Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/261/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815206180
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815206180.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného F., s.r.o., so sídlom W., F. XX, G. XX XXX XXX,
v zastúpení Y., s.r.o., Y. kanceláriou, so sídlom W., F. XX proti povinnej H. M., bytom M., C. XXXX/XX,
o vymoženie 250 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza, č.k. 9Er/1174/2015-17 zo dňa 17. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora U.. H. O., F..,
B. úrad W., N. XX o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 12.02.2015. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom, spísaným pred súdnym exekútorom do zápisnice dňa
12.02.2015, navrhol vykonať exekúciu voči povinnej, a to na podklade exekučného titulu - rozhodcovský
rozsudok, sp. zn. SR 07744/14 zo dňa 03.11.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti

Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO 35 922 761, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2014 a vykonateľnosť dňa 11.12.2014. Súdny exekútor
U.. H. O. predložil súdu dňa 24.04.2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle
návrhu oprávneného, pripojeného rozhodcovského rozsudku a žiadal udeliť poverenie pre vymoženie
istiny 500 Eur s príslušenstvom, ktoré bližšie v žiadosti nešpecifikoval. Súd dôvodil poukazom na ust. §
243d ods. 1, § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
príslušné články Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z
predloženého exekučného titulu a z pripojenej zmluvy o úvere súd zistil nasledovné skutočnosti. Dňa
11.06.2012 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinnou ako dlžníkom Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené oprávneným

ako formulár a uzavretá rozhodcovská zmluva. Preskúmaním rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXX.
zo dňa 11.06.2012, konkrétne článku II, vzhliadol súd v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku, k čomu
ho viedli ďalej uvedené dôvody. Zároveň súd uviedol, že oprávnený na výzvu súdu zo dňa 22.06.2015
dňa 06.07.2015 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rozhodcovská zmluva je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv alternatívne, t. j. buď prostredníctvom rozhodcovského alebo súdneho konania,

pričom sa jedná o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku. Možnosť výberu
spôsobu riešenia sporu povinnou je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje
spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený.
V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako
spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal
možnosťovplyvniťalternatívuriešeniasporu,avšakpodanímžaloby vrozhodcovskomkonaní

oprávneným, stratila povinná možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu,
zmluvne zakotvenú oprávneným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky stanovenejv článku II (posledná veta), súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.
V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári

dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinnej si finančné prostriedky touto
cestou obstarať, čiže predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a
nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude
riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil
znenierozhodcovskejdoložkyvosvojejvopredpripravenejformulárovejzmluve.Existujúca,aleneplatná

rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca
svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul,
nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené
spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa v tomto štádiu z úradnej moci

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený
rozhodcovskýrozsudok,vzhľadomnaabsenciuprávomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý

navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal
predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa v zmysle § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p. a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného zistenia
skutkového stavu v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. Oprávnený mal za to, že súd na správne zistený
skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a
materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých
formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.
j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému, alebo k niečomu, čo

je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Oprávnený ďalej zastával názor, že súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne
zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna
rozhodcovskázmluva/rozhodcovskádoložka.Uviedol,žeoprávnenýspovinnýmuzatvárarozhodcovskú
zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. formou samostatného právneho úkonu, a
to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v

rámci všeobecných obchodných podmienok. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval
a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe uvedeného oprávnený
zastávalnázor,žeexekučnýtitulbolvydanýoprávnenýmorgánomvkonanívedenomvzmyslezákonač.
244/2002 Z. z. a konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. V danej veci podľa oprávneného
konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Povinná sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu), a ktoré neboli ukončené k

01.01.2015, použijú predpisy účinné do 31.12.2014.

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona
použijú aj na konania začaté pred 01.01.2015.Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Zcitovanéhozákonnéhoustanovenia
totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne.Súladomexekučnéhotitulusozákonompritomtrebarozumieť
nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať,
teda, či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného

titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 (v znení účinnom do 31.12.2014) priznával
exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku bola upravená v ustanovení
§ 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014). Zákonodarca
jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému

rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie podľa súdnej praxe umožňovalo
zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
aj pokiaľ išlo o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere,
uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 11.06.2012, je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že medzi
oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. V danej veci je nepochybné,
že povinná je a aj v čase uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že

by povinná pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí
úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké
je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, či predmetom činnosti odberateľa
vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste

pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j. že dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je
na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná
právna forma zmluvy.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu
uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 11.06.2012, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinnou
uzavreli zmluvu o úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú
predkladaloprávnenýpovinnej,nebolaindividuálnedojednaná,jejobsahpovinnáaninemohlaovplyvniť.

Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť
sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami
rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh. Odvolací súd je aj rovnakého názoru ako súd prvého stupňa v tom smere, že konanie

pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej
zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému
rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy
je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho

dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú
zmluvu preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,

že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnakoajbeznávrhusúdexekúciuzastavíoplnenieztakejtoneprijateľnejzmluvnejpodmienky(vtomto
prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o

výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 24.02.2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom,
ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je
nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .