Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115204643
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5115204643.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Slnečná elektráreň Lazany - blok
1 s.r.o., so sídlom Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 45 668 779, zastúpeného zástupcom
AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému:
Stredoslovenskáenergetika-Distribúcia,a.s.,sosídlomPriRajčianke2927/8,01047Žilina,IČO:36442
151, zastúpenému zástupcom AKMG, s.r.o., so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 800

589, v konaní o určenie, že žalobca má nárok na podporu, v štádiu konania o nariadenie predbežného
opatrenia podľa návrhu zo dňa 19.02.2015, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č.k. 10Cb/89/2015-89 zo dňa 11.3.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/89/2015-89 zo dňa 11.3.2015 m e n í tak, že návrh
žalobcu zo dňa 19.02.2015 na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil, že je
povinný do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, najdlhšie však do 31.12.2015 zabezpečiť podporu
výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu, nachádzajúceho sa v obci Lazany, s názvom
fotovoltická elektráreň Lazany - blok 1, s celkovým inštalovaným výkonom 999,12 kW, nachádzajúca sa
v katastrálnom území Z., na pozemku s parc. č. 1430/6, a to odberom elektriny vyrobenej v uvedenom
zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009

Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších
predpisov, všetko v súlade s Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Slovenskej republiky
č. 1626/2014/E-OZ zo dňa 14.1.2014.

V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalovanou zo dňa 19.2.2015, doručenou
na okresný súd dňa 20.2.2015, domáhal, aby súdom bolo určené, že žalobca si mohol na elektrinu

vyrobenú v energetickom zariadení s názvom fotovoltická elektráreň Lazany - blok 1, nachádzajúcom
sa v obci Lazany na pozemku s parc. č. 1430/6 s inštalovaným výkonom zariadenia 999,12 kW (ďalej
aj len „výrobné zariadenie“) v roku 2015 uplatniť právo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona
č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 309/2009 Z.z.). Žalobu vo veci samej žalobca
odôvodniltým,žeakovlastníkvýrobnéhozariadeniavyrábaelektrinusprávomnapodporupodľazákona

č. 309/2009 Z.z. a v súlade s cenovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj
len „Úrad“) č. 1626/2014/E-OZ zo dňa 14.1.2014. Podpora trvajúca do roku 2025 sa poskytuje formou
odberu elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie
pripojené, za cenu elektriny na stratu a formou doplatku. Výrobné zariadenie žalobcu bolo pripojené do
regionálnej distribučnej sústavy žalovaného, ktorý zabezpečuje uvedenú podporu a za týmto účelom
účastníci konania uzatvárajú na každý kalendárny rok zmluvu o doplatku a zmluvu o výkupe elektriny

na krytie strát. Listom to dňa 17.12.2014 oznámil žalovaný žalobcovi, že pre rok 2015 nemá nárok
na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. z dôvodu, že porušil povinnosti uložené týmto zákonom,avšak porušenie povinností žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizoval ani nepreukázal. Vzhľadom
k absencii špecifikácie porušenia povinností v oznámení žalovaného žalobca vychádza len z verejne
dostupných informácií, z ktorých vyvodzuje, že mal porušiť povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. c)

veta pred bodkočiarkou zákona č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 1.1.2014, podľa ktorého
výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu a prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného
množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Žalobca však poukázal
na to, že oznamovaciu povinnosť si splnil riadne a včas, keďže už v žiadosti o vydanie cenového

rozhodnutia Úradu zo dňa 17.9.2013 oznámil predpokladané množstvo vyrobenej elektriny v období
rokov 2014 až 2025 a aj zo samotného rozhodnutia vyplýva predpokladané množstvo elektriny vyrobené
zo zdroja v roku 2015, ako aj v rokoch 2014-2025. Žalobca vo veci samej ďalej uviedol, že dňa 1.7.2014
zaslal oznámenie o predpokladanej výrobe elektriny na rok 2015 aj žalovanému. Žalobca mal za to, že
svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 splnil. Žalobca poukázal ďalej aj na
skutočnosť, že jeho výrobné zariadenie bolo uvedené do prevádzky dňa 10.12.2010, na základe čoho

sa podmienky podpory výroby elektriny spravujú zákonom č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom
do 31.12.2013, podľa ktorého nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) nemá
za následok stratu práva na podporu v nasledujúcom roku regulačného obdobia. K takémuto následku
by mohlo dôjsť iba v prípade uplatnenia zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2014, avšak
v prechodných a záverečných ustanoveniach § 18e zákona č. 309/2009 Z.z. sa výslovne uvádza, že

podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko
účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred
1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 309/2009 Z.z.
v znení platnom a účinnom do 31.12.2013. Žalobca považoval všetky podmienky podpory za splnené,
pričom má za to, že žalovaný nie je subjektom oprávneným rozhodovať o priznaní, resp. zamietnutí

podpory na príslušný kalendárny rok, pretože poskytovateľom podpory je štát.

Ďalej okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal aj na to, že súčasťou návrhu na
začatie konania vo veci samej bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie z výrobného

zariadenia žalobcu, a to odberom všetkej elektriny vyrobenej v uvedenom zariadení za cenu elektriny
na straty a doplatkom podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. v súlade s Rozhodnutím
Úradu č. 1626/2014/E-OZ zo dňa 14.1.2014. Žalobca v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia považoval za potrebné upraviť pomery účastníkov konania pre rok 2015
pomocou predbežného opatrenia, pretože ak žalovaný zotrvá na svojom stanovisku a neposkytne

žalobcovi podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z., t.j. nebude od žalobcu odoberať a odkupovať
vyrobenú elektrinu za cenu schválenú cenovým rozhodnutím Úradu, dostane sa žalobca bez vlastného
pričinenia do situácie, ktorá preňho bude mať likvidačné následky. Výroba elektriny podľa žalobcu zo
slnečnej energie predstavuje nákladný proces, ktorý nie je možné realizovať bez podpory zo strany
štátu. Táto činnosť je jediným predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorý ju začal realizovať

z prostriedkov získaných pomocou úveru a ich vrátenie zabezpečil záložným právom zriadeným k
výrobnému zariadeniu. Žalobca poukázal na to, že finančný výpadok spôsobený stratou podpory v
priebehu roku 2015 nebude schopný nahradiť z vlastných zdrojov a vzhľadom na existujúci záväzok
voči banke a záložné právo viaznuce na výrobnom zariadení nemôže získať peňažné prostriedky
ani prostredníctvom ďalšieho úveru. Záložný veriteľ tak môže pristúpiť k realizácii záložného práva a

predať výrobné zariadenie tretej osobe za cenu, ktorá nebude cenou primeranou jeho hodnote. Žalobca
za tohto stavu potom bude nútený prepustiť svojich zamestnancov a ukončiť prevádzku výrobného
zariadenia, čo by mohlo viesť k jeho poškodeniu a k vzniku nákladov na jeho údržbu, ochranu a prípadné
znovuuvedenie do prevádzky. Žalobca vyjadril obavu aj zo vzniku stavu predlženia a povinnosti podať
návrh na vyhlásenie konkurzu.

Okresný súd v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa oboznámil s
dôkazmi predloženými žalobcom, ktoré v jednotlivosti zadefinoval v odôvodnení svojho rozhodnutia a za
aplikácie ust. § 102 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. posudzoval návrh žalobcu na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého

účelom je poskytnúť dočasnú a provizórnu úpravu právnych pomerov, a tým zabrániť nepriaznivým
následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Pre rýchlu a účinnú
ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom sa však vyžaduje, že súd nebude vykonávať
dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesnéformality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. V podstate v štádiu návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia posudzuje tvrdenia a dôkazné prostriedky iba na úrovni tzv. osvedčenia. K
opodstatnenosti nariadenia predbežného opatrenia okresný súd uviedol, že tá je daná v prípade

potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ako aj v prípade existencie obavy, že
výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Z podaného návrhu žalobcu na nariadenie
predbežného opatrenia bolo okresnému súdu nepochybne zrejmé, že žalobca sa domáha nariadenia
predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.

