Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/439/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911201884
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5911201884.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu

JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľov v rade 1/ Ing. Q. X., nar..
XXXX, bytom J. R. XX, v rade 2/ I. O., rod. X., nar. X. XX. XXXX, bytom V. V. XXXX/XX, J., zastúpenej
Q. K., nar. X. X. XXXX, bytom ako navrhovateľka v rade 2/ proti odporkyniam v rade 1/ G. S., bytom J.
Y. XX, v rade 2/ Q. O., rod. S., nar. XX. X. XXXX, bytom K. Y. XX, J. Y., v rade 3/ X. O., nar. X. X. XXXX,
bytom K. Y. XX, J. Y., odporkyne zastúpené JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom M. V. XXX/XX,
J. Q., v konaní o určenie, že veci patria do dedičstva, na odvolanie odporkýň proti rozsudku Okresného
súdu Ružomberok, č.k. 3C/47/2011-731 zo dňa 29. apríla 2015 v spojení s opravným uznesením toho

istého súdu č.k. 3C/47/2011-763 zo dňa 19. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku, ktorým návrhu navrhovateľov
vyhovel, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti, pokiaľ bol návrh navrhovateľov vo zvyšku zamietnutý, odvolaním nenapadnutej, p o
n e c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľov a určil,
že do dedičstva po neb. Ing. Q. X., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX patria nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v katastrálnom území Q., obec Dudince, a to parcela č. CKN 291 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 30 m2, parcela č. CKN 292/2 ostatné plochy o výmere 48 m2 a parcela č. CKN
292/3 ostatné plochy o výmere 21 m2, ako i stavba rekreačnej chaty súpisné číslo XXX postavenej na
pozemku parcela č. CKN 291 zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, zapísané na LV č. XXX na
Okresnom úrade Krupina, odbor katastrálny, ďalej osobné motorové vozidlá značky Suzuki evidenčné
číslo SJ 413 a značky Volkswagen Polo 1,2i rok výroby 2003, ako i suma 1 975,90 eur vyplatená zo
stavebného sporenia v ČSOB. Vo zvyšku návrh navrhovateľov zamietol.

Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď prihliadol na závery
znaleckého dokazovania, vyplývajúce zo znaleckých posudkov MUDr. Stanislava Kollára a MUDr. Eleny
Poloncovej, znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, z ktorých mal preukázané, že poručiteľ
v čase uzatvárania právnych úkonov s odporcami trpel závažnou duševnou poruchou, zmiešanou
demencioustredneťažkéhostupňa,ktoráhorobilanespôsobilýmpreuzatváranieakýchkoľvekprávnych
úkonov (prejavovala sa závažnými poruchami orientácie, emócií, myslenia, pamäťových a intelektových
funkcií).

Pokiaľ sa navrhovatelia vo svojom návrhu zároveň domáhali určenia neplatnosti právnych úkonov, v tejto
časti ich návrh zamietol s tým, že na takomto určení nemajú naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80
písm.c/O.s.p.,keďžetátootázkabolariešenáprejudiciálneprirozhodovanívovyhovujúcejčastinávrhu.Rozhodnutie o trovách konania vyhradil samostatnému rozhodnutiu po právoplatnosti vo veci samej v
zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, odporkyne. Žiadali rozsudok
prvostupňového súdu vo vyhovujúcej časti zmeniť, návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť
dôvodiac tým, že prvostupňový súd, i keď vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, nesprávne rozhodol.
V priebehu konania bolo preukázané, že suma 1 957,90 eur vyplatená zo stavebného sporenia bola
spotrebovaná za života poručiteľa na uspokojenie jeho potrieb, a preto táto suma ako neexistujúca v

čase smrti nemôže byť ani predmetom dedičstva. Zo samotných záverov znaleckého posudku vyplýva,
že znalci (konkrétne MUDr. Kollár) nemohli s absolútnou istotou ustáliť záver o duševnom stave
posudzovanej osoby z dôvodu, že túto osobu už nemohli osobitne vyšetriť a teoreticky, napr. zdravotná
dokumentácia mohla byť i zamenená a pod.. Skutočnosť, že poručiteľ mal veľmi blízky vzťah k rodine
odporkýň, bola preukázaná i tým, že už v roku 1996 zriadil závet, ktorým odkázal nehnuteľnosť závetnej
dedičke - odporkyni v rade 2/. Samozrejme, že počas nasledujúcich 14 rokov sa vzťah medzi členmi

rodiny odporkýň a poručiteľom ďalej vyvíjal, upevňoval a nebolo rozhodujúce, ktorej členke rodiny
majetok prevedie, ale podstatné bolo, že vždy to bola odporkyňa v rade 2/ alebo jej blízke osoby.
Tiež podľa názoru odporkýň dôkazom duševnej poruchy nie je, ak 82-ročná osoba rozhodne, že počas
ďalších rokov už nemieni vynakladať finančné prostriedky na splátky stavebného sporenia a sporenie
ukončí s vyplatením nasporenej sumy. Použitie finančných prostriedkov zo stavebného sporenia v

priebehu konania nepreukazovali, nakoľko súd v tomto smere ani dôkazy nežiadal, pričom na druhej
strane podľa ich názoru závery znaleckého dokazovania nedostatočne vyhodnotil v spojení s ďalšími
dôkazmi, keď napr. poručiteľ počas hospitalizácie podpisoval informované súhlasy, ako aj súhlasy s
operáciami, sám rozhodoval o všetkých svojich záležitostiach, či už finančných alebo iných a nikto
jeho úkony v tom čase nespochybňoval. Súdni znalci z oblasti psychiatrie nebohého nikdy nevideli,

nevyšetrovali, vychádzali len z lekárskych správ, v ktorých záznamy o psychickom stave sú strohé,
rozporuplné a vypracované len na domnienkach a predpokladoch.

Navrhovatelia vo svojom vyjadrení žiadali rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.
Odporkyne a ich právny zástupca podľa ich názoru odmietajú rešpektovať materiálnu pravdu zistenú

Okresným súdom Ružomberok zo zdravotnej dokumentácie a dvoch znaleckých posudkov znalcov z
oblasti psychiatrie a takisto odmietajú rešpektovať hierarchiu zákonov. Ich otec trpel závažnou duševnou
poruchou, ktorá, ako potvrdili znalci, mu zabraňovala vykonávať v posledných mesiacoch jeho života
akékoľvek právne úkony, tak ako to vyžaduje zákon.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa
ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci vo

vyhovujúcej časti, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo
strany odvolateliek v priebehu odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa
nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Prvostupňový súd zákonným spôsobom vyhodnotil vykonané dokazovanie, najmä pokiaľ išlo o závery
znaleckých posudkov a keďže v priebehu odvolacieho konania neboli predložené žiadne nové
dôkazy, ani odvolaciemu súdu neprislúchalo vyhodnotiť vykonané dokazovanie inak, než ho hodnotil
prvostupňový súd. Keďže navrhovatelia v priebehu celého konania spochybňovali duševnú spôsobilosť
poručiteľa, práve závery znaleckých posudkov boli rozhodujúcimi pri rozhodovaní a právnom posúdení

veci.

Pokiaľ prvostupňový súd v priebehu konania vykonával rozsiahle dokazovanie za účelom zisťovania
vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania a poručiteľom, toto dokazovanie s prihliadnutím na
predmet konania sa javilo ako nadbytočné, a preto sa ani odvolací súd bližšie hodnoteniu týchto dôkazov

nevenoval. Ani skutočnosť, že poručiteľ
mal blízky vzťah k odporkyniam, resp. k členom rodiny odporkyne v rade 2/, totiž nezbavuje súd
povinnosti skúmať platnosť, resp. neplatnosť právnych úkonov v súvislosti s jeho duševným stavom,
a preto, tak ako je to už i vyššie uvedené, prvostupňový súd postupoval správne, keď v tomto smerevykonal znalecké dokazovanie, lebo sa tu jedná výlučne o odborné posúdenie zdravotného stavu, a tým
i spôsobilosti poručiteľa. Taktiež nemožno ani zo skutočnosti, keď poručiteľ v priebehu hospitalizácie
vykonával i iné úkony na zabezpečenie svojich potrieb (súhlas s operáciou a pod.), vyvodiť záver o

jeho spôsobilosti, keďže tieto úkony neboli predmetom konania a súdu ani v tomto konaní neprislúchalo
skúmať spôsobilosť poručiteľa k takýmto úkonom. Pre posúdenie veci podľa názoru odvolacieho súdu
aninebolorozhodujúceto,čifinančnéprostriedky,ktorébolinazákladeúkonovporučiteľavybranézúčtu
a použité účastníkmi, boli spotrebované, lebo prvostupňový súd i v tomto smere správne postupoval,
keď skúmal, či tieto prostriedky boli použité zákonným spôsobom, t.j. či poručiteľ s prihliadnutím na

svoj zdravotný stav mohol s finančnými prostriedkami nakladať, a preto i v tejto časti bolo potrebné
rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť.

V ostatnej časti, odvolaním nenapadnutej, pokiaľ bol návrh navrhovateľov vo zvyšku zamietnutý, zostáva
rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.