Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/48/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010152
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3811010152.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi pred samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 09. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : P. B. , nar. XX.XX.XXXX v Q.,
okres Prievidza, trvale bytom C. U. F.,
B. č. XXX/XX, okres Prievidza,

j e v i n n ý , ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona číslo 36/2005 Z.z. O rodine vyplýva plniť si vyživovaciu povinnosť
voči svojim deťom M. B., nar. XX.XX.XXXX a T. B., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu
v Prievidzi, sp. zn. 6C/177/2006 zo dňa 21. marca 2007, právoplatným dňa 27. marca 2007, mu bola
určená povinnosť platiť výživné na dcéru M. v sume 53,11 eur mesačne a na dcéru T. v sume 39,83 eur
mesačne vždy do 5-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky detí T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U., L. číslo XX/X, túto povinnosť si neplní od 01. októbra 2009 až do 20. októbra 2011
v mieste bydliska oprávnenej v U., v mieste svojho bydliska v C. U. F., ako aj všade tam, kde

sa zdržuje, napriek tomu, že bol od 06. júla 2010 do 30. septembra 2010 zamestnaný v spoločnosti C.
SK s.r.o. Q., kde s ním bol rozviazaný pracovný pomer, pričom u zamestnávateľa vyživovaciu povinnosť
nenahlásil, kedy za uvedené obdobie dlhuje na nezaplatenom výživnom sumu 2.113 eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona číslo
300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 262/2011 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní
6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods.1 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. B., vypočul svedkyňu
T. B. st., T. B. ml., oboznámil s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný P. B. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní sa v podstate doznal k
spáchaniu trestnej činnosti. Uviedol, že je pravdou, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp.
zn. 6C/177/2006 zo dňa 21. marca 2007, právoplatným dňa 27. marca 2007, mu bola určená povinnosť
platiť výživné na dcéru M. v sume 53,11 eur mesačne a na dcéru T. v sume 39,83 eur mesačne vždy do
5-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky detí T. B.. Dňa 20. októbra 2011 obžalovaný na hlavnom

pojednávanípredložilsúdučestnéprehlásenieozaplatenízameškanéhovýživného,nazákladečohobol
obžalovaný P. B. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi oslobodený. Obžalovaný
bolopätovnevypočutývpredmetnejtrestnejvecipopovoleníobnovykonania,pričomobžalovanýzotrval
na svojej výpovedi. Uviedol, že v súčasnej dobe dcéra M. je už plnoletá, vyživovacia povinnosť mu už
zanikla a dcéra T. B. ml. v súčasnej dobe žije v jeho spoločnej domácnosti. Obžalovaný aj naďalej tvrdil,

že čestným prehlásením je potvrdené, že výživné uhradil, čo aj urobil, avšak nevedel dokladovať, aké
mal príjmy v predmetnej dobe a či mal dostatok finančných prostriedkov na uhradenie výživného.

Svedkyňa T. B. st. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že rozsudkom Okresného
súdu v Prievidzi, sp. zn. 6C 177/2006 zo dňa 21. marca 2007, právoplatným dňa XX. marca 2007, bol

obžalovaný zaviazaný platiť výživné na dcéru M. v sume 53,11 eur mesačne a na dcéru T. v sume
39,83 eur mesačne vždy do 5-teho dňa v mesiaci vopred do jej rúk. Dňa 20. októbra 2011
svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný jej zameškané výživné v plnom rozsahu
uhradil. Svedkyňa bola opätovne vypočutá v predmetnej trestnej veci po povolení obnovy konania,
pričom svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ dňa 20. októbra 2011 na hlavnom pojednávaní

uviedla, že jej obžalovaný zameškané výživné uhradil, čo potvrdila aj v čestnom prehlásení, tak toto sa
nezakladá na pravde. Uviedla, že obžalovaný jej zameškané výživné neuhradil, toto tvrdila len z toho
dôvodu, pretože nechcela, aby obžalovaný išiel do výkonu trestu odňatia slobody, pretože tejto trestnej
činnosti sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby. Ďalej uviedla, že po tom, čo bol obžalovaný spod
obžaloby oslobodený, tak ju vyzval Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v U., aby vrátila finančné

prostriedky, ktoré predmetný úrad jej vyplácal za obžalovaného ako výživné, pričom tieto peniaze spláca
úradu až dodnes. Jednoznačne uviedla, že až do súčasnej doby jej obžalovaný výživné neuhradil. Ďalej
vo svojej výpovedi uviedla, že dcéra M. je už plnoletá, vyživovacia povinnosť obžalovanému už zanikla
a dcéra T. B. ml. v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti obžalovaného. Na záver svojej výpovede
svedkyňa uviedla, že neplnenie výživného nemalo nepriaznivé následky na ďalší vývin dieťaťa.

Svedkyňa T. B. ml. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní k trestnej činnosti obžalovaného sa
nevedela vyjadriť. Nevedela uviesť, či obžalovaný za žalované obdobie matke výživné posielal. Uviedla,
že v súčasnej dobe žije u obžalovaného.

Obžalovaný okrem samotného doznania obžalovaného, výpovede svedkyne T. B. st. z konania je
usvedčený aj listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 6C 177/2006 zo
dňa 21. marca 2007, právoplatným dňa 27. marca 2007, ktorým bol obžalovaný zaviazaný
platiť výživné na dcéru M. v sume 53,11 eur mesačne a na dcéru T. v sume 39,83 eur mesačne vždy
do 5-teho dňa v mesiaci. V spise sa nachádzajú rodné listy, správy o návšteve školy, rozhodnutie o

začatí exekúcie, potvrdenia o poberaní náhradného výživného, rozhodnutia o vyradení obžalovaného
z evidencie uchádzačov o zamestnanie, správy od bývalých zamestnávateľov, čestné prehlásenie o
zaplatení zameškaného výživného.

Z uznesenia Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 1Nt 19/2014-41 zo dňa 16. januára

2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 3Tos 49/2015-47 zo
dňa 14. októbra 2015 vyplýva, že bola povolená obnova konania vo veci Okresného súdu v Prievidzi,
sp. zn. 1T 48/2011 z dôvodu, že vyšli najavo nové dôkazy o tom, že výživné nebolo zaplatené, pričom
obžalovaný voči tomuto uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Krajského súdu v Trenčíne,
sp. zn. 3Tos 49/2015-47 zo dňa 14. októbra 2015 zamietnutá.Z uznesenia Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 1Nt 20/2014-20 zo dňa 11. marca 2015
vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Prievidzi podal dňa 16. októbra 2014 na Okresný
súd v Prievidzi návrh na povolenie obnovy konania zo dňa 14. októbra 2014 voči rozhodnutiu

Okresnej prokuratúry v Prievidzi, sp. zn. 1Pv 142/2014 o zastavení trestného stíhania
voči obžalovanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona, pričom
prokurátor Okresnej prokuratúry v Prievidzi na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. marca 2015 návrh
na povolenie obnovy konania zobral späť.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný vo veci Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 3T
181/2008, kde bol obžalovaný odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2
Trestného zákona sa dňa 21. januára 2011 osvedčil.

Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný
popieral, že by svedkyni T. B. st. nevyplatil výživné, vzhľadom na výpovede svedkýň T. B. st., T. B. ml.,

vzhľadom na listinné dôkazy, mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 6C
177/2006 zo dňa 21. marca 2007, právoplatným dňa 27. marca 2007, bol obžalovaný zaviazaný platiť
výživné na dcéru M. v sume 53,11 eur mesačne a na dcéru T. v sume 39,83 eur mesačne vždy do 5-teho
dňa v mesiaci. Z prevedeného dokazovania po povolení obnovy konania vyplýva, že obžalovaný za celé
obdobie tak, ako je to uvedené v rozsudku, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený (ďalšie

obdobie až do rozhodnutia súd nebral v úvahu vzhľadom na to, že voči obžalovanému sa pre ten istý
trestný čin viedlo trestné stíhanie, toto bolo zastavené, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietol,
pretožemalpreukázané,žeobžalovanývýživnéplatil,ajvzhľadomnato,ževsúčasnejdobedcéraT.žije
v jeho spoločnej domácnosti), na výživu detí neprispieval. Z prevedeného dokazovania, hoci obžalovaný
čestným prehlásením sa bráni, že výživné uhradil, žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že by v tom

čase mal dostatok finančných prostriedkov, aby v čase rozhodovania súdu mohol zameškané výživné
zaplatiť, pričom z výpovede svedkyne T. B. st. jednoznačne vyplýva, že výživné jej neuhradil, pričom
zrozumiteľne odôvodnila, prečo na hlavnom pojednávaní tvrdila opak. Svedkyňa v prípade uhradenia
zameškaného výživného by nemala dôvod uvádzať, že obžalovaný výživné jej neuhradil. Súd mal
preukázané, že obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne

vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, preto súd jeho konanie kvalifikoval tak, ako
po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods.2 Trestného zákona.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na tom, aby bola zabezpečená riadna výživa

maloletého dieťaťa. Súd u obžalovaného nezistil ani poľahčujúcu okolnosť, ani priťažujúcu okolnosť.
Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Doposiaľ
bol jedenkrát súdne trestaný. Hľadí sa na neho, akoby súdne trestaný nebol.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu
obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia
ustanovenia § 38 ods.2 Trestného zákona trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby v trvaní šesť mesiacov, ktorého výkon súd obžalovanému podmienečne odložil na

skúšobnú dobu v dolnej hranici zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní osemnásť mesiacov.

Súd mal za to, že takto uložený podmienečný trest bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu
obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.