Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213225474
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213225474.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra

Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu mBank S.A., pobočky zahraničnej banky so
sídlom v Bratislave, Pribinova č. 10, IČO: 36 819 638, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bartošík
Šváby s.r.o., so sídlom v Bratislave, Plynárenská č. 7/A, proti žalovanej M. V., G.. XX. XX. XXXX, K. C.,
U. X, o zaplatenie 1.754,19 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 07.
10. 2014 sp. zn. 45C/19/2014-73 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca nemá právo na
náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.754,19 eur spolu
s príslušenstvom, ktorého sa voči nej domáhal na základe tvrdenia, že so žalovanou uzavrel zmluvu o
poskytnutí hotovostného úveru, na základe ktorej poskytol žalovanej úver, z ktorého žalovaná čerpala

sumu 3.742,47 eur. Táto sa dostala do omeškania so splácaním úveru a ku dňu 07. 06. 2010 žalobcovi
dlhovala 2.680,54 eur.

Súd prvého stupňa odôvodnil rozsudok tým, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca
nemá k dispozícii zmluvu o poskytnutí hotovostnej pôžičky. Z výpisu z úverového účtu mal za
preukázané, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov v období od 31. 12. 2008 do 08. 04. 2010

v celkovej výške 3.752,47 eur, pričom rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a sumou vrátených
prostriedkov predstavuje 1764,19 eur.

Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení konštatoval, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa zaoberal skutočnosťami

relevantnými pre rozhodnutie o dôvodnosti námietky premlčania a za nespornú považuje skutočnosť,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že by medzi účastníkmi konania
došlo k vzniku zmluvného vzťahu, keďže nevedel predložiť dôkaz osvedčujúci uzatvorenie zmluvy o
úvere. Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, žalobanemohlabyťdôvodnávovzťahukžalovanejtitulomúhradynedoplatkovvyplývajúcichzúverovejzmluvy.
Následne súd preveroval skutočnosti relevantné pre uplatnenie dlžnej čiastky titulom bezdôvodného
obohatenia. Nestotožnil sa s názorom žalovaného (správne žalobcu), že za začiatok plynutia premlčacej

lehoty je potrebné považovať okamih odstúpenia od zmluvy práve s poukazom na vyššie uvedenú
skutočnosť, že žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy medzi účastníkmi. Za základ bezdôvodného
obohatenia tak súd nemohol považovať plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol (po odstúpení), ale za
základ bolo možné považovať iba prípadný majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
t.j. čerpaním finančných prostriedkov žalovanou bez zmluvy o úvere. Za začiatok plynutia premlčacej

lehoty podľa názoru súdu prvého stupňa bolo preto možné považovať iba jednotlivé termíny čerpania
finančných prostriedkov tak, ako vyplývajú z výpisu z účtu. Z neho vyplýva, že prostriedky na účte boli
čerpané v období od decembra 2008 do marca 2010, preto k uplynutiu dvojročnej objektívnej (správne
subjektívnej) premlčacej lehoty dochádzalo priebežne, najneskôr do 13. 03. 2012 s poukazom na to, že
aj táto dvojročná subjektívna lehota mohla plynúť iba v rámci trojročnej objektívnej lehoty, ktorý uplynula
najneskôr 13. 03. 2013. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 07. 10. 2013, mal za to, že došlo k

premlčaniu nároku a na základe toho žalobu zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď uzavrel, že neúspešný žalobca
nemá právo na náhradu trov konania a úspešnej žalovanej žiadne trov nevznikli.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods.
2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p. V odvolaní uviedol, že rozsudok súdu považuje za arbitrárny v rozpore so

slovenským právom. Je toho názoru, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym
záverom ohľadne neexistencie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi z dôvodu nepredloženia dôkazu
osvedčujúceho uzavretie zmluvy o úvere. Má totiž za to, že okrem zmluvy o úvere predložil súdu
niekoľko dôkazov, ktoré nasvedčujú tomu, že medzi účastníkmi konania existoval aj zmluvný vzťah. Išlo
o právny vzťah medzi bankou a klientom v zmysle § 27 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Má

totiž za to, že je nepochybné z výpisu z úverového účtu, že išlo o bankový produkt a tento nemohol
byť poskytnutý bez toho, aby bola uzavretá zmluva. V prípade spochybňovania uzavretia zmluvy by
bolo nelogické aj odstúpenie od takejto zmluvy zo strany žalobcu, poskytnutie peňažných prostriedkov
žalovanej a komunikácia ohľadne plnenia žalovanej, ako aj vedenie samotného úverového účtu.
Samotné nepredloženie zmluvy podľa názoru žalobcu nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nároku.

