Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/315/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313227323
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313227323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: S. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, I., právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Duslo, a.s., so sídlom Administratívna budova, ev.
č. 1236, Šaľa, IČO: 35 826 487, právne zastúpený: agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10,

Bratislava, IČO: 36 722 758, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o zaplatenie 39.434,67 Eur, na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 10.11.2014, č.k. 25C/95/2013-191 v
jeho vyhovujúcej časti a v časti o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcom výroku, ktorým uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 7.568,27 Eur a v závislom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o súdnom poplatku m e n í tak, že
odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na účet Okresného súdu Galanta vo
výške 454,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť navrhovateľovi zaplatiť istinu

7.568,27 Eur do troch dní. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Odporcovi tiež uložil povinnosť zaplatiť
súdny poplatok 456,- Eur na účet Okresného súdu v Galante do troch dní. A zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania 3.644,35 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní. Štátu
náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 190 ods. 1 zákona č. 65/1965
Zb. v znení zákona č. 451/1992 Zb. (ďalej len „Zákonník práce“), § 193 ods. 1 písm. b), § 196, §
203 Zákonníka práce, ďalej s použitím ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z. a to § 5 ods. 5, § 11 ods.
1, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia v platnom znení účinnom od 01.09.1981 a vecne argumentoval tým, že
navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 18.10.2013 žiadal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu
sumu 39.434,67 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť vzniknuté trovy konania s
odôvodnením, že bol zamestnaný v závode právneho predchodcu odporcu od roku 1988 do roku 1998
ako spriadač v prevádzke na výrobu viskózneho vlákna, kde dochádzalo ku kritickému úniku toxických
plynov. Počas výkonu pracovnej činnosti bol vystavený pôsobeniu sírouhlíka (ďalej len „CS2“). Po 10

ročnej expozícii v toxickom prostredí bola u navrhovateľa zistená dňa 09.06.2000 choroba z povolania -
chronická intoxikácia sírouhlíkom. V posudku o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
- vypracovanom Fakultnou nemocnicou akad. L. Dérera, Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie(ďalej len „KPLaT“) - bolo poškodenie zdravia navrhovateľa v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia, ustanovených vyhláškou č. 32/1965 Zb., prvotne ohodnotené
na 350 bodov. Vzhľadom na progresiu zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa v psychickej zložke

bolo jeho poškodenie zdravia klinikou dobodované v roku 2002 posudkom o odškodnení bolesti a
sťaženia spoločenského uplatnenia o 150 bodov na 500 bodov. V konaní vedenom pred Okresným
súdom Bratislava III, sp. zn. 28C/79/2001, súd rozhodol o mimoriadnom zvýšení odškodnenia za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Dané odškodnenie súviselo so škodou na zdraví, ktorá
bola navrhovateľovi spôsobená. V konaní bolo preukázané, že u navrhovateľa v dôsledku progresie

choroby z povolania stratil možnosť zapojenia sa do pracovného procesu a dochádza u neho k
obmedzeniu jeho účasti na spoločenskom, kultúrnom, športovom živote. Po rozhodnutí Okresného
súdu Bratislava III vo veci zvýšenia odškodnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
navrhovateľ podrobil pravidelnej kontrolno-medikačnej hospitalizácii na Klinike pracovného lekárstva
a toxikológie, pričom vykonané vyšetrenia preukázali zhoršenie ochorenia, jeho následné poškodenie
zdravia a preto posudková komisia bola nútená zvýšiť bodové hodnotenie odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia dňa 04.01.2013 o 200 bodov. Teda celková suma bodového hodnotenia
predstavovala v súčte 700 bodov. Vo veci odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatila
Sociálna poisťovňa z titulu poistného plnenia navrhovateľovi základný nárok v sume 398,33 Eur za 200
bodov (60,- Sk za bod x 200 bodov).
Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala (sa prejavuje) v majetkovej

sfére poškodeného a objektívne je vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Odškodňovanie
postihnutého pracovníka sa uskutočňuje stanovenými druhmi odškodnenia. Podľa § 193 ods. 1 ZP sa
odškodňujú: strata na zárobku prípadne na dôchodku, bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
účelne vynaložené náklady spojené s liečením, vecná škoda. Pojem odčinenie je širším pojmom než
odškodnenie pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Pri odškodnení ide iba o úhradu peňažných

nárokov zakotvených v zákone. Humánny prístup spojený so spoločenským záujmom nemôže sa
uspokojiť iba s odškodnením. Ide o to, aby sa vykonala celková reštitúcia in integrum, aby sa v
maximálnej miere pracovníkovi umožnilo znovu sa zaradiť nielen do pracovného procesu, ale aj do
celkového spoločenského života tak, ako keby k poškodeniu na zdraví pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania ako k defektom spoločenského pracovného procesu nedošlo. Odškodnenie

poskytované podľa ustanovení § 193 a nasl. ZP sa tu javí ako druh nadstavby nad inými formami
starostlivosti o pracovníka postihnutého pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
Zákonník práce ani Občiansky zákonník právne nevymedzujú pojem bolestné, ani pojem sťaženie
spoločenského uplatnenia, ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví zamestnanca
odškodňujú. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a sú upravené vo vyhláške č. 32/1965

Zb., v znení vyhlášok č. 84/1967 Zb., č. 78/1981 Zb. a č. 47/1995 Z.z.. Náhrada za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú založené na systéme tzv. bodového ohodnotenia, to znamená, že tieto
náhrady sú v právnom predpise vyjadrené príslušným počtom bodov. Celková výška odškodnenia za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť
sumu limitovanú právnym predpisom. Vo výnimočných prípadoch môže súd odškodnenie primerane

zvýšiť, a to aj nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia (§ 7 ods. 3 cit. vyhlášky). Toto zvýšenie
sa môže týkať ako náhrady za bolesť, tak i náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V prípade
sťaženia spoločenského uplatnenia odškodnenie musí byť primerané aj povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne

nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného zamestnanca, na uspokojovanie jeho životných a
spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (por. rozsudok NSSR 3Cdo 90/2004).
Predmetom tohto konania je poskytnutie spravodlivej satisfakcie za sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktoré nastalo v súvislosti s ďalším postihnutím navrhovateľa na základe progresie choroby z povolania.
Prvotné konanie sa týkalo satisfakcie za sťaženie spoločenského uplatnenia vedeného na základe

pôvodných prejavov choroby z povolania, skutkovo vymedzených v posudkoch v súčte bodov 500.
V skutkovej rovine je terajší nárok navrhovateľa obsahom posudku o dobodovaní navrhovateľa v
rozsahu nových 200 bodov (celkovo v súčte 700 bodov). Vznik ďalšieho nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia predpokladá aj samotná vyhláška č. 32/1965 Zb. v ust. § 5 ods. l. Z logického
výkladu, ak by v plnom rozsahu sa prejavila choroba z povolania u navrhovateľa so všetkými možnými (aj

predpokladanými následkami) okamžite (v čase pôvodného „obodovania“) pacient by bol „obodovaný“
možno hneď na maximálne prípustný počet bodov 1.000. To by malo vplyv samozrejme aj na finančné
odškodnenie pacienta. Progresia choroby v danom prípade sa nedala vylúčiť a preto ani jej tzv.
„dobodovanie“. Odškodnenie SSÚ (vrátane aj mimoriadneho zvýšenia z dôvodu hodných osobitnéhozreteľa) preto je potrebné chápať ako jeden celok, hoci aj časovo v možných iných intervaloch, v
súvislosti od faktického zhoršenia zdravotného stavu pacienta, ustáleného na to príslušným orgánom
zdravotníckeho zariadenia, ktoré značne v negatívnom smere ovplyvňuje dovtedajší život pacienta.

