Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207010595
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Szalay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7207010595.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr.

Jaroslava Chleboviča a JUDr. Evžena Kelija, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. júna 2016, v
trestnej veci obžalovaného JUDr. Š. Y., pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a
ods. 1, ods. 4 Tr.zák. účinného v čase spáchania skutku a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice II, sp. zn. 8T/54/2007, zo dňa 18. 8. 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste.

Rozhodujúc vo veci sám, podľa § 322 ods. 3 Tr.por. obžalovanému JUDr. Š. Y., nar. XX.X.XXXX v Q.

ukladá podľa § 148a ods. 4 Tr.zák. účinného do 31.12.2005, s použitím § 35 ods. 2, § 40 ods. 1 Tr.zák.
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr.zák. obžalovaného zaraďuje pre účely výkonu trestu odňatia slobody
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 2 Tr.zák. súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu

Košice I zo dňa 9.6.2014 sp.zn. 1T/96/2012, ktorým mu bol uložený podľa § 213 ods. 3 Tr.zák. účinného
od 1.1.2016 trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 5 (päť) rokov, ako aj všetky rozhodnutia, ktoré na tento výrok obsahovo nadväzujú, pokiaľ
zrušením stratili svoj podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný JUDr. Š. Y. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným v bode
1/, 3/ pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Tr.zák. účinného v čase
spáchania skutku, a v bode 2/, 4/ a 5/ pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods.
1, ods. 4 Tr.zák. účinného v čase spáchania skutku, na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 31.3.1998 v V., ako konateľ spoločnosti S., s.r.o., so sídlom na ul. T. č. XX v V., podal na Daňový
úrad V. II, priznanie k dani z príjmov právnických osôb za obdobie roka 1997, kde vykázal nulovú daňovú
povinnosť, pričom počas daňovej kontroly Daňového úradu V. II, nevedel preukázateľným spôsobom
dokladovať výšku základu dane z príjmov právnických osôb, čím za uvedené obdobie skrátil daň z príjmu
právnických osôb vo výške 777 600,- Sk ku škode Slovenskej republiky,

2/ dňa 25.7.2000 v Košiciach, ako konateľ spoločnosti S., s.r.o. so sídlom na ul. T. Č.. XX U. V., na
Daňovom úrade V. II, J. č. 1, v rámci daňového priznania k DPH za druhý kvartál roku 2000 nevykázal
žiadnu daňovú povinnosť na výstupe aj napriek uskutočnenému zdaňovanému plneniu s firmou L., s.r.o.
Q., ohľadne odpredaja tovaruvo výške 2 337 436,20 Sk bez DPH, čím takto svojím konaním spôsobil Daňovému úradu V. II škodu
na DPH vo výške 537 610,30 Sk,

3/ dňa 2.4.2001 v V., ako konateľ spoločnosti S., s.r.o. V., v daňovom priznaní k dani z príjmu právnických
osôb za rok 2000 podal daňové priznanie aj napriek uskutočnenému zdaňovanému plneniu s firmou L.,
s.r.o. V., kde bol realizovaný odpredaj tovaru a boli vystavené faktúry č. XXX-X/XX, XXX-X/XX a XXX-X/
XX v celkovej sume 2 337 436,20 Sk, pričom uvedené prijaté zdaniteľné plnenie neuviedol v daňovom

priznaní, čím takto svojím konaním spôsobil Daňovému úradu V. II, škodu vo výške 667 800,- Sk,

4/ dňa 26.10.2000 ako konateľ spoločnosti L., s.r.o. Q., si do daňového priznania k DPH za štvrťrok
roku 2000 uplatnil nárok na daň na vstupe z faktúr č. XXXX/XXXX zo dňa 18.8.2000 od spoločnosti
R. - L. V. E. vo výške 426 662,- Sk a z faktúry č. XX/XXXX zo dňa 4.9.2000 od Y. W. F. vo výške 334
521,60 Sk, pričom zaplatenie tejto dane dokladoval ako hotovostnú platbu aj napriek tomu, že platiteľ

má nárok na odpočet dane na vstupe ak má daňovú doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré
vyhotovil platiteľ a doklad o zaplatení dane, pričom v prípade, že daň na vstupe je viac ako 200 000,-
Sk je len doklad o bezhotovostnej platbe, čím takto svojím konaním spôsobil Daňovému úradu Q. škodu
vo výške 762 184,- Sk,

