Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/160/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114231813
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114231813.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovejv právnej veci žalobcu T. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XX, XXX XX H., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7C/411/2014-42 zo dňa 02.03.2015
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu 1.stupňa.

Žalovaný n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn.
16149/14 zo dňa 3. novembra 2014 vydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave rozhodcom Mgr.
Andrejom Gundelom.

II. Zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 16149/14 zo dňa 3.
Novembra 2014 vydaného rozhodcom Mgr. P. X..

III. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ust.§ 40 ods.1,2, § 41 ods.1, § 43 ods.1,2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ust.§ 1, § 2, § 9 ods.1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (21.02.2014), ust.§ 52 ods.1,2, § 53
ods.1,2,3,4 písm.r/ a 5, § 54 ods.1,2 a § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa vyslovil názor, že napriek tomu že rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samotnej
listine, tvorila však neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, preto je potrebné posudzovať
uvedenú zmluvu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zároveň mal súd prvého stupňa za to, že sa nejedná o individuálne dojednanie, pretože tak, ako to
vyplynulo z výpovede žalobcu, ten nebol pri podpise zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej

zmluvy informovaný o náležitostiach, boli mu uvedené len údaje revolvingového úveru aj to v
nedostatočnej miere, nakoľko bol informovaný len o výške poskytnutého úveru a výške jednotlivých
splátok. Rozhodcovská zmluva mu bola pri podpise o revolvingovom úvere len daná na podpis, bez
ďalšieho oboznamovania. Žalobca nevedel posúdiť za daného stavu svoje možnosti, ovplyvniť obsahtakejto zmluvy, keďže takúto zmluvu podľa jeho výpovede nikdy predtým nepodpisoval, nemal vedomosti
čo znamená rozhodcovská zmluva a mnohé ustanovenia zmluvy, či dojednaní boli naformulované takým
drobným písmom, že ich nebolo možné prečítať. O tom, čo je rozhodcovská doložka sa dozvedel

až potom, čo mu prišli papiere z rozhodcovského súdu v Bratislave. Pri uzatvárané úverovej zmluvy
mu boli všetky papiere dané iba na podpis, bez bližšieho oboznamovania, pričom mu bolo zo strany
zamestnanca žalovaného povedané, či je si vedomý toho, že úver musí splácať. Žalobca vôbec nevedel
vysvetliť súdu aký je rozdiel medzi všeobecným a rozhodcovským súdom.

Súd uvádza, že napriek tomu, že v rozhodcovskej zmluve bol uvedený alternatívny spôsob riešenia
sporov, spotrebiteľ by mal byť riadne upozornený na obsah a význam takejto rozhodcovskej zmluvy, čo
pre neho takáto zmluva znamená, aby ho znenie zmluvy a v nej zahrnutý alternatívny spôsob nemohli
uviesť do omylu.

Zvýpovedežalobcujezrejmé,žeznenierozhodcovskejzmluvynebolooboznamované,uvedenázmluva

mu bola daná na podpísanie. S obsahom všeobecných podmienok sa nepokúšal oboznámiť, pretože
ich nevedel prečítať pre drobnosť písma. Pokiaľ bol v rozhodcovskej zmluve upravený alternatívny
spôsob riešenia sporov s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo na všeobecný súd, ide
podľa názoru súdu čisto o formálne upravený mechanizmus riešenia sporov, kde sa môže dlžník len
formálne obrátiť na všeobecný súd, a to z toho dôvodu, že pokiaľ veriteľ ( žalovaný) uplatní svoje

práva na rozhodcovskom súde je dlžník (žalobca ) povinný podriadiť sa rozhodcovskému súdu bez
možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo sťažuje prístup dlžníka ako spotrebiteľa k spravodlivosti
a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve.
Takúto rozhodcovskú zmluvu preto nemožno považovať za platne uzavretú. Výkon práv a povinností v
takejto rozhodcovskej zmluvy je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

Podľa názoru súdu ďalším prejavom neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania
( Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98, C-244/98 ) prejavujúca sa v tom, že sídlo rozhodcovského
súdu od bydliska žalobcu je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa podľa
§ 87 písm. f) O.s.p.

Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma aj ex offo najmä pri sporoch, v ktorých jedným
z účastníkov je spotrebiteľ. V takomto prípade sa súd pri rozhodovaní o žalobe na zrušenie
rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či pri rozhodovaní došlo k porušeniu
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, najmä posúdiť, či pri rozhodovaní

rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 Občianskeho zákonníka v súvislosti s dojednaním
neprijateľných zmluvných podmienok.

Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára
mal žalovaný už pripravený a dopisoval iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, pričom žalobca obsah

zmluvy nemohol nijakým podstatným spôsobom ovplyvniť a ani neovplyvnil. Je nesporné, že predmetná
zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko veriteľ konal v rámci predmetu
svojho podnikania a dlžník uzavrel zmluvu ako fyzická osoba. Na spotrebiteľské vzťahy o ktorých ide v
prípade vzťahu medzi účastníkmi konania sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, pričom ich znenie
je všeobecne známe a veriteľ ako dodávateľ, ktorý v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov

podniká a má teda na rozdiel od spotrebiteľa vyššiu úroveň informovanosti by mal uzatvárať také zmluvy,
aby podmienky v nich boli v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním a
nemal by sa snažiť obchádzať ich cez rôzne zmluvné dojednania upravené v rámci ťažko čitateľných
a nepriehľadných podmienok zahrnutých v zmluvných dojednaniach, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť
nejako ovplyvniť a ktorými sa v konečnom dôsledku spotrebiteľ vzdáva svojich práv, alebo si inak

zhoršuje svoje postavenie, čo spotrebiteľské právo vylučuje. Nároky, ktoré vychádzajú z neprijateľných
podmienok, obchádzajú právne normy spotrebiteľského práva, nemožno ani vymáhať, nakoľko výkon
takýchto práv by bol v rozpore s dobrými mravmi.

Rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu nezávislým

súdom, ak podá žalobu dodávateľ, v tomto konaní žalovaný. Pokiaľ ide o samotnú úverovú zmluvu,
vzhľadom na formu a spôsob akým sú úverové zmluvné dojednania žalovaného písané je súd toho
názoru, že spotrebiteľ nemal možnosť si ich riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť, a teda
pochopiť ich význam a následky. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje aj ďalšie neprimeranépodmienky, t.j. dojednanie o zmluvných sankciách o zmluvných pokutách, ktoré neboli dohodnuté
individuálne v úverovej zmluve, ale sú súčasťou len zmluvných dojednaní, ktoré sú na predtlačenom
tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký okruh dlžníkov - spotrebiteľov, pričom je zrejmé, že

sa s nimi nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť ani zmeniť ich obsah. Takéto dojednané zmluvné
pokuty sú pre bežného spotrebiteľa len ťažko zistiteľné, keďže nevyplývajú priamo zo zmluvy, ale sú
obsiahnuté v ťažko priehľadných a čitateľných zmluvných dojednaniach s ktorými sa pri podpise zmluvy
spotrebiteľ nemá možnosť dôsledne oboznámiť. Zmluvné dojednania upravujúce zmluvnú pokutu neboli
navyše žalobcom ako spotrebiteľom podpísané, čím podľa názoru nebola dodržaná písomná dohoda

účastníkov o zmluvnej pokute podľa ustanovení § 544, 545 Občianskeho zákonníka. Okrem uvedeného
súd prvého stupňa poukázal aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na
ochranu práv spotrebiteľa napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že skúmal úverovú
zmluvu z pohľadu zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko samotná zmluva o revolvingovom úvere
neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a to rozlíšenie splátok na istinu a úroky. Napriek uvedeným skutočnostiam bol žalobca rozhodcovským

rozsudkom zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 3.375,54 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04
% denne, ako aj úrok z omeškania vo výške 0,85 % ročne dlžných súm.

Odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku odôvodnil súd prvého stupňa na základe žiadosti
žalobcu postupom podľa ust.§ 40 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa tým, že rozhodol podľa zásady úspechu
zakotvenej v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si
ich neuplatnil a ani mu nijaké trovy zo spisu nevyplývajú. Žalovaný bol v tomto konaní neúspešným,
náhrada trov konania mu neprináleží.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namietal, že rozsudok je nesprávny, neúplný a
vydaný na základe predčasných skutkových záverov a nesprávneho právneho posúdenia veci. Právne
odôvodnil svoje odvolanie ust.§ 205 ods.2 písm.a/ v spojení s ust.§ 221 ods.1 písm.f/ a h/ a ust.§ 205
ods.2 písm.b/, d/ a f/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 87,52 Eur, vrátane DPH.

Žalovaný namietal, že o vzniku a uzatváraní rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa vychádzal iba
z tvrdení žalobcu, ktorý tento uviedol na pojednávaní. Bez ďalšieho vysvetlenia sa nezaoberal jednak
samotným obsahom rozhodcovskej zmluvy, ale následne ani vyhodnotením rozporov medzi vlastným

reálnym konaním žalobcu v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy v čase bezprostredne nasledujúcom
pojejuzavretíapočasrozhodcovskéhokonaniaatýmčobolovypovedané.Poukázalnaust.§132O.s.p.
s tým, že tvrdenia žalobcu o tom, že pri uzavretí rozhodcovskej zmluvy mu táto nebola vysvetlená neboli
v konaní preukázané žiadnym iným dôkazným prostriedkom. Ak si žalobca mal údajne uvedomiť čo je
rozhodcovská zmluva po doručení „papierov z Rozhodcovského súdu v Bratislave“ tak k tomu mohol

objektívnedospieťzasalennazákladerozhodcovskejzmluvy atohočojevdanejrozhodcovskejzmluve
uvedené, teda toho, čo mu objektívne bolo dané a poskytnuté pri uzavretí v písomnej forme. Samotný
žalobca pritom v konaní netvrdil, že by nemal možnosť si niečo prečítať. Žalovaný preto napáda závery
súdu, ktoré žiadnym spôsobom nielen nezohľadňujú iné dôkazy týkajúce sa porušenia rozhodcovského
konania, ale ani to, že vlastné tvrdenia žalobcu sú navzájom nesúrodé, nepreukázané a neposkytujú

oporu pre záver kedy by žalobcovi nebolo známe čo uzatvára. Súd v konaní žiadnym spôsobom sa
nezaoberal ani samotným významom rozhodcovskej zmluvy ako prejavom toho, že k jej uzavretiu došlo
slobodne, s dostatočným informovaním a zo strany žalobcu vedome. V dôsledku toho aj nesprávne
posúdil povahu samotnej rozhodcovskej zmluvy. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že postačovalo, aby
zmluvná strana vyhlásila, že mu niečo údajne nebolo vysvetlené a pre konajúci súd ide o dostatočný

argument k tomu, aby dospel k záveru, že vlastne žalobca ani nevedel čo uzavrel. Žalovaný tvrdí, že
žalobca vedel čo uzatvára, vedel o práve rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť a od nej odstúpiť. Uvedené
preto popiera dôvody, na ktorých základe súd prvého stupňa vyvodil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.
Žalovaný napáda výklad „individuálne dohodnutého“, ale teda aj samotnej rozhodcovskej zmluvy,
tak ako to uvádza súd. Tento pojem nemá povahu určenú všeobecným zmluvným právom, ale má

špecifiká plynúce z charakteru spotrebiteľských vzťahov. Pojem individuálne pomery spotrebiteľského
práva znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale aj
predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu
s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie proti tomuto stavu, ak by podmienku prijal.Teda ho nebude zaväzovať na základe jeho vlastného rozhodnutia a toto rozhodnutie nemá vplyv
na možnosť uzavrieť úverovú zmluvu za takých podmienok ako keby podmienku akceptoval. V tejto
súvislosti dal žalovaný do pozornosti názor prezentovaný v odbornej literatúre a to Štandardné zmluvy

a totiž pri výklade pojmu „individuálnosť“ a jeho vzťahu k vzniku rozhodcovskej zmluvy. Ak by sa
mal i pojem individuálne dojednaný zovšeobecniť v zmysle uvedeného, tak je namieste záver, že
ide o každé ustanovenie, ktoré nielen naformuloval spotrebiteľ, ale predovšetkým také ustanovenie,
ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, či
anulovať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku hlavnej

zmluvy, jej neuzavretia a podobne. V pomeroch posudzovanej veci žalovaný poukázal na dve základné
oprávnenia, respektíve možnosti povinného vo vzťahu k ovplyvneniu toho, či rozhodcovská zmluva
vznikne, eventuálne či dôjde k jej zrušeniu. Práve možnosť dodatočného odstúpenia od rozhodcovskej
zmluvy sa z pohľadu uvedeného definovania pojmu „individuálny“ javí ako základný fakt, ktorý neguje
závery súdu. Rozhodcovská zmluva totiž nevznikla za stavu kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že
ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádza hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z

hľadiska transparentnosti danej informácie nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane
spotrebiteľa. Zároveň existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne kedy si žalobca v lehote
14 dní mohol uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Sám pritom tvrdil, že vtedy zistil
čo podpísal. Práve v tomto smere sa prejavuje nesprávnosť chápania pojmu spotrebiteľ zo strany súdu.
Žalovaný na základe vyššie uvedeného tvrdí, že ide o individuálny právny úkon. K uzavretiu došlo

v súvislosti so zmluvným vzťahom zo zmluvy o revolvingovom úvere. Nešlo len o predpoklad, ale o
podmienku vzniku úverového vzťahu, čo jednoznačne vyplýva nielen z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy,
ale aj z právnych dôsledkov a účinkov bodu 7. Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec vzniknúť alebo
trvať a to bez vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. To, že rozhodcovská zmluva nie je
podmienkou vzniku zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva aj z ustanovenia jej bodu 7. Podľa tohto

bodu má dlžník právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od jej uzavretia. Odstúpenie
sa týka podľa daného ustanovenia len rozhodcovskej zmluvy, a teda jej zánik v dôsledku odstúpenia
nemá vplyv na zmluvu o revolvingovom úvere. Ak žalovaný nemôže ovplyvniť ani vznik rozhodcovskej
zmluvy, ani jej trvanie, potom je logické, že rozhodcovská zmluva nemohla byť z jeho strany považovaná
za podmienku pre vznik úverového vzťahu. Súd prvého stupňa konal a rozhodol v rozpore so zákonom

a na základe záverov ktorými odvodzuje neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd nerešpektoval nielen
zákonné znenie definície neprijateľnosť podmienky, ale ani úmysel zákonodarcu (§ 53 ods.1, 4 písm.r/
Občianskeho zákonníka). Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.03.2009 sp.zn.
1MObdoV 16/2006, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod R 54/2010 s tým, že platnosť, či
neplatnosť právne úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho

vzniku. Záverom súdu odporuje aj znenie zákona č. 335/2014 Z.z. Ten totiž ako žiaden iný zákon
neupravuje možnosť začať rozhodcovské konanie len na návrh spotrebiteľa. Právna úprava vychádzala
vždy z toho, že rozhodcovské konanie voči spotrebiteľovi môže začať aj dodávateľ.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 05.05.2016 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 21.02.2014 bola medzi žalobcom ako dlžníkom

a žalovaným ako veriteľom podpísaná Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500041295, na základe ktorej
žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi úver vo výške 1 500 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných
splátkachvovýške80,37Eur.Ročnáúrokovásadzbarevolvingupredstavovala76,21%.Neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o.

Zároveň dňa 21. 02. 2014 bola medzi žalobcom a žalovaným podpísaná Rozhodcovská zmluva č.
8500041295, na základe ktorej žalobca ako dlžník vyhlásil a svojim podpisom podľa bodu č. 1. potvrdil,
že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 2. veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie
tejto Rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom

úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto Rozhodcovej zmluvy zo strany
veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.
Podľa bodu č. 3 tejto Rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred uzatvorením tejto Rozhodcovskej zmluvy poučil
dlžníkaodôsledkochjejuzatvoreniaatonasledovne:dôsledkomuzatvoreniatejtorozhodcovskejzmluvyje možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom
úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria s
porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory

môžu byť riešené aj v súdnom konaní, výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.
Odsek 4 zmluvy, veriteľ a dlžník sa dohodli na nasledovnom znení Rozhodcovskej zmluvy podľa bodu
5: akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o
revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom

konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov: - Rozhodcovský súd v Bratislave,
Slovenská arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court s. r. o., Viktória rozhodcovský súd v
Žiline, Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal, s. r. o. Podľa bodu
6., rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred jedným rozhodcom zapísaným v
zozname rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu s tým, že konkrétneho rozhodcu pre predmetný
spor, ktorý vec prejedná a rozhodne vyberie zo zoznamu rozhodcov oprávnených rozhodovať spory

v arbitráži predseda rozhodcovského súdu. Rozhodcovské konanie bude vedené v písomnej forme,
nevylučuje to však možnosť rozhodcu v odôvodnených prípadoch nariadiť vo veci ústne pojednávanie.
Podľa bodu 7. dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych
dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej
forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od

zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. Podľa bodu 8. dojednanej
rozhodcovskej doložky dlžník vyhlásil, že bol zo strany veriteľa o následkoch podpisu rozhodcovskej
zmluvy riadne informovaný a rozumie poučeniu, ktoré sa nachádza v bodoch a/ až e/ Rozhodcovskej
zmluvy.

Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplýva, že zo strany žalovaného bol žalobcovi
poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 01.04.2014 a konečnou
splatnosťou úveru dňa 1. Septembra 2017.

Žalobou zo dňa 25.08.2014 žalovaný žiadal rozhodcovský súd, aby vydal rozsudok, ktorým žalobcu

zaviaže zaplatiť mu sumu vo výške 3.375,54 Eur spolu so zmluvnou pokutou, ako aj trovy konania.

Z pripojeného rozhodcovského spisu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 16149/14 zo dňa
3. novembra 2014 bol žalobca zaviazaný žalovanému zaplatiť čiastku vo výške 3.375,54 Eur spolu
so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a s úrokom z omeškania vo výške 0,85 % ročne z

čiastky 80,37 Eur od 02.04.2014 do zaplatenia, 80,37 Eur od 02.05.2014 do zaplatenia, 80,37 Eur od
02.06.2014 do zaplatenia, 80,37 Eur od 02.07.2014 do zaplatenia a zo sumy 3.054,06 Eur odo dňa
07.07.2014dozaplateniaatoaždodňakedytátozmluvnápokutaspolusúrokomzomeškaniadosiahne
celkovo čiastku vo výške 1.500,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto čiastky je
žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne z čiastky 3.375,54 Eur

až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Zároveň bol žalobca zaviazaný
nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 528,98 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z doručeniek, ktoré boli súčasťou rozhodcovského spisu pre súd vyplynulo, že rozhodcovský rozsudok
bol žalobcovi doručený dňa 13. novembra 2014.

Podľa ust.§ 53 ods.4 písm.r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.Nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri
hodnotení dôkazov nepostupuje podľa kritérií uvedených v ust.§ 132 až § 135 O.s.p., teda jednotlivé
dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotí z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a

významu pre posúdenie vecí z právneho hľadiska.

Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri
aplikácií práva na zistený skutkový stav. Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie
iného právneho predpisu než aký sa správne mal použiť alebo aplikácia správneho právneho predpisu,

ale jeho nesprávny výklad.

Odvolací súd nezistil, že by rozsudok súdu prvého stupňa vychádzal z nesprávneho skutkového a
právneho záveru tak ako to namieta žalovaný vo svojom odvolaní. Súd prvého stupňa žalobcom
produkované dôkazy na preukázanie jeho skutkových tvrdení hodnotil v súlade s kritériami uvedenými
v ustanovení § 132 až § 135 O.s.p. a jeho hodnotenia a skutkový záver si osvojuje i odvolací súd.

Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa
jedná o tzv.formulárovanú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravený a dopisoval
iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, pričom žalobca obsah zmluvy nemohol nijakým podstatným
spôsobom ovplyvniť a ani neovplyvnil. Zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Aj

keď rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samostatnej listine, tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy
o revolvingovom úvere, a preto ju správne súd prvého stupňa podrobil posúdeniu podľa ust.§ 53
ods.1 Občianskeho zákonníka. I odvolací súd má za to, že rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu nezávislým súdom, ak podal žalobu dodávateľ, ktorý je v
tomto konaní v postavení žalovaného. Pokiaľ ide o samostatnú úverovú zmluvu vzhľadom na formu a

spôsob akým sú úverové zmluvné dojednanie žalovaného písané, i odvolací súd má za to, že spotrebiteľ
nemá možnosť si ich riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť, a teda pochopiť ich význam
a následky. Správny je i záver súdu prvého stupňa, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje aj
ďalšie neprimerané podmienky, t.j. dojednanie o zmluvných sankciách o zmluvných pokutách, ktoré
neboli dohodnuté individuálne v úverovej zmluve, ale sú súčasťou len zmluvných dojednaní, ktoré sú

na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký okruh dlžníkov, pričom je zrejmé, že sa
s nimi nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť a ani zmeniť ich obsah. Čo sa týka zmluvných dojednaní
upravujúcich zmluvnú pokutu, neboli navyše žalobcom ako spotrebiteľom podpísané, čím podľa názoru
súdu prvého stupňa, ale i odvolacieho súdu nebola dodržaná písomná dohoda účastníkov zmluvnej
pokuty podľa ust.§ 544 a § 545 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa správne poukázal i na

to, že rozhodcovský súd nezobral na zreteľ predpisy určené na ochranu práv spotrebiteľa napriek
tomu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že skúmal úverovú zmluvu z pohľadu Zákona
o spotrebiteľských úveroch, nakoľko samotná zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti
uvedené v ust.§ 9 ods.2 písm.k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to rozlíšenie
splátok na istinu a úroky. Žalobca bol prostredníctvom rozhodcovského rozsudku zaviazaný zaplatiť

žalovanému sumu vo výške 3.375,54 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne, ako aj úrok z
omeškania vo výške 0,85 % ročne z dlžných súm.

V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive žalovaného, pričom podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná

bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa
predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej

formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal osobitné vyjednanie.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.)Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a
nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.

Súdprvéhostupňasprávnerozhodol,keďzrušilrozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduv
Bratislave z dôvodu, že žalobca ako účastník rozhodcovského konania poprel platnosť rozhodcovského
zmluvy, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, zároveň správne zistil,
že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Odvolací súd

súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobcu na plnenie, ktoré
jevrozporesozákonomospotrebiteľskýchúveroch,pričomajsamotnérozhodcovskékonanievychádza
z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Správne rozhodol súd prvého stupňa aj keď odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle
žiadosti žalobcu postupom podľa ust.§ 40 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 142
ods.1 O.s.p. Úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a neúspešný žalovaný

nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.