Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3P/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916202591
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2016:5916202591.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom Mgr. Renátou Krajčiovou vo veci starostlivosti o mal. deti S.: M.,

nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.X.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené v konaní kol. opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny, deti rodičov: W., nar.
X.X.XXXX., bytom T. a C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., t.č. v A. v konaní o návrhu otca na zníženie
výživného na mal. deti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a v celom rozsahu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.4.2016 domáhal zníženia výživného na mal.

M. a na mal. G. na výživné v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každé dieťa zvlášť, a to počnúc dňom 1.3.2015, ktoré
výživné bude povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci. Otec poukázal na rozsudok
Okresného súdu Ružomberok zo dňa 7.2.2012 pod sp.zn. 3P/102/2011, ktorým zaviazal otca prispievať
na výživu mal. M. výživným vo výške 110,00 eur mesačne a na výživu mal. G. výživným vo výške 90,00
eurmesačnevždydokaždého15.dňavmesiacivopredkrukámmatkymal.detípočnúcprávoplatnosťou
výroku rozsudku. Ďalej otec poukázal na rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 29.4.2014

pod sp.zn. 5P/20/2014, ktorým súd manželstvo rozviedol a obidve mal. deti na čas po rozvode zveril
do osobnej starostlivosti matky mal. detí, ktorá bude mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok
a otcovi uložil prispievať na výživu mal. G. výživným vo výške 90,00 eur mesačne a na výživu mal.
M. výživným vo výške 110,00 eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného v týchto konaniach došlo
k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu pôvodného rozhodnutia. Otec poukázal, že je príjem je
determinovaný možnosťami, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, je nízky a preto nie je možné,
aby bolo určené výživné vo výške 200,00 eur. Otec uviedol, že v súčasnej dobe prispieva na výživu v

maximálnej možnej miere, ako mu to príjem dovolí, kedy výživné nedosahuje ani výživné v minimálnom
rozsahu rovnajúcom sa 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, ktoré činí 27,13 eur na jedno dieťa a preto mu môže byť určené iba minimálne
výživné. Určenie vyššieho výživného je v rozpore s dobrými mravmi aj so záujmami spoločnosti. Určenie
výživného tak, že matke je poskytované náhradné výživné, je za tejto situácie obchádzaním zákona.
Otec poukázal na svoju čistú pracovnú odmenu vo výkone trestu, ktorá je v priemere cca. 150,00
eur mesačne, z čoho mu je zrážané výživné na obe mal. deti priemerne po 22,09 eur. Spolu platí

výživné v priemere 44,18 eur mesačne. Otec poukázal na konanie o návrhu otca na zníženie výživného
sp.zn. 9P/22/2014, kde súd rozsudkom zo dňa 19.5.2014 návrh na zníženie výživného v celom rozsahu
zamietol. Poukázal na celkové mesačné príjmy matky mal. detí v sume 320,00 eur mesačne, kde od
1.5.2014 bude mesačný príjem zo zamestnania 220,00 eur mesačne. Zároveň matka uviedla, že žije odvýplaty k výplate, svojim rodičom nijako neprispieva na úhradu nákladov spojených s bývaním, nemôže
si dovoliť zníženie výživného otca na mal. deti. Otec poukázal na zmenu pomerov na strane matky
mal. detí - od 15.2.2015 je zamestnaná na čerpacej stanici G., kde mesačný príjem je vyšší ako od

posledného rozhodnutia o určení výživného. Preto žiadal znížiť výživné počnúc dňom 1.3.2015.