Niet pochýb, že zistená progresia choroby (strata koncentrácie, pamäti, intelektuálnych schopností,
chorobné prejavy ako prudké bolesti hlavy, čiastočná imobilita, strach z prostredia, orientácia v prostredí,
nespavosť, agresivita), u navrhovateľa takýmto ochorením, ktorý má značný vplyv na zhoršenie jeho
zdravotného stavu a tým aj do tej doby už nie konfortného života v dôsledku choroby z povolania, je.
Súd preto je toho názoru, že v danom prípade nejde o duplicitné alebo opakujúce sa odškodnenie

navrhovateľa, ale ide o totožné odškodnenie SSÚ v dôsledku choroby z povolania ako celku v dôsledku
progresie choroby a v dôsledku skutočných ťažkostí v živote pacienta po pridružení ďalšieho znaku
poškodenia organizmu pacienta v psychickej oblasti a tak ide o novú doteraz neodškodnenú škodu.
V súdenom prípade navrhovateľ v dôsledku choroby z povolania a najmä jej progresie trpí sústavnou
poruchou spánku, výbuchmi nervozity a agresivity, stratou koncentrácie. Navrhovateľ má v dôsledku
ochorenia obmedzené pracovné uplatnenie, čoho výsledkom je jeho síce čiastočná invalidita, ale

v súčasnej dobe praktická úplná nemožnosť uplatnenia na pracovnom trhu, takže vzhľadom na
psychiatrické, psychologické a neurologické poškodenia je jeho život značne obmedzený. Aj pri
medikamentóznej liečbe nie je schopný žiť plnohodnotným rodinným životom v dôsledku jednak poruchy
sexuálnych funkcií ako i z dôvodu zvýšenej dráždivosti, ktoré narušili vzťahy v rodine.
Berúc v úvahu uvedené, prihliadajúc na to, že choroba z povolania - chronická intoxikácia

sírouhlíkom a jej následky majú pre navrhovateľa závažné dôsledky v oblasti spoločenskej, rodinnej
a pracovnej znamenajúce výrazné zníženie kvality jeho života, zakladajú výnimočnosť prípadu z
hľadiska posudzovania podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Za nesporné má súd, že v dôsledku aj
zdravotného poškodenia chorobou z povolania je navrhovateľ obmedzený vo výkone pracovnej činnosti,
v spoločenskej oblasti prestal udržiavať dovtedajšie spoločenské kontakty a zdravotné dôsledky choroby

zpovolaniamubránianormálnomrodinnomživote.Sprihliadnutímnatietookolnostisúd vecposudzoval
nad rámec zákonom stanovených limitov, pri ktorom zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. nepostačuje, pretože preukázateľne nepriaznivé
dôsledky poškodenia zdravia s dopadom na bežné životné úkony poškodeného, uspokojovanie jeho
životných a sociálnych potrieb vyžadujú osobitné posúdenie nad rámec možností, ktoré zákon môže

vymedziť. Zároveň súd vychádzal z odborných a lekárskych stanovísk, z ktorých vyplýva nemožnosť
vyliečenia navrhovateľa z choroby z povolania a postupné zhoršovanie jeho zdravotného stavu. Pri
komplexnosti zhodnotenia týchto skutočností súd považoval súdený prípad za prípad hodný osobitného
zreteľa, ktorý je potrebný posúdiť podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky zastávajúc názor , že je potrebné
zvýšiť odškodnenie navrhovateľa za sťaženie spoločenského uplatnenia na 20 násobok poskytnutého

odškodnenia podľa bodového hodnotenia dobodovania 200 bodov po 60,- Sk (1,9916 Eur) čiže na sumu
240.000,- Sk, prepočte 7.966,60 Eur mínus vyplatená suma z nároku 398,33 Eur sa rovná priznaná
suma 7.568,27 Eur a preto vo zvyšku uplatnený nárok navrhovateľa zamietol. Súd považoval zvýšenie
o 20 násobok za odôvodňujúce a zároveň postačujúce a to vzhľadom na dobu a spôsob obmedzenia
navrhovateľa vo svojom živote po ochorení chorobou z povolania s prihliadnutím aj na to, že je potrebné

vychádzať aj z pôvodného právoplatného rozsudku o zvýšení SSÚ, v ktorom bolo jednoznačne zistené,
že hodnota jedného bodu v čase odškodnenia podľa platných predpisov bola 60,- Sk, a mimoriadne
zvýšenie bolo ustálené na 15 násobok pôvodného odškodnenia.
Navrhovateľbolvkonaníonáhraduškodychorobyzpovolaniaoslobodenýodplateniasúdnehopoplatku
v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

