Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115208384
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115208384.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:
T.. Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom C. L. č. XXX, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Stopka,
JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Potočná 2835/1A,
Čadca, IČO: 36 866 849, proti odporcovi: Obec Kysucký Lieskovec č. 29, IČO: 00 314 081, právne
zastúpený JUDr. Štefan Strýček, advokát so sídlom F. Kráľa 2080, Čadca, o zaplatenie náhrady mzdy

za nevyčerpanú dovolenku vo výške 2.568,43 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 406,96 eur na účet právneho
zástupcu odporcu vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., Čadca, č. účtu: IBAN: A XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXXX, VS: 642015, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.3.2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo
výške 2.538,43 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 20.3.2015 až do zaplatenia a náhrady
trov konania. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ vykonával verejnú funkciu starostu v obci
Kysucký Lieskovec v rozmedzí rokov 2007 až 2014, pričom výkon funkcie skončil dňa 15.12.2014.
Navrhovateľ ako starosta obce C. L. nevyčerpal z dovolenky za rok 2013 a 2014 celkom 33,5 dňa z

dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Prepočet náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku špecifikoval
za rok 2013 - 6 dní nevyčerpanej dovolenky, za rok 2014 - 27,5 dňa nevyčerpanej dovolenky pri
priemernej hodinovej mzde 10,2226 eur jeho nárok na preplatenie dovolenky predstavuje 33,5 x 7,5
x 10,2226 t.j. sumu 2.568,43 eur. Žiadosť o zaplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku
adresoval odporcovi dňa 15.12.2015. Obecné zastupiteľstvo obce dňa 22.12.2014 prerokovalo žiadosť
navrhovateľa, pričom záverom nerozhodlo o korektnom vyrovnaní, ale predmetnú žiadosť navrhovateľa

zobralo len na vedomie. O tejto skutočnosti bol navrhovateľ listom zo dňa 24.2.2015 upovedomený
odporcom. S poukazom na zákonné ustanovenie § 2 ods. 2 zák. č. 253/1994 Z. z. a §§ 101 a 116
Zákonníka práce navrhovateľ má za to, že odporca bol povinný zaplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú
dovolenku, pričom do dnešného dňa tak neurobil.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.10.2015 (čl. 31 spisu) žiadal návrh zamietnuť.

Považoval nárok navrhovateľa za neoprávnený a nespĺňa zákonné podmienky. Zákonník práce
stanovuje zamestnávateľovi povinnosť určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky a starosta zastupuje
obec v pracovnoprávnych vzťahoch, preto má možnosť určovať si sám čerpanie dovolenky, nakoľko
nad ním už nie žiaden vyšší orgán, ktorý by mu určil termín čerpania dovolenky. Starosta si teda v
priebehu roka má splniť túto úlohu a určiť si termín čerpania dovolenky a plán dovolenky aj dodržiavať.
Navrhovateľ nepreukázal súdu, z akých objektívnych dôvodov nevyčerpal dovolenku za rok 2013 a 2014

a nemal také vážne dôvody, a ani ich nepreukázal, pre ktoré by nemohol čerpať dovolenku. Dôvody
uvádzané navrhovateľom sa nezakladajú na pravde, nakoľko práve svojou nečinnosťou doviedol obecna pokraj nútenej správy. Navrhovateľ nepreukázal relevantné dôvody, pre ktoré nemohol dovolenku
vyčerpať a nie je tiež splnená ani druhá zákonná požiadavka, a to rozhodnutie obecného zastupiteľstva,
že súhlasí s preplatením nevyčrpanej dovolenky. Obecné zastupiteľstvo zobralo žiadosť navrhovateľa

len na vedomie uznesením č. 24/2014 a následne, keď bol odporcovi doručený návrh v tejto právnej veci
dňa 14.8.2015 na 12. zasadnutí obecného zastupiteľstva bolo prijaté uznesenie č. 244/2015, ktorým
obecné zastupiteľstvo neschválilo náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci

sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu ako aj jeho skutkovom odôvodnení v
znení jeho písomného podania. Uvádzal, že dovolenku nemohol čerpať z objektívnych príčin, keď v
rokoch 2013 a 2014 prebiehala v obci akcia, a to revitalizácia námestia a dielo bolo financované z
európskych fondov. Ako štatutárny zástupca obce, keďže nemal žiadneho plateného prednostu ani

iného zamestnanca, ktorého by poveril k podpisovaniu a dohliadaniu tohto priebehu prác musel byť
dennodenne na stavbe aj počas víkendov, celú akciu musel dokumentovať, fotiť a predkladať na Žilinský
samosprávny kraj. Taktiež v tom období musel byť súčinný pri vyšetrovaní závažnej skutočnosti, z ktorej
bol obvinený zo subvenčného podvodu a vznesené obvinenie pre prečin subvenčného podvodu bolo
zastavené. Ďalšou skutočnosťou, kedy si nemohol čerpať dovolenku bolo aj zabezpečenie prác pri

povodni v mesiacoch júl 2014. Má zato, že pokiaľ obecné zastupiteľstvo dňa 22.12.2014 zobralo v
uznesení jeho žiadosť na vedomie, tým pádom ju nezamietlo a konštatuje sa, že berie na vedomie a
je to také isté ako keby to bolo schválené a nezamietnuté. Poukázal na rokovací poriadok obecného
zastupiteľstva a zákon o obecnom zriadené č. 369/1990 Zb., kedy obecné zastupiteľstvo, ak chcelo na
ďalšom zastupiteľstve neschváliť jeho dovolenku vo svojom uznesení, tak malo najskôr zrušiť uznesenie

z roku 2014, nakoľko je stále v platnosti a až po jeho zrušení mohlo obecné zastupiteľstvo prijať ďalšie
uznesenie k tomuto bodu.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení.
Uviedol, že v danom prípade nie je na mieste argumentácia navrhovateľa pre použitie Zákonníka práce,

nakoľko starosta sa na účely dovolenky nepovažuje za zamestnanca a neboli ani splnené zákonné
podmienky pre priznanie jeho nároku, keď obecné zastupiteľstvo zobralo na vedomie jeho žiadosť a
následne rozhodlo o neschválení preplatenia dovolenky.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ bol starostom v obci Kysucký Lieskovec vo

funkčnom období r. 2007 až 2014, ktoré mu skončilo 15.12.2014. Navrhovateľ listom dňa 15.12.2015
(čl. 32 spisu) požiadal odporcu o preplatenie nevyčerpanej dovolenky za r. 2013 a za r. 2014 spolu za
33,5 dní s odôvodnením prebiehajúcich výstavieb v obci, počas ktorých zabezpečoval ich realizáciu.

Obecné zastupiteľstvo obce Kysucký Lieskovec dňa 22.12.2014 uznesením č. 24/2014, zobralo na

vedomie žiadosť navrhovateľa o preplatenie nevyčerpanej rodinnej dovolenky za rok 2013 a 2014;
uznesenie obecného zastupiteľstva starosta obce podpísal dňa 31.12.2014. Listom zo dňa 24.2.2015
starosta obce adresoval navrhovateľovi oznámenie, že na základe uznesenia č. 24/2014 z prvého
zasadnutia OZ zo dňa 22.12.2014 jeho žiadosť zo dňa 15.12.2014 bola vzatá na vedomie a pripojil výpis
tohto uznesenia obecné zastupiteľstvo (čl. 6, 7 spisu).

Obecné zastupiteľstvo obce Kysucký Lieskovec dňa 14.8.2015 uznesením č. 244/2015 schválilo
neposkytnúť náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku pre navrhovateľa v počte 33,5 dňa (5 hlasov -
za, 1 hlas - zdržal sa, 3 neprítomný); uznesenie obecného zastupiteľstva starosta obce podpísal dňa
18.8.2015 (čl. 33 spisu).