Otec vo svojom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.5.2016 uviedol, že vo výkone TOS je
pracovne zaradený, kde jeho čistá pracovná odmena činí 151,97 eur, z ktorej si plní vyživovaciu
povinnosť vo výške 44,18 eur na dve mal. deti. Z čistej pracovnej odmeny je mu strhávané na

pohľadávky cudzích osôb vo výške 7,59 eur a na náklady výkonu TOS vo výške 68,38 eur. Po vyplatení
všetkých povinností mu pre jeho potrebu ostáva osobné vo výške 13,59 eur a vreckové vo výške 18,23
eur, čiže spolu 31,82 eur, ktoré peniaze používa na zakúpenie hygienických potrieb a na telefonické
komunikovanie s mal. deťmi. Zároveň otec čestne prehlásil, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani účet
v banke.

Matka podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.5.2016 uviedla, že v máji 2016 kúpila do osobného
vlastníctva 3-izbový byt v M. prostredníctvom úveru zo G. vo výške XX.XXX,XX eur, byt kúpila za
XX.XXX,XX eur. V súčasnosti ho prerába, keď odhadované náklady sú cca. X.XXX,XX eur. Poukázala
namesačnénákladynabývanieodmája2016:splátkapôžičky148,00eur,nákladynabývanie(elektrina,
voda, kúrenie, fond opráv...) 225,00 eur, internet 10,00 eur, televízor 10,00 eur, spolu 393,00 eur.

Otec vo svojom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.5.2016 doplnil svoj návrh na začatie konania
o rozsudok Okresného súdu Lučenec sp.zn. 21P/75/2015, ktorým tento súd rozhodoval o podanom
návrhu na určenie výživného na 2 mal. deti, kde otec mal. detí sa momentálne nachádza vo výkone
TOS a žiadal, aby bol súdom zaviazaný platiť výživné v sume 200,00 eur mesačne. Súd však určil otcovi

výživné na 2 mal. deti v minimálnom rozsahu rovnajúcom sa 30 % zo sumy životného minima na každé
dieťazvlášť,ajkeďmaldokázané,žeotecmal.detíprednástupomnavýkonTOSmalpríjemcca.700,00
eur mesačne a zníženie príjmových možností si zapríčinil sám. Tiež mal preukázané, že matka mal. detí
pracuje a príjem má od 431,00 eur do 470,00 eur, pričom náklady na 2 mal. deti má zvýšené, nakoľko
obe mal. deti sú choré. Súd vychádzal z odôvodnených potrieb mal. detí a z finančných možností oboch

rodičov.

Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 26.5.2016 s návrhom otca na zníženie výživného vyjadrila
nesúhlas. Poukázala na výdavky na výživu mal. detí, keď berie na deň na stravu len cez 3,00 eurá,
nepostačuje to ani na stravu. Keby nemala rodičov, sama by si nepomohla. Otec si toto zapríčinil sám,

nechal tu dve deti, o ktoré sa treba starať. Dva roky dozadu bola na materskej dovolenke, privyrábala
si brigádnicky v U., robila tam na 4 alebo 6 hodín. Potom ju zavolali späť do zamestnania, príjem jej
narástol. Rozhodla sa osamostatniť od rodičov, bývali s deťmi u nich v jednej izbe, tak si prenajali byt,
kde narástli nájomné s energiami vychádza 350,00 eur mesačne. V byte býva len s deťmi, je to 2-
izbový byt. Má to prenajaté do 31.5.2016, následne sa vráti opäť ku rodičom, kým sa neprerobí byt,

ktorý si kúpila. Ide o 3-izbový byt v M. z hypotekárneho úveru od G., splátka je vo výške 148,00 eur
mesačne, keď k tomu pripočíta náklady za byt, celkom to vychádza 350,00 eur, výdavky sú zhruba také
isté ako pri nájme. Snažím sa robiť niečo pre deti, aby niečo do budúcnosti tu mali. V čase posledného
rozhodovania súdu o výživnom M. navštevovala 1. ročník ZŠ a G. bola v materskej škole, toto sa vlastne
doposiaľ nezmenilo. Výdavky na deti rastú. M. túto nedeľu mala prvé prijímanie, bolo treba zabezpečiť

šaty, hostina, dar. Má najväčšie položky na stravu na deti doma a k tomu poplatky za stravu do školy,
do škôlky. Na začiatku roka M. bola v škole v prírode, čo stálo 120,00 eur. Už treba uhrádzať pracovné
zošity pre M. na budúci školský rok, ktoré sa objednávajú. M. rastie, stále treba zakupovať topánky,
oblečenie, G. sa zvezie popri nej, čo zdedí po M. Treba úbor na telesnú výchovu vrátane obuvi do haly a
obuvi vonka. Deti majú bežné choroby, keď ide do lekárne, keď sú choré, nechá tam nejakých 15,00 eur.

