Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 29CbZm/17/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113210343
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4113210343.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, Politických vězňů

1272/21, Česká republika, zast. advokátom: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, proti odporcovi: Erika Y., XXX XX F. C. XXX, o zaplatenie XXX,XX eura zmenkovej sumy
s príslušenstvom, sudcom JUDr. Oliverom Kolenčíkom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 822,45 eura, zmenkový úrok
vo výške 0,05% denne zo sumy 822,45 eura od 03.02.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej
sumy 822,45 eura od 10.05.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu o výške 1/3% zmenkovej sumy
vo výške 2,74 eura , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 0,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným na súd dňa 03.04.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia
zmenkovej sumy 822,45 eura, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 822,45 eura od
03.02.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 822,45 eura od 10.05.2010 do zaplatenia
a zmenkovú odmenu o výške 1/3% zmenkovej sumy vo výške 2,74 eura a na náhrady trov konania.

Navrhovateľ podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa Článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie"). Návrh bol podaný na predpísanom vzorovom tlačive A.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 30.07.2009 na zmenkovú sumu 822,45 eura, pričom sa odporca zaviazal aj k

úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 03.02.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou,
opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Uviedol, že odporca ako
vystaviteľ zmenky nezaplatil.

Ako dôkaz bol predložený originál zmenky zo dňa 30.07.2009.

Navrhovateľ oznámil súdu, že v konaní si uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky.

Navrhovateľ disponuje indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo
listiny.Súd v priebehu konania prerušil konanie svojim uznesením, pričom v dôsledku odpadnutia dôvodu -
zastavenia konania pred Súdnym dvorom Európskej únie o prejudiciálnej otázke pokračoval v konaní,
berúc v úvahu odstup času v pomere k potrebe mať otázky riešené v konaní pred uvedeným súdom

zodpovedané, a vec preto prednostne prejednal.

Súd v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia zaslal odporcovi tlačivo C na odpoveď (spolu s tlačivom návrhu
na uplatnenie pohľadávky a kópiou zmenky). Odporca v určenej lehote sa k návrhu nevyjadril.

Súd vo veci nenariadil ústne pojednávanie, nakoľko tento typ konania je podľa článku 5 ods. 1 prvá veta
nariadenia v zásade písomným konaním. Súd postupoval v zmysle čl. 19 nariadenia a v zmysle § 115a
ods. 2 OSP, berúc v úvahu prednosť nariadenia vo veciach s nízkou hodnotou sporu upravenú v čl. 2
nariadenia pred vnútroštátnym právom, pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli v zmysle § 156
ods. 3 OSP oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 06.11.2015.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými v spise pričom z prvopisu
zmenky súd zistil, že ju odporca vystavil v Nitre dňa 30. júla 2009 a zaviazal sa na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. (remitent) zaplatiť pri predložení sumu 822,45 eura, s doložkou „bez protestu“ a s
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ide o zabezpečovaciu zmenku. Na rube
zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Súd konštatuje, že navrhovateľom

súdu predložená zmenka bola podpísaná odporcom v pravo dole v zmenke.

Náležitosti vlastnej zmenky sú uvedené v článku I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950
Zb. (ďalej len "zmenkového zákona").

Podľa Článku I. § 75 zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku,
pojatédovlastnéhotextulistinyavyjadrenévjazyku,v ktoromjetátolistinaspísaná;2.bezpodmienečný
sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho,
komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa Článku I. § 5 ods. 1 cit. zákona, v zmenke splatnej na videnie alebo na určitý čas po videní, môže
vystaviteľ ustanoviť úročenie zmenečnej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa Článku I. § 5 ods. 2 cit. zákona, úrokovú mieru je potrebné udať v zmenke; ak chýba tento údaj,
platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa Článku I. § 5 ods. 3 cit. zákona, úrok beží od dátumu vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený
iný deň.

Podľa Článku I. § 33 ods. 1 cit. zákona, zmenka môže byť vystavená na videnie, na určitý čas po videní,

na určitý čas po dátume vystavenia, na určitý deň.

Podľa Článku I. § 33 ods. 2 cit. zákona, zmenky s inou dobou splatnosti alebo so splatnosťou postupnou
sú neplatné.

Súd zistil z predloženej zmenky, že sa jedná o vistazmenku, kde je možné úročenie podľa Článku I. §
5 cit. zákona.

Podľa Článku I. § 11 ods. 1 cit. zákona, každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa Článku I. § 11 ods. 3 cit. zákona, zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na
zmenečníka, či už prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne
zaviazanú. Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.

Podľa Článku I. § 12 ods. 1 cit. zákona, indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka,
na ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.Podľa Článku I. § 13 ods. 1 cit. zákona, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený
(prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa Článku I. § 14 ods. 1 cit. zákona, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa Článku I. § 20 ods. 1 cit. zákona, indosament po splatnosti zmenky má rovnaké účinky ako
indosament pred splatnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo
uplynutí lehoty k protestu, má indosament len účinky obyčajného postupu.

Podľa Článku I. § 20 ods. 2 cit. zákona, pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný
indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.

Podľa Článku I. § 17 cit. zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predchádzajúcim majiteľom, iba ak majiteľ

pri nadobudnutí zmenky jednal vedome na škodu dlžníka.

