Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 13, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13C/185/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210542
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814210542.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou Mgr Mariannou Haškovou v právnej veci navrhovateľa: UK Profit, spol.
s r.o., IČO: 35 937 815, so sídlom Hornočermánska č. 797/59, Nitra, právne zastúpeného JUDr. Ivanou
Zmeková, advokátka so sídlom Bratislava, Zámocká č. 30, proti odporkyni: R. N., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom C., O. č. XXXX/X, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou P. N.,
tajomníčkou Okresného súdu A., o zaplatenie 633,34 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa DPS financial consulting, s.r.o., Trnava návrhom podaným dňa
12.06.2014 uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie 633,34 eur, spolu s úrokom z omeškania
zákonným vo výške 88,87 eura vyčísleným ku dňu postúpenia pohľadávky a úrokom z omeškania 5,15%
ročne zo sumy 633,34 eura od 09.09.2014 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania. Návrh
zdôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa, ako právny predchodca navrhovateľa, uzatvorila s odporkyňou
Zmluvu o bežnom účte. Touto zmluvou sa odporkyňa okrem iného zaviazala dodržať Všeobecné
obchodné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa účinné od 01.08.2002. Navrhovateľa žiadal
podaním zo dňa 29.01.2015 rozhodnúť o zmene účastníka konania, keďže na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok č. 2/2014 uzavretej dňa 08.09.2014 medzi DPS financial consulting, s.r.o. ako
postupcom a navrhovateľom (spoločnosťou UK Profit, spol. s.r.o.) ako postupníkom, postúpil postupca
postupníkovi pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy medzi nimi aj pohľadávku, ktorá je predmetom tejto
žaloby.

Súd uznesením zo dňa 04.03.2015 č. k. 13C/185/2014-53 pripustil zmenu účastníka konania na strane
navrhovateľa.

Súd uznesením zo dňa 24.06.2015 č. k. 13C/185/2014-66 ustanovil odporkyni za opatrovníka P. N.,
tajomníčku Okresného súdu A. podľa § 29 ods. 2, 6 OSP, keďže sa súdu nepodarilo zistiť aktuálne
bydlisko odporkyne.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä: návrhom, plnomocenstvom, žiadosťou o
poskytnutie lehoty na doplnenie dôkazov, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2015,
splnomocnením, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2/2014, zmluvou o postúpení pohľadávok č.
XXXX/XXXX/CE, zmluvou o bežnom účte č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.01.2006, oznámením o
poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 11.05.2006, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
11.10.2013, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2014, výpisom z účtu odporkyne,

uznesením OS Prievidza zo dňa 04.03.2015 č. k. 13C/185/2014-53, oznámením polície ČR, oznámením
KR Polície Plzenského kraja ČR, uznesením OS Prievidza zo dňa 24.06.2015 č. k. 13C/185/2014-66,
oznámením SLSP, a.s. zo dňa 11.08.2015, odstúpením od zmluvy zo dňa 23.07.2011, písomným
podaním navrhovateľa zo dňa 28.08.2015 s prílohami, súhlasom navrhovateľa s pojednávaním v
neprítomnosti navrhovateľa a PZ navrhovateľa zo dňa 09.11.2015 s prílohami, na základe čoho zistil
tento skutkový stav:

Dňa 13.01.2006 bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom v Bratislave a odporkyňou uzavretá
Zmluva o bežnom účte, na základe ktorej sa banka zaviazala zriadiť a viesť pre Majiteľa účtu bežný
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Účet bol zriadený v mene SKK, Pripisovanie úrokov na Účet je mesačne,
vyhotovovanie výpisov je polročné, poplatky sa uhrádzajú po obrate.

Dňa 11.05.2005 bolo Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom Bratislava odporkyni oznámené poskytnutie
povoleného prečerpania k bežnému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX od 11.05.2006 do 19.03.2038.
Povolené prečerpanie malo byť úročené premenlivou úrokovou sadzbou 15% ročne.

Listom zo dňa 23.07.2011 oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. odporkyni odstúpenie od Zmluvy o
bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.01.2006 a odstúpenie od zmluvy, na základe ktorej
bolo poskytnuté povolené prečerpanie k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX s účinnosťou ku dňu doručenia
oznámenia. Súčasne vyzýval právny predchodca navrhovateľa odporkyňu k úhrade zostatku celkového
dlhu v sume 653,33 eura.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2013 oznámil právny predchodca navrhovateľa
Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpenie pohľadávky na právneho predchodcu navrhovateľa na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky č.XXXX/XXXX/CE uzatvorenej dňa 27.09.2013, predmetom ktorej bola
aj pohľadávka voči odporkyni vo výške 633,34 eura.

