Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515200906
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515200906.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. R., nar. XX.XX.XXXX,
dieťa rodičov, matky: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, X. Mesto nad Y. zast. Mgr. E. R., advokátkou
so sídlom X. H. nad Y., X. R. XX a otca: A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, X. H. nad Y., dieťa v
konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, o návrhu otca na zmenu zverenia
a zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu nové Mesto nad Váhom zo dňa
20. októbra 2015, č. k. 8P/21/2015-51, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. návrh otca na zníženie výživného zamietol. Výrokom II.

konanie v časti o návrhu otca na zmenu zverenia zastavil. Výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že otec podal návrh na zníženie výživného
z dôvodu, že od posledného rozhodnutia súdom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti
platiť výživné podľa schválenej dohody. Ďalej sa domáhal, aby súd zveril maloletého do jeho osobnej
starostlivosti s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach budú obaja
rodičia, zároveň sa domáhal, aby súd určil výživné na maloletého Z. 150 eur mesačne zo strany matky.
Návrh na zmenu zverenia na pojednávaní dňa 20.10.2015 zobral otec späť v celom rozsahu, preto súd

v časti o návrhu otca na zmenu zverenia konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil. Predmetom konania tak
zostal návrh otca na zníženie výživného. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh otca
na zníženie výživného nie je dôvodný, keď otec v konaní nepreukázal, že došlo k zmene pomerov na
jeho strane. Konštatoval, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom otec dosahoval príjem 280 eur
mesačne, s tým, že otec sa vyjadril, že si privyrába aj iným spôsobom. Z vykonaného dokazovania pred
súdom vyplynulo, že príjem otca sa zvýšil, a to zo sumy 280 eur mesačne na sumu 340 eur mesačne,
pričom ide o príjem z riadneho pracovného pomeru, okrem toho je otec podľa výpisu zo živnostenského

registra i podnikateľom. Súd preto neuveril tvrdeniam otca o znížení jeho príjmu oproti stavu, ktorý
existoval v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia.

Proti rozsudku v časti výroku I. a v časti výroku III. podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého,
ktorý žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že u neho nastala taká výrazná zmena pomerov, že už nie je schopný
platiťvýživnévovýške200eurmesačne,pričomsúdprvéhostupňapriurčenívýškyvýživnéhovychádzal

z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a tak dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Poukázal na to, že pri predchádzajúcej dohode o výške výživného súhlasil s výškou výživného 200
eur mesačne z dôvodu, že si cez víkendy v spoločnosti CINEMA Nové Mesto, s.r.o., kde vykonával aj
funkciukonateľaspoločnostiprivyrábal-jednalosaodiskoklub,vdôsledkučohobolovjehomožnostiachplatiť výživné v stanovenej, resp. dohodnutej výške. V júli 2014 však spoločnosť CINEMA Nové Mesto,
s.r.o. zavrela z dôvodu rekonštrukcie svoju jedinú prevádzku, v dôsledku čoho nemala žiadne tržby.
Z tohto dôvodu stratil možnosť privyrobenia si cez víkendy a taktiež si aj musel znížiť výšku svojej

mzdy, ktorá po znížení predstavovala sumu 175,31 eur. Po opätovnom otvorení prevádzky v decembri
2014 však návštevnosť výrazne klesla, čo viedlo v dôsledku jej nerentability až k úplnému zatvoreniu
jej jedinej prevádzky v apríli 2015. Keďže po znovuotvorení bola návštevnosť podniku slabá, nedokázal
si cez víkendy už privyrobiť a aby mohol platiť výživné na maloletého Z., tento pracovný pomer ukončil
ku dňu 31.08.2015 a od 01.09.2015 sa zamestnal v spoločnosti BKP Global, s.r.o. v pracovnej pozícii

skladník, kde výška jeho mesačnej mzdy predstavuje reálne 340,37 eur netto, avšak už bez akejkoľvek
možnosti privyrobenia si bokom. Na základe uvedeného je síce pravda, že jeho preukázaný príjem
podľa výplatných pások síce „naoko“ mierne vzrástol, ale jeho skutočný príjem sa v skutočnosti znížil.
Pokiaľ o živnostenské oprávnenie, podnikateľskú činnosť už nevykonáva, nakoľko po predchádzajúcich
neúspešných skúsenostiach z podnikania, v dôsledku ktorých mu vznikli viaceré dlhy, ktoré od neho
vymáha súdny exekútor, považuje vykonávanie podnikateľskej činnosti za neúčelné a rizikové. Tiež

poukázal na skutočnosť, že dňa 22.11.2015 mu pribudla vyživovacia povinnosť, keď sa mu zo vzťahu
s priateľkou R. C. narodil syn H. R.. Zdôraznil, že súd sa v tomto konaní sa vôbec nezaoberal jeho
nákladmi a výdavkami na domácnosť a tieto ani žiadnym spôsobom nezisťoval, zisťoval len výšku jeho
príjmu, čím súd neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Odvolanie do výroku III. otec žiadnym
spôsobom nezdôvodnil.