5/ dňa 25.7.2001 ako konateľ spoločnosti L., s.r.o. Q., do daňového priznania k DPH za II. štvrťrok 2001,
podaného na Daňovom úrade Q., do položky daň na vstupe zahrnul DPH z desiatich faktúr fiktívne
faktúry č. XXXXXXXX, č. XXXX, č. XXXXXXXXXX od dodávateľa Y. Y., T., fiktívne faktúry č. XXXXXX od
dodávateľa G., s.r.o. F., fiktívne faktúry č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX,
č. XXXXXX, č. XXXXXXXX od dodávateľa Ing. U. I., Y., troch rôznych dodávateľov, z ktorých DPH

predstavovala spolu sumu 1 419 962,- Sk, ktorý si neoprávnene uplatnil ako nadmerný odpočet DPH,
čím takto svojím spôsobil Daňovému úradu Q. škodu vo výške 1 419 962,- Sk,

Za to bol odsúdený podľa § 148a ods. 4 Tr.zák. účinného v čase spáchania skutku, s použitím § 35 ods.

2 Tr.zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 3 Tr.zák. účinného v čase spáchania skutku súd zaradil obžalovaného pre účely výkonu
trestu odňatia slobody do I. /prvej/ nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 2 Tr.zák. účinného v čase spáchania skutku, súd zrušil výrok o treste uložený
obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 1T 96/2012 zo dňa 9.6.2014, ktorým bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 5 (piatich) rokov, ako aj všetky rozhodnutia, ktoré na tento výrok obsahovo nadväzujú.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodeného Daňový úrad V., ul. C. 2, V. a Daňový
úrad Q., ul. U. XX, Q. s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne,
proti výroku o treste. V dôvodoch písomne podaného odvolania poukázal na okolnosti prípadu majúcimi

vzťah k zavineniu obžalovaného s tým, že daňové priznanie síce podpísal, ale bez toho, aby o takýchto
daňových priznaniach vedel.

Uložený trest považuje (bez bližšej konkretizácie) za neprimerane vysoký.

Vyslovene však uviedol, že voči rozhodnutiu o vine odvolanie nepodáva. (Odvolanie podpísané
obžalovaným).

Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie
a rozhodnutie.

Krajský súd, ako súd odvolací, na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku (ohľadne výroku o treste), ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboliodvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného vo vzťahu k napadnutému výroku o treste je čiastočne dôvodné.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu, a len v takej
výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Odvolací súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal výrok o treste a zistil, že tento
nezodpovedá stavu veci a zákonu a je neprimerane prísny.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestnéhočinu,atedamusíbyťúmernýkspáchanémutrestnémučinu,(zásadaproporcionálnostitrestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie, zabráneniu trestnej činnosti, a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie.

V posudzovanej veci odvolací súd vychádzal zo zistenia, že obžalovaný z miesta bydliska nie je

hodnotený negatívne, je invalidným dôchodcom, ktorý podniká. Správne je zistenie aj okresného súdu,
že obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním teraz posudzovaných činov viedol riadny život.
Priťažujúce okolnosti nezistil.

V súlade so zákonom je i konštatovanie okresného súdu, že v prípade viny je obžalovanému potrebné

uložiť súhrnný trest v zmysle zásad uvedených v § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku
(zák.č. 140/61 Zb.z. v znení neskorších predpisov).

Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. súd uloží súhrnný trest podľa zásad uvedených v odseku 1, keď odsudzuje
páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci

rozsudok za iný jeho trestný čin. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
pokiaľ by vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu musí súd vysloviť trest straty
prepadnutia veci, ak taký trest bol vyslovený už skorším rozsudkom.

Správne postupoval okresný súd aj v prípade uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 9.6.2014 sp.zn. 1 T/96/2012, ktorým rozsudkom bol obžalovanému
uložený poľa § 213 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Znamená to, že v danej veci uložený súhrnný trest musí byť

prísnejší, ako predtým uložený podmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol uložený úplne na hornej
hranici zákonom stanovenej sadzby. Teda v danom prípade prichádzalo do úvahy už len uloženie ako
prísnejšieho trestu (len trestu nepodmienečného) v trestnej sadzbe ustanovenej v § 148a ods. 4 Tr. zák.,
kde je stanovený trest odňatia slobody na 5 rokov až 12 rokov.

