Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 18, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116203846
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116203846.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci
navrhovateľa: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796,
zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom, so sídlom Vojtecha Tvrdého 12,
010 01 Žilina, IČO: 42 433 622, proti odporcovi: E. občan SR, v konaní o návrhu na vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý vypratať byt číslo XXX, nachádzajúci sa na X. poschodí v obytnom

dome číslo XXXX, vo vchode X, postavenom na parcele číslo XXXX. v Žiline, vrátane spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXXX, zapísaný na Okresnom
úrade Žilina, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX pre okres Žilina, Obec Žilina, katastrálne
územie Žilina, a to spolu s členmi domácnosti, v lehote 15 dní od zabezpečenia náhradného ubytovania.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 Eur titulom

zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 149,16 Eur, na účet právneho
zástupcu navrhovateľa, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.11.2015, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 16.02.2016
domáhal vypratania bytu č. XXX, I. kategórie, vo vchode č. X nachádzajúci sa na ul. F., v dome súp. č.
XXXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX. zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie Žilina,

obec Žilina, okres Žilina a jeho odovzdania navrhovateľovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
ako aj náhrady trov konania.

Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že je vlastníkom predmetného bytu a odporca bol nájomcom.
Uviedol, že na základe Zápisu o dohode a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 18.08.1970 sa stal
odporca užívateľom predmetného bytu. Súčasne odporca prevzal evidenčný list pre výpočet úhrady za

užívanie bytu zo dňa 18.08.1970. Zápisnicu o prevzatí bytu odporca podpísal dňa 30.06.1970. Nakoľko
odporca od roku 2007 neplatil pravidelné úhrady za užívanie bytu a služby spojené s užívaním bytu,
navrhovateľ ako prenajímateľ v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka zaslal odporcovi
výpoveď z nájmu bytu, ktorú prevzal odporca do vlastných rúk dňa 03.02.2009, t.j. nájom zanikol
uplynutím3mesačnejvýpovednejlehotydňa31.05.2009.Odtohtotermínuodporcapredmetnýbytužíva
neoprávnene, bez právneho dôvodu. Nakoľko odporca dlhodobo neuhrádza nájomné a služby spojené

s nájmom bytu, navrhovateľ zaslal odporcovi dňa 10.06.2013 pokus o zmier na uhradenie dlžnej čiastky,
ktorá k 31.05.2013 predstavovala čiastku 629,01 Eur. Odporcovi bola zo strany navrhovateľa zaslaná
výzva na uvoľnenie bytu zo dňa 10.02.2015, na ktorú nereagoval. K 31.10.2015 výška nedoplatku
predstavuje 5 154,24 Eur. Koncom októbra 2015 sa dostavil do spoločnosti ŽILBYT, s.r.o., ktorá
je správcom mestských nájomných bytov syn odporcu, ktorý prisľúbil, že predmetnú dlžnú čiastku
určite uhradia, prípadne podpíše odporca splátkový kalendár na uvedenú dlžnú čiastku. Odporca však

k dnešnému dňu nevykonal žiaden relevantný krok, ktorým by prejavil dobrú vôľu a snahu riešiť
vzniknutú situáciu. Nakoľko odporca po výzve navrhovateľa byt dobrovoľne neodovzdal, nereaguje nalisty a upomienky zo strany navrhovateľa a nemá žiaden záujem na vyriešení zložitej situácie, ktorá
vznikla výlučne jeho úmyselným konaním, navrhovateľ sa preto domáha podľa ustanovenia § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka ochrany práva proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene

zasahuje, domáha sa vydania veci od toho kto mu ju neoprávnene zadržuje.

Odporca sa k návrhu na začatie konania v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 18.04.2016

Navrhovateľ pred súdom zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Uviedol, že bolo
dostatočne jasne preukázané v tomto konaní listinnými dôkazmi, že nájomný vzťah s odporcom bol
platne ukončený ešte v roku 2009 a od tejto doby, odporca užíva byt bez právneho dôvodu, pričom
dobrovoľne ho doposiaľ neopustil, napriek tomu, že bol na to vyzvaný.