Okresný súd mal osvedčené z tvrdení žalobcu, že medzi účastníkmi konania je sporné splnenie
oznamovacej povinnosti ako základnej podmienky pre uplatnenie práva na podporu v zmysle ust. §
4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. a rozdielny názor zastávajú účastníci konania aj na
konkrétnu právnu úpravu, ktorou sa ich vzájomný právny vzťah má spravovať. Definitívne vyriešenie
uvedených sporností medzi účastníkmi konania však bude až predmetom konania vo veci samej. I
napriek uvedenému okresný súd považoval za dostatočný dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia

už len osvedčenie pochybností o splnení, resp. nesplnení si zákonných povinností zo strany žalobcu.
V štádiu podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia preto okresný súd kládol dôraz na
prípadnú ujmu, ktorá by účastníkom konania mohla vzniknúť. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na
začatie konania vo veci samej, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a predloženými listinnými
dôkazmi okresný súd skonštatoval, že žalobca osvedčil všetky podmienky pre nariadenie predbežného

opatrenia.

Okresný súd uviedol, že existencia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vyplýva zo
skutočnosti, že žalobca je prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov,
ktoré je pripojené do regionálnej distribučnej sústavy žalovaného. Z postavenia žalobcu ako výrobcu

elektriny z obnoviteľných zdrojov je odvodené právo na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z., ktorému
jepotrebnéposkytnúťdočasnúochranuformounariadeniapredbežnéhoopatrenia.Potrebanavrhovanej
úpravy je podľa názoru okresného súdu odôvodnená konaním žalovaného, ktorý žalobcovi upiera
právo na podporu v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z., v dôsledku čoho
mu hrozí bezprostredná ujma. Hrozba neposkytnutia podpory výroby elektriny v zariadení žalobcu

v priebehu roka 2015 dostatočne vyplýva z oznámenia žalovaného zo dňa 17.12.2014. Ujma, ktorú
tak môže žalobca utrpieť, je detailne konkretizovaná v článku V. návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a spočíva predovšetkým vo finančnej strate spôsobnej výpadkom podpory výroby elektriny
v priebehu roka 2015, ktorá bude mať vplyv na schopnosť žalobcu plniť si svoje peňažné záväzky.
Okresný súd ďalej uviedol, že nepriaznivá situácia, v ktorej by sa žalobca mohol ocitnúť, môže viesť

až k realizácii záložného práva zriadeného k výrobnému zariadeniu, čo možno považovať za podstatné
ohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcu, pretože výroba a dodávka elektrickej energie z obnoviteľných
zdrojov je hlavným zdrojom jeho príjmov. Podľa názoru okresného súdu nariadením predbežného
opatrenia sa tak zabráni vzniku, resp. ďalšiemu rozširovaniu tejto ujmy po dobu definitívneho vyriešenia
sporných právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Súčasne okresný súd skonštatoval aj vzájomný

súvis medzi požadovanou predbežnou ochranou a základným konaním, keď účelom navrhovaného
predbežného opatrenia je dočasne zabezpečiť podporu výroby elektriny zo zariadenia žalobcu, čo
súčasne zodpovedá cieľu, ktorý je sledovaný návrhom na začatie konania vo veci samej.

Okresný súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu žalobcu na nariadenie predbežného

opatrenia a túto okolnosť skonštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia v zmysle § 76 ods. 4
O.s.p.. Pri nariadenom predbežnom opatrení okresný súd vychádzal z predpokladu pravdivosti tvrdení
a spoľahlivosti dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom a tieto podrobil
skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej
miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Nariadením predbežného opatrenia

okresný súd uviedol, že neprejudikuje rozhodnutie vo veci, ale procesným inštitútom predbežného
opatrenia zabezpečuje podmienky pre ničím nerušený priebeh súdneho konania, ktoré zabezpečenie je
potrebné a nevytvára nenávratný stav, ani neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov
medzi účastníkmi konania. Žalobcom zvolenú formuláciu predbežného opatrenia, v zmysle ktorej
žalobca žiada zabezpečiť podporu výroby elektriny do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, okresný

súd zosúladil s návrhom predbežného opatrenia, ktoré je obsahom nielen žalobného petitu, ale aj
vymedzenia nároku v rámci odôvodnenia návrhu, a to tak, že časové trvanie tohto predbežného
opatrenia okresný súd vymedzil do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, najdlhšie však do
31.12.2015. Takéto určenie trvania predbežného opatrenia podľa názoru okresného súdu je v súlades navrhovaným žalobným petitom vo väzbe na obsah jeho odôvodnenia. Z tvrdení žalobcu bolo
zrejmé, že potreba upraviť pomery účastníkov konania sa vzťahuje výlučne na rok 2015, a to s
ohľadom na rozdielne názory účastníkov v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie podpory na tento

kalendárny rok. O poskytnutí, resp. odmietnutí podpory na ďalšie obdobie doposiaľ nebolo zo strany
žalovaného rozhodnuté a toto rozhodnutie bude závisieť od posúdenia splnenia zákonných podmienok
v príslušných rokoch. Okresný súd súčasne preformuloval navrhované znenie predbežného opatrenia v
časti určujúcej množstvo elektrickej energie, ktorú je žalovaný povinný od žalobcu odoberať. Povinnosť
žalovaného zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie spočíva v odbere elektriny vyrobenej vo

výrobnom zariadení žalobcu bez určenia, či sa jedná o všetku vyrobenú elektrinu alebo len jej časť.
Okresný súd tak rešpektoval doslovné znenie ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z., ako aj
zmluvné dojednanie účastníkov konania v Zmluve o výkupe elektriny na krytie strát zo dňa 28.2.2014,
v ktorých poskytnutie podpory nie je výslovne vymedzené odobratím všetkej skutočne vyrobenej
elektrickej energie. Okresný súd vo vzťahu k obsahovej zhode predmetu nariadeného predbežného
opatrenia a predmetu konania vo veci samej uviedol, že si je vedomý zásady, podľa ktorej nemožno

pripustiť, aby predbežným opatrením žalobca dosiahol to, čo možno dosiahnuť len rozhodnutím vo
veci samej z dôvodu vytvorenia nenávratného stavu, avšak s poukazom na aktuálnu judikatúru možno
konštatovať, že táto zásada neplatí bezvýhradne a určitá výnimka sa pripúšťa v prípadoch, kedy sa účel
dočasnej ochrany nedá dosiahnuť inak, než výrokom predbežného opatrenia, ktorý je zhodný s výrokom
meritórneho rozhodnutia. V odôvodnení ďalej okresný súd poukázal na to, že o trovách predbežného

opatrenia rozhodne až v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa úspechu účastníkov v konaní v
súlade s ustanovenia § 145 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., keďže mal za to, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj, že okresný súd dospel podľa ust. § 205 ods. 2
písm. d) a e) O.s.p. na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný
žiadal napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že bude návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietnutý. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd upriamil svoju pozornosť najmä na bod 3. 4
odvolania, ktorý upravuje mechanizmus financovania poskytovanej podpory, pre ktorý bod má zásadný

význam splnenie notifikačnej povinnosti žalobcom. Žalovaný poukázal na zákon č. 309/2009 Z.z. s
tým, že podpora odberom elektriny na straty, podpora doplatkom a podpora prevzatím zodpovednosti
za odchýlku sa poskytuje na zariadenie na výrobu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia do
prevádzky.Napreukázanieprávanapodporuslúžipotvrdenieopôvodeelektrinyzobnoviteľnýchzdrojov
energie, ktoré vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví Slovenskej republiky výrobcovi elektriny, ak

splní podmienky definované zákonom č. 309/2009 Z.z.. Na základe potvrdenia o pôvode vydá Úrad
výrobcovi na základe jeho žiadosti cenové rozhodnutie, ktorým určí pevnú cenu na stanovenie doplatku.
Na základe potvrdenia o pôvode potom môže výrobca elektriny uplatniť podporu u prevádzkovateľa
regionálnej distribučnej sústavy za podmienky splnenia povinností podľa zákona č. 309/2009 Z.z.. V
prípade uplatnenia práva výrobcu elektriny na podporu odberom elektriny na straty uzatvára žalobca

s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy písomnú zmluvu o dodávke elektriny. V prípade
uplatnenia práva výrobcu elektriny na podporu doplatkom uzatvára žalovaný s prevádzkovateľom
regionálnej distribučnej sústavy písomnú zmluvu na doplatok. V ďalšom žalovaný poukázal na právne
a ekonomické postavenie žalovaného ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy. Poukázal
na zákon č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, keď žalovaný je regulovaným subjektom,

teda subjektom, ktorého všetky výnosy sú určené a regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví
Slovenskejrepubliky.Hlavnýmpredmetompodnikaniažalovanéhojeposkytovaniedistribúcie(prepravy)
elektriny prostredníctvom elektrických vedení a elektrických zariadení a poplatky za takúto distribúciu
elektriny sú určené úradom ako pevná cena za kWh na každý kalendárny rok a takto stanovené
poplatky účtuje žalovaný odberateľom priamo alebo prostredníctvom dodávateľa elektriny. Predmetom

úpravy zákona č. 309/2009 Z.z. je poskytnúť podporu pre výrobcov elektriny tak, že výrobcovia majú
„garantovanú výkupnú cenu“ za vyrobenú elektrinu počas doby 15 rokov, pričom garantovaná výkupná
cena je výrazne vyššia ako trhová cena elektriny. Súčasná trhová cena elektriny je približne 34 až 36
Eur/MWh a cena na doplatok pre žalobcu je 425,12 Eur/MWh.

Podľa zákona č. 309/2009 Z.z. bola žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy
uložená povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov formou doplatku a
výkupom elektriny na straty. Predmetný zákon určil, že štátom garantovaná podpora výroby elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie bude realizovaná prostredníctvom žalovaného, a teda nie formou platbyvýrobcom priamo „zo štátneho rozpočtu“, ako je to v niektorých iných štátoch. Na to, aby žalovaný
mal finančné zdroje na poskytovanie podpory pre výrobcov elektriny, určil Úrad popri distribučných
poplatkoch, a to poplatkoch za prepravu aj osobitnú tarifu (nový poplatok) - Tarifa za prevádzkovanie

systému. Žalovaný účtuje odberateľom pripojeným k distribučnej sústave popri distribučných poplatkoch
aj tarifu za prevádzkovanie systému, ktorú určuje Úrad na kalendárny rok ako pevnú cenu, a to v
závislostiodtoho,koľkovýrobcovelektrinyavakomrozsahusibudeuplatňovaťnároknapodporu(nárok
na garantovanú výkupnú cenu). Pre správne určenie tarify za prevádzkovanie systému a vytvorenie
dostatočných finančných zdrojov pre žalovaného na poskytovanie podpory výrobcom elektriny, je

potrebná a nevyhnutná „súčinnosť“ zo strany výrobcov elektriny spočívajúca v plnení oznamovacej
povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., a to tak voči Úradu, ako aj voči
žalovanému. Informácia o predpokladanom množstve vyrobenej elektriny pre príslušný kalendárny rok
je pre žalovaného podstatná aj z dôvodu, aby žalovaný vedel, s akým objemom môže od výrobcov
elektriny z obnoviteľných zdrojov počítať pre pokrytie strát v distribučnej sústave. Podľa zákona č.
309/2009 Z.z. je tak na žalovaného prenesená finančná zodpovednosť za poskytovanie podpory, keďže

finančné prostriedky na jej zabezpečenie nepochádzajú zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ale
sú alokované z platieb taríf za prevádzkovanie systému od konečných odberateľov elektriny. Žalovaný
ďalej poukázal na podporu formou doplatku a formou výkupu elektriny na straty. Podpora vo forme
doplatkuznamená,žezavšetkuelektrinu,ktorúvýrobcasprávomnapodporuvyrobí,muprináležíplatba
vo forme doplatku v súlade s Cenovým rozhodnutím na doplatok. Napriek tomu, že žalovaný elektrinu

spotrebovanú výrobcom neobdrží, má povinnosť zaplatiť za to výrobcovi platbu - cenu za doplatok.
Podpora vo forme výkupu elektriny na straty žalovaným za cenu určenú Úradom pre výrobcu elektriny
spočíva v tom, že za elektrinu, ktorú reálne dodá žalovanému do distribučnej sústavy, mu prináleží pevná
cena, ktorú určí svojim rozhodnutím Úrad a tá je 44 Eur za 1 MWh pre rok 2015. Táto pevná cena
elektriny na straty je v súčasnosti vyššia ako trhová cena, zhruba o 8 Eur za 1 MWh.

Žalovaný poukázal na nedôvodnosť žaloby vo veci samej, ako aj, že žalobca neosvedčil dôvodnosť
nároku, ktorému žiada poskytnúť nariadením predbežného opatrenia dočasnú ochranu. Medzi žalobcom
a žalovaným je základný rozpor v splnení alebo nesplnení oznamovacej povinnosti žalobcu, ktorá mu je
stanovená v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., podľa ktorého je výrobca elektriny s právom

na podporu povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného
množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Žalobca nepreukázal
žalovanému, že túto svoju zákonnú povinnosť si splnil, preto je žalovaný názoru, že podľa ust. § 4 ods.
3 zákona č. 309/2009 Z.z. žalobca stratil právo na podporu pre rok 2015. Z návrhu vyplynulo, že žalobca

mal toto oznámenie o predpokladanej výrobe elektriny na rok 2015 odovzdať na poštovú prepravu dňa
01.07.2014. Podľa interného šetrenia žalovaného bolo zistené, že k 15.08.2014 žalovaný oznámením
žalobcu nedisponoval a v zásielke, ktorú žalobca odoslal, pod podacím číslom RP144253187SK zo
dňa 01.07.2014, sa predmetné oznámenie nenachádzalo. V obálke zaslanej žalobcom boli faktúry č.
14F0012 a č. 14F0011. Žalovaný tak ku dňu 15.08.2014 nemal od žalobcu doručené oznámenia o

predpokladanej výrobe elektriny na rok 2015, a teda ku dňu 15.08.2014 nebola zásielka obsahujúca
oznámenie žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. s určitosťou v dispozičnej
sfére žalovaného. Žalovaný ďalej poukázal, že sa jedná o hmotno-právnu lehotu, pre zachovanie
ktorej je potrebné, aby adresátovi bol právny úkon aj reálne doručený v stanovenej lehote. Žalovaný
zdôraznil svojim odvolaním, že žalobca nesplnil svoju notifikačnú povinnosť včas, a preto nebolo možné

postupovať inak, ako aplikovať ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. s tým, že ak žalobca ako výrobca
elektriny s právom na podporu si nesplní svoju povinnosť podľa odseku 2 predmetného zákona, nemôže
si na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b)
a c) na nasledujúci kalendárny rok. Na strane žalobcu tak nastala ex lege situácia, že nebolo možné
jeho výrobné zariadenie zaradiť na výrobu elektriny v kalendárnom roku 2015 do systému podpory

v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z.. Nemožno vychádzať ani z tvrdenia žalobcu, že predpokladané
množstvo vyrobenej elektriny pre rok 2015 vyplýva z jeho žiadosti o vydanie Cenového rozhodnutia,
keďže táto žiadosť bola adresovaná na Úrad a nie na žalovaného a naviac, podanie tejto žiadosti je
povinnosťou vyplývajúcou z ust. § 14 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, pretože
v opačnom prípade by Úrad ani cenové konanie nezačal. Podanie žiadosti žalobcom nemožno zamieňať

s oznamovacou povinnosťou žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Iné tvrdenia
žalobcu, že predpokladané množstvo vyrobenej elektriny vyplýva aj z iných písomností (napr. zo žiadosti
ovydaniecenovéhorozhodnutiaaCenovérozhodnutie),považovalžalovanýzaúčelovéaniminemožno
obísť zákonnú povinnosť žalobcu, ktorú mu ukladá ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z..Žalovaný vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že jeho výrobné zariadenie bolo uvedené do prevádzky dňa
10.12.2010, a teda, že sankčný mechanizmus osobitnej oznamovacej povinnosti zavedený novelou ust.

§ 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení zákona č. 382/2013 Z.z. sa naňho nevzťahuje, uviedol,
že ho nepovažuje za relevantné. Žalovaný mal za to, že notifikačná povinnosť a sankčný charakter jej
nesplnenia sa vzťahuje na každého výrobcu elektriny, ktorý má právo na podporu, teda spĺňa podmienky
podpory stanovené v ust. § 3 a v § 3a zákona č. 309/2009 Z.z. v znení zmien a doplnkov, a to bez
ohľadu na to, či spĺňa podmienky podpory v ich znení účinnom do 31.12.2013 alebo spĺňa podmienky

podpory po nadobudnutí účinnosti zákona č. 382/2013 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2014. V tejto súvislosti
vysloveného názoru žalovaný poukázal na znenie ust. § 18e zákona č. 309/2009 Z.z. v znení zmien a
doplnkov. Pokiaľ žalobca však nesplnil zákonnú oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm.
c) zákona č. 309/2009 Z.z., tak žalovaný bol nielen oprávnený, ale dokonca povinný postupovať podľa
ust. § 4 ods. 3 citovaného zákona, v zmysle ktorého žalobca stratil ex lege právo podľa ust. § 4 ods. 1
písm. b) a c) tohto zákona na nasledujúci kalendárny rok, t.j. rok 2015. Žalovaný sa preto nestotožnil s

argumentácioužalobcu,ženiejesubjektomoprávnenýmrozhodovaťotom,žespoločnostizanikloprávo
napodporu.Naopak,žalovanýjepovinnýdodržiavaťzákonapostupovaťvsúladesozákonomanemôže
poskytnúť podporu tomu subjektu, ktorému zo zákona č. 309/2009 Z.z. takáto podpora neprináleží.

Vo vzťahu k naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia žalovaný v odvolaní uviedol, že

žalobcom nebolo preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nepreukázanie tohto
nebezpečenstva vyplýva aj z listu žalovaného zo dňa 17.12.2014, ktorým žalovaný upozornil žalobcu
na to, že mu odporúča, aby od 01.01.2015 zabezpečil odber ním vyrobenej elektriny formou zmluvy
o dodávke elektriny s dodávateľom, ktorým je materská spoločnosť žalovaného, a to Stredoslovenská
energetika, a.s.. Žalobca mohol osloviť túto spoločnosť so žiadosťou o uzatvorenie zmluvy o dodávke

elektriny, na základe ktorej by mu zo strany SSE, a.s. bola odoslaná ponuka na odber elektriny za
reálnu trhovú cenu. Nie je preto pravdou tvrdenie, že jedine, pokiaľ má žalobca uzatvorené zmluvy so
žalovaným, nebude musieť ukončiť svoju výrobu, ale naopak, žalobca nebude musieť ukončiť svoju
výrobu, ale môže ďalej pokračovať vo výrobe elektriny aj na základe zmluvy o dodávke elektriny s
dodávateľom, kde by mu minimálne spoločnosť SSE, a.s. vyšla v ústrety. Bolo predložené aj vyjadrenie

SSE, a.s. zo 17.02.2015 o jej pripravenosti odoberať elektrickú energiu od žalobcu. Stredoslovenská
energetika, a.s. je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie
podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona č. 309/2009 Z.z. uzatvoriť zmluvu,
ktorou za trhovú cenu, t.j. za cenu 34,61 Eur/MWh vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny
v jeho zariadení na výrobu elektriny. Súčasne žalovaný v odvolaní poukázal aj na ust. § 415 a ust. §

417 Občianskeho zákonníka o prevenčnej povinnosti, t.j. povinnosti každého subjektu počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na majetku a povinnosti odvrátiť hroziacu škodu spôsobom primeraným
okolnostiam ohrozenia v spojení aj s ust. § 384 Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalovaného
žalobca sa v danom prípade nespráva prevenčne, kedy napriek upozorneniu žalovaného neuzatvoril
zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom, hoci tak urobiť mohol a mal. Ak sa žalobca domnieva, že

jeho právo na podporu pre rok 2015 nezaniklo, čo však žalovaný rozporuje a je toho názoru, že mu
hrozí vznik škody, je povinný vykonať všetky kroky na jej zmiernenie a uzatvoriť zmluvu o dodávke
elektriny s dodávateľom. Žalobca v súčasnej dobe naďalej vyrába elektrinu bez akéhokoľvek zmluvného
pokrytia. Ak sa v konaní vo veci samej preukáže, že žalobca nemá nárok na podporu pre rok 2015, t.j. že
takýto nárok mu nevznikol, bol by povinný vyplatené prostriedky v rozpore so zákonom č. 309/2009 Z.z.

vrátiť, čo by rovnako malo pre neho likvidačný charakter. Ak by však žalobca mal uzatvorenú zmluvu o
dodávkach elektriny s iným dodávateľom, mohol by tak zabrániť vlastnej likvidácii v prípade neúspechu
v konaní vo veci samej. V prípade poskytnutia podpory žalobcovi v rozpore so zákonom č. 309/2009 Z.z.
bude v konečnom dôsledku podľa názoru žalovaného spôsobená škoda na strane žalovaného, keďže
existujú dôvodné pochybnosti nad schopnosťou žalobcu vyplatené peňažné prostriedky v rozpore so

zákonom č. 309/2009 Z.z. vrátiť.

Žalovaný uviedol, že nariadením predbežného opatrenia došlo k hrubému nepomeru práv a povinností
medzi žalobcom a žalovaným, keď žalobca porušuje zákon o energetike, správa sa nezodpovedne,
neuzatvoril zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom, hoci tak urobiť mohol a mal, a napriek tomu

požaduje vyplatenie doplatku podľa zákona č. 309/2009 Z.z.. Žalobca mal možnosť uzavrieť zmluvu o
dodávkach elektriny s dodávateľom, čo zabráni tak znehodnoteniu fungovania jeho zdroja. Žalobcovi
takýto postup nikto nezakazuje, žalobcovi nikto nezakazuje ani to, aby pokračoval vo výrobe elektrickej
energie. Podľa názoru žalovaného však žalobca by mal začať konať s odbornou starostlivosťou aprevenčne. Ak sa žalobca nespráva prevenčne, tak sám seba vystavuje riziku znehodnotenia funkčnosti
jeho zdroja. Ak aj žalobca nemá so žalovaným pre rok 2015 uzavreté žiadne zmluvy, tak žiadne násilné
odpojenie žalobcu zo strany žalovaného nehrozí, práve naopak, žalovaný je presvedčený, že žalobca

si zabezpečí zmluvné pokrytie vyrábanej elektriny s dodávateľom. Aj v prípade argumentácie žalobcu,
že mu hrozí neschopnosť v splácaní úveru, a tým môže dôjsť k realizácii záložného práva viaznuceho
práve v zdroji a môže dôjsť k predaju zdroja tretej osobe, žalovaný zdôraznil zodpovednosť každého
subjektu v prípade podnikateľského rizika a ani v tomto prípade žalobca toto podnikateľské riziko, ako
aj jeho zodpovednosť za nesplnenie podmienok pre uplatnenie podpory v zmysle zákona č. 309/2009

Z.z. nemôže prenášať na žalovaného. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu, že nemožnosť splácania úveru
bude znamenať povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu predĺženia, žalovaný odkázal
na ust. § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Žalovaný poukázal na to, že
hodnota záväzkov žalobcu je v porovnaní s hodnotou jeho majetku rovnaká bez ohľadu na to, či mu
pre rok 2015 bude poskytnutá podpora podľa zákona č. 309/2009 Z.z. alebo nie. Jediným úverovým
veriteľom žalobcu je N. a.s., a preto žalovaný má za to, že ani prvá podmienka predĺženia - pluralita

veriteľov, nebude v danom prípade naplnená. Ak žalobca tvrdí, že nebude schopný splácať úver a že
mu hrozí súdne a exekučné konanie, tak podľa názoru žalovaného žalobca má možnosť požiadať o
preklenovací úver alebo odklad splátok úveru. Žalobca dostatočne neosvedčil fakt, že bez nariadenia
predbežného opatrenia by mohla vzniknúť značná, závažná či dokonca neodstrániteľná ujma a žalovaný
je presvedčený, že táto ani nehrozí.