Mali problémy so všami, musela zakupovať drahé prípravky, dala na to 100,00 eur. Lyžovať chodí, kde
je lacnejšie, na G. lístok bol po 5,00 eur. M. dostala na prijímanie bicykel v hodnote 300,00 eur, prispeli
aj jej rodičia. Ďalej matka poukázala na výdavky na spotrebu pohonných látok 60,00 eur mesačne, to
auto má 12 rokov. Pokiaľ otec poukazoval na zvýšenie jej príjmu, poukázala na rozhodnutie nadobudnúť
3-izbový byt pre seba a pre deti. Telefonický kontakt otca s mal. M. prebieha pravidelne, sem tam aj G.

mu niečo zakričí. Sem tam sa spýta M., či by nešli pozrieť ocka, ona jej na to povie, že by išla, ale nie
do basy, necíti sa tam dobre. Stará matka mal. detí zo strany otca si raz za mesiac deti zoberie na jeden
deň. Matka k svojmu príjmu uviedla, že tá suma vznikla následkom toho, že po materskej dovolenke,
keď sa vrátila do zamestnania, preplatili jej cca. 40 dní nevyčerpanej dovolenky, inak má príjem cca.XXX,XX eur v čistom mesačne. Na základe vyplatenia dovolenky jej bolo odobraté náhradné výživné.
Od januára 2016 nevidela výživné nad rámec tej sumy, čo jej príde od otca.

Kol. opatrovník mal. detí vo svojom prednese na pojednávaní vyjadril nesúhlas s návrhom otca na
zníženie výživného na mal. deti. Naposledy bolo rozhodované o výživnom v konaní o rozvod manželstva
rodičov mal. detí, ale v podstate 2 roky predtým, teda v r.2012 bolo určené výživné v takejto výške. Otec
si túto situáciu zapríčinil sám, nemali by na to doplácať mal. deti. Poukázal na výdavky matky mal. detí,
ktorá nadobudla byt, jej výdavky narastú aj výdavky na výživu mal. detí sú vyššie.

Otec sa pojednávania konaného dňa 26.5.2016 nezúčastnil. Vo svojom podaní doručenom tunajšiemu
súdu dňa 11.5.2016 žiadal, aby sa pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti. Preto súd vec prejednal
v neprítomnosti otca a prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s poukazom na ust.
§ 101 ods.2 OSP.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä
s dokladom vystaveným A. pod názvom Rozúčtovanie pracovnej odmeny od januára 2015 do marca
2016, kde vyplynula priemerná čistá mzda za uvedené obdobie vo výške (s výnimkou mesiacov júl 2015
až október 2015) vo výške 129,15 eur. Zároveň z tohto dokladu vyplynuli zrážky na výživné pre mal. M.
január 2015 vo výške 15,11 eur, február 2015 vo výške 17,12 eur, marec 2015 vo výške 20,43 eur, apríl

2015 vo výške 22,18 eur, máj 2015 vo výške 22,11 eur, jún 2015 vo výške 20,14 eur, november 2015 vo
výške 17,76 eur, december 2015 vo výške 22,36 eur, január 2016 vo výške 22,36 eur, február 2016 vo
výške 22,26 eur, marec 2016 vo výške 22,38 eur a zrážky výživného pre mal. G. január 2015 vo výške
14,79 eur, február 2015 vo výške 16,75 eur, marec 2015 vo výške 19,98 eur, apríl 2015 vo výške 21,66
eur, máj 2015 vo výške 21,60 eur, jún 2015 vo výške 19,70 eur, november 2015 vo výške 17,37 eur,

december 2015 vo výške 21,80 eur, január 2016 vo výške 21,80 eur, február 2016 vo výške 21,72 eur,
marec 2016 vo výške 21,80 eur. Z potvrdenia N. vyplynulo, že matka je zamestnaná u nich od 1.1.2009,
pracovný pomer stále trvá. Čistá priemerná mesačná mzda za obdobie od októbra 2015 do marca 2016
je vo výške XXX,XX eur. Z rozúčtovania pracovnej odmeny vystaveného A. vyplynulo, že v mesiaci apríl
2016 dosiahol otec čistú mzdu vo výške 146,96 eur, z toho zrážky na výživné boli vo výške 44,03 eur.

Súd sa tiež oboznámil s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5P/20/2014 v konaní o
rozvod manželstva rodičov mal. detí a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva
k mal. deťom, a to najmä s rozsudkom zo dňa 29.4.2014 č.k. 5P/20/2014-65, ktorým súd manželstvo
rodičov mal. detí rozviedol, mal. deti M. a G. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky,
ktorá bude mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu

mal. M. výživným vo výške 110,00 eur mesačne a na výživu mal. G. výživným vo výške 90,00 eur
mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám počnúc právoplatnosťou výroku tohto
rozsudku. Styk otca s mal. deťmi súd neupravil. Rozsudok nadobudol právoplatnosťou dňom 29.5.2014.
Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo
zárobkových možností a schopností oboch rodičov a z odôvodnených potrieb mal. detí. Poukázal

na rozsudok tunajšieho súdu č.k. 3P/102/2011-39 zo dňa 7.2.2012, ktorým bola naposledy určená
vyživovacia povinnosť otca mal. detí vo výške 90,00 eur mesačne na mal. G. a 110,00 eur mesačne na
mal. M. počnúc dňom 1.1.2012. V tom čase bol otec mal. detí vo výkone TOS v Ústave na výkon väzby a
Ústave na výkon trestu odňatia slobody, kde dosahoval minimálny príjem. V r.2014 otec dosiahol príjem
ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 300,56 eur. Matka spolu s mal. deťmi v tom čase žila v spoločnej

domácnosti s rodičmi, ktorým na domácnosť neprispievala žiadnou sumou. Jej čistý priemerný mesačný
zárobok za obdobie posledných 12 mesiacov od U. predstavoval sumu XXX,XX. eur. Matka poberala
tiež rodičovský príspevok v r.2014 vo výške 203,20 eur mesačne, tiež poberala prídavky na obe mal. deti
vo výške 47,04 eur mesačne. Preukázala súdu tiež pravidelné výdavky vo výške 532,16 eur mesačne
(poplatky za školu, družinu a stravu pre M., tanečný krúžok, poistku, poplatky za materskú školu pre G.

úrazová poistka, stavebné sporenie pre obe mal. deti, náklady na PHM do auta, náklady na stravu).
Súd sa tiež oboznámil s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 3P/102/2011, a to najmä
s rozsudkom č.k. 3P/102/2011-39 zo dňa 7.2.2012. Týmto rozsudkom súd uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu mal. M. vo výške 110,00 eur mesačne a na výživu mal. G. vo výške 90,00 eur
mesačne počnúc dňom 1.1.2012 vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí.