a preto súd v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, keď v zmysle uvedených
ustanovení je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh odporca, ak je navrhovateľ v konaní od platenia
súdnych poplatkov oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok
v časti, v ktorej bolo návrhu vyhovené, odporcovi a to v sume 456,- Eur podľa položky 1 písm. a)
sadzobníka súdnych poplatkov.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého, aj keď mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu. Trovy konania navrhovateľa predstavujú trovy spojené s jeho právnym zastúpením v spore, a to
odmenu advokáta za poskytnutú právnu službu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (advokátska tarifa) pri

tarifnej hodnote priznaného základu 7.568,27 Eur. Odmena za 1 úkon právnej služby podľa vyhlášky je
237,34 Eur. Právny zástupca navrhovateľa vo veci vykonal 11 meritórnych úkonov (prevzatie a príprava
zastúpenia, písomné podanie vo veci samej - návrh, písomné stanovisko k vyjadreniu odporcu, účasť na
súdnych pojednávaniach dňa 20. januára 2014, 24. februára 2014, 29. septembra 2014, 10. novembra2014, písomné otázky pre spracovanie odborného stanoviska, písomné vyjadrenie k odbornému
stanovisku, písomné doplnenie právnej argumentácie, písomné vyjadrenie titulom záverečnej reči) spolu
2.610,74 Eur + režijný paušál 2 krát po 7,81 Eur a 9 krát po 8,04 Eur + cestovné náhrady za vykonané

cesty na súdne pojednávania z Bratislavy do Galanty a späť spolu 123,84 Eur + strata času na 4 súdne
pojednávania krát 4 polhodín krát 13,40 Eur sa rovná 214,40 Eur, spolu odmena advokáta, jeho výdavky,
režijný paušál, cestovné náklady a strata času činí 3.036,96 Eur + 20% DPH 607,39 Eur sa rovná
3.644,35 Eur, ktoré trovy konania je povinný odporca navrhovateľovi zaplatiť k rukám jeho právneho
zástupcu do troch dní.

V súvislosti s náhradou trov štát rozhodol súd s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu
trov konania štátu nepriznal s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako sú formulované
v odôvodnení tohto rozhodnutia vyššie.

Proti tomuto rozsudku podal podľa obsahu odvolania odporca odvolanie čo do vyhovujúcej časti a proti
závislému výroku o trovách konania. Namietal, že v konaní došlo pri rozhodovaní k vade konania a to

tým, že súd nesprávne vec právne posúdil a tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu,
nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods. 2 písm. a), b), d), f) O.s.p.). Poukázal na to, že odporca má za to, že predmetom tohto konania je
opätovné mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia tak, ako to má na mysli

§ 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. V prípade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nejedná
o satisfakciu jedinú. V úvode zdôraznil, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V odôvodnení rozhodnutia na strane 9 a 10 si protirečí. Odporca má za to, že
takéto formulované odôvodnenie rozhodnutia nenapĺňa podstatné náležitosti písomného vyhotovenia
rozsudku tak, ako to má na mysli § 157 ods. 2 O.s.p. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

nie je presvedčivý, práve naopak. Ak prvostupňový súd pripustil, že v danom prípade nejde o akési
duplicitné alebo opakujúce sa odškodnenie navrhovateľa, ale ide o totožné odškodnenie spoločenského
uplatnenia s odškodnením, ktoré mu bolo priznané Okresným súdom Bratislava III v konaní 28C/79/2001
v dôsledku choroby z povolania, znamená to, že pripustil, že ide o prekážku rozsúdenej veci. Poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2009 sp. zn. 5Cdo 120/2009. Existencia prekážky

rozsúdenej veci odôvodňuje zastavenie konania, a nepriznanie nároku uplatneného pred súdom tak,
ako to urobil prvostupňový súd. Odporca naďalej zastáva názor, že na to, aby navrhovateľovi vznikol
nárok na opätovné mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu choroby
z povolania, ktorou navrhovateľ trpí, musí navrhovateľ v konaní preukázať vznik novej škody na zdraví
(v psychickej zložke zdravia) a jej následkom musia navrhovateľovi vzniknúť nové obmedzenia v jeho