Odporca pred súdom uviedol, že poberá 500 Eur starobný dôchodok, z ktorého 250 Eur platil byt,
elektrinuaostatnénákladya250Eurmuzostalo.Odporcaďalejuviedol,žesastaráosynaaajvnučku,s
jejtrojmesačnoudcérou,ktorížijúsodporcomvpredmetnombyte.Odporcasúduoznámil,ženeplatnosti
výpovede z nájmu bytu sa nedomáhal. Bol si vedomý nedoplatku na nájomnom. Uviedol, že keby má
finančné prostriedky na vyrovnanie dlhu, tento zaplatí. Tvrdil však, že peniaze na úhradu dlhu nemá

a nikto mu ani nepožičia. Zároveň tvrdil, že nemá zabezpečené žiadne iné bývanie. Taktiež tvrdil, že
spláca dlhy za manželku, ktoré jej vznikli v dôsledku podnikania.

Právny zástupca navrhovateľa na tvrdenia odporcu uvedené pred súdom reagoval. Uviedol, že správca
(ŽILBYT, s.r.o.) v predmetnom byte neeviduje osoby, ktoré uviedol odporca, a to syna a vnučku s

maloletým dieťaťom. Ďalej mal za to, že pokiaľ odporca tvrdí, že jeho starobný dôchodok je vo výške 500
Eur, nemožno konštatovať, že tento sa nachádza v hmotnej núdzi. V tejto súvislosti poukázal na nájomné
podľa predloženej špecifikácie vo výške 147 Eur. Súdu oznámil, že poskytnutie náhradného ubytovania
odporcovi nie je zo strany navrhovateľa problém a navrhovateľ môže náhradné ubytovanie odporcovi
poskytnúť. Zároveň však dodal, že z objektívnych dôvodov sa odporca v hmotnej núdzi nenachádza, zo

strany navrhovateľa sa v prípade poskytnutia náhradného ubytovania jedná o ústretový krok.

Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi vzťahujúcich sa k predmetu
konania, a to listom vlastníctva LV č. XXXX. (č.l. 4 spisu), Zápisom o dohode a odovzdaní a prevzatí
bytu zo dňa 18.08.1970 č.l. 5-6 spisu), pokusom o zmier zo dňa 10.06.2013, odporcovi doručeným dňa

27.06.2013 (č.l.7 spisu), výzvou na uvoľnenie bytu zo dňa 10.02.2015 (č.l. 8 spisu), evidenčným listom
pre výpočet úhrady za užívanie bytu (č.l. 9 spisu), výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 14.01.2009 odporcovi
doručenou dňa 03.02.2009 (č.l. 24 spisu), špecifikáciou č. 1/2009 zo dňa 14.01.2009 (č.l. 25 -26 spisu).

Z výpisu z listu vlastníctva LV č. XXXX. pre katastrálne územie Žilina vyplýva, že v obytnom dome

XXXX na KN parc. č. XXXX k bytu číslo XXX vo vchode číslo X. na X. poschodí, ktorý je zapísaný
na Okresnom úrade odbore katastrálnom v časti nebytový priestor č.XX v zostávajúcom podiele a
podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXXX je ako vlastník
zapísaný navrhovateľ - mesto Žilina v podiele 1/1.

Z obsahu Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 18.08.1970 vyplýva, že na základe
rozhodnutia o pridelení bytu vydaného Drevoinpregna n.p. zo dňa 08.04.1970 bola dojednaná medzi
Bytovou hospodárskou správou Žilina a odporcom dohoda o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu č.
XXX na X poschodí Q. blok X U. A.. Byt pozostáva z dvoch izieb, kuchyne, špajze + príslušenstvo.

Z obsahu listiny navrhovateľa zo dňa 10.06.2013 označenej „pokus o zmier“ adresovanej a doručenej
odporcovi dňa 27.06.2013 vyplýva žiadosť navrhovateľa, aby odporca uhradil nedoplatok za užívanie
bytu a nebytového priestoru vo výške 629,01 Eur, a to do 15 dní od doručenia pokusu o zmier odporcovi.

