Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 19, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/387/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212768
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912212768.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, IČO: 001 660 73, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní

žalobcu zo dňa 26. 03. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/161/2012-172
zo dňa 11.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaná n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil dovolacie konanie proti rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 13Co/124/2014 zo dňa 23. 09. 2014 a rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd zastavil dovolacie konanie
ako zákonný následok nezaplatenia súdneho poplatku za dovolanie vyplývajúci z ustanovenia § 10 ods.
1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Proti uzneseniu okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, nakoľko sa
domnieva, že poplatková povinnosť za podané dovolanie mu nevznikla.
Ak aj bol súdny poplatok vyrubený podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa
uvedenej položky sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a teda z uvedenej
definície spoplatneného úkonu vyplýva, že uvedený poplatok

sa vzťahuje len na podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu teda nepodliehajú
ďalšie úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke
1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Poukázal na odôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu
poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, keď konkrétne
zdôrazňuje, že „v nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, sa navrhuje zaviesť paušálny súdny poplatok
pre tieto žaloby vo výške 20 €, čím sa jednak čiastočne zohľadňuje účel vládneho návrhu zákona a
súčasne sa zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom prístup k spravodlivosti
v týchto veciach, nakoľko sa nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby,
ale práve ako paušálny poplatok, ktorý je podstatne nižší“. Vzhľadom aj na toto stanovisko má žalobca

za to, že súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku.
Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp.zn.4Cdo39/2007stým,žepoužitieanalógielegisjevprípadevyrubeniasúdnehopoplatkuvzhľadom
na čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vylúčené. Súd
je pri rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2 a teda platí, že môže konať iba na základe ústavy, v

jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Odvolateľ
navyše zdôraznil, s poukazom na ustanovenie § 18ca ZoSP, že za konania začaté
do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.septembra 2012, i keď sa
stanú splatnými po 30. septembri 2012 a v danom prípade bola žaloba podaná
pred01.10.2012,konaniesatedazačalopredúčinnosťouzákona,ktorývyššieuvedenýsúdnypoplatok,

resp. položku Sadzobníka súdnych poplatkov zaviedol. Na základe uvedených argumentov žalobca
tvrdí, že u neho neexistuje legálna povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie a preto ani
nemôže existovať dôvod na zastavenie konania
pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Vzhľadom na to navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolanie v medziach
daných jeho rozsahom a dôvodmi podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu
podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 2 ods. 4 vety prvej zákona č. 71/1992 Zb. (Zákona o súdnych poplatkoch),
v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten,
kto podal dovolanie.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká
podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01. 10. 2012, t. j. v čase

podania dovolania, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške
20 €.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za

konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v
odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov (ďalej Zákon o súdnych poplatkoch),
ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový
súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla
v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený
v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník

vo výzve poučený.

Napadnutým uznesením okresný zastavil dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku.
DovolanievočirozsudkuKrajskéhosúduvBanskejBystrici zodňa23.09.2014,č.k.13Co/124/2014-105

žalobca podal dňa 10. 11. 2014 a okresný súd ho vyzval dňa
30. 01. 2015 na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie proti rozsudku v správnej výške
40 €, s tým, že súd vo výzve uviedol, že súdny poplatok vyrubuje v zmysle ustanovenia
§ 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších zmien a podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Súčasne

bol žalobca poučený o následkoch nesplnenia poplatkovej povinnosti riadne a včas v zmysle
ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Výzva súdu bola doručená právnemu zástupcovi
žalobcu dňa 02. 02. 2015. Poplatník si poplatkovú povinnosť nesplnil.Dovolacie konanie začína podaním dovolania. Podanie dovolania je procesný úkon, ktorý je
spoplatňovaný v zmysle príslušných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch.
Hoci dovolacie konanie začalo, nie je možné v konaní pokračovať, pokiaľ nie sú splnené základné

procesné predpoklady pre to, aby súd mohol konať a vo veci dovolania rozhodnúť. Jedným zo
základných procesných predpokladom je zaplatenie súdneho poplatku
za dovolacie konanie.

Odvolacou námietkou žalobcu bola namietaná skutočnosť, že za podanie dovolania voči rozhodnutiu

súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom nie je stanovená poplatková povinnosť,
nakoľko spoplatnené je len samotné podanie žaloby.

Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o súdnych poplatkoch je zrejmé, že súdny poplatok sa vyrubuje
nielen za samotnú žalobu o náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu

verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom,
ale i za ďalšie úkony vrátane podaného dovolania. Ak aj žalobca poukazuje na odôvodnenie
pozmeňujúcehoadoplňujúcehonávrhuposlancov,jenutnéuviesť,žeuvedenéodôvodneniesavzťahuje
najmä na zdôvodnenie „paušálnosti“ súdneho poplatku pre tieto žaloby vo výške 20 € práve z dôvodu
zlepšenia prístupu k spravodlivosti v týchto veciach, teda,

aby sa uvedený súdny poplatok nevyberal podľa percentuálnej sadzby v zmysle položky č. 1, ale práve
ako poplatok paušálny. Z uvedeného nevyplýva, že sa súdny poplatok
platí len za samotné podanie žaloby tak, ako na to poukazuje žalobca v odvolaní. Zo strany okresného
súdu nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, nakoľko aj
v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 39/2007,

na ktoré, okrem iného, v odvolaní žalobca poukazuje, ide o súdne konania, resp. poplatky, ktoré v
Sadzobníku súdnych poplatkov uvedené nie sú. V konkrétnej veci
však o takýto prípad nejde, nakoľko konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
sa v Sadzobníku súdnych poplatkov nachádza, a to práve v položke č. 7a. Argumentácia žalobcu v

odvolaní je zjavne účelová s cieľom dosiahnuť neplatenie súdneho poplatku
za dovolanie.

Nesprávna je aj argumentácia odvolateľa, že dovolacie konanie v danej veci nezačalo až podaním
dovolania zo strany žalobcu, vo vzťahu ku ktorému zaplatenie súdneho poplatku prináleží a žaloba vo

veci samej bola žalobcom podaná pred 01. 10. 2012,
teda pred účinnosťou zákona č. 286/2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/37/2010 zo dňa 04.
08. 2011 „tak, ako poplatková pohľadávka vzniká podaním návrhu a je zročná zároveň týmto okamihom,

je aj poplatok z odvolania vo veci samej zročný okamihom, keď bolo toto odvolanie podané. Súd môže
súdny poplatok vyrubiť a vymáhať
až po vzniku poplatkovej povinnosti.“ Predmetné rozhodnutie je tak možné analogicky vykladať aj vo
vzťahu k dovolaniu a vzniku poplatkovej povinnosti za dovolacie konanie. Zákon o súdnych poplatkoch
v § 17 ods. 2 ustanovuje, že poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto

zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom. Zákon č. 286/2012 Z. z. zaviedol do Zákona o
súdnych poplatkoch aj prechodné ustanovenie účinné od 01. 10. 2012, a to § 18ca, podľa ktorého z
úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. 09. 2012,
i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. Okresný súd sa spravoval pri vyrubení súdneho poplatku za

konanie o dovolaní položkou sadzobníka súdnych poplatkov č. 7a (ako prílohy
k Zákonu o súdnych poplatkoch) účinnou v čase vzniku poplatkovej povinnosti, teda podaním dovolania,
s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.
Ani námietka navrhovateľa, že v danej veci nie je dôvodné použitie analógie legis
je irelevantná, nakoľko v danom prípade k použitiu analógie zo strany súdu nedošlo.

Odvolací súd poznamenáva, že totožný právny názor vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 340/2014-8 zo dňa 19. júna 2014 v skutkovo a právne obdobnej veci. Ústavný
súd v predmetnom náleze konštatuje, že krajské súdysa v napadnutých uzneseniach zaoberali a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadali
so všetkými odvolacími námietkami sťažovateľa (POHOTOVOSŤ), ktorý namietal vznik poplatkovej
povinnosti podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov v súdnom konaní

za iný procesný úkon, ako len samotné podanie žaloby. Napadnuté uznesenia krajských súdov nemožno
podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené
a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by boli založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v
zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení zákona
o súdnych poplatkoch (položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov).

Vzhľadom na to ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými uzneseniami a postupom, ktorý
predchádzal ich vydaniu a základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej
by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich
porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľa podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde

ako zjavne neopodstatnené.

Nakoľko súdny poplatok za dovolanie nebol dovolateľom uhradený, okresný súd správne postupujúc
podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení dovolacie konanie pre nezaplatenie
súdneho poplatku zastavil. Odvolací súd konštatuje,

že poplatník bol riadne poučený o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku, pričom žalobca mal
možnosť zvrátiť tieto následky aj po vydaní odvolaním napadnutého uznesenia,
ktorým súd dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil, pretože súd
zruší uznesenie, ak žalobca zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania
proti predmetnému uzneseniu (§ 10 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch).

Dovolateľ tak, aj napriek skutočnosti, že od podania dovolania, kedy mu poplatková povinnosť vznikla,
mal k dispozícii dostatočne dlhú dobu na zaplatenie súdneho poplatku,
si až doposiaľ poplatkovú povinnosť nesplnil a súdny poplatok za dovolanie nezaplatil. Odvolací súd
preto napadnuté uznesenie, ktorým súd dovolacie konanie zastavil,

podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ako v odvolacom konaní
úspešnému účastníkovi náhradu trov druhostupňového konania nepriznal,

nakoľko táto účastníčka si trovy odvolacieho konania v súlade s ustanovením
§ 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslila ani ich nežiadala priznať a odvolací súd tak má za to,
že si trovy odvolacieho konania neuplatňuje.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom
hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.