrazom na to, že trpí tromi závažnými ochoreniami, z ktorých
dve sú život ohrozujúce, poukazujúc aj na jeho rodinné vzťahy, osobitne citový vzťah k sestre, ktorý

by dlhodobejší trest mohol narušiť, pričom s poukazom na citované zákonné ustanovenie, ako aj
ustanovenie § 34 Trestného zákona dospel k záveru, že ukladanie trestu odňatia slobody obžalovanému
sa samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (vo výmere 10 rokov) by pre neho bolo
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti aj naplnenie účelu trestu postačuje aj trest
kratšieho trvania.

Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia
(namiesto maximálneho stupňa) pri aplikácii (vo svojej podstate taktiež zmierňovacieho) ustanovenia
§ 48 odsek 4 Trestného zákona zdôvodnil s odkazom na závažnosť súdeného trestného činu, mieru
narušenia obžalovaného a ním prejavovanú úprimnú snahu po náprave. Vychádzal pritom aj z kladných
hodnotení obžalovaného a záverov znaleckého psychiatrického posudku.

Podľa § 48 Trestného zákona (Vonkajšia diferenciácia výkonu trestu odňatia slobody)

1/ Trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody (ďalej
len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia.

2/ Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu
a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce

odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
3/ Do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd
a) páchateľa, ktorému uložil trest odňatia slobody na doživotie, alebo
b) páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
4/ Súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého

má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia
páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.
Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak
bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselnýprečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia
zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť
závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

5/ Pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa
stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami odsekov 2 a 3 ani vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny
a prijatí trestu alebo zníži trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. b).

Podrobnejšie otázky vonkajšej diferenciácie režimu výkonu trestu odňatia slobody upravuje zákon č.

475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov v § 12 a 13 :

Podľa § 12 citovaného zákona vonkajšia diferenciácia je výkon trestu podľa stupňa stráženia a riadi sa
zásadou, že čím je vyšší stupeň stráženia, tým väčší je rozsah obmedzení; rovnako diferencovane je
upravený aj výkon práv a formy zaobchádzania.

Podľa § 13 citovaného zákona

1/ Výkonom trestu v jednotlivých stupňoch stráženia sa sleduje aj regulácia a kontrola pohybu a činnosti
odsúdených v záujme zaistenia ich primeranej izolácie. Využívajú sa pritom spravidla

a/ stavebné, ženijné a technické prostriedky,
b/ spojovacie a signálno-bezpečnostné prostriedky,
c/ informačný systém,
d/ technické prostriedky podľa osobitného predpisu.10a)

2/ V ústave s minimálnym stupňom stráženia spravidla
a/ ubytovne odsúdených od budíčka do večierky sa neuzamykajú; v odôvodnených prípadoch
môže riaditeľ ústavu rozhodnúť aj o uzamknutí ubytovní počas dňa s cieľom zaistiť poriadok alebo
bezpečnosť,
b/ odsúdení majú povolený pohyb vo vymedzených priestoroch ústavu,

c/ odsúdení sa zaraďujú do práce na pracoviskách mimo ústavu,
d/ odsúdeným v súvislosti s plnením pracovných úloh pre potreby ústavu možno povoliť voľný pohyb
aj mimo ústavu.

3/ V ústave so stredným stupňom stráženia sa spravidla

a/ odsúdení uzamykajú v ubytovniach, nie však v celách alebo izbách; v odôvodnených prípadoch
môže riaditeľ ústavu nariadiť aj uzamykanie ciel alebo izieb,
b/ odsúdení mimo ubytovní pohybujú pod dohľadom príslušníka zboru,
c/ odsúdení zaraďujú do práce na pracoviská v ústave alebo mimo neho,
d/ odsúdeným voľný pohyb mimo ústavu nepovoľuje.

4/ V ústave s maximálnym stupňom stráženia sa spravidla
a/ cely, ubytovne a izby odsúdených uzamykajú,
b/ odsúdení mimo ciel a ubytovní pohybujú pod dozorom príslušníka zboru,
c/ odsúdení zaraďujú do práce iba na pracoviská vnútri ústavu alebo pracujú v celách alebo izbách,

d/ návštevy odsúdených vykonávajú bez priameho kontaktu.

5/ Voľný pohyb odsúdených mimo ústavu, ak bol povolený podľa tohto zákona, možno kontrolovať
technickými prostriedkami podľa osobitného predpisu.10a).

Z právnej úpravy spôsobu výkonu trestu odňatia slobody je zrejmé, že Trestný zákon pri ukladaní
tohto druhu trestu z pohľadu jeho tzv. vonkajšej diferenciácie (samotného režimu výkonu trestu) pre
zaradenie obžalovaného do ústavu (režimu) minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa
stráženia zakotvuje ako základné kritériá výkon alebo absenciu výkonu trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu (minimálny a stredný

stupeň stráženia), pričom maximálny stupeň stráženia zakotvuje pre prípady páchateľa odsudzovaného
na doživotný trest odňatia slobody a páchateľa obzvlášť závažného zločinu.Ustanovenie § 48 odsek 4 Trestného zákona napriek týmto kritériám dáva súdu možnosť (s výnimkou
prípadov uvedených v jeho poslednej vete), ako prejav individualizácie trestu, zohľadniť závažnosť
trestného činu a mieru narušenia konkrétneho obžalovaného z toho pohľadu či jeho náprava nebude

lepšia zaručená v inom režime ako predpokladanom v odseku 2 a 3 citovaného ustanovenia.

