Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/55/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914010027
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6914010027.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov
JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, v trestnej veci obvineného ml. A. C. pre prečin
pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 o sťažnosti okresného
prokurátora proti uzneseniu samosudcu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 11T/9/2014 zo dňa
04.02.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnuté uznesenie okresného súdu z r u š u j e.
Okresnému súdu Rimavská Sobota u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 04.02.2015 sp.zn. 11T/9/2014 samosudca označeného okresného súdu
podľa § 241 ods. 1 písm. b) Tr. por. (výrok uznesenia obsahuje zrejmú nesprávnosť, keď pri ustanovení
§ 241 ods. 1 písm. b) Tr. por. chýba súvislosť s odkazom na Trestný poriadok) v spojitosti s § 214 ods.

1 Tr. poriadku postúpil trestnú vec obžalovaného ml. A. C., nar. XX.XX.XXXX v F. Z., trvale bytom F. Z.
XXX, okres F. Z., ktorá je vedená na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 11T/9/2014, kde je
trestne stíhaný z prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 09.08.2013 okolo 16.00 hodiny v katastrálnom území obce Y., v rybárskom revíri č. X-XXXX-X-
X, vo vodnom toku N., pod cestným mostom v smere na obec Y., bez povolenia ulovil dvoch rakov
riečnych (astacus astacus) tak, že rukami ich vylovil z potoka a následne jedného usmrtil, pričom bol pri

čine prichytený policajtmi Obvodného oddelenia PZ Rimavská Seč, spoločenská hodnota raka riečneho
bola stanovená na 66,39 Eur, čím poškodenej organizácii Slovenskému rybárskemu zväzu - Mestská
organizácia Rimavská Sobota spôsobil škodu vo výške najmenej 66,39 Eur,
Okresnému úradu v Rimavskej Sobote, Odbor starostlivosti o životné prostredie, na prejednanie ako
priestupok.

Naznačeným spôsobom rozhodol samosudca prvostupňového súdu po prijatí záveru, že žalovaný
skutok nie je prečinom pytliactva, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný ako priestupok.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť okresný
prokurátor, v ktorej argumentoval tým, že sa nestotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu v
naznačenom smere, pričom podľa jeho názoru konanie ml. obvineného C. napĺňa všetky zákonné znaky

skutkovej podstaty prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. Rybárske právo upravuje zákon č.
139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov a vykonávacia vyhláška č. 185/2006 Z. z. Týmto
právom treba rozumieť oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj
oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky. Za ryby sa považujú ryby všetkého
druhu, ako aj ďalšie vodné živočíchy (napr. raky a pod.). Výkon rybárskeho práva môžu uskutočňovať
len osoby na to povolané a osoby, ktoré majú na výkon týchto práv osobitné povolenie. Neoprávneným

zásahom do týchto práv je každé úmyselné konanie, ktorým páchateľ zasahuje do uvedených práv
a povinností rybárstva. Lovenie rýb je akákoľvek činnosť, ktorá smeruje ku ich chyteniu. Nezáleží natom, či si páchateľ ulovené ryby prisvojí alebo ich nechá na mieste ulovenia. Objektom tohto prečinu
je ochrana výkonu rybárskeho práva pred neoprávnenými zásahmi. Jeho objektívna stránka spočíva
v neoprávnenom zásahu do výkonu rybárskeho práva a to tým, že páchateľ bez povolenia loví ryby a

tým, že prechováva alebo na seba alebo na iného prevedie ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené.
Subjektomtohtotrestnéhočinumôžebyťktokoľvek.Zhľadiskasubjektívnejstránkysapritomtotrestnom
čine vyžaduje úmyselné zavinenie.
Sťažovateľvyslovilzáver,žeokresnýsúdnesprávneaplikovalustanovenie§92ods.1písm.u)zákonač.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v predmetnej veci, keď konanie

obžalovaného mladistvého posúdil ako skutok, ktorý by mohol byť priestupkom s tým, že priestupku sa
dopustí ten, kto odchytáva a usmrcuje živočíchy. Takýto postup súd odôvodnil absenciou materiálneho
znakutrestnéhočinuaabsenciouustanoveníoúpravepriestupkovvzákoneč.139/2002Z.z.orybárstve
v znení neskorších predpisov, pričom zaujal stanovisko, že na toto konanie obžalovaného mladistvého
(pri aplikácii ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona a § 95 ods. 2 Trestného zákona) sa vzťahujú
ustanovenia všeobecného zákona, za ktorý v tomto prípade považuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane

prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov vyplýva, okrem iného, zákaz odchytávať
a usmrcovať živočíchy na miestach ich prirodzeného výskytu, teda predmetné ustanovenie
neupravuje neoprávnený zásah do výkonu rybárskeho práva a ani lov rýb bez povolenia, z čoho je
zrejmé, že ustanovenie o zákaze odchytu nie je zhodné ani v časti so skutkovou podstatou ustanovenia

§ 310 ods. 1 Trestného zákona a teda nepopisuje ani v základných črtách konanie obžalovaného
mladistvého, ktorý bez povolenia lovil a nie odchytával ryby (raky) a tým neoprávnene zasahoval do
výkonu rybárskeho práva. Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z., v prílohe č.
6B, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,
v zozname chránených živočíchov uvádza, že živočích - rak riečny (astacus astacus) je chránený druh

národného významu. Z tohto dôvodu je materiálny znak (nebezpečnosť činu pre spoločnosť) konaním
obžalovaného mladistvého v celom rozsahu naplnený, pretože ide o narušenie spoločenských vzťahov,
u ktorých je zvlášť zvýraznená ich ochrana. Podľa názoru sťažovateľa ustanovenie § 92 ods. 1 písm. u)
zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov nie je možné aplikovať v danom prípade preto,
lebo obžalovaný mladistvý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného

činu (materiálny a formálne), keď vykonal neoprávnený zásah do výkonu rybárskeho práva tým, že
bez povolenia lovil ryby (rak ako zákonom chránený druh). Nie je možné akceptovať názor súdu ani v
časti, v ktorej vyhodnotil materiálny znak (ako jeden zo zákonných znakov skutkovej podstaty trestného
činu) takým spôsobom, že v trestnej veci obžalovaného mladistvého aplikoval ustanovenia § 10 ods.
2 Trestného zákona a § 95 ods. 2 Trestného zákona. Záverom sťažnosti prokurátor krajskému súdu

navrhol zrušenie napadnutého uznesenia s tým, aby vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Proti uzneseniu prvostupňového súdu podala sťažnosť aj Mestská organizácia Slovenského rybárskeho
zväzu, Jesenského 5, Rimavská Sobota, ktorá sťažnosť bola okresnému súdu doručená 17.02.2015
nie prostredníctvom pošty, ale osobne. Tu krajský súd upozorňuje okrem toho, čo bude uvedené nižšie

na skutočnosť, že napadnuté uznesenie bolo tejto poškodenej strane (M.. L. N.) doručené 13.02.2015,
pričom účinne mohla byť taká sťažnosť podaná najneskôr v pondelok dňa 16.02.2015.
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnostiach preskúmal nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým títo sťažovatelia podali sťažnosti a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia

Trestného poriadku dospel krajský súd k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora bola síce dôvodne
podaná, no v tomto štádiu trestného konania z iných dôvodov než tých, ktoré sú uvedené vyššie. Pokiaľ
proti uzneseniu podala sťažnosť aj poškodená MO SRZ Rimavská Sobota, taká sťažnosť bola podaná
nielen oneskorene, ale naviac bola podaná neoprávnenou osobou ako to má na mysli ust. § 193 ods.
1 písm. b) Tr. por., a to s poukazom na obsah ust. § 241 ods. 4 Tr. por., podľa obsahu ktorého proti

rozhodnutiu uvedenému okrem iného v ods. 1 písm. b) § 241 ods. 1 Tr. zák., môže podať sťažnosť iba
prokurátor a obvinený.
Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti, uvedené v § 214 ods. 1 Tr. por. V zmysle obsahu

tohto ustanovenia Trestného poriadku prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by
mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom
konaní.Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že 13.01.2014 bola prokurátorom na Okresnom súde
Rimavská Sobota podaná obžaloba na obvineného ml. A. C. pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1
Tr. zák. (skutok je uvedený vyššie). V dôsledku urgencie prokurátora samosudca 21.10.2014 nariadil vo

veci termín hlavného pojednávania na deň 11.11.2014, na ktorý termín boli predvolané a upovedomené
všetky oprávnené osoby. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 63) je zistiteľné, že na hlavné
pojednávanie sa neustanovil obžalovaný ml. A. C., z ktorého dôvodu bolo samosudcom vyhlásené
uznesenie, že hlavné pojednávanie sa odročuje na neurčito. Následne dňa 04.02.2015 rozhodol po
opätovnom preskúmaní obžaloby samosudca spôsobom, ktorý je uvedený vyššie, t.j. postúpením veci

v zmysle § 241 ods. 1 písm. b) Tr. por. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota o postúpení veci
Okresnému úradu v Rimavskej Sobote, odboru starostlivosti o životné prostredie, na prejednanie ako
priestupku, je chybné predovšetkým v tom, že keď už samosudca určil termín hlavného pojednávania,
ktoré potom odročil z dôvodu neprítomnosti ml. obžalovaného, po tomto úkone už nemohol obžalobu
prokurátora opakovane preskúmavať a vo veci rozhodnúť. Obžalobu totiž už predtým preskúmal a na
podklade ust. § 241 ods. 1 písm. l) Tr. por. vo veci nariadil hlavné pojednávanie (porovnaj tiež per

analogiam uznesenie NS SR sp.zn. Ndt/73/1992, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí NS SR
pod č. 50/1994). Bude preto povinnosťou prvostupňového súdu vo veci vykonať hlavné pojednávanie a
na podklade vykonaných dôkazov v nej rozhodnúť, pričom podľa názoru krajského súdu nie je v tejto
súvislosti vylúčený ani postup súdu v zmysle § 280 ods. 2 Tr. por. V súlade so zákonom však bude
okresný súd povinný vysporiadať sa aj s príslušnou argumentáciou prokurátora a jeho odkazmi na obsah

jednotlivých ustanovení Zák. č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
S poukazom na uvedené krajský súd o sťažnostiach prokurátora a poškodeného rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.