Z obsahu listiny navrhovateľa zo dňa 10.02.2015 označenej „výzva na uvoľnenie bytu“ adresovanej

odporcovi vyplýva, že navrhovateľ z dôvodu vypovedania nájomnej zmluvy zo strany prenajímateľa dňa
14.01.2009, skončenia platnosti predmetnej nájomnej zmluvy dňa 31.05.2009 a nepredĺženia nájomnej
zmluvy odporcovi, vyzval odporcu na uvoľnenie predmetného bytu č. XXX a vyporiadanie dlžnej čiastky
za užívanie predmetného bytu vo výške 3 927,52 Eur.Z obsahu listiny navrhovateľa zo dňa 14.01.2009 označenej „ výpoveď nájmu bytu“, odporcovi doručenej
dňa 03.02.2009 vyplýva, že z dôvodu nezaplatenia nájomného a úhrady za plnenia poskytnuté s

užívaním bytu za mesiace 4/2007, 12/2007, 2,7,8,11/2008 a 12/2008 v celkovej výške dlhu 937,17 Eur
navrhovateľ vypovedal odporcovi nájom bytu v súlade s § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka,
s tým že nájom bytu sa skončí uplynutím výpovednej doby, t.j. 3 mesiacov od prvého dňa mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi - odporcovi doručená výpoveď. Odporcu poučil, že
ak ku dňu doručenia výpovede preukáže, že bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná

doba sa predĺži o ochrannú lehotu, ktorá trvá 6 mesiacov. Tiež odporcu poučil, že ak pred uplynutím
ochrannej lehoty zaplatí dlžné nájomné, dôvod výpovede nájmu bytu zanikne. Rovnako bol odporca
poučený, že neplatnosť výpovede môže uplatniť na súde do 3 mesiacov odo dňa doručenia výpovede.

Z predloženej špecifikácie č. 1/2009 zo dňa 14.01.2009 je zrejmé, že odporca nezaplatil nájomné a
úhrady za plnenia poskytnuté s užívaním bytu za mesiac 4/2007 vo výške 54,33 Eur, mesiac 12/2007

vo výške 147,71 Eur, mesiac 2/2008 vo výške 147,71 Eur, mesiac 7/2008 vo výške 147,71 Eur, mesiac
8/2008 vo výške 147,71 Eur, mesiac 11/2007 vo výške 147,71 Eur, mesiac 12/2008 vo výške 144,29
Eur, tj., spolu vo výške 937,17 Eur.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ

prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 710 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi

prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa
nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže
nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa
primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods.
1 písm. d) , že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z
objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

Právo vypovedať nájom bytu svedčí predovšetkým prenajímateľovi ako vlastníkovi bytu, v ktorom sa
byt, ktorého sa výpoveď týka nachádza. Výpoveď prenajímateľa z nájmu bytu je z tohto hľadiska jeho
jednostrannýmhmotnoprávnymúkonomadresovanýmnájomcovi,vdôsledkuktoréhozaniká-uplynutím
stanovenej výpovednej lehoty - nájom bytu. Prostredníctvom výpovede z nájmu byt tak prenajímateľ

realizuje svoje vlastnícke právo. Právo vypovedať nájom bytu je teda súčasťou vlastníckeho práva
prenajímateľa, nie iným majetkovým právom, ktoré by podliehalo premlčaniu. Právne účinky výpoveď
ako jednostranný právny úkon nadobudne až doručením nájomcovi; výpovedná lehota začína plynúť po
doručení výpovede. Nájom bytu v takom prípade skončí uplynutím výpovednej lehoty.

Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že
prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z vykonaného dokazovania súd vzal za nesporné, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dohoda o

odovzdaní a prevzatí predmetného bytu dňa 18.08.1970 vo vlastníctve navrhovateľa ako prenajímateľa.
Navrhovateľakoprenajímateľdalodporcovipísomnúvýpoveďznájmupredmetnéhobytuč.XXX listinou
zo dňa 14.01.2009 (čl.24 spisu) adresovanú a doručenú odporcovi dňa 03.02.2009. Výpovedná lehota
je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovidoručená výpoveď. V danom prípade začala plynúť výpovedná lehota od 01.03.2009 a uplynula dňom
31.05.2009.

V prejednávanej veci výpoveď z nájmu predmetného bytu bola odporcovi daná navrhovateľom z
dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za plnenia poskytnuté s užívaním bytu, keďže ku dňu výpovede
14.01.2009navrhovateľevidovalpohľadávkuvsumeistiny937,17Eur.Nezaplatenienájomnéhoaúhrad
spojených s užívaním bytu za dobu dlhšiu ako tri mesiace považuje zákon za hrubé porušenie povinností
nájomcu, ktoré zakladá právny dôvod výpovede podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho

zákonníka. Súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade výpoveď nájmu predmetného bytu
posúdil ako platnú. Výpoveď z nájmu predmetného bytu bola daná už v roku 2009 (14.01.2009), odporca
sa ako nájomca určenia jej neplatnosti v zákonnej lehote, ani v priebehu ďalšieho času, súdnou cestou
nedomáhal, a teda nájom k predmetnému bytu zanikol uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty dňa
31.05.2009. Súd mal za danej situácie, resp. za daného skutkového stavu veci za to, že na strane
navrhovateľa existuje právny dôvod domáhania sa vypratania predmetného bytu; bez toho, aby súd v