Na kalendárny rok 2015 Úrad určil a zohľadnil v tarife za prevádzkovanie systému len takých výrobcov
elektriny, ktorí oznámili uplatnenie podpory na rok 2015 podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009
Z.z.. Zo zoznamu výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z.z.
zverejnenom na webovom sídle Úradu dňa 09.02.20157 vyplýva, že žalobca si uvedenú povinnosť voči

žalovanému nesplnil, a teda jeho množstvo vyrobenej energie nebolo zohľadnené v stanovení tarify
na prevádzkovanie systému pre rok 2015. Žalovaný nemá žiadne finančné prostriedky na vyplatenie
doplatku alebo výkup elektriny za cenu na straty od výrobcov elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu.
V prípade vyplatenia podpory výrobcom elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu pre nesplnenie
oznamovacej povinnosti, žalovanému vznikne priama škoda vo výške niekoľko miliónov Eur a žalovaný

satakvystavujeplatobnejneschopnosti,čojevkonečnomdôsledkunaškoduajsamotnýchodberateľov.
V prípade, ak nadobudne nariadené predbežné opatrenie okresným súdom právoplatnosť, t.j. že bude
uložená povinnosť poskytnúť podporu výrobcom elektriny, ktorí na podporu nemajú nárok, tak následne
by týmto rozhodnutím došlo k nezákonnému zvýhodneniu výrobcov elektriny na úkor žalovaného, a teda
k vzniku hrubého nepomeru medzi účastníkmi konania. Žalobca ako výrobca elektriny má aj inú možnosť

ako byť odkázaný na poskytnutie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. a môže predať vyrobenú
elektrinu obchodníkovi s elektrinou, ktorý elektrinu vykúpi za trhovú cenu. Takýmto obchodníkom je aj
spoločnosť Stredoslovenská energetika, a.s., ktorá písomne potvrdila pripravenosť vykúpiť elektrinu od
každého výrobcu elektriny, ktorý stratil nárok na podporu na kalendárny rok 2015, za cenu 34,61 Eur/
MWh. Žalovaný zdôraznil, že predbežné opatrenie má poskytnúť ochranu nielen tomu, kto o vydanie

predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Ochrana,
ktorej sa domáha žalobca, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, ktorá prakticky znemožní ochranu
oprávnenýchzáujmovžalovaného.Nariadenímpredbežnéhoopatreniasámžalovanýjevystavenýriziku
vzniku obrovskej straty a v konečnom dôsledku aj platobnej neschopnosti a konkurzu, ktorý povedie
k ukončeniu činnosti žalovaného, pretože pri množstve výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili zákonnú

oznamovaciu povinnosť pre rok 2015 a stratili právo na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z., tak
pri nariadení predbežných opatrení žalovanému bude spôsobená škoda za rok 2015 rádovo niekoľko
miliónov Eur, čo reálne spôsobí u žalovaného platobnú neschopnosť a reálnu spôsobilosť k vyhláseniu
konkurzunamajetokžalovaného.Žalovanýmalzato,žežalobcanepreukázaldôvodnosťsvojhonároku,
pretože na strane žalobcu sa jedná o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, ktorému by nemala byť

poskytnutá ochrana vydaním predbežného opatrenia a súčasne žalobca pre nariadenie predbežného
opatrenia dostatočne neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej umy, keďže táto mu priamo
nehrozí, v možnosti žalobcu uzavrieť zmluvu o dodávke elektriny s iným dodávateľom, na základe
ktorých skutočností žalovaný žiadal podľa ust. § 220 O.s.p. uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že
návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia bude zamietnutý. Takýmto rozhodnutím, ktoré

navrhuje žalovaný, sa odstráni v prípade nariadeného predbežného opatrenia okresným súdom aj hrubý
nepomer práv a povinností medzi účastníkmi konania.K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne vyjadril. Žalobca nesúhlasil s odvolaním
žalovaného. Vo všeobecnosti mal za to, že ide o poskytnutie nepresných, skresľujúcich, nepravdivých
informácií. Poukázal na to, že značné finančné prostriedky si vyžiadalo už samotné vybudovanie

zariadenia na výrobu elektriny, pričom tieto vysoké vstupné náklady, ako aj fungovanie samotného
zariadenia sa dá finančne ustáť len s pomocou podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z., na ktorej
poskytovanie sú jednotliví výrobcovia elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie, a teda aj
žalobca, finančne závislí. Vo vzťahu k nesplneniu notifikačnej povinnosti, ktorou argumentuje žalovaný
v odvolaní, žalobca poukázal na to, že preukazovanie jej nesplnenia predložením žalovaným internej

evidencie je nepostačujúce. Žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c)
zákona č. 309/2009 Z.z. splnil aj prostredníctvom iných, v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
uvádzaných dokumentov, medzi ktoré patria: požadované údaje o uplatnení podpory a predpokladanom
množstve dodanej elektriny pre rok 2015, ako aj pre roky 2016 až 2026 obsahovalo cenové rozhodnutie
vzťahujúce sa na žalobcu, ktoré je povinnou prílohou každej zmluvy o doplatku a zmluvy o výkupe
elektriny na krytie strát a ktorého obsah bol žalovanému známy. Žalovanému boli známe informácie,

ktoré sú obsahom predmetnej oznamovacej povinnosti, ako zo samotného oznámenia, tak aj z týchto
dokumentov, ktoré boli žalobcom predložené do dispozície žalovanému. Žalovaný vo vzťahu k námietke
nepreukázania naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia na strane žalobcu, resp. námietky,
že priama ujma žalobcovi nehrozí, poukázal na dokument, podľa ktorého má žalobca možnosť uzavrieť
zmluvu o výkupe elektrickej energie za trhovú cenu. Uvedený list je internou korešpondenciou medzi

SSE, a.s. a žalovaným, ktorá rozhodne nemôže byť považovaná za záväzný právny úkon vo vzťahu k
tretím subjektom, výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a tak jej splnenie nie je voči ním
právne vynútiteľné a z tohto hľadiska neexistuje žiadna právna záruka, že k uzavretiu takejto zmluvy aj
dôjde. Pripravenosť Stredoslovenskej energetiky, a.s. uzavrieť zmluvu na výkup elektriny za trhovú cenu
elektriny navyše nie je adresovaná výrobcom, ale dcérskej spoločnosti, t.j. žalovanému, teda nie je vo

vzťahu k výrobcom záväzným dokumentom. Uvedený list podľa názoru žalobcu predstavuje len interné,
jednostranné, nezáväzné vyhlásenie Stredoslovenskej energetiky, a.s. a takéto neposkytuje dostatočnú
záruku výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, a teda ani žalobcovi, že k uzavretiu
takejto zmluvy vždy dôjde. V konečnom dôsledku, v prípade uzavretia takejto zmluvy by boli získané
len finančné prostriedky nedostačujúceho rozsahu pre riadne fungovanie a zachovanie existencie

podnikania žalobcu, keďže trhová cena elektriny je cca 1/10 z hodnoty podpory. Bezprostredná hroziaca
ujma je daná už z porovnania konkrétnych čísel, keď pri priemernej ročnej výrobe elektriny 1.270 MWh
by celková tržba žalobcu pri poskytovaní štátom garantovanej podpory v súlade s cenovým rozhodnutím
Úradu č. 1626/2014/E-OZ zo dňa 14.1.22014 (t.j. výplata doplatku a ceny na krytie strát pri pevnej sume)
predstavovala sumu 539.902,40 Eur a pri výkupe elektrickej energie zo strany SSE, a.s. za trhovú cenu

34,61 Eur by výsledná tržba predstavovala sumu 43.954,70 Eur. Vzhľadom k porovnaniu týchto čísel a
záväzkov žalobcu má tak žalobca jedinú možnosť ako konať prevenčne, a to podať návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, keďže len jeho prostredníctvom by bola žalobcovi vyplácaná podpora v súlade
so zákonom č. 309/2009 Z.z. a príslušným cenovým opatrením, čím by bolo možné zabrániť vzniku
škody na strane žalobcu. Žalobca poukázal na to, že ročne jeho záväzky predstavujú 400.400 Eur.