Bez ohľadu na dôvodnosť právnej kvalifikácie v danej veci náležitým je tvrdenie navrhovateľa, nakoľko
§ 79 ods. 1 O.s.p. neukladá (vo všeobecnosti) navrhovateľovi povinnosť právne kvalifikovať ním
uplatňovaný nárok, rozhodujúcim je jeho jednoznačné skutkové vymedzenie, čo v súdenej veci
nepochybne bolo naplnené.

Podľa ustanovenia § 1 zák. č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí
a primátorov miest, tento zákon upravuje právne postavenie starostov obcí a primátorov miest (ďalej len
"starosta"), ustanovuje minimálnu výšku mesačného platu starostov zodpovedajúcu počtu obyvateľovobce alebo mesta, ktorí majú na ich území trvalý pobyt, 1) a ďalšie náležitosti súvisiace s výkonom
funkcie.

Podľaustanovenia§2ods.2zák.č.253/1994Z.z.oprávnompostaveníaplatovýchpomerochstarostov
obcí a primátorov miest, starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka na zotavenie; na jej účely
sa primerane použije osobitný predpis. Náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi
poskytnúť, len ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku, a ak o tom
rozhodlo obecné zastupiteľstvo.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Právne postavenie a platové pomery starostov obcí a primátorov miest upravuje zákon č. 253/1994 Z.

z., ktorý bol novelizovaný zákonom č. 172/1998 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.11.1998. Cieľom
zákonodarcu pri prijímaní zákona č. 172/1998 Z. z. bolo, aby o skutočnej výške platu starostu, príplatku
za riadenie, odmenách a ďalších náležitostiach, rozhodovalo obecné zastupiteľstvo. V ustanovení §
2 ods. 2 sa starostovi ustanovilo poskytovanie dovolenky na zotavenie, pričom sa primerane použijú
ustanovenia Zákonníka práce. Vzhľadom na to, že funkcia starostu sa nevykonáva v pracovnom pomere

a starostovi v zmysle Zákonníka práce nemá kto určiť dobu čerpania dovolenky, ustanovilo sa, že o
preplatení nevyčerpanej dovolenky rozhodne zastupiteľstvo obce (dôvodová správa zákona č. 172/1998
Z.z. zo dňa 15.5.1998). Ustanovenie § 116 ods. 2 a 3 Zákonníka práce sa na starostov nepoužije, keďže
zákon č. 253/1994 Z. z. obsahuje špeciálnu úpravu náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku, ktorá má
prednosť pred úpravou obsiahnutou v Zákonníku práce. Čiže náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku

je v prípade starostov obcí upravená v tomto osobitnom právnom predpise odlišne od všeobecného
právneho predpisu, ktorým je Zákonník práce.

V konaní bolo nepochybné, že navrhovateľovi ako starostovi obce mandát starostu zanikol uplynutím
funkčného obdobie dňa 15.12.2014 a zároveň v tento deň požiadal odporcu o preplatenie nevyčerpanej

dovolenky za rok 2013 a 2014. Výkon verejnej funkcie nie je pracovným pomerom a voľbou starostu
(§ 13 ods. 1 zák. SNR č. 369/1990 Zb. v platnom znení) sa nezakladá medzi ním a obcou pracovný
pomer. Funkcia starostu je verejnou funkciou nevykonávanou v pracovnom pomere, za ktorú mu
patrí mzda presne stanovená podľa špeciálneho predpisu, prípadne náhrada za dovolenku aj to len
nevyčerpanú a túto musí schváliť obecné zastupiteľstvo. Súd je toho názoru, že nárok na náhradu

