Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 2, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714200735
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7714200735.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

I. súd Y. samosudkyňou R.. E. U. v právnej veci navrhovateľky Y. toho času bytom H. domov N., U. V.,

zastúpenej D. práce, sociálnych vecí a rodiny Y. proti odporcovi V. za účasti vedľajšej účastníčky matky
U., zastúpenej opatrovníkom R.. R. Q., zamestnancom I. súdu M., za účasti L. republiky, za ktorú koná
I. súd Y., o určenie otcovstva takto

r o z h o d o l :

I. I. V. je otcom maloletej H. matke U.II. L. ponecháva mal. H. v ústavnej starostlivosti v zmysle
rozhodnutia I. súdu Y. č.k. D./XX/D.-XX. zo dňa X.X.XXXX.

K.. I. je povinný prispievať na výživu mal. H. od XX.X.XXXX v sume XX% zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa a to vždy ku XX. dňu toho ktorého mesiaca na účet H. domova N. U. V..

IV. A. výživné za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške XXX,XX X. súd povoľuje odporcovi
splácať po XX,- X. mesačne spolu s bežným výživným až do jeho uhradenia.

V. D. konania náhradu trov nepriznáva.

VI. I. je povinný nahradiť štátu trovy konania XXX,XX X. a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku
na účet I. súdu Michalovce.

o d ô v o d n e n i e :

Y. navrhovateľka H. H. sa návrhom doručeným súdu XX.X.XXXX domáhala proti odporcovi určenia
otcovstva. Za otca označila odporcu V. F., pretože s matkou súložil v čase, od ktorého neprešlo od
narodenia dieťaťa menej ako XXX a viac ako XXX dní. I. otcovstvo neuznal a zdráha sa plniť rodičovské
povinnosti. Je ženatý, nezamestnaný a má sedem detí so svojou manželkou E. F.. Y. navrhovateľky
je slobodná, nezamestnaná, t.č. na rodičovskej dovolenke. R. príjem je XXX,XX X. mesačne. G., že
s jej matkou žil odporca v družskom vzťahu od roku XXXX. Z tohto vzťahu sa narodilaXX.X.XXXX

navrhovateľka a XX.XX.XXXX mal. M. H.. I. uviedol, že je si vedomý toho, že je otcom, toto však odmietol
na matričnom úrade uznať. Y. sa v období rozhodujúcom pre splodenie navrhovateľky intímne stýkala
len s odporcom, preto je vylúčené, aby otcom dieťaťa bol niekto iný. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby
došlo k určeniu otcovstva súdom.

I. sa k návrhu nevyjadril.

V. opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že rodina maloletej H. a maloletej M. je v evidencii úradu od
roku XXXX, kedy bol nariadený výkon súdnych rozhodnutí na umiestnenie súrodencov maloletých detí
do detského domova. V roku XXXX sa deti ocitli bez bývania, pretože V. F. vyhodil matku aj s maloletými
deťmi z domu. Y. sa tak ocitla v ohrození, nakoľko bola nútená viesť túlavý spôsob života a nikto zpríbuzných neprejavil záujem o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti. Y. H. bola
umiestnená na základe rozhodnutia I. súdu Y. do zariadenia E.-H. KS Y. a následne bola u maloletej H.
rozsudkomI.súduY.číslokonaniaXXP/XX/XXXXzodňa4.7.XXXXnariadenáústavnástarostlivosť.Y.

bola umiestnená do H. domova N. U. V.. V čase šetrenia pomerov v rodine maloletej matka maloletej H.
bývala u svojej tety pani N. vo veľkých V. spolu s maloletou dcérou M., ktorú má v osobnej starostlivosti.
Y. maloletej uviedla, že s otcom V. F. narodeným XX. 4. XXXX žila od roku XXXX. V čase spolužitia
intímne žila len s V. F. a z tohto vzťahu sa narodila H. a neskôr aj druhá dcéra M.. G., že spolužitie s
otcom maloletých detí ukončila ešte počas tehotenstva s maloletou M., keďže po nezhodách ju vyhodil z