čase rozhodovania súdu hodnotil a posudzoval náležitosti predmetnej výpovede z roku 2009 a v tej
súvislostidodržaniezákonnýchpodmienoknavýpoveďznájmusavzťahujúcich.Súdvšakprenaplnenie
obligatórnej náležitosti súdneho rozhodnutia, a to riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia,
konštatuje že predmetná výpoveď nájmu bytu je konkretizovaná nielen časovým obdobím ale aj výškou
nedoplatku a je nepochybné, že v čase doručovania výpovede dlh predstavoval sumu 937,17 Eur,

a teda odporca ako nájomca hrubo porušil svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu. Navrhovateľ
ako prenajímateľ dostatočne určito skutkovo vymedzil uplatnený výpovedný dôvod a z výpovede je
zrejmé, z čoho vyvodzuje prenajímateľ jeho naplnenie. Uplynutím výpovednej lehoty dňom 31.05.2009
v danom prípade teda došlo k zániku nájmu bytu a vyššie uvedené zákonné podmienky výpovedného
dôvodu splnené boli. Medzi účastníkmi konania nájomný vzťah skončil uplynutím výpovednej lehoty

písomnouvýpoveďouzdôvodupodľa§711ods.1písm.d),kedyodporcaneplatilnájomnéapodstatným
spôsobom porušoval dohodu o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu a teda od 01.06.2009 odporca
užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, t.j. bez existencie právneho titulu oprávňujúceho predmetný
byt užívať. V danom prípade odporca neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa a preto
sa navrhovateľ návrhom proti odporcovi dôvodne domáha vypratania predmetného bytu.

Navrhovateľ sa domáhal vypratania predmetného bytu bez zabezpečenia bytovej náhrady. V tejto
súvislosti súd udáva, že predmetná vec je na jednej strane o ochrane vlastníka nehnuteľnosti ( bytu)
a na druhej strane o obydlí a súkromí osoby. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje (§ 126 Občianskeho zákonníka) a na strane druhej obydlie možno definovať ako
miesto, kde osoba býva, pričom zabezpečenie bývania je jednou zo základných sociálnych istôt.

Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu
podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže,

že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie.
V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný
osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

Podľa § 712a ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v
odseku 3 nájomcovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho
domácnosti, a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania
náhradný byt. Náhradný byt môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý
má nájomca vypratať. Náhradný byt mu možno poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza ním

vypratávaný byt. Vzdialenosť náhradného bytu musí však umožniť dennú dochádzku do práce.

Podľa § 712 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné
ubytovanie a prístrešie. Náhradným ubytovaním je byt s jednou miestnosťou alebo obytná miestnosť v
slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej

alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí
nájomcovia.Citované zákonné ustanovenie upravuje predpoklady, pri splnení ktorých sa má doterajšiemu nájomcovi
poskytnúť určitá bytová náhrada, t.j. kedy ten, kto má byť vypratať, má nárok na primeraný náhradný byt,
náhradné ubytovanie; prípadne len na prístrešie a v ktorých prípadoch sa bytová náhrada neposkytuje.

Právo na poskytnutie bytovej náhrady sa viaže vždy na osobu nájomcu (spoločných nájomcov) a netýka
sa ďalších osôb, ktoré v byte bývajú na základe súhlasu nájomcu. Právo na bytovú náhradu majú iba
osoby, ktorým svedčí k bytu nájomný pomer.