platu za dovolenku, ktorú si nestihne starosta v predchádzajúcom kalendárnom roku vyčerpať bez
ohľadu na dôvody, pre ktoré si ju nevyčerpal nemôže byť sankcionované nepriznaním náhrady platu
za nevyčrpanú dovolenku, avšak v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 253/1994 Z. z. zákon umožňuje
preplatiť starostovi nevyčerpanú dovolenku v priebehu jeho funkčného obdobia resp. po jeho zániku
pričom túto možnosť obmedzuje kumulatívnym splnením dvoch podmienok a to prvej - vznikom

nároku na dovolenku a nemožnosťou vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roka
a druhej podmienky, že o náhrade platu za nevyčrpanú dovolenku rozhodlo obecné zastupiteľstvo.
Možnosť preplatenia nevyčerpanej dovolenky sa nevzťahuje len na celú nevyčerpanú výmeru, ale
aj na jej časť. Zákon vyžaduje splnenie obidvoch uvedených podmienok, absencia jednej z nich
má za následok nemožnosť preplatenia dovolenky. Pre možnosť preplatenia nevyčerpanej dovolenky

starostu sa vyžaduje vždy rozhodnutie obecného zastupiteľstva. Toto rozhodnutie sa prijíma formou
uznesenia, ktoré musí byť schválené nadpolovičnou väčšinou poslancov prítomných na zasadnutí
uznášaniaschopného zastupiteľstva, tak ako to predpokladá ustanovenie § 12 ods. 7 zák. č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení. V danom prípade obecné zastupiteľstvo obce uznesením č. 24/2014 prijalo
žiadosť navrhovateľa, ktorú však zobralo na vedomie a teda v danej veci dňa 22.12.2014 nebolo

prijaté rozhodnutie, ktorým je spravidla formalizovaný úkon, ktorý vyžaduje aktívne správanie sa
vyjadrené buď súhlasom alebo jeho odmietnutím. Obecné zastupiteľstvo o žiadosti navrhovateľa o
preplatenie dovolenky rozhodovalo dňa 14.8.2015 tak, že schválilo uznesenie neposkytnúť náhradu
mzdy za nevyčerpanú dovolenku pre navrhovateľa. To akým spôsobom rozhodlo obecné zastupiteľstvo
je vnútornou záležitosťou, ktorú súd v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať ale z jeho rozhodnutia

vychádza, a keďže nebol udelený súhlas teda kladné rozhodnutie o náhrade platu za nevyčerpanú
dovolenku navrhovateľa súd konštatuje, že nebola splnená druhá hmotnoprávna podmienka a to kladné
rozhodnutie obecného zastupiteľstva.Súd viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne viazaný návrhom § 153 ods. 2 O.s.p. ale aj viazaný
skutkom t.j. žalobnými tvrdeniami ( § 79 ods. 1 O.s.p.), inými tvrdeniami ( § 101 ods. 1 O.s.p.) o
právne významných skutočnostiach, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje uplatnený nárok, po vyhodnotení

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľovi priznať uplatňované
peňažné plnenie (náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku) na nim tvrdenom skutkovom základe a
preto návrh navrhovateľa zamietol. Keďže zákon č. 253/1994 Z.z. v zmysle § 2 ods. 2 vyžaduje
splnenie obidvoch uvedených podmienok, absencia jednej z nich v danom prípade kladné rozhodnutie
obecného zastupiteľstva nebola splnená a táto skutočnosť má za následok nemožnosť náhrady platu

za nevyčerpanú dovolenku, preto súd v danom prípade návrh navrhovateľa zamietol a považoval za
nadbytočné a nehospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie k uplatňovanej výške.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods.

1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Odporca ako úspešný účastník konania vo vzťahu k navrhovateľovi si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil
právny zástupca odporcu podaním zo dňa 22.1.2016 (čl. 46 spisu) titulom trov právneho zastúpenia

za úkony právnej služby (dňa 12.10.2015 prevzatie a príprava, dňa 21.10.2015 naštudovanie spisu,
dňa 21.10.2015 náhrada strata času, cestovné dňa 11.9.2015, dňa 21.10.2015 podanie na súd, dňa
20.1.2016 účasť na pojednávaní, dňa 20.1.2016 náhrada strata času, cestovné dňa 20.1.2016, hodnota
jedného úkonu á 101,25 eur + režijný paušál).