domu. T. vyjadrenia matky odporca mal uznať otcovstvo avšak odmietol tak urobiť na matričnom úrade.
Y. očakával, že svoj názor zmení, ale keďže sa tak nestalo, matka sa rozhodla podať návrh na určenie
otcovstva. Y. uviedla, že otec sa žiadnou formou nepodieľa na starostlivosti o maloleté deti, nevidel ich
a nikdy ich ani nekontaktoval. Z uvedeného dôvodu sa kolízny opatrovník v záujme maloletého dieťaťa
pripojil k návrhu na určenie otcovstva.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Z rodného listu maloletej navrhovateľky súd zistil, že H. H. sa narodila dňa XX.X.XXXX v V. Z. matke U.
H., nar. XX.XX.XXXX v V. Z.. I. v rodnom liste uvedený nie je.

I. na pojednávaní vypovedal, že s návrhom na určenie otcovstva nesúhlasí. S matkou maloletých detí
začal udržiavať pomer až v roku XXXX, to znamená potom keď sa narodili maloletá H. a M.. T. rokom
XXXX s matkou maloletých neudržiaval žiadny vzťah, nemali ani intímny sexuálny pomer. V roku XXXX
s U. H. chodil asi po dobu dvoch mesiacov a za túto dobu s ňou mal iba raz pohlavný styk. G., že je
ženatý od roku XXXX s E. F. s ktorou majú X detí. W. v roku XXXX sa manželka odsťahovala z obce H.

zo spoločnej domácnosti a sám sa stará o ich deti. Po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti manželka
žije v obci U. M. u svojho terajšieho priateľa. On sám nemá žiadnu známosť, žijem sám a starám sa o
naše maloleté deti. K správe kolízneho opatrovníka uviedol, že matku maloletých nevyhodil, pretože s
nimi vôbec nežil. W. je pravda, aby s ňou žil od roku XXXX, pretože v spoločnej domácnosti nikdy nežili.
T. správy I. H. odporca V. F. a matka maloletej H. U. H. žili spolu v I. H. približne v rokoch XXXX-XXXX.

Zo znaleckého posudku znalca T.. F. číslo X/XXXX bolo zistené, že na základe porovnania H. profilov nie
je možné vylúčiť otcovstvo V. F.. T. otcovstva vypočítaná na základe údajov o frekvencií vyšetrovaných
znakov v našej populácii má číselnú hodnotu W = XX,XXXX %. V. paternitný index Z. dosiahol hodnotu
X XXX XXX,XX. I. V. F., narodeného XX. 4. XXXX, k maloletej v H. H., narodenej XX. 6. XXXX matke U.
H. narodenej XX. XX. XXXX, možno preto pokladať za prakticky dokázané. Po porovnaní genetickych

znakov dieťaťa H. H. a pravdepodobného otca V. F. bola zistená zhoda vo všetkých šestnástich
testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k maloletej H. H. potvrdené.
Z potvrdení D. práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že odporca je nezamestnaný a poberá dávky
v hmotnej núdzi.
Z vyjadrení kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka maloletej je s druhou dcérou M. vo U. F.. T. kontakt

s matkou mali v roku XXXX, keď opakovane žiadala zastaviť konanie o určenie otcovstva, pretože
odporca nikdy otcovstvo neuzná. Y. poskytli poradenstvo a poukázali na záujem maloletých detí, ktorým
okrem iného je aj právo poznať svojho biologického otca a následne ďalších práv vyplývajúcich z určenia
otcovstva. Y. sa napriek tomu odmietla zúčastniť pojednávania o určenie otcovstva.
Z rozsudku I. súdu Y. č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že maloletej H. bola týmto

rozhodnutím nariadená ústavná starostlivosť a bola umiestnená na jej výkon do H. domova N. U. V.. Y.
bola zaviazaná prispievať na jej výživu XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa na účet detského domova.
V. opatrovník navrhol rozhodnúť v zmysle záverov znaleckého posudku a určiť otcovstvo odporcu
k maloletej H.. U. na to, že odporca je nezamestnaný, navrhol zaviazať ho platením minimálneho

výživného na účet H. domova N. U. V. a ponechať maloletú v ústavnej starostlivosti v zmysle rozhodnutia
I. súdu Y..

Po vykonanom dokazovaní súd vec právnej posúdil takto:

T. § 84 A. o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone
súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu.T. § 94 ods. X A. o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,
matka, alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

T. § 94 ods. X A. o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

T. § 113 ods. X O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého

dieťaťa.