Pri posudzovaní možnosti priznania bytovej náhrady, resp. pri rozhodovaní o bytovej náhrade v danom

prípade súd zistil, že odporca nemá zabezpečenú inú možnosť bývania (okrem vypratávaného bytu).
Mesačný príjem odporcu je vo výške 500 Eur z poberania starobného dôchodku. Vzhľadom na výšku
starobného dôchodku dospel súd k záveru, že odporca sa v hmotnej núdzi nenachádza. Dlhy manželky,
na ktoré odporca v konaní poukazoval, nepreukázal, zostali tak len v rovine tvrdenia odporcu. Súd
zároveň dospel k záveru, že na strane odporcu nie sú dané ani iné dôvody hodné osobitného zreteľa,
v dôsledku ktorých by súd rozhodol, že odporca má právo na bytovú náhradu v zmysle zákona. Súd na

základe zisteného skutkového stavu veci konštatuje, že odporca sa nestará o bezvládnu osobu, ani sa
nestará o maloleté dieťa. Z výsluchu odporcu pred súdom bolo zrejmé len to, že odporca pomáha svojmu
synovi a vnučke, ktorá má trojmesačné dieťa, okrem iného tak, že títo s ním bývajú v predmetnom byte.
Túto skutočnosť, však súd v zmysle splnenia zákonných podmienok na bytovú náhradu nepovažoval za
relevantnú, nakoľko v konaní bolo z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa zistené, že tieto osoby

niesúvpredmetnombyteevidovanéakočlenoviaspoločnejdomácnosti. Odporcaneevidovanieďalších
členov domácnosti v predmetnom byte v konaní nerozporoval, súd tak túto skutočnosť pri rozhodovaní o
nároku na bytovú náhradu vyhodnotil ako nespornú, a preto nepovažoval za potrebné už túto skutočnosť
v konaní ďalej preukazovať.

Súd však aj napriek nesplneniu zákonných podmienok na bytovú náhradu v akejkoľvek podobe zisťoval,
či na strane navrhovateľa ako prenajímateľa sú podmienky na poskytnutie bytovej náhrady, t.j. či má
navrhovateľ možnosť pre odporcu bytovú náhradu zaobstarať. Navrhovateľ v konaní prejavil ochotu
poskytnúť odporcovi bytovú náhradu, a to v podobe náhradného ubytovania. Súd preto vychádzajúc
z postoja navrhovateľa zaobstarať pre odporcu bytovú náhradu, ako aj z hľadiska zabezpečenia

sociálnych istôt v podobe obydlia, resp. zabezpečenia bývania a tiež v neposlednom rade s prihliadnutím
na pokročilý vek odporcu (76 rokov), rozhodol o povinnosti navrhovateľa zabezpečiť odporcovi bytovú
náhradu, a to aj bez naplnenia zákonom stanovených podmienok. Z uvedených dôvodov tak súd
povinnosť vypratať predmetný byt viazal na zabezpečenie bytovej náhrady vo forme náhradného
ubytovania. Súd rozhodol o povinnosti zabezpečiť odporcovi náhradné ubytovanie, pretože mal za to, že

náhradné ubytovanie poskytne odporcovi bývanie a znižuje sa tak možnosť, aby sa stal bezdomovcom
on, resp. aj jeho rodinní príslušníci, ktorým aj v jeho pokročilom veku neustále poskytuje pomoc. Súd
v súvislosti s povinnosťou poskytnúť bytovú náhradu dodáva, že náhradným ubytovaním je bytová
náhrada, ktorá zabezpečuje bývanie trvalého charakteru; tým sa rozumie nielen doba, na ktorú treba
zabezpečiť náhradné ubytovanie, ale aj kvalita priestorov, ktoré môžu ako náhradné ubytovanie trvale

slúžiť.

Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti posúdil navrhovateľom uplatňovaný nárok ako skutkovo
a právne dôvodný a povinnosť odporcu (spolu s rodinnými príslušníkmi, resp. členmi spoločnej
domácnosti, hoci nie sú v predmetnom byte evidovaní) vypratať predmetný byt č.130 viazal na

zabezpečenie bytovej náhrady vo forme náhradného ubytovania.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 142 ods. 1 a ustanovenia §
149ods.1O.s.p.apriznalnavrhovateľoviplnúnáhradutrovkonaniatitulomzaplateniasúdnehopoplatku
za podanie návrhu vo výške 99,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 149,16 Eur, a
to za dva úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 66 Eur spolu s režijnýmpaušálom vo výške 8,58 Eur a 2. účasť na pojednávaní dňa 18.04.2016 vo výške 66 Eur spolu s režijným
paušálom vo výške 8,58 Eur v súlade s § 10 ods. 1, § 13a písm. a) a písm. d) , § 16 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov.

Okresnýsúdvsúvislostisnáhradoutrovkonaniadodáva,ževdanomprípadeprirozhodovaníonáhrade
trov konania a trov právneho zastúpenia nezistil okolnosti významné z hľadiska rozhodovania podľa
§ 150 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu

patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).