Nesprávne posúdenie súdom prvého stupňa žalobca vidí v nesprávnom určení okamihu začatia plynutia
premlčacej lehoty a následnom zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Považuje za nepochybné, že medzi
stranami musela byť uzavretá zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov.
Okamihom začatia plynutia premlčacej lehoty mal byť podľa názoru žalobcu deň odstúpenia od zmluvy
a nie termíny čerpania peňažných prostriedkov, ako nesprávne uviedol súd. Uvedené tvrdenie by

prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, resp. jeho nepreukázaním.
S poukazom na deň odstúpenia od zmluvy možno konštatovať, že premlčaniu žalobcom uplatnenej
pohľadávky dôjsť nemohlo, a teda zamietnutie nároku z dôvodu premlčania nemožno považovať za
správne. Naďalej má za to, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav aj z dôvodu, že
nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na
základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa zákonným spôsobom vyporiadal s dôvodnosťou námietky premlčania vznesenej
žalovanou a v dôsledku toho aj správne vo veci rozhodol, pokiaľ nárok žalobcu zamietol.Za vecne správne, výstižné a aj vyčerpávajúce považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového
rozsudku, a preto v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a s
poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu o preukázaní existencie zmluvného
vzťahu medzi účastníkmi konania, a to práve s poukazom na správny právny záver súdu prvého stupňa,
že pokiaľ žalovaná v takomto vzťahu mala vystupovať ako spotrebiteľ, bolo zákonnou podmienkou

pre platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere jej písomná forma. Nedodržanie tejto formy má
za následok neplatnosť zmluvy. Pokiaľ teda žalovaná v konaní popierala uzatvorenie akéhokoľvek
zmluvného vzťahu so žalobcom a tento nevedel uvedenú obranu vyvrátiť preukázaním platnej úverovej
zmluvy, nemal súd prvého stupňa podklady pre iný záver ako ten, že platný zmluvný vzťah medzi
účastníkmi nevznikol. Na správnosti tohto záveru nemení nič ani skutočnosť, že zo žalobcom zriadeného
účtu došlo k výberom z bankomatu, resp. k úhradám platobnou kartou, keďže vznik takejto situácie ešte

nepreukazuje platné uzavretie úverovej zmluvy. Za takejto situácie môže prijaté plnenie predstavovať
tak, ako to súd prvého stupňa správne konštatoval aj plnenie bez právneho dôvodu, a teda zisk
bezdôvodného obohatenia.

K časti odvolania, v ktorej žalobca namieta nesprávne posúdenie veci pri vyhodnocovaní okamihu

začatia plynutia premlčacej lehoty odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odstúpenie od zmluvy
môže vyvolať následky zákonom predpokladané v tomto inštitúte iba v prípade preukázania platného
uzavretia zmluvy. Od neplatnej zmluvy totiž nemožno ani účinne odstúpiť. Za správny preto považuje
odvolací súd aj súdom prvého stupňa ustálený záver o začiatku plynutia premlčacej lehoty, pokiaľ
tento konštatoval, že začiatok premlčacej lehoty nastal od dátumov jednotlivých plnení poskytnutých

žalobcom. Takýto záver má oporu v ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ
nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V tomto ustanovení je upravená základná zásada pre začiatok
plynutia premlčacej lehoty, a to, že táto začína plynúť od momentu, kedy sa právo mohlo uplatniť po
prvý raz. Pokiaľ teda súd prvého stupňa vychádzal zo správneho záveru o tom, že nárok žalobcu

je nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, mohol takéto právo žalobca nesporne uplatniť prvý
raz už od samotného poskytnutia jednotlivých úhrad. Aj v prípade, ak by došlo k platnému uzavretiu
úverovej zmluvy, by začiatok plynutia premlčacej lehoty bol závislý od momentu, kedy podľa zmluvných
podmienok mohol žalobca svoj nárok uplatniť po prvýkrát. Takýmto momentom mohol byť dátum, kedy v
dôsledku omeškania žalovanej vznikol žalobcovi nárok na úhradu jednotlivých splátok, resp. kedy mohol

objektívne po prvýkrát od zmluvy odstúpiť. Aj nárok na odstúpenie od zmluvy je totiž nárokom, ktorý
podlieha premlčaniu a výklad žalobcu o možnosti odstúpenia od zmluvy na základe jeho subjektívneho
rozhodnutia by bolo neprípustným posúvaním splatnosti jeho nároku.

S poukazom na tieto dôvody považuje odvolací súd za správne vyhodnotenie začiatku aj plynutia

premlčacej lehoty súdom prvého stupňa a správnym je aj jeho záver o tom, že nárok žalobca na súde
uplatnil po uplynutí premlčacej lehoty.

Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že nárok žalobcu je potrebné zamietnuť z dôvodu jeho
premlčania, nebolo už jeho povinnosťou vykonávať ďalšie navrhované dôkazy, ktoré by už boli pre

rozhodnutie právne bezvýznamné.

Na základe týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vrátane jeho správneho výroku
o trovách konania potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému
žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanej odvolacie trovy
nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.