Uznesenie Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2C/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613201772
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8613201772.1

Uznesenie

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária Tvrdíková, v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o.,
so sídlom K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený
Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému
Y. M., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX I. XXX, o zaplatenie 1.999,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 1.999,- Eur s 6 % ročným

úrokom od 3.6.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 9,49 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Trovy konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podaným návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie:
- zmenkovej sumy vo výške 1.999,- Eur,
- zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.846,29 Eur od 28.2.2010 do zaplatenia,

- 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 2.846,29 Eur od 3.6.2010 do zaplatenia,

2C/74/2013
- 2 -

- zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 9,49 Eur,
- náhrady trov konania v časti trov právneho zastúpenia vo výške 305,54 Eur s DPH a v časti zaplateného
súdneho poplatku vo výške 119,50 Eur.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovanýdňa12.5.2009 nazmenkovúsumu2.846,29 Eur,pričom sazaviazalaj kúhradezmenkového

úroku vo výške 0,25 % denne od 28.2.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 12.5.2009 (dátum
vystavenia) na sumu 2.846,29 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom
od 28.2.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0,-

Eur a na úroky uhradil 0,- Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant
nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa čl. 7Nariadenia Európskeho parlamentuaRady(ES)č. 861/2007vydalrozsudok,ktorýmuložížalovanému
do 3 dní uhradiť žalovanú zmenkovú istinu s príslušenstvom. Nežiadal nariadiť pojednávanie a k
žalobe pripojil listinné dôkazy, a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovaným

zo dňa 28.2.2010 na zmenkovú sumu 2.846.29 Eur.

Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie spomínaného nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia, sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota
pohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky príslušnémusúdualebotribunálu
nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové,
colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o
to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí

takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.
2C/74/2013

- 3 -

Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú

do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo

tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa
v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo

c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie
rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.

Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany
v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti
pohľadávke.V danom prípade po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu aj
s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanému, ktorý túto zásielku prevzal dňa

4.8.2014, ale vyplnené tlačivo na odpoveď súdu nepredložil.

Účastníci sa na pojednávane napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu nedostavili.
Žalobca svoju neúčasť elektronicky ospravedlnil pre kolíziu termínov, súhlasil však s pojednávaním v
jeho neprítomnosti. Zároveň si však dal podmienku, že v prípade, ak žalovaný nebude súhlasiť

so žalobou, žiadal pojednávanie odročiť. Takéto podmieňovanie súhlasu s pojednávaním je pre
súd zarážajúce, nemajúce žiadne právne opodstatnenie. Účastník má právo sa rozhodnúť, či sa
pojednávania zúčastní, a ak nie, má možnosť požiadať o odročenie pojednávania, a aj to len pri
splnení procesných podmienok podľa § 119 O.s.p. V takom prípade kolíziu termínov by musel
konkretizovať spisové značky

2C/74/2013
- 4 -

kolidujúceho pojednávania a uviesť dátum, kedy sa o tejto kolízii dozvedel. V danom prípade však
žalobca tieto podmienky nesplnil. Súd je toho názoru, že aj v prípade účasti žalovaného na pojednávaní
a jeho nesúhlasu so žalobou by nebol dôvod pre odročenie pojednávania. Žalobca zároveň vytkol
súdu údajne nesprávny procesný postup, keď vo veci bolo nariadené pojednávanie. Je
však výlučne na súde, aby posúdil potrebu nariadenia pojednávania, a to súd považoval za potrebné

v súvislosti s posudzovaním vyplňovacieho práva na zmenku, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky
v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktorý nepochybne vznikol medzi pôvodným veriteľom obchodnou
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným a tiež v súvislosti s posudzovaním charakteru
príslušného spotrebiteľského úveru.

Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou č. XXXXXXX, zmenkou zo dňa 12.5.2009, lustráciou
sociálnej poisťovne a zistil tento skutkový stav:

Dňa 12.5.2009 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. XXXXXXX, ktorou veriteľ - POHOTOVOSŤ,
s.r.o. poskytol úver vo výške 2.000,- Eur žalovanému ako fyzickej osobe. Žalovaný sa zaviazal úver

splatiť vo výške 2.540,- Eur v 2 mesačných splátkach po 1.270,- Eur počnúc dňom 21.6.2009. V
zmluve nie je uvedený úrok, je uvedený len poplatok vo výške 540,- Eur, ktorý nie je konkretizovaný
a v zmluve nie je uvedená ani RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. V zmluve je ďalej uvedené, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.

Žalovaný dňa 12.5.2009 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811
09 Bratislava sumu 2,846,29 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 28.2.2010. Predmetná
zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného

zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala
zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum
a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj
slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným strojovým písmom
ako zvyšok vzorového tlačiva.

Súdu je z jeho činnosti známe, že k vyplneniu zmenky došlo na základe Všeobecne úverových
podmienok pôvodného veriteľa, ktoré obsahujú dohodu o vyplnení zmenky. V nich sa uvádza
nasledovné: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené

zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek
zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením
ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek
remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí
včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy

2C/74/2013
- 5 -

všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo
zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním

bude deň, keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.“

Predmetom konania je spor zo zmenky. Súd preto predovšetkým skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti v
zmysle zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch (ďalej len „ZŠZ“) a dospel k záveru, že zmenka
spĺňa formálne náležitosti § 75 citovaného zákona.

Podľa § 75 cit. zákona, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj
zročnosti ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje
dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca

nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Súd preskúmal predloženú zmenku a zistil, že spĺňa formálne náležitosti platnej zmenky. Úroková miera
bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne.

Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke neupravuje. Jej určenie
ponecháva na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v
úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže
od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok.

Napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len
na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t. j. jednotlivých zápisov na zmenke sa v prípade,
ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v
úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka najmä s

prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom
neplatný.

Zmenkový úrok rovnako ako úrok pôžičky alebo úveru plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za

2C/74/2013
- 6 -

primeranúodplatuzaposkytnutiepeňažnýchprostriedkovvšakniejemožnépovažovaťročnýúrok,ktorý
sa v podstate rovná dlžnej istine, ide skôr o „úžeru“. Pri tomto závere súd vychádzal aj zo skutočnosti, že

v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných
úveroch pre domácnosť nižšie než 14 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu
zmenkový úrok viacnásobne prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa dobrým
mravom považuje v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú.Podľa prvej vety čl. 1 § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona o tom, kto ma zmenku
v rukách platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj

vtedy, ak je posledný z nich blakoindosamentom.

Žalobcazmenkunadobudolindosamentom(rubopisom)aajkeďzjavnekindosáciidošloažposplatnosti
zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle čl. 1 § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1
zmenkového zákona postihom žiadať od žalovaného zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi 6 %, úroky

odo dňa splatnosti a odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy.

Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo aj bez návrhu.
Návrh preto v úroku 0,25 % denne zo sumy 2.846,29 Eur od 28.2.2010 do zaplatenia zamietol a
žalovaného zaviazal na zaplatenie zvyšku uplatnenej pohľadávky, t. j. zmenkovej sumy 1.999 Eur s
úrokom 6 % ročne od 3.6.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 9,49 Eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana,
ktorá nemala v konaní úspech. Žalobcom uplatnený nárok predstavoval ku dňu vyhlásenia rozsudku
sumu 17.973,04 Eur (zmenková suma 1.999 Eur, zmenková odmena 9,49 Eur, úrok 6 % ročne zo sumy
2.846,29 Eur od 3.6.2010 do 10.12.2015 vo výške 943,25 Eur a úrok 0,25 % denne zo sumy 2.846,29

Eur od 28.2.2010 do 10.12.2015 vo výške 15.021,30 Eur) a keďže v konaní mal žalobca v prevažnej
časti neúspech má povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému. Žalovanému žiadne preukázateľné
trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
2C/74/2013

- 7 -

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.