Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11P/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115223899
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115223899.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. T.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: W. práce, sociálnych
vecí a rodiny S., pracovisko D., A. 3, Hlohovec, dieťa rodičov - matky: M. K., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/
X, U., a otca: Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X/XX, H. M., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v y š u j e výživné otca na maloletú K. zo sumy 66,39 eura mesačne na sumu 110,00 eur
mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred
k rukám matky s účinnosťou od 24.09.2015.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú za obdobie od 24.09.2015 do 30.04.2016 vo výške
177,- eur sa otcovi p o v o ľ u j e zaplatiť v splátkach vo výške 10,- eur mesačne spolu s bežným
výživnýmkrukámmatkypočnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostirozsudku,stým,ževprípade
omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/119/06-60 zo dňa 09.08.2006
v časti výšky bežného výživného otca na maloletú.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom zo dňa 22.09.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.09.2015, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd s účinnosťou odo dňa 01.09.2015 zvýšil výživné otca na maloletú zo sumy
66,00 eur mesačne na sumu 120,00 eur mesačne.

Vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava IV ako miestne príslušnému, ktorý uznesením č.k.
13P/274/2015-16 zo dňa 20.10.2015 preniesol miestnu príslušnosť na tunajší súd, ktorému bola

následne vec postúpená dňa 14.12.2015.

Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.08.2006 č.k.
25P/119/06-60 bola maloletá zverená do jej výchovy a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou
66,00 eur. Od roku 2006 náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli. V čase pôvodného
rozhodnutia o výživnom maloletá navštevovala materskú školu. V septembri XXXX nastúpila do X.
ročníka T. v U.. V čase pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom otec pracoval u policajného zboru

P. s mesačným zárobkom X.XXX,- Sk. Momentálne je nezamestnaný a o jeho príjme nie je matka
informovaná. Matka v čase pôvodného rozsudku pracovala ako predavačka v H. M. a jej mesačný príjem
bol X.XXX,- Sk. Momentálne je od XX.XX.XXXX nezamestnaná. Otec má vyživovaciu povinnosť iba voči
maloletej, matka má vyživovaciu povinnosť voči synovi B. O.. S otcom maloletej sa doteraz vedeli navedľajších výdavkoch dohodnúť. Vo veľkej miere prispievali aj starí rodičia z oboch strán. Nakoľko však
v posledných týždňoch je ťažké sa dohodnúť, žiada týmto súd o zvýšenie výživného na maloletú.

Otec sa k návrhu vyjadril na pojednávaní, kedy uviedol, že by súhlasil so zvýšením výživného na 100,-
eur mesačne.

Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), súd pokračuje v konaní, aj keď
sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z

dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise,
ako aj obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 25P/119/2006 a výsluchom
účastníkov, pričom na poslednom pojednávaní pojednával v súlade s § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti

kolízneho opatrovníka (ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil e-mailom zo dňa 03.05.2016 z dôvodu
neodkladných pracovných povinností, pričom o odročenie pojednávania nežiadal), a v neprítomnosti
otca maloletej (ktorý bral termín pojednávania na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní a zaviazal
sa dostaviť bez písomného predvolania, avšak sa nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, o
odročenie pojednávania nežiadal), a zistil nasledovný skutkový stav:

Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 25P/119/2006 súd zistil, že rozsudkom č.k.
25P/119/06-60 zo dňa 09.08.2006 bolo zvýšené výživné otca na maloletú zo sumy 600,- Sk mesačne na
sumu 2.000,- Sk (pozn. súdu - 66,39 eura) mesačne. Z obsahu uvedeného spisu bolo ďalej zistené, že
obaja rodičia boli v tom čase zamestnaní, matka s čistým príjmom X.XXX,- Sk mesačne a otec s čistým

príjmom X.XXX,- Sk mesačne. Obaja rodičia mali v tom čase vyživovaciu povinnosť iba voči maloletej.
Z. navštevovala v tom čase materskú školu, bola zdravá.