Krajský súd však dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo aj v
najpriaznivejšejvýmere,t.j.5rokovtak,akotoučinilokresnýsúdvnapadnutomrozsudkujeneprimerane
prísnym trestom.Vzhľadom k doterajšej občianskej bezúhonnosti obžalovaného, ako aj s prihliadnutím ku
skutočnosti, že predmetné skutky obžalovaným boli spáchané v rozmedzí rokov 1998 - 2001 (t.j. cca
14 - 15 rokmi).

Podľa § 40 ods. 1 Tr. zák., ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery
páchateľa zato, žeby použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť
trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom (§ 40 ods. 4 Tr.

zák.).

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
sám vo veci rozhodol rozsudkom tak, že obžalovanému uložil síce súhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody, ale v podstatne nižšej výmere oproti napadnutému prvostupňovému rozsudku v rozsahu 30
(tridsať) mesiacov, ktorý trest považuje za trest potrebný a primeraný tak z hľadiska individuálnej, ako

aj generálnej prevencie a je toho názoru, že účel trestu bude naplnený uložením miernejšej výmery
nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Na druhej strane však nemožno neprihliadnuť na tú skutočnosť, že obžalovanému bol súhrnný
trest uložený v podstate za 6 skutkov so spôsobením škody vo výške 122.553,88 Eur, pričom podľa

predloženého spisového materiálu spôsobenú škodu poškodeným stranám doposiaľ neuhradil.

Krajský súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9.6.2014 sp.zn. 1
T/96/2012, ktorým mu bol uložený podľa § 213 ods. 3 Tr.zák. účinného od 1.1.2016 trest odňatia slobody
v trvaní 3 (troch) rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov, ako aj

všetky rozhodnutia, ktoré na tento výrok obsahovo nadväzujú, pokiaľ zrušením stratili svoj podklad.

Pre výkon trestu bol obžalovaný v zhode s rozhodnutím okresného súdu zaradený do I.
nápravnovýchovnej skupiny v zmysle ustanovenia § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Kvôli úplnosti je potrebné uviesť, že verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného dňa 7. júna 2016 sa
konalo na návrh zástupcu krajského prokurátora v neprítomnosti obžalovaného. Krajský súd dospel
k záveru, že ospravedlnenie obžalovaného nebolo dostatočné. Predmetná trestná vec na krajský súd
došla 9.3.2016. Vo veci bol určený termín vereného zasadnutia postupne na dni 30.3.2016, 20.4.2016,
10.5.2016, a naposledy na deň 7. júna 2016. Obžalovaný síce ospravedlnil svoju neúčasť s lekárskym

potvrdením, ale zároveň uvádzal, že sa nezdržiava na území SR, lebo je na zahraničnej pracovnej ceste.
Už zo samotného tohto prejavu vyplýva, že zrejme zo strany obžalovaného išlo o snahu vyhnúť sa
trestnému stíhaniu, keď dokonca v jednom z podaní (zo dňa 19.4.2016) žiadal o vytýčenie termínu na
mesiac jún - júl 2016. Zo spisového materiálu, ako aj z pripojeného trestného spisu Okresného súdu
Košice I sp.zn. 1 T/96/2012 vyplýva, že obžalovaný na jednotlivé hlavné pojednávania sa nedostavoval

a hlavné pojednávania v podstate boli vykonávané v jeho neprítomnosti za súčasnej požiadavky z jeho
strany o konanie v jeho neprítomnosti.

Tieto skutočnosti vzal do úvahy aj krajský súd pri pozitívnom rozhodnutí o návrhu prokurátora na
vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Na strane obžalovaného je potrebné si uvedomiť, že voči ním sa vedie trestné stíhanie a súd režim
konania a jeho priebeh nebude prispôsobovať predstavám a požiadavkám obžalovaných, resp. ich
obhajcom.

Režim trestného konania a jeho priebeh je potrebné zamerať od súdu obžalovanému a jeho obhajcovi
a v žiadnom prípade nie naopak (pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Toš/4/2009).

Z týchto dôvodov preto krajský súd len čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného a rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.