Súd mal v konaní preukázané, že u otca došlo ku strate na príjmoch jeho zavinením, nakoľko sa
dopustil trestnej činnosti, následne bol vzatý do väzby a bol ukončený jeho služobný pomer v F., čo
súd vyhodnotil, že otec sa vzdal bez vážneho dôvodu svojho zamestnania a zárobku a teda pri určení
výživného vychádzal zo zárobkových možností otca predtým, ako došlo k jeho vzatiu do väzby, resp. kukončeniu služobného pomeru v F. (potencionalita príjmu) a dospel k záveru, že je v jeho možnostiach,
schopnostiach a zárobkových pomeroch prispievať na výživu mal. detí určeným výživným, pričom boli
zohľadnené aj odôvodnené potreby mal. detí.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 77 ods.1 veta prvá, veta druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 62 ods.1,2,3,4,5 Zákona o rodine:
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým

deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V tomto konaní otec mal. detí domáhal sa zníženia výživného na mal. deti M. zo sumy 110,00 eur
mesačne a G. zo sumy 90,00 eur mesačne, u oboch mal. detí na výživné v minimálnom rozsahu, t.j. v

sume 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a to
počnúc dňom 1.3.2015. Právnym základom rozhodovania v tejto právnej veci je ust. § 78 ods.1 Zákona
o rodine. Rozhodujúcim pre konanie o zmene vyživovacej povinnosti (zvýšení či znížení) je náležité
porovnanie pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v aktuálnom konaní. Súd teda zameral
svoje zisťovanie na pomery v r.2014 a aktuálne pomery v r.2016, a to na strane rodičov a mal. detí, t.j.

v otázke odôvodnených potrieb mal. detí a v schopnostiach a možnostiach otca. Otec odôvodnil svoj
návrh na zníženie výživného na mal. deti skutočnosťou, že jeho príjem je determinovaný možnosťami,
ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti súd poukazuje, že otec je vo výkone trestu
odňatia slobody od r.2010, to znamená už odvtedy je jeho príjem determinovaný možnosťami, ktoré sú
vo výkone trestu odňatia slobody, kde jeho príjem je nízky. Podľa názoru súdu nejde o novú skutočnosť,

ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti na mal. deti - v smere jej zníženia, nakoľko táto
skutočnosť bola zohľadnená už pri rozhodovaní tunajšieho súdu v konaní sp.zn. 3P/102/2011 a v konaní
sp.zn. 5P/20/2014 (posledné rozhodovanie súdu o výživnom na mal. deti). Súd vtedy dospel k záveru,
že otec sa vzdal bez vážneho dôvodu svojho zamestnania a zárobku a teda vychádzal zo zárobkových
možností otca predtým, ako došlo k jeho vzatiu do väzby, resp. k ukončeniu služobného pomeru v F.

(potencionalita príjmu). Podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov
a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a
reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Nemožno sa teda stotožniť s názorom otca, že súdom
určené výživné je v rozpore s dobrými mravmi, so záujmami spoločnosti a že ide o obchádzanie
zákona. Rozsudky v označených konaniach nadobudli právoplatnosť, otec voči nim odvolanie nepodal,

neboli teda preskúmavané v odvolacom konaní a súd zdôrazňuje, že v rámci tohto konania o zníženie
výživného na mal. deti preskúmavanie týchto rozsudkov možné nie je. Vzhľadom k tomu nebolo možné
zohľadniť výšku príjmu otca dosahovanú vo výkone trestu odňatia slobody v aktuálnom období.Ďalším dôvodom, na základe ktorého domáhal sa otec zníženia výživného na mal. deti, bol poukaz
na nárast príjmu matky od posledného rozhodnutia súdu o výživnom. Súd zistil, že skutočne došlo u
matky k nárastu príjmu, keď v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom v r.2014 matka poberala

rodičovský príspevok a prídavky na mal. deti celkove vo výške cca. 250,00 eur mesačne, zároveň bola
zamestnaná u zamestnávateľa U., kde jej čistý priemerný mesačný zárobok za obdobie posledných 12
mesiacov bol vo výške XXX,XX eur. Aktuálne podľa potvrdenia zamestnávateľa matky spoločnosť N.
jej čistá priemerná mesačná mzda za obdobie od októbra 2015 do marca 2016 je vo výške XXX,XX
eur. Súd zistil z výsluchu matky, že matka býva spolu s mal. deťmi v prenajatom byte, kde výdavky na