Žalovaný za tohto stavu, bez akejkoľvek odplaty odoberá a berie úžitok z elektriny vyrobenej žalobcom,
keďže za vyrobenú elektrinu žalobcovi nie je uhrádzané nič, a to ani len trhová cena. Žalobca poukázal aj
na svojvoľnosť konania žalovaného, ktorý neplní napádané uznesenie okresného súdu, ktorým mu bola
nariadená povinnosť. Žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného o hrubom nepomere medzi

právami a povinnosťami účastníkov konania, v štádiu nariadenia predbežného opatrenia. Žalovaný
nepredložil žiadne doklady, dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia o hrubom nepomere osvedčil, keďže len
tvrdí, že Úrad na kalendárny rok 2015 určil a zohľadnil pri stanovení tarify za prevádzkovanie systému
výrobcov, ktorí si splnili oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009
Z.z. a odkazuje len na zoznam výrobcov, ktorí nesplnili oznamovaciu povinnosť voči žalovanému,

kde má byť uvedený aj žalobca. Žalobca považoval za nutné uviesť, že Úrad nikdy nespochybnil
skutočnosť, že žalobca si voči nemu splnil oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona
č. 309/2009 Z.z.. Na stanovenie tarify na prevádzkovanie systému nemôže mať vplyv, či si žalobca
splnil alebo nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalovanému. Pokiaľ aj žalovaný sa bráni množstvom
nariadených predbežných opatrení, tak žalobca zdôraznil osobitosť posudzovania toho - ktorého návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia s ohľadom na uvádzané skutočnosti a doložené doklady. Všetkým
návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť vyhovené, a preto nie je možné s ohľadom
k osobitosti každej sporovej veci, aby súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného
opatrenia zohľadňoval aj iné konania a iné skutočnosti v týchto iných konaniach uvádzané. Žalobcapoukázalajnafinančnúsituáciužalovaného.JedinýakcionáržalovanéhojespoločnosťStredoslovenská
energetika, a.s., ktorá je zároveň jediným spoločníkom spoločnosti SSE-Solar, s.r.o., so sídlom Pri
Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 45 506 418, ktorá prevádzkuje v okresoch Lučenec a Poltár

sedem solárnych elektrární s celkovým inštalovaným výkonom 10MW a v minulom roku vykázala po
zdanení zisk 1,6 miliónov Eur. Vzhľadom na zisky žalovaného v predchádzajúcich obdobiach je tak
nepochybné, že žalovaný bude mať nielen dostatok finančných prostriedkov na poskytnutie podpory,
ale aj na vytvorenie zisku. Poskytnutím podpory žalovaným žalobcovi, žalovaný neosvedčil, že mu
hrozí nejaká škoda. Nariadené predbežné opatrenie tak zachová aktuálny stav, kedy žalovaný od

žalobcu v súčasnosti odoberá elektrinu, ale za túto bude povinný platiť stanovené ceny, a to cenu
podľa rozhodnutia Úradu. Neposkytnutie plnenia žalobcovi, hoci žalovaný má dostatok finančných
prostriedkov, by tak spôsobilo reálnu a priamu ujmu žalobcovi. Poskytovanie podpory nariadením
predbežného opatrenia umožní žalobcovi riadne podnikať, plniť si svoje záväzky aj v roku 2015 a vyhne
sa tak prípadnému zániku pre platobnú neschopnosť. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie okresného
súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného
súdu zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že návrh žalobcu zo dňa 19.2.2015 na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Primárne krajský súd uvádza, že základom pre posudzovanie napadnutého uznesenia okresného súdu
bolo odvolanie žalovaného a v ňom obsiahnuté odvolacie dôvody, ktorých rozsahom bol krajský súd
viazaný tak, ako to vyplýva z ust. § 212 ods. 1 O.s.p.. Odvolaním žalovaný napadol uznesenie okresného
súdu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť do

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, najdlhšie však do 31.12.2015, zabezpečiť podporu výroby
elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu, nachádzajúceho sa v obci Lazany, s názvom
Fotovoltická elektráreň Lazany - blok 1, s celkovým inštalovaným výkonom 999,12 kW, nachádzajúca sa
v kat. území Z., na pozemku s parcelným číslom 1430/6, a to odberom elektriny vyrobenej v uvedenom
zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009

Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších
predpisov, všetko v súlade s Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR č. 1626/2014/E-
OZ zo dňa 14.01.2014.

V súvislosti s posudzovaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu, vo väzbe k odvolacím dôvodom

žalovaného krajský súd poukazuje na to, že súčasne s podanou žalobou, doručenou na Okresný súd v
Žiline dňa 20.02.2015, bol podaný aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobou vo veci samej
sa domáha žalobca určovacieho výroku, že si mohol na elektrinu vyrobenú v zariadení, nachádzajúcom
sa v obci Lazany, názov zdroja: Fotovoltická elektráreň Lazany - blok 1, s celkovým inštalovaným
výkonom 999,12 kW, nachádzajúca sa v kat. území Z., na pozemku s parcelným číslom 1430/6, v roku

2015 uplatniť právo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných
zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Krajský súd uvádza, že tak v prípade podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred
začatím súdneho konania, ako aj podaného návrhu v priebehu už vyvolaného súdneho konania, je pre

zákonné podmienky vyhovenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia potrebné vychádzať z ust.
§ 75 ods. 2 O.s.p.. Práve z tohto zákonného ustanovenia vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho
splnenia dvoch podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie
dôvodnosti nároku, ktorému sa má nariadením predbežného opatrenia poskytnúť dočasná ochrana a
druhou podmienkou je odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Je nepochybné, že

inštitút predbežného opatrenia je procesno-právnym inštitútom, ktorý má zabezpečiť dočasnú úpravu
(ochranu) pomerov účastníkov do doby, kedy súd rozhodnutím vo veci samej poskytne účastníkom
ochranu definitívnu. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného žalobcom tak, ako to
uviedol aj okresný súd, vyplynulo, že dôvodom nariadenia predbežného opatrenia bolo poskytnutie
dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdneho sporu do momentu právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej, ktorú dočasnosť úpravy pomerov vzhľadom k charakteru nároku okresný súd v napadnutom
uznesenívyjadrilnajdlhšiedo31.12.2015.Zákonnáúpravavust. §75ods.2O.s.p.vyžadujeosvedčenie
obidvoch podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ jedna z týchto
kumulatívnych zákonných podmienok nie je osvedčená, splnená, nie je možné návrhu na nariadeniepredbežného opatrenia vyhovieť. Rovnako nie je možné predbežné opatrenie nariadiť len na základe
tvrdení žalobcu bez toho, aby bol daný primeraný, zákonne požadovaný stupeň osvedčenia obidvoch
zákonných podmienok k vyhoveniu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Podstatou žaloby vo veci samej je, že žalobca sa domáha podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z.,
keďže má za to, že splnil všetky zákonné podmienky k uplatneniu práva podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b)
a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej
výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Do momentu právoplatnosti rozhodnutia o určení tohto

práva žiadal žalobca nariadiť predbežné opatrenie, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zabezpečiť
podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu, a to odberom elektriny vyrobenej v
uvedenom zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona
č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, v súlade s Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
SR (ďalej len „Úrad“) č. 1626/2014/E-OZ zo dňa 14.01.2014. Bolo nepochybné, že uplatnené právo

žalobcu sa odvíja od ust. § 4 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vzťahu k
uvedenému právu, resp. nároku žalobca k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v spojení so
žalobouvovecisamejoznačildôkazy,ktorévjednotlivosti,špecifikáciitak,akosúuvedenévodôvodnení
napadnutého uznesenia okresného súdu, boli posudzované v súvislosti s odvolaním žalovaného aj

Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím.