Z potvrdenia W. S., pracovisko D. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 39) vyplýva, že matka je v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 08.05.2015, pričom tejto evidencii predchádzala starostlivosť o dieťa do

6 rokov. Je poberateľom prídavku na dieťa na dve deti v sume 2x 23,52 eura. Z potvrdenia zo dňa
29.03.2016 (č.l. 69) vyplýva, že matka s úradom práce spolupracuje, v roku 2015 jej nebolo ponúknuté
žiadne vhodné pracovné miesto, na stanovené kontakty chodí na úrad pravidelne a preukazuje
potvrdenia o hľadaní práce.

Z potvrdenia ÚPSVaR Trenčín zo dňa 29.12.2015 (č.l. 40) vyplýva, že otec je v evidencii uchádzačov
o zamestnanie od 01.01.2011. Z potvrdenia zo dňa 04.04.2016 (č.l. 72) vyplýva, že otec si riadne plní
povinnosti ako uchádzač o zamestnanie, riadne sa hlási na určené termíny, s úradom spolupracuje.

Z rodného listu (č.l. 4) vyplýva, že 07.05.2009 pribudla matke ďalšia vyživovacia povinnosť voči synovi

B. O..

Matka pri výsluchu účastníka na pojednávaní uviedla, že otec v súčasnosti platí na maloletú výživné vo
výške 80,- eur mesačne, a to po dobu asi troch rokov, platí tak na základe ich ústnej dohody. Matka
ďalej uviedla, že je v súčasnosti nezamestnaná, hľadá si prácu, avšak potrebuje prácu na 1 smenu,

nakoľko partner je pracovne vyťažený, majú 6 ročného syna. Hľadala si prácu na pošte v U., v F., bola
aj na C. práce. Z úradu práce jej práca ponúknutá nebola. V súčasnosti má matka príjem len prídavky
na deti a výživné na dcéru od otca maloletej. Vydatá nie je, s otcom maloletého B. žijú v spoločnej
domácnosti. Otec maloletého B. pracuje ako aplikačný inžinier s príjmom cca 1.000,- eur brutto, má
svoju firmu a pracuje aj pod firmou C. C.. Matka má ukončené gymnázium. Pôvodne si hľadala prácu

len v administratíve, naposledy však na úrade práce uviedla, že hľadá akúkoľvek prácu, ale len na 1
smenu. Náklady na bývanie majú cca 200,- eur. Maloletá je žiačkou X. . ročníka T.. Maloletá navštevuje
doučovanieangličtiny,stým,žejednavyučovaciahodinadoučovaniaje12,-eur,doučovanieprebieha2x
do týždňa. Pokiaľ ide o zdravotný stav maloletej, táto má atopický ekzém, výdavky s týmto sú spojené s
cestovaním, užíva lieky, maste, špeciálny šampón do vlasov, v škole majú deti stále vši, takže stále musí

matka kupovať šampón za 10,- eur, s týmto je spojená aj hygiena v celej domácnosti. Maloletá začala
navštevovať očného lekára. Pokiaľ ide o prácu matky v L. C., tu skončila prácu preto, že sa sťahovali z
C. do R.. Nevie uviesť, prečo návrh podala až 24.09.2015, keď žiada zvýšenie od 01.09.2015. Otec sa
s maloletou stretáva, je to na báze dohody ich dvoch, stretávajú sa asi raz za dva týždne. Na sviatky, nanarodeniny, N., dáva otec maloletej darčeky. Matka otca žiadala, aby sa podieľal na dovolenky maloletej
v polovici, ústne sa na tomto dohodli, avšak nakoniec zaplatila dovolenku matka. S maloletou má ďalej
výdavky na lekára, pretože v zime býva častejšie chorá, pričom v lekárni nechá cca 16,- až 20,- eur,