V tomto smere treba uviesť, že argumentácia súdu I. stupňa, avšak ani odvolateľa nie je vyčerpávajúca
s poukazom na spôsob režimu výkonu trestu odňatia slobody upravenom v zákone č. 475/2005 Z.z. o
výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

ktorý je nevyhnutné zohľadňovať pre posúdenie otázky ktorý z troch režimov je spôsobilý najlepšie
zabezpečiť nápravu obžalovaného s pohľadu účelu trestu výchovného a individuálno preventívneho.

Z pohľadu osobných pomerov obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. V odpise
registra trestov má 1 záznam o odsúdení za vojenský trestný čin z roku 2001, avšak ani tu nebolo
na neho pôsobené nepodmienečným trestom odňatia slobody (navyše odsúdenie je takej povahy,

že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený). Priestupky, ktorá má evidované sú menej závažného
charakteru (prevažne na úseku cestnej premávky), pričom žiadny nemá charakter násilného alebo
majetkového protiprávneho konania. Zamestnávateľom z obdobia pred vzatím do väzby je hodnotený v
zásade kladne. Počas výkonu väzby (v rámci doplnenia dokazovania odvolacím súdom) neboli u neho
evidované negatívne poznatky z jeho správania. Naopak z vykonaného dokazovania (najmä lekárskych

správ) boli u neho zistené viaceré vážne ochorenia - jedno onkologického charakteru a dve pohlavné
choroby(vrátaneHIVpozitivity).Zvýpovedesestryobžalovanéhoakosvedkynevyplývajúťaživérodinné
pomery obžalovaného. Zo znaleckého psychiatrického posudku vyplýva, že obžalovaný netrpí
žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou v pravom slova zmysle, t.j. žiadnou psychózou. Zistená
bola závislosť od metamfetamínov a abúzus kanabinoidov bez psychosomatickej závislosti (uvedenú

závislosť však pokrýva súčasne ukladané ochranné liečenie protitoxikomanické). Jeho pobyt na slobode
z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný.

Zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia,
ako to predpokladá len z dôvodu spáchania, z pohľadu kategorizácie trestných činov, „obzvlášť

závažného zločinu“ ustanovenie § 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, s ohľadom na komplexne
posudzované vyššie uvedené osobné pomery obžalovaného, aj podľa záveru odvolacieho súdu
nezodpovedá stupňu narušenia obžalovaného.

Z pohľadu závažnosti súdeného trestného činu, hoci ide o „obzvlášť závažný zločin“, čím už samo

osebe je jeho vysoká závažnosť dostatočne vyjadrená, je však potrebné diferencovať aj medzi trestnými
činmi spadajúcimi do tejto kategórie. Spáchaným trestným činom nebol zistený žiadny nenapraviteľný
následok ani to, že by obžalovaný predajom pervitínu nadobudol zásadný majetkový prospech.
Sám obžalovaný, hoci pervitín distribuoval, ho aj sám užíval. Táto distribúcia nemala formu vysoko
organizovanej drogovej trestnej činnosti. Zo zabezpečených dôkazov nevyplýva akékoľvek zaradenie

alebo postavenie obžalovaného v rámci akejkoľvek štruktúrovanej skupiny.

Z uvedených dôvodov súd I. stupňa správne rozhodol v tom zmysle, že na obžalovaného je dôvodné
pôsobiť priamym výkonom trestu odňatia slobody z pohľadu vonkajšej diferenciácie najmiernejším
režimom výkonu tohto trestu, ktorému zodpovedá jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia.

V tejto časti odvolanie prokurátora odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov hodnotil ako nedôvodné.

Ako dôvodné však odvolanie prokurátora hodnotil vo vzťahu k napadnutému výroku o uložení

obžalovanému ochranného protitoxikomanického liečenia v ambulantnej forme.

Uloženie tohto druhu ochranného liečenia v uvedenej forme zodpovedá záverom znaleckého
psychiatrickéhoposudkuozistenejzávislostiobžalovanéhonametamfetamínochaabúzekanabinoidov.

Súd I. stupňa správne akceptoval aj znalecký návrh na uloženie obžalovanému ochranného liečenia vo
vzťahu k jeho druhu aj formy.Pochybil však formálne, keď toto ochranné liečenie obžalovanému ukladal podľa nesprávneho
zákonného ustanovenia § 73 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, keď správne mal aplikovať § 73
odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona.

Dôvodom uloženia ochranného liečenia obžalovanému totiž je, že spáchal trestný čin v súvislosti
s užívaním návykovej látky (obžalovaný sa súdeným trestným činom nedopustil akejkoľvek násilnej
trestnej činnosti, ako to predpokladá súdom I. stupňa aplikovaný dôvod).

Na tom základe odvolací súd v uvedenej časti odvolaniu prokurátora vyhovel, napadnutý výrok o
ochrannom liečení zrušil a v tejto otázke sám rozhodol aplikujúc správne zákonné ustanovenie § 73
odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, inak bez obsahovej zmeny výroku o uložení obžalovanému
ochranného protitoxikomanického liečenia v ambulantnej forme.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie

rozvedenými úvahami, Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.