Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 6, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/261/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215213122
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215213122.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľa:

C. P., O.. XX.XX.XXXX, G. XX, V., zast. Mgr. Bratislav Kolarovič, advokát, Miletičova 5B, Bratislava, proti
odporkyni: Z. R. P., M., O.. XX.XX.XXXX, G. XX, V., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov C. P., O.. XX.XX.XXXX R. Z. R. P., M. E.. R., O.. XX.XX.XXX3 uzatvorené
dňa 23.02.2008 na matričnom úrade Mestská časť V. - P. V., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku
XX, ročník XXXX, strana XXX, por. číslo X r o z v á d z a.

Účastníci konania n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, osobne podaným na súd dňa 26.05.2015 domáhal, aby súd rozviedol jeho

manželstvo s odporkyňou.

Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzatvoril v roku 2008 po 3-ročnej známosti.
U navrhovateľa ide o prvé manželstvo, odporkyňa má z predošlého manželstva syna. Spočiatku bolo
manželstvo a súžitie harmonické. Asi pred troma rokmi sa začali manželské nezhody vyostrovať.
Odporkyňa nemala nikdy trvalé zamestnanie, otec jej dieťaťa neplatil žiadne výživné. Finančnú situáciu
rodiny zabezpečoval navrhovateľ sám v plnom rozsahu. O ďalšom dieťati sa s odporkyňou v tejto situácii

neuvažovali, celá starostlivosť o domácnosť bola na pleciach navrhovateľa. Navrhovateľ zo strany
odporkyne nepociťoval žiadnu podporu ani snahu o zlepšenie, celá jej starosť sa zúžila len na ňu. Od
vlaňajšieho roku sa s odporkyňou citovo odcudzili, prestali spolu hospodáriť a aj intímne žiť. Spolužitie
s odporkyňou sa stalo pre navrhovateľa neznesiteľným. V januári 2015 sa navrhovateľ odsťahoval ku
kamarátovi a neskúr si pre seba prenajal malý byt. Poplatky za byt, v ktorom býva odporkyňa so synom
platí naďalej navrhovateľ. Rozdiely v zmýšľaní a v predstavách o budúcnosti sa stali neprekonateľnými.
Manželstvo je trvale rozvrátené a prestalo plniť všetky svoje funkcie.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že sa s navrhovateľom pozná 13 rokov, od roku 2008
sú manželia. Na Slovensko sa prisťahovala s jej synom, ktorý mal s navrhovateľom veľmi dobrý vzťah a
veľmi si ho vážil. Pre syna bol príchod na Slovensko veľmi ťažký, kvôli rečovej bariére, nové prostredie aj
škola boli náročné. Chceli mu uľahčiť adaptačný proces a tak odporkyňa trvale nepracovala. Bývali a aj
bývajú v byte navrhovateľovej mamy, ktorá je po úraze na invalidnom vozíku. Pravidelne ju navštevovala
v nemocniciach, pomáhala navrhovateľovi so starostlivosťou, chodila pre lieky. Zdravotný stav svokry

sa po dvoch rokoch spoločného bývania zlepšil, žije v dome opatrovateľskej služby. Rodina odporkyňu
už toľko nepotrebuje a tak sa brigádnicky zamestnala. Odporkyňa s návrhom na rozvod absolútne
nesúhlasí, nakoľko je presvedčená, že ide len o dočasnú krízu. Spoločné roky boli veľmi dobré, rozumeli
si, mali spoločné názory na život aj budúcnosť.Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom navrhovateľa, právnej zástupkyne odporkyne a
oboznámením sa s obsahom spisu: návrhom na rozvod manželstva, sobášnym listom, písomným

vyjadrením odporkyne.

Vykonanýmdokazovanímsúdzistil,ženavrhovateľaodporkyňauzavrelimanželstvodňaXX.XX.XXXXv
V. - P. V.. U navrhovateľa išlo o prvé manželstvo, odporkyňa má z predošlého manželstva syna. Posledné
spoločné bydlisko manželov sa nachádzalo na adrese G. XX, V., na ktorej obaja naďalej bývajú. Tým je

založená príslušnosť tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci.

Z návrhu navrhovateľa ako aj z vyjadrenia odporkyne súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo po 3-
ročnej známosti zo vzájomnej lásky a porozumenia. Manželstvo bolo spočiatku harmonické. Postupne
začali vznikať medzi navrhovateľom a odporkyňou konflikty, a to najmä z dôvodu financií, v dôsledku
ktorých došlo k úplnému odcudzeniu a k rozvratu vzťahu medzi nimi. Od januára 2015 manželia spolu

intímne nežijú, spoločne nehospodária a nevedú domácnosť od februára 2015. Navrhovateľ býva v inej
domácnosti, prenajal si pre seba malý byt, náklady za byt, v ktorom býva odporkyňa so synom však platí
naďalej. Navrhovateľ s odporkyňou spoločne nekomunikujú a každý z nich si vedie svoj život, pričom
navrhovateľ už má nový vzťah.

Odporkyňa napokon na pojednávaní dňa 06.05.2016 súhlasila s rozvodom manželstva.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Vyhodnotiac vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia mal súd v konaní

preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je
len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje spoločenské funkcie.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu, a uviedol, že si chce založiť novú rodinu a
má známosť. Jeho nový vzťah preukázal výsluch svedkyne Y. K., ktorá túto skutočnosť súdu potvrdila.

Odporkyňa spočiatku s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila, keď mala za to, že u navrhovateľa
sa jedná o chvíľkové pobláznenie. Navrhovala aby súd vypočul k tejto veci svedkov, a to priateľku
navrhovateľa Y. K. a syna odporkyne R. M..

Z výsluchu týchto svedkov však súd nezistil, že by navrhovateľ chcel zotrvať v manželstve, naopak,
súd v konaní zistil, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené. O tejto skutočnosti svedčí výpoveď
odporkyne, ktorá súdu uviedla, že pred cca 1 rokom dochádzalo k jej psychickému a fyzickému
týraniu, z čoho možno vyvodiť záver, že manželstvo prestalo plniť svoju funkciu s poukazom na § 18Zákona o rodine, keď nie je predpoklad obnovy manželského spolužitia. Manželia nežijú v spoločnej
domácnosti, navzájom nekomunikujú. Už vyše roka spolu intímne nežijú ani spoločne nehospodária,
vedú samostatné životy. Ani jeden z manželov nemá záujem o obnovenie ich vzťahu.

Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom
na vyjadrenia oboch účastníkov, je súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že
vzťahy medzi účastníkmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch manželov a dôjde k obnoveniu ich
manželského spolužitia, preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa ustanovenia § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.)
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).