V uplatnenom nároku žalobcom v žalobe vo veci samej a v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
bola zistená rozpornosť argumentácie žalobcu a žalovaného, a to vo vzťahu k nároku žalobcu v zmysle
ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a

vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď žalovaný v odvolaní
namietal, že žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť uloženú ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č.
309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z.“), podľa ktorej zákonnej úpravy
výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu a prevádzkovateľovi regionálnej

distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného
množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Žalovaný v odvolaní
zdôraznil, že pokiaľ nebola žalobcom splnená zákonná oznamovacia povinnosť, tak nevzniká mu ani
nárok podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 309/2009 Z.z., t.j. žalobcovi nevzniká právo na podporu.

Je nepochybné, že rozpornosť týchto tvrdení žalobcu a žalovaného, t.j. či v danom prípade bola
žalobcom splnená oznamovacia povinnosť vo vzťahu k žalovanému v stanovenej zákonnej lehote alebo
nie, v spojení aj so zaujatím stanoviska k ust. § 18e zákona č. 309/2009 Z.z., sú spornými otázkami,
ktoré budú predmetom konania a dokazovania vo veci samej, vo vzťahu aj k samotnej žalobe. Či bola
splnená oznamovacia povinnosť žalobcom žalovanému v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č.

309/2009 Z.z. alebo nie a následne z toho vyplývajúce sankčné dôsledky v podobe straty práva žalobcu
na podporu na kalendárny rok 2015 podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z.,
sú otázkami, ktoré majú svoje miesto v rámci konania vo veci samej. V štádiu konania o nariadenie
predbežného opatrenia je však postačujúce osvedčenie nároku, nie jeho preukázanie. V rámci tohto
osvedčenia, ktoré je postačujúce, žalobca v žalobe vo veci samej, v spojení s návrhom na nariadenie

predbežného opatrenia poukázal na list zo dňa 01.07.2014, podľa ktorého mal za to, že si splnil svoju
oznamovaciu povinnosť voči žalovanému, keď si uplatnil nárok na podporu aj na rok 2015 a zároveň
žalovanémuoznámilajpredpokladanémnožstvoelektrinyvyrobenejvroku2015(predmetnéoznámenie
sa nachádza na č.l. 41 spisu). Žalobca týmto dôkazom osvedčoval splnenie si svojej oznamovacej
povinnosti, ktorá mu vyplýva z ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., vo vzťahu ku ktorej

žalovaný namietal jej nesplnenie, keďže tento list sa podľa argumentácie žalovaného k nemu nedostal.
Krajský súd v štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia konštatuje osvedčenosť oznamovacej
povinnosti žalobcom žalovanému, avšak zvýrazňuje, že či táto oznamovacia povinnosť žalobcom bola
splnená, bude posudzované v rámci konania vo veci samej, v ktorom bude vykonávané dokazovanie,
z ktorého môže vyplynúť aj skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie oznamovacej povinnosti.

Osvedčenosť jej splnenia v štádiu konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemôže
byť stotožnená s dôkazným stavom vykonaným v rámci konania o veci samej v rovine splnenia alebo
nesplnenia tejto oznamovacej povinnosti, a to už vzhľadom na rozsah dokazovania, keď v štádiu
konania o nariadenie predbežného opatrenia sa osvedčuje nárok, nedokazuje. Okresný súd preto vovykonávanom dokazovaní môže dospieť aj k odlišnému záveru v rovine posudzovania splnenej, resp.
nesplnenej oznamovacej povinnosti žalobcom žalovanému, ktorá mu vyplýva z ust. § 4 ods. 2 písm. c)
zákona č. 309/2009 Z.z. v spojení aj s výkladom ust. § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z..

Z dôkazov označených žalobcom, v súvislosti s podanou žalobou vo veci samej a s návrhom
na nariadenie predbežného opatrenia bolo zrejmé, že žalobca vyrába elektrinu, ktorú získava z
obnoviteľného zdroja energie - slnečnej energie. Žalobca vyrába elektrinu v zdroji s právom na podporu
podľa zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu bola žalobcovi schválená pevná cena elektriny

pre stanovenie doplatku vo výške 425,12 Eur/MWh, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu
elektriny vo Fotovoltickej elektrárni Lazany - blok 1, s celkovým inštalovaným výkonom 999,12 kW,
nachádzajúcej sa v kat. území Z., na pozemku s parcelným číslom 1430/6 (Rozhodnutie č. 1626/2014/
E-OZ zo dňa 14.01.2014 (č.l. 36 - 37 spisu). Žalobca doložil Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát
č. 245/2014, uzavretú so žalovaným dňa 27.02.2014 a Zmluvu o doplatku č. 245/2014/D, uzavretú so
žalovaným dňa 27.02.2014.

Súčasťou spisového materiálu je aj list žalovaného zo dňa 17.12.2014 (č.l. 38 - 39 spisu), ktorým
oznamuje žalobcovi, že z titulu nesplnenia oznamovacej povinnosti je vylúčená možnosť zaradiť
prevádzkové zariadenie žalobcu na výrobu elektriny v kalendárnom roku 2015 do systému podpory v
zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. s tým, že elektrina vyrobená žalobcom v prevádzkovanom zariadení

na výrobu elektriny sa bude považovať za elektrinu, na ktorú nie je možné uplatniť právo na podporu
podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Súčasne v tomto liste žalovaný odporučil
žalobcovi, ktorý pre rok 2015 stratil právo na uzavretie zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát,
aby v prípade prevádzkovania zariadenia na výrobu elektriny od 01.01.2015 si zabezpečil odber
žalobcom vyrobenej elektriny formou zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom. Okrem uvedeného listu

žalovaného súčasťou spisového materiálu bolo aj vyjadrenie spoločnosti Stredoslovenská energetika,
a.s. zo dňa 17.02.2015 (č.l. 143 spisu), v ktorom vyjadrení Stredoslovenská energetika, a.s. vyhlasuje,
že je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory odberom
elektriny, za cenu elektriny na straty podľa zákona č. 309/2009 Z.z. uzavrieť zmluvu, ktorou za trhovú
cenu, t.j. za cenu 34,61 Eur/MWh vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení

na výrobu elektriny. Krajský súd na uvedené listiny poukazuje v súvislosti s druhou kumulatívnou
podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia, a to podmienky naliehavosti pre jeho nariadenie,
resp. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

V podstate určujúcim a nosným pre vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia

okresným súdom bolo zdôraznenie naliehavosti pre nariadenie, ktorá spočíva podľa názoru okresného
súdu v prípadnej ujme, ktorá by mohla žalobcovi vzniknúť, pokiaľ by nedošlo k nariadeniu predbežného
opatrenia. Krajský súd na rozdiel od záveru okresného súdu konštatuje, že nebola žalobcom
osvedčená druhá podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, a to odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca bezprostredne a reálne hroziacu ujmu videl vo finančnej

strate spôsobenej výpadkom podpory výroby elektriny v priebehu roka 2015, ktorá bude mať vplyv
na schopnosť žalobcu plniť svoje peňažné záväzky a táto nepriaznivá situácia môže viesť až k
realizácii záložného práva zriadeného k výrobnému zariadeniu, čo možno podľa tvrdení žalobcu
považovať za podstatné ohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcu, keď výroba a dodávka elektrickej
energie z obnoviteľných zdrojov je hlavným zdrojom jeho príjmov. Žalobca k druhej podmienke, a to

odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy uviedol, že bez nariadenia predbežného
opatrenia bude nútený svoje podnikanie ukončiť, čo bude mať za následok prepustenie zamestnancov,
znemožnenie fungovania zdroja, nemožnosť splácania úveru, realizácia záložného práva, hrozba
konkurzu vyhláseného na majetok žalobcu, ako aj hrozba exekučných konaní, keďže žalobca nebude
schopný plniť si svoje peňažné záväzky v prípade nezabezpečenia podpory na rok 2015 uložením

povinnosti žalovanému.

