Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Daniela Baranová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/53/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115203336
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115203336.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast.: JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: J. A., N.. XX.X.XXXX, A. N. F. XXX/
XX, XXX XX W. N. M., o zaplatenie 2 431,92 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Konanie nad sumu 2.065,70 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.165,70 eura od 20.3.2012
do 20.3.2015, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.115,70 eura od 21.3.2015 do
1.6.2015, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.065,70 eura 2.6.2015 do zaplatenia
z a s t a v u j e .
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania žalovanej n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu
dňa 11.2.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 2 431,92 eura s prísl. z titulu
uzavretej úverovej zmluvy č. 7094066 zo dňa 9.6.2011, z ktorej povinnosti žalovaná nesplnila.
Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 29.10.2015 č.k. 19C/53/2015-21 súd pripustil zmenu
žalobcu zo spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. na Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..
Písomným podaním doručeným súdu dňa 19.4.2016 žalobca nad sumu 2.065,70 eura s 9 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 2.165,70 eura od 20.3.2012 do 20.3.2015, úroku z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 2.115,70 eura od 21.3.2015 do 1.6.2015, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 2.065,70 eura 2.6.2015 do zaplatenia zobral žalobu späť.
Žalovaná vec ponechala na rozhodnutie súdu.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením listinných dokladov a zistil
tento skutkový stav:
PrávnypredchodcažalobcujevedenývObchodnomregistriOkresnéhosúduPrešovvoddieliSa,vložka
10315/P v predmete činnosti o.i. poskytovanie úverov.
Žalovaná je fyzická osoba - spotrebiteľka.Dňa 7.6.2011 žalovaná obdobne ako predtým dňa 6.7.2010 / vec 19C 50/2013 tunajšieho súdu/ po
vyplnení formulárového tlačiva na internete, vyplnila aj formulárové tlačivo zaslanej Zmluvy o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky, s požiadavkou zobrať si pôžičku vo výške 3 000 eur na dobu 60 mesiacov. Financie
potrebovala z dôvodu, že pre nedostatok finančných prostriedkov nemali ako s manželom splácať
hypotekárny úver. Nikto nezisťoval, aké sú jej osobné, zárobkové a majetkové pomery v skutočnosti, vo
formulári uviedla, že má príjem 1.200 eur, v tom čase sa im s manželom celkom v živnosti darilo. Rok
predtým uviedla príjem 600 eur, pričom v čase vypisovania formuláru mala na skorší úver zaplatených
10 splátok zo 48 splátok a už Živnosť zrušila asi pred 2 a pol rokmi, toho času je nezamestnaná.
Podpísané tlačivo vrátila právnemu predchodcovi žalobcu, pričom jej bolo následne telefonicky
oznámené, že sa jej schvaľuje pôžička vo výške 2000 eur a zaslané tlačivo zmluvy obsahovalo v bode
VII. aj ďalšie údaje a to celkovú sumu pôžičky 3 750 eur, počet splátok 60, termín konečnej splatnosti :
06/2016., ročná úroková sadzba bola stanovená na 32,13 %, výška splátky 62,50 eur, celkové náklady
spotrebiteľa 1 750 eur a RPNM 32,13%.
Listom zo dňa 29.2.2012 žalobca vyzval žalovanú k splateniu celého úveru do 3 dní od odoslania tejto
výzvy v dlžnej čiastke 3 518,75 eura.
Žalovaná na túto zmluvu podľa prehľadu o splácaní úveru zaplatila celkom 324,50 eur, pričom už
pri tretej splátke bola v omeškaní a poslednú splátku uhradila 2.3.2012 ako piatu splátku., pričom u
predchádzajúcich splátok bola v omeškaní., po zosplatnení dňa 10.10.2014 uhradila 30 eur.
3. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Predmetom je nárok žalobcu vyplývajúci z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustálenej praxe súdov / napr. nález Ústavného súdu ČR zo 7.mája 2009, sp.zn. I. ÚS 523/2007,
uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, rozsudok Najvyššieho súdu SR z
26.apríla 2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011/ dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej
miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Je pravidlom,
že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to,
či bol prípadne výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy., pričom v spotrebiteľskej
zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek.