Zmluvou o postúpení pohľadávky č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenej dňa 27.09.2013, bola postúpená
pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči odporkyni na právneho predchodcu navrhovateľa, a to
spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o..

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2014 oznámil právny predchodca navrhovateľa
(DPS financial consulting, s.r.o.) postúpenie aj pohľadávky voči odporkyni vo výške 633,34 eura na
navrhovateľa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 2/2014 uzatvorenej dňa 08.09.2014.

Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 2/2014 uzatvorenej dňa 08.09.2014, bola postúpená pohľadávka
voči odporkyni vo výške 663,34 eura z právneho predchodcu navrhovateľa na navrhovateľa (UK Profit,
spol. s r. o.).

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere /§ 497 Obchodného zákonníka a nasl. ustanovenia/.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy o povolenom prečerpaní prostriedkov, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na
bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej
karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za
ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania
zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, súd sa najskôr
zaoberal povahou zmluvného vzťahu účastníkov, ktorého rámec je daný zmluvou o bežnom účte zo
dňa 13.01.2006 a následne dodatkom k zmluve o poskytnutí povoleného prečerpania k účtu po splnení
podmienok banky počnúc dňom 11.05.2006. Dodatok k zmluve je síce uzavretý ako jednostranný
právny úkon, ktorý je však vymedzený len samotným zriadením povoleného prečerpania s tým, že
banka jednostranne oznamuje klientovi limit povoleného prečerpania vo výške 28.000,- Sk pri úrokovej
sadzbe, ktorej výška je aktuálna ku dňu vyhotovenia oznámenia 15,00% ročne s typom úrokovej
sadzby ako premenlivá. Zo zmluvy je nepochybné, že odporkyňa uzatvárala zmluvu s bankou
ako fyzická osoba nepodnikateľ. Navrhovateľ tvrdil, že celý zmluvný vzťah je absolútnym obchodno-
záväzkovým vzťahom, na ktorý sa výlučne vzťahuje Obchodný zákonník. Súd tejto argumentácii
prisvedčuje len potiaľ, že zmluva o bežnom účte je pomenovanou typovou zmluvou uzavretou
podľa § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka s tým, že poskytnutie limitu peňažných
prostriedkov na účte odporcu formou povoleného prečerpania sa podľa § 710 Obchodného zákonníka
spravuje ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, teda zmluvou o úvere. Keďže išlo o poskytnutie
peňažných prostriedkov bankou na účet odporkyne, ktoré čerpala iným spôsobom ako kreditnou kartou,
nevzťahuje sa na daný vzťah ani zákon č. 258/2001 Z. z., ktorý uvedené vylučuje v § 1 ods. 3 v
znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z čl. 9.1 Obchodných podmienok vyplýva, že banka poskytuje
povolené prečerpanie do výšky stanovenej bankou s tým, že „umožní dlžníkovi využívať povolené
prečerpanie tak, že bude realizovať Platobné príkazy Dlžníka na prevod alebo výbery v hotovosti z účtu
dlžníka, a to aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka voči banke z účtu dlžníka, ktorá
vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu dlžníka alebo vkladom v hotovosti
na účet dlžníka“. Z uvedeného teda vyplýva, že odporkyňa úverové prostriedky nečerpala kreditnou
kartou, preto sa uvedený zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch až na ustanovenie § 3
ods. 6 citovaného zákona na daný úver nevzťahoval. Navrhovateľ ako veriteľ mal povinnosť v zmysle §
3 ods. 6 citovaného zákona informovať dlžníka ako spotrebiteľa o nákladoch spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za
ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania
zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Splnenie uvedenej zákonnej povinnosti navrhovateľ v konaní nepreukázal. V oznámení o povolení
úverového limitu je uvedený napríklad len údaj o aktuálnej úrokovej sadzbe, typ úrokovej sadzby
je uvedený ako premenlivá s tým, že v čl. 12. Úročenie Obchodných podmienok je upravená, že
banka úročí pohľadávku banky sadzbou, ktorej typ a aktuálna výška sú zverejnené s tým, že banka
je oprávnená jednostranne meniť typ a výšku úrokovej sadzby, pričom zmena typu a výšky úrokovej

sadzby je účinná rozhodnutím banky a banka oznamuje tieto zmeny bez zbytočného odkladu po jej
účinnosti zverejnením.