ďalej musí maloletej nakupovať drogériu, navštevuje ortopéda, chodia na rehabilitačné cvičenia, kupuje
si časopisy, chodí na výlety. Matka dáva maloletej 10,- eur vreckové. Dávala jej aj 10,- eur na šetrenie,
avšak toto pozastavila, pretože na toto nemá, má už našetrených 400,- eur. Na poslednom pojednávaní
matka uviedla, že otec zaplatil výživné za marec a apríl 2016 vo výške 100,- eur za každý mesiac, pričom
predtým platil výživné vo výške 80,- eur mesačne. V súčasnosti je matka stále nezamestnaná. Stále si

skúša hľadať prácu, avšak problém je s tým, nájsť si prácu na jednu smenu. Matka nevlastní žiadne
nehnuteľnosti, pričom dom, v ktorom bývajú, vlastní priateľ. Nevlastní ani motorové vozidlá. Maloletá
obedy v škole nemá, stravuje sa iba doma. Záverom poukázala na to, že ak otec tvrdí, že nemá peniaze
na výživné, mal by si dávať pozor na to, aby sa nedopúšťal priestupkov, s ktorými sú spojené pokuty.

Otec pri výsluchu účastníka na pojednávaní uviedol, že on by súhlasil so zvýšením výživného, avšak

nevie, či mu to vždy vyjde. On maloletej prispieva aj navyše, a to keď je u neho cez víkend. Naposledy
jej dal 10,- eur, u neho v domácnosti má maloletá našetrených asi 500,- eur. Tieto peniaze si našetrila
maloletá, pričom otec jej k tomuto pridáva. Priznáva, že si od nej požičal, ale toto jej vráti. Otec žije v
domácnosti s priateľkou. Táto je zamestnaná vo firme Dong won s čistým príjmom asi 300 - 400,- eur.
Otec je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Prácu si hľadá, a to aj sám, teraz mu aj ponúkli,

ale to padlo, lebo prišiel o vodičák. O tento prišiel z dôvodu sústavného porušovania pravidiel cestnej
premávky, tento má zobratý skoro rok. Z úradu práce mu bola ponúknutá práca vodiča dodávky, avšak
momentálne musí počkať na vrátenie vodičského preukazu. Od roku 2013 robí to, čo príde, a to bez
dohody, teraz momentálne nerobí. V období od roku 2013 mal taký príjem, ako mu stačí. Myslí tým sumu
od 300,- do 500,- eur. Otec ďalej uviedol, že je vyštudovaný elektromechanik s maturitou, v tomto odbore

nikdy nepracoval. Pracoval ako baník, policajt, taxikár, rezač skla, vyskladňovač, testovač. Funkciu
policajta nevykonáva z dôvodu straty dôvery policajného zboru, ako policajt robil od roku 1995 až do
roku 1998, tam mal príjem 9.000,- Sk. Býva v 2-izbovom byte, náklady na neho sú za elektrinu a plyn
mesačne 30,- eur a 150,- eur platí všetko ostatné, čiže do fondu, vodu, kúrenie. Otec ďalej uviedol, že by
súhlasil so zvýšením výživného na 100,- eur mesačne, s tým, že on by dával aj 120,- eur, keby na to mal.

Tak ako niekedy zlepí 80,- eur, zlepil by aj 100,- eur. Keď maloletá príde k nemu cez víkend na tri dni, z
toho jeden deň spí u babky a jeden u neho. Keď príde na dva dni, v noci spí u babky alebo u otca. Ďalej
otec uviedol, že bude posielať 100,- eur mesačne aj bez toho, aby to bolo uvedené v rozhodnutí súdu.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov

k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 OSP, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie
v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je z časti
dôvodný a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa zo sumy 66,39 eura
mesačne na sumu 110,- eur mesačne, a to odo dňa podania návrhu, t.j. od 24.09.2015.

Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase
skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili a či ide o zmenu,
ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od
ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Bratislava č.k. 25P/119/06-60 zo dňa 09.08.2006

došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej
povinnosti otca.