Podľa Článku I. § 48 cit. zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola
zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta

zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Súd uvádza, že zmenka, okrem údaju splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v či. I. § 75
zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Zmenka je platná, keďže v zmysle
či. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti platí, že je splatná

na videnie.

Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádojednéhorokuoddátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s §
77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na

platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.

Z návrhu vyplýva, že remitent predložil odporcovi zmenku na platenie. Doložka „bez protestu“, ktorá je
na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla
dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na odporcu (čl. I. § 46 ods. 1 a 2 v spojení

s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). Za predloženie zmenky na platenie sa uznáva aj jej uplatnenie na
súde, pričom podľa čl. I. § 53 ods. 1 v spojená s § 78 ods. 1 zmenkového zákona zmeškaním lehoty
majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky.

V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového

zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.

Okremistiny(zmenkovejsumy),zákonnéhoúroku6%ročneúrokuaodmeny,ktorésúdtýmtorozsudkom
navrhovateľovi priznal na základe predloženej zmenky, bol navrhovateľom uplatnený aj 0,25% denný
úrok zo sumy 822,45 eura od 03.02.2010 do zaplatenia. Uvedený denný úrok je po prepočte úrokom

vo výške 91,25% ročne.

Súd uvádza, že zmenkový zákon výšku úrokovej sadzby, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke,
neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Výška úroku však nie je neobmedzená. Aj platnosť
právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný

predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (OZ) o právnych úkonoch.

Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ a
§ 41 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa

dobrým mravom neplatný. Na absolútnu neplatnosť (časti) úrokovej doložky na zmenke je súd povinný
prihliadať ex offo, aj bez návrhu.
Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutiepeňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine
vo výške 91,25% ročne. Na takúto výšku možno bez ďalšieho prihliadnuť ako na úročenie hraničiace s
nepoctivosťou, alebo dosahujúce kvalitu úžery. Pri tomto závere súd vychádzal aj zo skutočnosti, že v

čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby, uplatňované bankami pri úveroch násobne nižších, ktorú
navrhovateľom uplatnenú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne prevyšuje, pričom primeraná maximálna
hranica prípustného úroku je podľa názoru súdu, známa súdu z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti pri
odplatných peňažných plneniach, a to vo výške 0,05% denne.

Neplatnosť v zmysle § 41 však podľa názoru súdu môže postihovať aj len časť právneho úkonu, najmä
pokiaľ nie je neplatnosťou niektorej jeho časti (ktorá nie je pre právny úkon esenciálna) dotknutý celý
právny úkon. Tak tomu je aj v tomto prípade. V situácii, kedy zo zmenky vyplýva prejavená vôľa byť
vystaviteľomviazanýúrokomzomeškania,súdpreferujúczachovanieplatnostivedľajšej,resp.náhodilej
častiprávnehoúkonu-doložky,vprimeranejvýškeaponechanievôlevystaviteľabyťviazanýajúročením
v platnosti, tak súd prihliadol na neplatnosť dojednania iba na tú časť úroku vyjadrenej v zmenke, ktorá

presahuje výšku primeraného úroku vo výške 0,05% denne. Tzn. súd nárok zo zmenkového úročenia
nadrozsah0,05%dennezjednotlivýchobdobízamietol(0,20%).Podľanázorusúdu,uvedenýprimeraný
úrok nie je úrokom najnižším, aký možno „dostať“ na trhu, avšak na účel upravený normami komerčného
práva alebo právom chrániacim slabšiu stranu právnych vzťahov je to úrok, ktorý možno označiť za
nelikvidačný, bežne vo vzťahoch založených na „odplatných“ ekonomicky obojstranne motivovaných

právnych vzťahoch aj akceptovateľný, na rozdiel od navrhovateľom žiadaného úroku.

Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona o tom, kto má zmenku
v rukách platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj
vtedy, ak je posledný z nich blankoindosamentom.

Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom) a aj keď zjavne k indosácii došlo až po
splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle či. I. § 48 ods. 1 v spojení s
§ 77 ods. 1 zmenkového zákona postihom žiadať od odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi.
Šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že v pomere úspešnejšiemu odporcovi
priznal náhradu trov konania, vyjadrujúc tak úspech vo veci, a vo výške 0,- eur, pretože mu trovy

konania nevznikli. Úspech navrhovateľa je daný súčtom súdom priznanej zmenkovej sumy, zmenkovej
odmeny, priznaným úrokom vo výške 0,05% denne z priznaných období (resp. do dňa vyhlásenia
rozsudku v prípade úročenia do zaplatenia) a z priznaného zákonného 6% úroku z priznaných období
(resp. do dňa vyhlásenia rozsudku v prípade úročenia do zaplatenia) celkovo vo výške 1973,90 eura
(822,45+2,74+874,26+274,45), v pomere k úspechu odporcu, ktorý spočíva v neúspechu navrhovateľa

v zamietnutej časti návrhu, čo je 0,20% z úročených období denne (resp. ku dňu vyhlásenia rozsudku
v prípade úročenia do zaplatenia) vo výške 3497,06 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. ( § 205 ods. 3 OSP)

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne je možné podať návrh na

exekúciu.