V rozhodnom období § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvu o bežnom účte, resp. zmluvu o
úvere neuvádzal. Až s účinnosťou od 01.01.2008 novelou č. 568/2007 Z. z. bola spotrebiteľská zmluva
definovaná ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa názoru súdu definíciu spotrebiteľskej zmluvy v znení platnom do 01.01.2008 nemožno vykladať
tak, že išlo o taxatívny výpočet zmlúv, ktoré majú charakter spotrebiteľskej zmluvy. Z rozhodovacej
praxe súdov vyplýva, že súdy za spotrebiteľské zmluvy s následnou aplikáciou spotrebiteľského
práva považovali aj také zmluvy, ktoré neboli výslovne upravené v uvedenom ustanovení, pretože išlo
len o nedôslednú transpozíciu Smerníc Rady ES do nášho právneho poriadku vykonané zákonom č.
150/2004 Z. z., predovšetkým Smernice 87/102/EHS v znení smernice 90/88/EHS o spotrebiteľskom
úvere, smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a podobne.
Okrem toho podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzavretia
zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Dôležité preto aj podľa názoru súdu v danej veci bolo, aby zmluvu bolo možné označiť za spotrebiteľskú,
musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok
s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto obchodné podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť
alebo nie. Rovnako smernica č. 93/13/EHS za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Uvedenú definíciu pritom predmetná zmluva spĺňa,
pretože navrhovateľ ako veriteľ mal vopred pripravené a stanovené podmienky povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov, keď jednostranne určuje výšku úverového limitu, úročenie, zmenu úročenia,
RPMN, poplatky a podobne a odporca nemal možnosť uvedené podmienky ovplyvniť v čase akceptácie
zmluvy.

Súd preto podriadil uvedenú zmluvu v časti dohodnutého povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov aplikácii § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. I keď svojim charakterom ide
o zmluvu o úvere, ide zároveň i o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať aj ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku. To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného
zákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi a
zmluvou o úvere, ktorá je uzavretá medzi bankou a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj
aplikácia spotrebiteľských noriem. Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku KS Prešov zo
dňa 14.02.2013 sp. zn. 6Co 81/2012, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci
I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.06.2013. Z rozsudku okresného a odvolacieho súdu vyplýva záver,
že právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože
stanovuje kratšiu premlčaciu lehotu oproti právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Niet
žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu úpravu veci spotrebiteľskej povahy nemala dopadať
právna ochrana vyplývajúca z § 54 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na
vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy sú typické
občianskoprávne vzťahy. Predmetná vec je však i spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná
osobitnou právnou úpravou, ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na
spotrebu. Je len v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach
a nie podnikateľské právo. Ústavný súd SR pritom konštatoval, že takýto výklad nie je v rozpore
s ústavnými právami sťažovateľa. S ohľadom na uvedené preto súd posudzoval premlčanie práva
navrhovateľa v danej veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Vychádzajúc z uvedeného súd po oboznámení sa s prehľadom transakcií na účte odporkyne zistil, že
najmenej od 31.12.2008 boli na účte odporkyne účtované výlučne len úroky, poplatky za vedenie
účtu, zmluvné úroky z omeškania, poplatok za správu KTK úveru, ďalej sa na účte nachádzajú len
údaje o neúspešnom pokuse o realizáciu trvalých príkazov, a to z dôvodu, že na účte nemala odporkyňa
žiadne svoje finančné prostriedky, ku dňu 01.01.2009 mala prečerpané prostriedky v stave -366,96 eura
(11.055,15 Sk). Odporkyňa od 01.01.2009 tak ako vyplýva z tlače transakcií na účte, preukázateľne
na účet nevložila žiadne finančné prostriedky, navrhovateľ účtoval len pripísanie debetného úroku,

poplatkov a podobne až do ukončenia zmluvy 23.07.2011, a to odstúpením od zmluvy. Uvedená
obchodná praktika banky podľa názoru súdu nemôže požívať právnu ochranu. Za stavu, že najmenej
tri roky nie sú na účte dlžníka evidované žiadne vklady, na účte je evidovaný len úver z titulu
povoleného prečerpania najmenej tri roky a banka nepristúpi k ukončeniu úverovania v primeranej
dobe, ale „živí“ účet viac rokov, pričom dlh sa navyšuje o poplatky za vedenie účtu, úverového účtu,
debetných úrokov a podobne, tieto sa stávajú súčasťou úverovej istiny a následne z nich banka
uplatňuje zmluvný úrok, úrok z omeškania, teda uplatňuje úrok z úroku, ide o obchodnú praktiku v
rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
pretože k uvedenému konaniu banky došlo po účinnosti uvedeného zákona, ide teda o neplatné
právne konanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s uvedeným ustanovením. Uvedený
výklad zodpovedá i § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. I z
uvedeného dôvodu nebolo možné priznať navrhovateľovi plnenie predovšetkým v časti pripisovaných
úrokov, debetných úrokov, poplatkov a podobne za dobu od vyčerpaného povoleného prečerpania
odporcom do ukončenia zmluvy.