K zmene pomerov na strane maloletej prišlo z dôvodu jednak uplynutia viac ako 9 rokov od času
poslednej úpravy, ale najmä v súvislosti s nástupom maloletej na základnú školu a medzičasom už

na druhý stupeň základnej školy, čo prináša so sebou zvýšené náklady na maloleté dieťa. V záujme
zabezpečenia potrebnej výživy maloletej preto bolo, aby sa nej podieľal otec vo zvýšenej miere ako
v sume 66,39 eura mesačne (resp. 80,00 eur mesačne, ktorú sumu v posledných rokoch dobrovoľne
platil), preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné.

Pokiaľ ide o príjem matky, táto je na rozdiel od času skoršieho rozsudku o výživnom nezamestnaná,
evidovaná na úrade práce, pričom v roku 2009 jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o
príjem otca, tento je tiež na rozdiel od času skoršieho rozsudku nezamestnaný, evidovaný na úrade
práce, bez príjmu. Napriek tomu uviedol, že bude na maloletú platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne,
čo od mesiaca marec 2016 aj robí. Zároveň uviedol, že maloletej prispieva aj navyše, keď je u neho cez

víkend, pričom naposledy jej dal 10,- eur. Súd za odôvodnené priemerné mesačné náklady na maloletú
považuje celkovo sumu cca 200,- eur mesačne (strava 90,- eur (3 x 30 dní), oblečenie a obuv 30,- eur,
hygiena 10,- eur, lekár a lieky 10,- eur, školské potreby 10,- eur, náklady na bývanie 50,- eur (200/4
osoby)). Náklady na doučovanie súd neuznal ako nevyhnutné výdavky, keď ich vynakladanie je potrebné
zvážiť s poukazom na finančnú situáciu rodičov (obaja nezamestnaní).

Súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na maloletú výživné v sume 110,-
eur mesačne. Otec uviedol, že v období od roku 2013 mal taký príjem, ako mu stačí, t.j. od 300,- do
500,- eur. Súd zdôrazňuje, že otec sa nemôže uspokojiť s takým príjmom, aký mu stačí, ale aký je
potrebný na uspokojenie vyživovacej povinnosti voči maloletej, ktorá je na neho výživou odkázaná.

Ak otec bol schopný dosahovať príjem vo výške 500,- eur (a to v čase, keď bol evidovaný ako
nezamestnaný), neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by taký príjem nemohol dosahovať aj v súčasnosti.
Otec je zdravý a v produktívnom veku. Zároveň je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že otec je vedený
ako nezamestnaný už viac ako 5 rokov. Hoci podľa úradu práce otec spolupracuje, v prípade takto
dlhotrvajúcej nezamestnanosti je otec povinný si hľadať akékoľvek zamestnanie, aj nezodpovedajúce

jeho vzdelaniu, nakoľko je povinný výživným voči maloletej. I keď oblasť, v ktorej otec býva, je známa
vyššou nezamestnanosťou, otcovi nič nebráni za prácou i dochádzať. Ak otec nevyvíja dostatočnú
snahu, aby jeho príjem dosahoval aspoň ním uvádzaných 500,- eur, na takéto jeho správanie súd
s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 ZR nahliada ako na vzdanie sa bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Súd zároveň poukazuje na lustráciu otca v registri priestupkov, z ktorej

vyplýva, že v období od 17.08.2012 do 29.06.2015 spáchal otec viacero priestupkov, za ktoré mu boli
uložené pokuty v celkovej výške 1.660,- eur, čo po prepočítaní predstavuje sumu cca 47,- eur mesačne
(1.660/35 mesiacov), pričom ide o zbytočné výdavky, ktoré mohli byť vynaložené na maloletú, a to nad
rámec plateného výživného vo výške 80,- eur mesačne.Súd preto dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať uvedenú čistú mesačnú
mzdu 500,- eur, a je potrebné z nej vychádzať. Z uvedenej čistej mzdy 500,- eur by bol otec schopný

plniť vyživovaciu povinnosť na maloletú v rozmedzí od 20 do 25% z uvedenej sumy, t.j. v rozmedzí od
100,- do 125,- eur. Nakoľko má otec len jednu vyživovaciu povinnosť, ako aj vzhľadom na skutočnosť,
že ešte bude priestor na zvýšenie výživného (napr. pri nástupe maloletej na SŠ) súd sa pohyboval pri
dolnej hranici, a určil výživné v sume 110,- eur mesačne. Súd pritom neurčoval výživné na celkom dolnej
hranici z dôvodu, že v prípade maloletej už nejde o celkom malé dieťa, kedy by to bolo odôvodnené, ale

o dieťa v pubertálnom veku, ktorého náklady sú vyššie. V prípade nákladov na maloletú v odôvodnenej
výške 200,- eur je zároveň potrebné, aby sa otec na nich podieľal vo vyššej miere ako matka, ktorá
zároveň zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú.

Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 ZR je zdôrazniť mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní

svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič
je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú
vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Súdom novo určená výška vyživovacej povinnosti otca voči maloletej dcére je podľa názoru súdu

zodpovedajúca schopnostiam otca s prihliadnutím na skutočnosť, že okrem maloletej nemá inú
vyživovaciupovinnosť.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovsúdnávrhumatkynazvýšenievýživného
vo výroku I. vyhovel považujúc ho za čiastočne opodstatnený, a to vo výške výživného otca na maloletú
110,00 eur mesačne. S poukazom na skutočnosť, že výživné sa zvyšuje po deviatich rokoch od času
pôvodného rozhodnutia, považuje súd zvýšenie výživného o cca 5,- eur za každý rok za primerané.

Súdzvýšilvýživnéažododňazačatiasúdnehokonania,t.j.podanianávrhunasúddňa24.09.2015,anie
odo dňa požadovaného matkou (01.09.2015), nakoľko nemal za preukázané dôvody hodné osobitného
zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 ZR, ktoré by spätné priznanie zvýšeného výživného odôvodňovali, keď
matka neuviedla dôvody, pre ktoré podala žiadosť až dňa 24.09.2015, a nie už dňa 01.09.2015.

V dôsledku zvýšenia výživného od 24.09.2015 a rozhodovania o výživnom dňa 03.05.2016 súd vyčíslil
otcovi vo výroku II. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.09.2015 do 30.04.2016 (o
nedoplatku za mesiac máj 2016 súd nerozhodoval, nakoľko výživné za tento mesiac v čase vyhlásenia
rozsudku 03.05.2016 ešte nebolo splatné, ale stalo sa splatným až 15.05.2016), ktorý činí 177,00 eur (za

obdobie 24.09.2015-30.09.2015 mal otec dať 25,69 eura (7 dní x 3,67 eura/1 deň pri výživnom 110,00
eur (110/30)) - za toto obdobie dal 18,69 eura (7 dní x 2,67 eura/1 deň pri výživnom 80,00 eur (80/30)),
za mesiac október 2015 mal otec dať 110,- eur - za toto obdobie dal 80,- eur, za mesiac november 2015
mal otec dať 110,00 eur - za toto obdobie dal 80,00 eur, za mesiac december 2015 mal otec dať 110,00
eur - za toto obdobie dal 80,00 eur, za mesiac január 2016 mal otec dať 110,00 eur - za toto obdobie dal

80,00 eur, za mesiac február 2016 mal otec dať 110,00 eur - za toto obdobie dal 80,00 eur, za mesiac
marec 2016 mal otec dať 110,00 eur - za toto obdobie dal 100,00 eur, za mesiac apríl 2016 mal otec
dať 110,00 eur - za toto obdobie dal 100,00 eur. Súd z dôvodu výšky nedoplatku a nezamestnanosti
otca povolil otcovi splácať nedoplatok v splátkach po 10,00 eur mesačne spolu s bežným výživným pod
hrozbou straty výhody splátok v prípade, že nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas.

Týmto rozsudkom súd zmenil vo výroku III. rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/119/06-60
zo dňa 09.08.2006 v časti výšky bežného výživného otca na maloletú.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, keď išlo o konanie, ktoré sa
mohlo začať aj bez návrhu, a preto vo výroku IV. rozsudku rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
na náhradu trov konania právo.

Poučenie:Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na výkon exekúcie, podľa osobitného právneho predpisu.