nájomné spolu s energiami sú vo výške 350,00 eur mesačne, naviac ale matka kúpila z hypotekárneho
úveru poskytnutého G. 3-izbový byt v M., kde výška výdavkov na bývanie vrátane splátky hypotekárneho
úveru je predpokladaná v sume 393,00 eur mesačne. Matka touto investíciou za účelom kúpy bytu
zabezpečila trvale bývanie pre seba a mal. deti, čo je zárukou stability ich budúceho výchovného
prostredia, keď doposiaľ od r.2010 matka s mal. deťmi bývala v rodinnom dome jej rodičov, kde mali
k dispozícii jednu izbu a následne bývali v prenajatom byte. Zároveň týmto dochádza ku zlepšeniu

bytových podmienok matky a mal. detí. Okrem toho je potrebné určitú nezanedbateľnú sumu peňažných
prostriedkov investovať do rekonštrukcie tohto bytu, ktorá aktuálne prebieha. Súd konštatuje, že nárast
príjmu matky sa odrazil nepochybne pri zabezpečovaní starostlivosti o mal. deti, a to predovšetkým
v zabezpečení bývania pre mal. deti. Z tohto dôvodu skutočnosť nárastu príjmu matky nemôže byť
zohľadnená u otca ako dôvod na zníženie výživného na mal. deti. Súd poukazuje na povahu a rozsah

výdavkov na výživu mal. detí, keď sú to predovšetkým výdavky na stravu pre mal. deti v domácom
prostredí, ďalej poplatky za stravu v škole, materskej škole, výdavky na oblečenie, obuv, najmä pre
mal. M., osobitne úbor na telesnú výchovu vrátane obuvi. Ďalej matka vynakladá výdavky na lieky v
prípade bežných chorôb mal. detí. Okrem toho sú tu jednorazové výdavky na školské zošity a pomôcky,
ktoré na budúci rok pre mal. M. sú už objednávané aktuálne. Napokon je potrebné uhrádzať aj vysoké

jednorazové výdavky na mal. deti - napr. na školu v prírode, na prvé sväté prijímanie pre mal. M. výdavky
na voľnočasové aktivity - lyžovanie, zakúpenie bicykla. Súd má za to, že nedošlo k zníženiu výdavkov na
výživu mal. detí. Zároveň súd zdôrazňuje, že matka zabezpečuje celú starostlivosť o mal. deti výlučne
sama, otec žiadnym spôsobom sa na zabezpečovaní starostlivosti o mal. deti nepodieľa, a to práve
z dôvodu, že je vo výkone trestu odňatia slobody, čo si však zavinil svojim konaním sám. Náhradné

výživné matke vyplácané nie je od januára 2016 z dôvodu výšky jej príjmu. Otec prispieva na výživu
mal. detí vo výške cca. 44,00 eur mesačne na obe mal. deti. Z uvedeného vyplýva, že matka uhrádza
výdavky na mal. deti takmer v celom rozsahu z vlastných zdrojov.

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrh otca na zníženie

výživného na mal. deti zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, keďže nezistil zmenu pomerov -
schopností a možností otca, odôvodnených potrieb mal. detí. Pokiaľ otec predložil súdu rozsudok
okresného súdu Lučenec, súd poukazuje, že ide o rozhodovanie súdu v inej právnej veci z hľadiska
predmetu konania - o určenie výživného, pričom v tejto právnej veci predmetom konania je zmena
vyživovacej povinnosti, pričom právna úprava je odlišná.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods.1 písm. a) OSP, v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko konanie mohlo začať
aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tohto súdu na Krajský
súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.

Po vyhlásení rozsudku sa matka a kol. opatrovník mal. detí vzdali odvolania voči všetkým výrokovým
častiam vyhláseného rozsudku.