Súd však zamietol návrh aj z dôvodu, že ex offo posudzoval, či nárok navrhovateľa nie je premlčaný
a zaoberal sa splatnosťou dlhu odporcu z titulu prečerpaných úverových prostriedkov. Súd vyhodnotil
dojednanie o splatnosti pohľadávky banky upravené v § 11.1 ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a teda neplatnú podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ide o zmluvné dojednanie
jednostranne nadstavené bankou, ktoré oprávňuje banku svojvoľne udržiavať mínusový stav na účte
dlžníka bez akéhokoľvek časového obmedzenia, resp. obmedzenia v danom prípade do roku 2038,
pričom sa splatnosť pohľadávky posúva až do zániku povoleného prečerpania stanoveného bankou,
ktorý zánik v tomto prípade môže iniciovať len banka. Týmto dochádza k predlžovaniu splatnosti dlhu
a tým predlžovaniu doby neistoty dlžníka a vzhľadom na charakter bankovej služby, keď služba banky
je úročená, spoplatnená poplatkami tak na bežnom účte ako i úrokovom účte s možnosťou navyšovania
debetných úrokov ako i úrokov z omeškania, a to až do zaplatenia, ide o nerovnovážny stav medzi
dodávateľom služby a dlžníkom ako spotrebiteľom.

Pokiaľ teda platí, že na vyčerpanú úverovú istinu (nie na zmluvné úroky, ktoré sú splatné denne)
nemali účastníci platne dojednanú splatnosť, nebola odporkyňa podľa zmluvy povinná vrátiť úverovú
istinu skôr, než došlo k ukončeniu zmluvy, a to v danej veci odstúpením od zmluvy k 23.07.2011,
pokiaľ nebola veriteľom vyzvaný. Ak teda bola odporkyňa pred rokom 2010 takto vyzvaná, uplynula
trojročná premlčacia doba vzhľadom na dátum podania návrhu 12.06.2014 podľa § 101 Občianskeho
zákonníka navrhovateľovi už uplynutím troch rokov od týchto výziev. Podľa názoru súdu však aj právo
veriteľa požiadať dlžníka o plnenie dlhu v prípade, keď inak splatnosť dojednaná nie je, podlieha
premlčaniu, pretože niet rozumného dôvodu, prečo by takéto právo premlčaniu nepodliehalo. Ak by
teda navrhovateľ ani odporkyňu nevyzval na takéto plnenie a veriteľ z objektívneho dôvodu mohol
dlh od dlžníka žiadať už pred rokom 2010, t.j. hneď ako postupne vznikal prečerpaním prostriedkov,
plynie začiatok premlčacej doby veriteľovi ohľadom práva vyzvať dlžníka na plnenie nasledujúci
deň po vzniku dlhu, teda postupným čerpaním, ktoré vzniklo pred rokom 2010 /napr. rozsudok
NS SR 1Cdo 25/03 z 24.6. 2003/. Okrem toho úroky a úroky z omeškania boli splatné denne tak
ako súd uviedol vyššie, preto pre úroky a úroky z omeškania plynula trojročná premlčacia doba od
ich každodennej splatnosti. Pokiaľ však došlo k premlčaniu istiny, nemožno z premlčanej pohľadávky
priznať príslušenstvo, ktoré by inak premlčané nebolo.

Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ku dňu 23.07.2011 odstúpila od
zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila od počiatku a veriteľovi v tomto prípade vznikol
len nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Tento nárok sa premlčuje podľa § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, a to odo dňa odstúpenia od zmluvy.
Doba na uplatnenie nároku navrhovateľom tak najneskôr uplynula dňa 23.07.2013. Navrhovateľ si nárok
na súde uplatnil až 12.06.2014, teda po márnom uplynutí premlčacej doby. Nárok navrhovateľa je aj z
tohto dôvodu premlčaný.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu pre premlčanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v celom rozsahu úspešnej odporkyni
náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy konania nevznikli a ani si náhradu trov konania
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia
alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno
zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 OSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 OSP).