Matka prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok
prvostupňovéhosúdupotvrdiť.Uviedla,žeakodôvodnazníženievýživnéhonemožnoakceptovaťotcom
tvrdenie o uzatvorení prevádzky diskotéky a baru CINEMA, kde mal podľa svojich tvrdení možnosť si
privyrobiť, nakoľko táto bola v období od júla do decembra 2014 zatvorená a prerábaná. V tomto období

si však otec stanovené výživné riadne plnil, s riadnym platením prestal a návrh na zníženie výživného
si podal až v mesiaci február, t. j. dva mesiace po tom, ako bol bar znova otvorený. Otec ako jediný
konateľ spoločnosti CINEMA Nové Mesto, s.r.o. musel už v čase uzatvorenia rodičovskej dohody vedieť,
že prevádzka sa bude prerábať, príjmy poklesnú, ako aj že nebude v uvedenej dobe mať možnosť si
privyrábať, s touto skutočnosťou však počítal, teda je evidentné, že jeho skutočný príjem a zárobkové

možnostiaschopnostineboliviazanéibanatútoprevádzkuamožnosťprivyrobeniasivnej.Zospolužitia
s navrhovateľom vie, že nikdy nemal pravidelný príjem a ani jeho skutočný príjem nebol tým oficiálnym,
peniaze však zabezpečiť vedel. Jeho súčasný zamestnávateľ je jeho dobrý kamarát, s ktorým v minulosti
mal rôzne aktivity, obchody a „kšefty“, pričom sa v žiadnom prípade nejednalo iba o prevádzkovanie
baru a diskotéky. Je preto presvedčená, že i v súčasnosti navrhovateľ má ďaleko vyššie príjmy, ako

uvádza vo svojom odvolaní. Otec je stále konateľom spoločnosti CINEMA Nové Mesto, s.r.o., ktorá
doteraz nie je v likvidácii ani v konkurze, ako aj držiteľom živnostenského oprávnenia na rôzne predmety
činnosti. Je preto potrebné, aby súd pri posudzovaní zmeny pomerov nevychádzal iba z deklarovanej
výšky súčasného príjmu, ale aj zo schopností a možností otca ako povinného, keď otec nemá žiadne
zdravotné obmedzenia, pre ktoré by nemohol vykonávať prácu ako bežný priemerný občan, pričom v

jeho možnostiach je legálne si zabezpečiť ďaleko vyšší ako ním uvádzaný príjem. Tvrdenie navrhovateľa
ohľadne zníženia jeho príjmu je teda možné považovať iba ako dobrovoľné vzdanie sa výhodnejšieho
zamestnania v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Ďalej uviedla, že je síce pravdou, že otcovi sa
dňa 22.11.2015 narodilo ďalšie dieťa, oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu však došlo aj k zvýšeniu
jeho príjmu o sumu 60 eur, keďže otec prestal s platením výživného od februára 2015, od kedy si plní

vyživovaciu povinnosť len čiastočne v sume 50 eur, ktorú si svojvoľne otec určil. Okrem tejto sumy nijako
neprispieva k vývoju dieťaťa, a to ani po výchovnej, duševnej ani hmotnej stránke.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správny potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného
súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým bolo konanie v časti o návrhu otca na zmenu zverenia

zastavené, odvolací súd nepreskúmaval, pretože v tejto časti rozhodnutie prvostupňového súdu
odvolaním napadnuté nebolo, a tak nadobudlo právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov

sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného, alebo povinného), ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu
výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine),
s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že vyživovacia povinnosť k maloletému Z. bola naposledy určená

rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17.04.2014 č. k. 9P/27/2014-22, ktorým
súd rozviedol manželstvo rodičov mal. Z. a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý
Z. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné na mal. Z. vo výške 200 eur
mesačne. Podľa zistení súdu prvého stupňa v čase schválenia rodičovskej dohody bol príjem matky vo
výške 540,37 eur netto a príjem otca 280 eur mesačne netto, pričom otec sa na pojednávaní vyjadril, že

si privyrába aj iným spôsobom, ktorý bližšie nešpecifikoval.

V súčasnosti matka maloletého dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 594,38 eur. Otec
maloletého je zamestnaný v spoločnosti BKP Global, s.r.o., kde podľa potvrdenia zamestnávateľa
dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 340,37 eur. Po rozhodnutí prvostupňového súdu otcovi

maloletého pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, keď dňa 22.11.2015 sa otcovi maloletého narodil syn
H. R. zo vzťahu s priateľkou R. C.. Z uvedeného je tak zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti nedošlo k takej zmene pomerov na strane otca maloletého, pre ktoré by bolo dôvodné
zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Otec síce v konaní preukázal, že po rozhodnutí prvostupňového
súdu mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak v konaní pred súdom prvého stupňa bolo

preukázané, že oficiálny príjem otca od stavu, ktorý bol v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
sa zvýšil, a to o sumu 60 eur mesačne. K tvrdeniam otca, že v čase predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia mal aj iný príjem, keďže si „privyrábal“, o ktorý neskôr prišiel, odvolací súd nemohol
prihliadať, nakoľko išlo o neoficiálne príjmy, ktoré neboli otcom ani v predchádzajúcom konaní nijako
špecifikované a preukázané, preto toto tvrdenie otca sa nedá preskúmať. Súd tak mohol vychádzať iba z

oficiálnych príjmov otca mal. Z. a po zistení, že jeho oficiálny zárobok zo zamestnania sa zvýšil, rozhodol
správne, keď návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.

Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .