Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/369/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115223364
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115223364.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:
B., B. Y. D. P. W. W. K. S. F., B. B. T. X, XXX XX A., J.: XXX XXX, právne zastúpený Havel, Holásek &
Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584,
proti odporcovi: G.-C. B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, B. B. F. F. XXX/XX, XXX XX Ž., o zaplatenie 146,40
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 146,40 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 73,20 eur od 31.8.2012 do zaplatenia a vo výške 8,50 % ročne zo sumy 73,20 eur od
29.8.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eur
titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania a vo výške 59,98 eur titulom trov právneho
zastúpenia, a to všetko k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.7.2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy 146,40 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 73,20 eur od 31.8.2012
do zaplatenia a vo výške 8,50 % ročne zo sumy 73,20 eur od 29.8.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania.

Navrhovateľ návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 20.6.2011 bola medzi navrhovateľom a odporcom
uzavretá Hromadná licenčná zmluva o použití hudobných diel ich verejným vykonávaním a verejným
prenosom, predmetom ktorej bolo udelenie licencie - súhlasu odporcovi na použitie hudobných diel na
čas, účel, v rozsahu a spôsobom v nej uvedeným. Odporca sa zaviazal v licenčnej zmluve za použitie
hudobných diel zaplatiť navrhovateľovi autorskú odmenu podľa platného sadzobníka. V zmysle licenčnej
zmluvy a sadzobníka vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.8.2012 na
sumu 73,20 eur splatnú dňa 30.8.2012 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.8.2013 na sumu 73,20 eur
splatnú dňa 28.8.2013. Dňa 5.9.2012 (resp. 4.9.2013) bola odporcovi zaslaná upomienka na úhradu
nesplateného záväzku, ktorou bol odporca vyzvaný na zaplatenia autorskej odmeny v sume 73,20 eur.
Dňa 25.9.2012 (resp. 31.10.2013) bol odporcovi zaslaný poštou pokus o zmier na zaplatenie dlžnej
sumy. Dňa 26.5.2012 bola odporcovi zaslaná posledná výzva pred podaním žaloby, ktorými bol odporca
tiež vyzvaný na zaplatenie dlžnej autorskej odmeny v sume 146,40 eur. Navrhovateľ si z dlžnej sumy
uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.

Odporca sa k návrhu, ktorú mu bol náhradne doručený podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p., písomne v určenej
lehote súdom nevyjadril.

Podľa ust. § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť
aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo
veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur
(ďalej len "drobné spory").
Podľa ust. § 115a ods. 1 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 19.1.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli dňa 8.1.2016.
Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k
nasledovným záverom.
Z Oprávnenia č. 1/2004 zo dňa 10.4.2007, vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky pod
č.k. MK-2039/2007-70/5361 súd zistil, že navrhovateľ je organizáciou kolektívnej správy oprávnenou
na výkon kolektívnej správy práv podľa autorského zákona na území Slovenskej republiky. Oprávnenie
bolo vydané na dobu neurčitú.

Ďalej súd zistil, že dňa 20.6.2011 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá Hromadná licenčná
zmluva o použití hudobných diel ich verejným predvádzaním, predmetom ktorej bolo udelenie licencie
- súhlasu odporcovi na použitie hudobných diel na čas, účel, v rozsahu a spôsobom v nej uvedeným.
Odporca sa zaviazal v licenčnej zmluve za použitie hudobných diel zaplatiť navrhovateľovi autorskú
odmenu podľa platného Sadzobníka.

V zmysle licenčnej zmluvy a sadzobníka vystavil navrhovateľ odporcovi nasledovné faktúry:
- č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.8.2012 na sumu 73,20 eur, splatnú dňa 30.8.2012,
- č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.8.2013 na sumu 73,20 eur, splatnú dňa 28.8.2013.

Dňa 5.9.2012 a dňa 4.9.2013 boli odporcovi zaslané upomienky na úhradu vyššie uvedených faktúr.
Dňa 25.9.2012 a dňa 31.10.2013 boli odporcovi zaslané poštou pokusy o zmier. Dňa 26.5.2015 bola
odporcovi zaslaná posledná výzva pred podaním žaloby, ktorými bol odporca tiež vyzvaný na zaplatenie
dlžnej autorskej odmeny v sume 146,40 eur.

Podľa ust. § 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon účinný od 1.1.2016, ustanoveniami
tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto
vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z
nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky
3 a 4 ustanovujú inak.

Podľa § 18 ods. 2 písm. g/ a h/ zákona č. 618/2003 Z.z. Autorského zákona v znení účinnom v čase
uzatvorenia licenčnej zmluvy (ďalej v texte len „Autorský zákon“), autor má právo udeľovať súhlas na
každé použitie diela, najmä na g) verejné vykonanie diela, h) verejný prenos diela.

Podľa § 40 ods. 1 Autorského zákona, licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na
použitie diela (ďalej len "licencia"). Licenčná zmluva musí obsahovať spôsob použitia diela, rozsah
licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej
určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

Podľa § 48 ods. 1 Autorského zákona, organizácia kolektívnej správy môže s nadobúdateľom uzatvoriť
aj hromadnú licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje táto organizácia nadobúdateľovi
súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva, dohodnutým spôsobom
alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa zaväzuje, ak nie je
dohodnuté inak, uhradiť odmenu.

Podľa § 48 ods. 2 Autorského zákona, hromadná licenčná zmluva musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.
Podľa § 48 ods. 3 Autorského zákona, ustanovenia o licenčnej zmluve sa použijú primerane, ak nie je
v tomto zákone ustanovené inak.

Podľa § 78 ods. 1 Autorského zákona, účelom kolektívnej správy práv podľa tohto zákona (ďalej
len "kolektívna správa") je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora
a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového
záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.

Podľa § 78 ods. 2 Autorského zákona, kolektívna správa je zastupovanie viacerých osôb, ktoré a) majú
majetkové práva k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, zvukovo-obrazovému záznamu
alebo k vysielaniu (ďalej len "predmet ochrany"), b) vykonávajú majetkové práva na základe tohto
zákona ( § 50 a 55) alebo c) na základe zmluvy získali výhradnú licenciu na celé trvanie majetkových
práv k predmetu ochrany a pre územie Slovenskej republiky s právom udeliť sublicenciu (ďalej len
"nositelia práv") na ich spoločný prospech, a to pri výkone ich majetkových práv k zverejneným alebo na
zverejnenie ponúknutým predmetom ochrany, ak iný ako kolektívny výkon týchto práv nie je dovolený
( odsek 3) alebo je neúčelný; za predmet ochrany ponúknutý na zverejnenie sa považuje taký predmet
ochrany, ktorý nositeľ práva písomne oznámi príslušnej organizácii kolektívnej správy na účely zaradenia
takéhoto predmetu do registra predmetov ochrany.Kolektívnou správou nie je dočasné zastupovanie
nositeľov práv pri výkone ich majetkových práv, ak je dovolený aj iný ako kolektívny výkon týchto práv.

Podľa § 81 ods. 1 písm. a/, i/, j/ Autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s
náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia a) zastupovať každého nositeľa
práv pri výkone jeho práva, ktoré spravuje na základe tohto zákona; i) domáhať sa vo vlastnom mene
v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu
kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to oprávnený, takého nároku
sám domáha alebo ak je to nehospodárne; j/ vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa
písmena h) pre nositeľa práv odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania
bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom.

Z tvrdení navrhovateľa, ktoré neboli v konaní nijakým spôsobom odporcom rozporované a sú podopreté
listinnými dôkazmi, ktorých obsah súd nevidel dôvod v tomto sporovom konaní spochybňovať, mal súd
za preukázaný skutkový stav tak, ako ho vo svojom návrhu opisoval navrhovateľ. Z vykonaných dôkazov
mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá vyššie uvedená Hromadná licenčná
zmluva, pričom zmluvné povinnosti, ku plneniu ktorých sa odporca v zmluve zaviazal si nesplnil.
Na základe vyššie uvedeného, keďže v konaní nedošlo k preukázaniu skutočnosti, že by odporca
navrhovateľovi dlžnú sumu uhradil, a to ani len čiastočne, súd návrhu ako dôvodnému vyhovel a zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 146,40 eur.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1
zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ popri istine uplatňoval i úrok z omeškania z jednotlivých dlžných fakturovaných súm, a to
počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti týchto faktúr. Nárok na úroky z omeškania s plnením
peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať
iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na
úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom
takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku
úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z
povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je
prípustné. Keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má navrhovateľ právo
požadovať popri plnení aj úroky z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
faktúr. Výška uplatnenej úrokovej sadzby zodpovedá výške základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenej o
8 percentuálnych bodov ku prvému dňu omeškania so splatením jednotlivých faktúr. Súd preto návrhu
na zaplatenie úroku z omeškania vyhovel a to s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z, keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 73,20 eur od 31.8.2012 do zaplatenia
a vo výške 8,50 % ročne zo sumy 73,20 eur od 29.8.2013 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
konaní mal plný úspech navrhovateľ, ktorý si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok
vo výške 16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,98 eur. Súd preskúmal uplatnené
trovy konania, pričom zo spisového materiálu mal preukázané, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok
vo výške 16,50 eur. Trovy právneho zastúpenia čo do rozsahu úkonov právnej pomoci a ich finančného
vyjadrenia neboli vyčíslené v rozpore s ustanovením § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, 16 ods. 3 a § 18 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd
preto priznal navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci po 16,60 eur + 2x režijný paušál
8,39 eur + 20 % DPH, t.j. spolu 59,98 eur. Náhradu trov konania spolu vo výške 76,48 eur je odporca
povinný zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa, a to v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak advokát zastupoval
účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto
trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).