Súd preskúmal vyčíslenie trov konania a z obsahu spisového materiálu mal súd preukázané, že odporca
bol v konaní zastúpený advokátom na základe plnomocenstva zo dňa 12.10.2015 (č.l. 26) a náhradu
trov konania si uplatnil a vyčíslil dňa 22.1.2016 (č.l. 46) a preto priznal odporcovi titulom trov právneho
zastúpenia sumu 406,96 eur za 3 úkony právnej služby, a to
odmena za úkony právnej služby v sume 329,11 eur:

- dňa 12.10.2015 prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom sumu 101,25 eur +
8,39 eur režijný paušál,
- dňa 26.10.2015 písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu sumu 101,25 eur + 8,39 eur režijný
paušál,
- dňa 20.1.2016 účasť na pojednávaní sumu 101,25 eur + 8,58 eur režijný paušál,

cestovné výdavky v sume 20,65 eur,
- náhrada cestovného dňa 20.1.2016 Čadca - Žilina a späť, t.j. 72 km, základná náhrada 72 x 0,183 =
13,18 eur + spotreba PHM 0,72 x 8,9 x 1,166 = 7,47 eur,
náhrada za stratu času v sume 57,20 eur
- dňa 20.1.2016 Čadca - Žilina a späť, t.j. 4 polhodiny po 14,30

v súlade s ustanovením § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15, § 16 ods. 3 a 4, § 17 vyhl. č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Súd nepriznal advokátovi úkon právnej služby dňa 21.10.2015 naštudovanie spisu (sumu 109,64 eur)
a náhrada za stratu času ( sumu 55,92 eur). Podľa úradného záznamu o nazretí do súdneho spisu zo
dňa 21.10.2015 (č.l. 25) bol na okresnom súde v čase od 9.15 hod. do 9.30 hod. advokátovi odporcu

predložený spis, z ktorého boli vyhotovené fotokópie č.l. 1 - 8, 11 a 13. Jedná sa o podaný návrh
spolu s prílohami, ktoré predložil právny zástupca navrhovateľa k podanému návrhu, ktorý návrh spolu s
prílohami odporca prevzal dňa 28.5.2015 (č.l. 12). Uvedený úkon v dĺžke 15 minút nemožno posudzovať
podľa názoru súdu za štúdium spisu a za uvedený úkon právnej služby nie je v ustanovení § 14 vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v

znení neskorších predpisov stanovená odmena. Podľa názoru súdu bolo možné uvedený úkon možné
posúdiť ako prvý úkon v rámci prípravy a prevzatia zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ktorý
úkon súd priznal. Preto odporcovi tak nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby
naštudovanie spisu dňa 21.10.2015 vykonané v rozpore s ustanovením § 142, t.j. trovy, ktoré neboli
vynaložené účelne na uplatňovanie práva. V zmysle § 20 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii,

každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. To však
neznamená, že neúspešný účastník konania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu
advokáta. V danom prípade súd je toho názoru, že úkon dňa 21.10.2015 nepovažuje za účelné trovy
právneho zastúpenia, nakoľko návrh spolu s prílohami bol odporcovi riadne doručený, okrem návrhunavrhovateľ nevykonal žiadne iné procesné úkony, o ktorých by bolo potrebné informovať odporcu a
na ktoré by bolo potrebné reagovať, pričom odporca sa k návrhu vyjadril. Súd nepriznal tiež náhradu
cestovného dňa 11.9.2015 (základnej náhrade 13,18 eur + 7,72 eur.) nakoľko nemal v konaní z obsahu

spisu preukázané žiaden úkon právnej služby advokátom z uvedeného dňa a naviac právne zastúpenie
advokát prevzal dňa 21.10.2015.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal

navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 406,96 eur na účet právneho zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).