V danom prípade súd zistil, že žalobca vo formulárovej zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu 32,13
%, pričom podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska v júni 2011 bola priemerná úroková
sadzba u spotrebiteľských úverov od 1 do 5 rokov 10,36 %. Je evidentné, že sa jedná o trojnásobné
prekročenie priemernej úrokovej sadzby, a preto tento úver je potrebné považovať za právny úkon v
rozpore s dobrými mravmi.
Preto v danom prípade žalobcovi patrí iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451
Občianskeho zákonníka, ktorý spočíva v rozdiele medzi výškou poskytnutého úveru t.j. 2 000 eur a
sumou 324,50 eur, ktorú zaplatila, teda 1 675,50 eur.
Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.
Najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniapremlčízatriroky,akideoúmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa keď k nemu došlo.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania.
V časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť súd konanie zastavil podľa § 96 O.s.p.
V časti, v ktorej by prichádzalo do úvahy vydať bezdôvodné obohatenie súd poukazuje na to, že to
bol právny predchodca žalobcu, ktorý uzavrel absolútne neplatnú zmluvu so žalovanou pre úžernícku
úrokovú sadzbu, pričom táto skutočnosť mu od uzavretia tejto zmluvy musela byť známa, keďže
informácie o výške úrokových sadzieb sú pre neho ako poskytovateľa úverov známou skutočnosťou
a má povinnosť postupovať pri uzatváraní úverových zmlúv tak, aby tieto informácie zapracoval do
úverových zmlúv. Právny predchodca žalobcu navyše nekonal ani s odbornou starostlivosťou, keď sa
uspokojil pri zisťovaní bonity dlžníčky len s informáciami, ktoré mu sama poskytla. Na to, aby poskytol
žalovanej pôžičku mu stačilo iba vyplnenie údajov vo formulári, teda jediný úkon žalovanej. Pritom mal
zvážiť možnosť žalovanej splácať pôžičku, keď už mala jednu pôžičku, z ktorej uhradila iba tretinu.
Je potrebné poukázať aj na to, že samotná zmluva nespĺňa obligatórne náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení § 9 ods. 2 písm. k/ vyššieuvedeného zákona č. 129/2010 Z.z.,
a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pre ktoré by inak bol úver bezúročný
a bezpoplatkový, a je diskutabilné, či vôbec k uzavretiu zmluvy došlo, keďže návrh na uzavretie zmluvy
zaslaný žalovaným znel na sumu pôžičky 2 000 eur a žalobcom zaslaný formulár už uvádzal inú sumu,
pričom táto suma bez toho, aby následne došlo k jednaniu účastníkov o obsahu zmluvy, bola aj uvedená
v časti formulára VII. Schválená výška pôžičky.
Preto súd považuje za začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej lehoty najneskôr deň, kedy právny
predchodca žalobcu úver zosplatnil a vyzval žalovanú na plnenie, pretože už vtedy vedel o tom, že
žalovaná má voči nemu dlh a mal ho vymáhať súdnou cestou. Nič nebránilo právnemu predchodcovi
žalobcu ako primerane starostlivému hospodárovi svojich financií, aby žalobu podal v primeranej dobe
od tejto výzvy a nie až skoro pred uplynutím 3 ročnej premlčacej doby, kedy samotné úroky z omeškania
predstavujú skoro tretinu z vymáhanej istiny, pritom právny predchodca žalobcu neuspel s vymáhaním
nároku pred podaním žaloby a takúto pohľadávku postúpil žalobcovi, ktorý si toho musel byť vedomý.
Také správanie veriteľa, ktoré nevedie k priamemu a včasnému uplatneniu svojho nároku zákonom
konformným spôsobom rešpektujúcim ochranu spotrebiteľa, je len ďalšou skutočnosťou svedčiacou o
jeho konaní v rozpore s dobrými mravmi, pretože takto zodpovedný finančník nekoná.
Keďže teda súd jeho nárok v prevyšujúcej časti považuje za premlčaný, žalobu v tejto zvyšnej časti
zamietol.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže úspešná žalovaná náhradu trov
konania nepožadovala a ani jej nevznikli, tak jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.