T. § 36 ods. X A. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti.

T. § 62 ods. X A. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

T. § 6X ods. 2 A. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. H. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

T. § 62 ods. X A. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške XX % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

T. § 62 ods. X A. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

T. § 62 ods. X A. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. T. skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

T. § 77 ods. X A. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Y. ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. U. pre meloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

U. dokazovaním, a to výsluchom účastníkov konania a znaleckým posudkom znalca C.. F. mal súd
preukázané, že odporca V. F. je otcom maloletej navrhovateľky H. H.. E. vyplynulo z tvrdenia matky

maloletej a šetrení kolízneho opatrovníka, odporca a matka maloletej v období rozhodnom pre splodenie
dieťaťa žili v spoločnej domácnosti. Y. H. sa narodila XX.X.XXXX a odporca s matkou spolu žili a intímne
sa stýkali v rokoch XXXX-XXXX, teda v čase rozhodnom podľa ustanovenia § 94 ods. X A. o rodine.
I. to síce popieral a tvrdil, že matku pozná až od roku XXXX, jeho tvrdenie však vyvrátilo potvrdenie
obce H., podľa ktorého odporca s matkou maloletej žili v spoločnej domácnosti v rokoch XXXX-XXXX.

T. to aj znalecký posudok, podľa ktorého pri porovnaní genetických znakov dieťaťa a pravdepodobného
otca V. F. bola zistená zhoda vo všetkých XX-tich testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho
otcovstvo k maloletej H. H. potvrdené. Z uvedeného dôvodu súd určil, že odporca je otcom maloletej
navrhovateľky.

L. maloletú navrhovateľku ponechal v ústavnej starostlivosti v zmysle rozhodnutia I. súdu Y. v konaní
XXP/XX/XXXX a návrhu kolízneho opatrovníka, pretože nezistil dôvody na zmenu takéhoto rozhodnutia.

L. zaviazal odporcu na výživné vo výške XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa, čo predstavuje XX,XX X. mesačne, pretože je nezamestnaný a poberá iba dávky v hmotnej

núdzi. A. výživné za obdobie od XX.X.XXXX (podanie návrhu) do XX.X.XXXX predstavuje pri určenom
výživnom sumu XXX,XX X.. V roku XXXX je zaostalé výživné za mesiac január za XX dní po X,XX
X. je XX,XX X., za ostatných XX mesiacov po XX,XX X. je XXX,XX X., v roku XXXX výživné za XX
mesiacovpoXX,XXX.predstavujeXXX,XXX.azarokXXXXzaXmesiacepoXX,XXjevýživnéXXX,XXX., spolu XXX,XX X.. A. výživné súd vzhľadom na sociálne pomery odporcu povolil splácať po XX
X. mesačne spolu s bežným výživným až do jeho zaplatenia. V. maloletá H. je umiestnená v detskom
domove, odporca je povinný bežné výživné ako aj zaostalé výživné platiť na účet detského domova.

T. výživného súd matku nezaväzoval, pretože o jej povinnosti platiť výživné bolo rozhodnuté v konaní
XXP/XX/XXXX tunajšieho súdu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § X42 ods. 1 O.s.p. tak, že ich účastníkom konania nepriznal.

Y. navrhovateľka si trovy konania neuplatnila a ani ich nepožadovala. I. ako neúspešnému účastníkovi
trovy konania nepatria.

V konaní o určenie otcovstva k maloletej H. H. bolo nariadené znalecké dokazovanie. I. bola priznaná
znalcovi uznesením zo dňa XX.X.XXXX v sume XXX,XX X., a to z prostriedkov štátu. T. § X48 ods. 1
O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. I. V.

F. bol v konaní neúspešný. I. k maloletej počas konania popieral, preto muselo byť nariadené znalecké
dokazovanie. Za vypracovanie znaleckého posudku bola prof. F. zo štátnych prostriedkov vyplatená
suma D.,XX Eur, preto súd v zmysle ustanovenia § X48 ods. 1 O.s.p. k úhrade týchto trov konania
zaviazal neúspešného odporcu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo

bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také
dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sadzobníka súdnych poplatkov)