Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Frederika Zozuľáková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/471/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208206038
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7208206038.9
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Ing. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. ul. č. XXX/
X, V., právne zastúpeného JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom
v Košiciach na Rastislavovej ul. č. 68, proti povinným v 1. rade Y.U. T.U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.
F. Č..XXX a povinnej v 2. rade W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. F. Č..XXX, v konaní o vymoženie
248 954,39 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 48Er
598/2008-1369 zo dňa 17.07.2015 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zmenil uznesenie Okresného súdu Košice II č.k.
48Er/598/08-31 zo dňa 1.7.2008 tak, že exekúciu zastavil a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne
samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti uznesenia.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie, ktoré odôvodnil dôvodmi
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b), c), d), f) O.s.p.. Napadnuté uznesenie považoval za nezákonné
a nesprávne. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04
a čl. 48 Ústavy SR, vytýkal súdu prvého stupňa, že nenariadil pojednávanie a nedal mu možnosť
vyjadriť sa k obsahu listín a dôkazom, preto mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred
súdom. Z obsahu rozhodcovského spisu vyplýva, že povinní vystavili iba jednu zmenku zo dňa
22.03.2007 splatnú dňa 16.04.2007 na sumu 7,5 milióna Sk. Povinní podpísali iba jednu rozhodcovskú
doložku a to dňa 30.04.2007. Rozhodca zvolený ad hoc vydal iba jeden rozhodcovský rozsudok
dňa 07.05.2007, ktorý bol všetkým účastníkom doručený osobne tretím subjektom. Z uvedeného
vyplýva, že povinní nemohli mať pochybnosti o tom o aký rozhodcovský rozsudok sa jedná a
doručenie originálu rozhodcovského rozsudku povinným sa uskutočnilo za prítomnosti svedka - osoby
odlišnej od účastníkov konania. Zastával názor, že je nesprávne skutkové zistenie súdu, že listina
„vzájomné záväzky“ zo dňa 22.05.2007 nepotvrdzuje doručenie rozhodcovského rozsudku obom
povinným, keďže obaja povinní listinu vlastnoručne podpísali. Namietal neúplne a nesprávne zistenie
skutkového stavu ohľadom doručovania exekučného titulu z čoho vyvodil nesprávny právny záver.
Súd vôbec nevzal do úvahy, že JUDr. Čorba bol tým rozhodcom, ktorý je uvedený v rozhodcovskej
doložke zo dňa 30.04.2007 a on rozhodol o zmenke a vydal rozhodcovský rozsudok. Zdôraznil, že
skutočnosť o tom, že exekučný titul bol obom povinným doručený preukazuje doložka právoplatnosti
a vykonateľnosti, ktorou JUDr. Čorba opatril exekučný titul, potenciálna výpoveď JUDr. Čorbu (ktorého
súd nevypočul), listina „vzájomné záväzky“ vo vzájomnej súvislosti s iným listinami ako aj potenciálna
výpoveď doručovateľa rozhodcovského rozsudku JUDr. Jaroslava Škapinca (ktorého súd nevypočul).
V súvislosti s materiálnou nevykonateľnosťou rozhodcovského rozsudku vytýkal súdu prvého stupňa
prílišný formalizmus. Uviedol, že záver súdu o tom, že v rozsudku chýba presné vymedzenie práva
nie je pravdivé. Ide o právo na peňažné plnenie vyjadrené konkrétne vyčíslenou peňažnou sumou,
ktorému zodpovedá povinnosť povinných túto sumu zaplatiť. Zastával názor, že z exekučného titulu jezrejmé a jasne určiteľné, kto je v danom exekučnom konaní oprávneným a kto povinným subjektom a
akú povinnosť majú povinní plniť, pričom, ak by sa prístup súdu v otázke interpretácie enunciátu bez
záhlavia rozhodnutia uplatnil vo všetkých prípadoch, potom by drvivá väčšina súdnych rozhodnutí bola
materiálne nevykonateľná. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8Sžo 140/2010. Podotkol, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2008 a napadnuté rozhodnutie
vydal súd po 7 rokoch nečinnosti. Pohľadávku, ktorej vymoženie žiada v exekučnom konaní nadobudol
legitímne a v dobrej viere a zdôraznil, že listiny, ktoré viedli k vydaniu exekučného titulu boli preskúmané
dvoma znalcami, ktorí nepotvrdili, že podpisy povinných nie sú pravé. Trestné konanie proti právnym
predchodcom oprávneného bolo nateraz ukončené s tým, že k žiadnemu pozmeňovaniu ani falšovaniu
zmenky zo dňa 22.03.2007 nedošlo. Všetky tvrdenia povinných sa javia ako nepravdivé, účelové a
v snahe odvrátiť exekúciu. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh povinných v 1. a 2. rade na
zastavenie exekúcie zamietnuť.
Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu doručil po uplynutí odvolacej lehoty prílohy k odvolaniu
a to 10.9.2015 kópiu časti komentára k O.s.p. a 18.9.2015 kópiu rozsudku Špecializovaného trestného
súdu Pezinok pracovisko Banská Bystrica z 13.7.2015 č.k. BB-4T 32/2013-2934.
Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Povinní v 1. a 2. rade po doručení odvolania na vyjadrenie písomným podaním doručeným súdu prvého
stupňa 19.11.2015 žiadali, aby bola vec predložená odvolaciemu súdu, aby mohol konať a rozhodnúť.
Zároveň uviedli, že v tejto fáze konania sa pre efektívnosť konania vzdávajú doručovania akýchkoľvek
podaní, vyjadrení a písomností v mene „oprávneného“.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlenO.s.p.),vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinným v 1. a 2. rade sa začalo dňa
14.03.2008 na základe rozhodcovského rozsudku č.k. RKCb 1/2007-9 zo dňa 07.05.2007 vydaného
rozhodcom JUDr. Jozefom Čorbom, ktorým boli povinní v 1. a 2. rade zaviazaní, aby do 3 dní odo dňa
doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatili spoločne a nerozdielne 7.500.000,- Sk spolu s 6%
ročným úrokom z omeškania od 17.4.2007 až do zaplatenia, alebo aby v tej iste lehote podali námietky
u rozhodcu. Podľa doložky vyznačenej rozhodcom JUDr. Jozefom Čorbom rozhodcovský rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 26.5.2007 a vykonateľnosť dňa 26.5.2007.
Podaním zo dňa 15.05.2008 povinní v 1. a 2. rade podali návrh na zastavenie exekúcie okrem iného aj
z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť podkladom pre vykonanie exekúcie im nikdy nebol
doručený.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie
sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vykonateľnosť rozhodnutia je základným procesným predpokladom nariadenia a uskutočnenia výkonu
rozhodnutia. V prípade, ak bola exekúcia nesprávne nariadená na základe exekučného titulu, ktorý
nespĺňa predpoklady materiálnej a formálnej vykonateľnosti, musí byť v ktoromkoľvek štádiu konania
zastavená, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§
58 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení). Dôvod zastavenia exekúcie podľa citovanéhoust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku sa vzťahuje na prípady, kedy rozhodnutie vôbec
nenadobudlo vykonateľnosť, no napriek tomu bolo exekučné konanie začaté. Pod pojmom formálna
stránka vykonateľnosti exekučného titulu je pritom potrebné rozumieť splnenie formálnych predpokladov
na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné v súlade s procesným právom a materiálna
stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie
oprávneného a povinného taký enunciát (výrokovú časť), ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo
spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku, teda musí byť určitý.
Po preskúmaní obsahu spisu sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že exekučný
titul (rozhodcovský rozsudok č.k. RKCb 1/2007-9 zo dňa 07.05.2007) vydaný rozhodcom JUDr.
Jozefom Čorbom doposiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a preto nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom, keďže predmetný rozhodcovský rozsudok nebol povinným v 1. a 2. rade doručený
účinne.
Z obsahu vyjadrení účastníkov konania a listín obsiahnutých v exekučnom spise je zrejmé, že
rozhodcovský rozsudok mal dňa 22.05.2007 povinným v 1. a 2. rade údajne osobne doručiť JUDr.
Jaroslav Škapinec ako tretia osoba a to na základe poverenia rozhodcu JUDr. Jozefa Čorbu. Odvolací
súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok nebol povinným v 1.
a 2. rade doručovaný v súlade so zákonnými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na doručovanie (ust. §
51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 45 O.s.p. ), nakoľko
doručenie písomnosti určenej adresátovi do vlastných rúk prostredníctvom tretej osoby, ktorá nie je
rozhodcom rozhodcovského súdu ani doručovateľom, nie je doručením v súlade so zákonom. Navyše
prevzatie uvedeného rozhodcovského rozsudku zo dňa 07.05.2007 nepreukazuje žiadna oficiálna
doručenka podpísaná oboma povinnými v 1. a 2. rade, ale prevzatie rozsudkov je uvedené len na
listine „Vzájomné záväzky“ zo dňa 22.05.2007 s textom, že „dlžník podpisom tejto dohody potvrdzuje
prevzatie predmetného rozhodcovského rozsudku zo dňa 07.05.2007 a zároveň sa vzdáva námietok
proti nemu“. Súd prvého stupňa taktiež správne uviedol, že uvedená listina označená ako „Vzájomné
záväzky“ spoľahlivo nepreukazuje účinné doručenie exekučného titulu povinným v 1. a 2. rade. Odvolací
súd tiež poznamenáva, že doručením rozsudku (akéhokoľvek) nemôže byť poverená osoba, ktorá má
na veci protichodný právny záujem, čo ustálená súdna prax hodnotí ako neúčinné doručenie. V tomto
prípade mal rozhodca poveriť doručením svojho rozsudku povinným práve JUDr. Škapinca, ktorý bol
remitentom zmenky neskôr indosovanej na ďalšiu osobu, teda bol pôvodným veriteľom zodpovedajúcim
nadobúdateľovi práv zo zmenky za jej zaplatenie dlžníkmi (povinnými), z čoho je zrejmé, že na
rozhodnutí mal protichodný právny záujem ako povinní.
Napokon odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa o materiálnej nevykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu), ktorý postráda určitosť ním priznaného oprávnenia a
uloženej povinnosti. Z výroku rozhodnutia musí byť totiž jednoznačne zrejmé, aké práva a povinnosti
ním boli uložené, prípadne aký právny vzťah alebo právo bolo priznané. Z predmetného exekučného
titulu síce vyplýva uloženie povinnosti povinným zaplatiť spoločne a nerozdielne 7.500.000 Sk spolu so
6 % úrokom z omeškania od 17.4.2007 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku, avšak nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaní svoju povinnosť splnia, keďže vo výroku
nie je uvedené, kto je oprávnený uvedené plnenie prijať. V tomto smere nemožno neurčitosť výroku
konvalidovať poukazom na záhlavie rozhodnutia, z ktorého vyplýva len presná identifikácia účastníkov
konania, orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a predmet konania (nie spôsob splnenia uloženej povinnosti).
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že oprávnenie ale aj povinnosť exekučného súdu preskúmať
materiálnu stránku vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu vyplýva z ust. § 45
Zákona o rozhodcovskom konaní.
K odvolacej námietke oprávneného, že súd sa pri rozhodovaní o návrhu povinných na zastavenie
exekúcie oboznamoval s obsahom spisu a tým vykonal dokazovanie bez nariadenia pojednávania, čím
mu odňal možnosť konať pred súdom, odvolací súd uvádza, že vo vykonávacom štádiu konania súd
nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ust. § 122 až 124 O.s.p.)
- postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi
zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to, oboznamovanie sa s obsahom listín za
účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie súd nemusí vykonávať na pojednávaní za
prítomnosti oprávneného a povinných (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo345/2012). I keď súd prvého stupňa v napadnutom uznesení nesprávne uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom spisu, uvedená chyba nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a zároveň týmto postupom nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu
stotožnilsjehoodôvodnením,pretosaobmedzillennaskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutého
rozhodnutia a doplnil na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody.
Podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorýmnebolorozhodnutéotrováchkonaniazdôvodupostupupodľa§151ods.3,otrováchodvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.