Krajský súd s poukazom na ust. § 75 ods. 2 O.s.p. uvádza, že odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, resp. osvedčenie tejto kumulatívnej podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia si vyžaduje osvedčenie reálnej, bezprostredne a priamo hroziacej ujmy

žalobcovi. Žalobca podľa názoru krajského súdu neosvedčil, že priamo, reálne a bezprostredne hrozí
nebezpečenstvo ujmy na strane žalobcu. K neosvedčeniu tejto druhej kumulatívnej podmienky je
potrebné vychádzať zo stavu, ktorý bol osvedčený žalovaným podľa listu zo dňa 17.12.2014 a zo
dňa 17.02.2015, keďže žalobcovi bola poskytnutá žalovaným možnosť, aby žalobca zabezpečil odbervyrobenej elektriny formou zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom, za vyjadrenia Stredoslovenskej
energetiky, a.s., že je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie
podpory uzavrieť zmluvu, ktorou za trhovú cenu, t.j. za cenu 34,61 Eur/MWh vykúpi elektrinu

vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení na výrobu elektriny. Vzhľadom k uvedenej reálne
poskytnutej náhradnej možnosti žalobcovi na dodávku a odber elektrickej energie uzavretím zmluvy
so Stredoslovenskou energetikou, a.s., Žilina tak nebolo možné konštatovať osvedčenie odôvodnenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy vo finančnej strate žalobcu, keďže práve táto je
eliminovaná spôsobom navrhnutým žalovaným v náhradnom spôsobe uzavretia zmluvy o dodávke

elektriny s dodávateľom. Žalovaný osvedčil, že žalobcovi bola vytvorená možnosť, aby s odberateľom
uzavrel zmluvu, na základe ktorej by bola elektrina vyrobená v predmetnom zariadení žalobcu dodávaná
do distribučnej siete za trhovú cenu, čím by nepochybne došlo k zmierneniu negatívnych dôsledkov pre
žalobcu z titulu jeho nezaradenia do zoznamu subjektov oprávnených na poberanie podpory.

Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je pritom súd povinný v každom

jednotlivom prípade skúmať, či predbežné opatrenie neprimerane nezasiahne do právnych vzťahov
účastníkov. Pokiaľ by žalovanému bola nariadením predbežného opatrenia uložená povinnosť v zmysle
návrhu žalobcu tak, ako to napadnutým uznesením uskutočnil okresný súd, tak žalobca by pre
kalendárny rok 2015 dosiahol stav, že by mu aj bez rozhodnutia vo veci samej bola vyplácaná podpora
vo forme doplatku, hoci okolnosť, či žalobca pre rok 2015 podmienky pre tento nárok splnil, a to práva na

podporu je medzi účastníkmi sporná. Podľa názoru krajského súdu nariadením predbežného opatrenia a
vyplácanímpodporyzostranyžalovanéhobydošlokznačnémuzásahudopostaveniažalovaného,ktorý
v dôsledku nezaradenia žalobcu do zoznamu oprávnených poberateľov podpory nemá zabezpečené
krytie doplatku, ktorý by bol podľa predbežného opatrenia povinný vyplácať žalobcovi.

Žalobcom požadované predbežné opatrenie je podľa názoru krajského súdu v rozpore so zásadou
proporcionality a primeranosti, nakoľko neprimeraným spôsobom zasahuje do právneho postavenia
žalovaného. Zásah do práv dotknutej osoby v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia by bol
celkom zjavne neprimeraný vo vzťahu k právu, ktorého ochrana sa má vydaním predbežného opatrenia
dosiahnuť. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že predbežné opatrenie musí byť navrhované tak, aby

súd nemal pochybnosti, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma druhému
účastníkovi, to znamená, že ujma žalovaného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
predbežného opatrenia dočasne získa žalobca. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na judikát č.
49/1995, podľa ktorého ...„predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom
alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú

činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený“. Z tohto rozhodnutia
vyplývanevyhnutnosťskúmaniapodmienkyprimeranostinariadenéhopredbežnéhoopatreniavovzťahu
k právu, ktoré má nariadené predbežné opatrenie ochraňovať.

Na základe uvedeného potom krajský súd konštatuje nesplnenie druhej kumulatívnej podmienky pre

nariadenie predbežného opatrenia, a to neosvedčenie potreby naliehavej úpravy pomerov účastníkov.

Krajský súd poukazuje na to, že práve z titulu možnosti poskytnutej žalovaným a Stredoslovenskou
energetikou, a.s. na uzavretie zmluvy na dodávku a odber vyrobenej elektrickej energie v zariadení
žalobcu, tak má žalobca reálne vytvorené podmienky predísť finančným stratám, a to čiastočne

práve možnosťou uzavretia takejto zmluvy. Pri vstupe žalobcu do uvedeného zmluvného vzťahu by
žalobca mal legitímny prostriedok k zníženiu svojej straty a vytvorenia určitej schopnosti plniť si
svoje záväzky, či už voči svojim zamestnancom, dodávateľom alebo úverujúcim subjektom. V rámci
posudzovania predbežného opatrenia bolo nevyhnutné vziať do úvahy nielen postavenie žalobcu,
ale aj žalovaného, keďže nariadením predbežného opatrenia by sa žalovaný ocitol v stave, keď pre

vyplácanie tejto podpory by nemal zabezpečené finančné krytie. Uvedený stav by bol v zrejmom rozpore
s postavením žalobcu, jeho stratami, naviac, za stavu, keď tieto môžu byť eliminované uzavretím
náhradného zmluvného vzťahu na dodávku a odber žalobcom vyrobenej elektrickej energie subjektom
Stredoslovenská energetika, a.s.. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné podporne a
primerane poukázať i na záver vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 394/2001,

podľa ktorého základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada,
pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie
smeruje.Vzhľadom k uvedeným zhodnoteniam a konštatovaniu nesplnenia druhej kumulatívnej podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia, a to naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdneho
konania z titulu neosvedčenia nebezpečenstva bezprostredne reálne a priamo hroziacej ujmy žalobcovi,

krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní uznesenie okresného súdu zmenil podľa ust. § 220 O.s.p.
tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Je nepochybné, že podmienky
a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon tak, ako to vyplýva z čl. 46 ods.
4 Ústavy SR. Práve v ust. § 74 a nasl. ustanovenia O.s.p. sú zákonom upravené podmienky pre
vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, preto nielen v konaní pred okresným súdom,

ale aj v odvolacom konaní je potrebné posudzovať, či zákonom stanovené podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia sú splnené. Ak tomu tak nebolo, to znamená, ak v danom prípade nebola
splnená podmienka naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia, tak návrhu žalobcu nemohlo
byť vyhovené. V súvislosti aj s princípom právnej istoty, obsahom ktorého je, aby všeobecné súdy
na určitú právne relevantnú otázku v rovnakých podmienkach dali rovnakú odpoveď, resp. aby sa
porovnateľné, resp. obdobné situácie posudzovali po právnej stránke rovnakým spôsobom, krajský súd

pri rozhodovaní o podanom odvolaní žalovaného prihliadol aj k rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 13Cob/103/2015 zo dňa 14.04.2015, ktorým rovnako došlo k zmene napadnutého uznesenia
okresného súdu tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v podaní zo dňa 30.12.2014
bol zamietnutý.

Z dôvodu, že žalobca podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia v prebiehajúcom súdnom
konaní, tak podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 145 O.s.p. krajský súd nerozhodoval o
trovách spojených s týmto odvolacím konaním, keďže o nich, ako aj o trovách prvostupňového konania
bude rozhodnuté v závislosti od rozhodnutia vo veci samej v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.