spoločenskom, pracovnom, rodinnom, kultúrnom a športovom živote, a to v rozhodnom období od
vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III, tzn. od 27.11.2006. Na podporu svojho tvrdenia
ohľadom potreby preukázania vzniku novej škody poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
24Co/156/2011 a Okresného súdu Galanta 23C/87/2008. Prvostupňový súd na strane 10 odôvodnenia
rozsudku v rozpore s vykonaným dokazovaním uvádza, že niet pochýb, že zistená progresia choroby,

strata koncentrácie, pamäti, intelektuálnych schopností, chorobné prejavy ako prudké bolesti hlavy,
čiastočná imobilita, strach z prostredia, orientácia v prostredí, nespavosť, agresivita u navrhovateľa
takýmto ochorením, ktorý má značný vplyv na zhoršenie jeho zdravotného stavu a tým aj do tej doby už
nie konfortného života v dôsledku choroby z povolania, je. Súd preto je toho názoru, že v danom prípade
nejde o akési duplicitné alebo opakujúce sa odškodnenie navrhovateľa, ale ide o totožné odškodnenie

SSÚ v dôsledku choroby z povolania ako celku v dôsledku progresie choroby v dôsledku skutočných
ťažkostí v živote pacienta po pridružení ďalšieho znaku poškodenia organizmu v psychickej oblasti a tak
ide o novú doteraz neodškodnenú škodu. Poukázal na výsledky vykonaného dokazovania pred súdom
prvého stupňa, ktoré súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil. Poukázal na nezodpovedné správanie
navrhovateľa vo vzťahu k svojmu zdraviu, napr. každodenné fajčenie minimálne 20 cigariet denne a

to aj napriek chronickej bronchitíde a artériovej hypertenzii, nedodržiavanie lekármi doporučenej diéty
s obmedzením živočíšnych tukov ako aj na nepriaznivú anamnézu navrhovateľa, keď jeho rodičia sa
takisto liečia na ochorenie srdca. Tým, že prvostupňový súd všetky uvedené skutočnosti, ktoré boli podľa
názoru odporcu v prvostupňovom konaní preukázané, nezobral vôbec pri rozhodovaní do úvahy, dospel
na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho zistenia nemajú oporu

vo vykonanom dokazovaní. Čo sa týka aplikácie ust. § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. by muselo
byť nevyhnutne preukázané, že v prípade navrhovateľa sa opäť raz jedná o prípad hodný osobitného
zreteľa, že nové obmedzenia, ktoré v živote navrhovateľa nastali po prvotnom rozhodnutí Okresného
súdu Bratislava III sú natoľko výrazné a osobitné, že dovoľujú nahliadať na navrhovateľa aj tento krátako na prípad hodný osobitného zreteľa. Pritom tieto aktuálne obmedzenia v živote navrhovateľa, by
mal súd porovnávať výlučne s možnosťami, resp. obmedzeniami navrhovateľa, ktoré existovali v čase
rozhodovania Okresného súdu Bratislava III a nie s možnosťami, ktoré navrhovateľ mal pred jeho

ochorením na chorobu z povolania, t.j. ešte ako zdravý človek.
Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Odporca má za to, že
súd mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ
sa svojím žalobným návrhom domáhal zaplatenia sumy 39.434,67 Eur, pričom napadnutým rozsudkom
mu bola priznaná iba suma 7.568,27 Eur. Táto suma predstavuje len 19,19% uplatňovaného nároku.

Navrhovateľ mal teda neúspech v značnej časti. Suma 7.568,27 Eur bola navrhovateľovi priznaná len
ako 20 násobok základného bodového ohodnotenia, pričom tento požadoval priznať až 100 násobok, z
čoho vyplýva, že nárok navrhovateľa uplatnený návrhom bol značne nadhodnotený a z veľkej časti úplne
nedôvodný. Navrhovateľ mal teda úspech len v malej časti, keď vysúdená suma predstavuje 19,19%.
Prípad navrhovateľa nemožno subsumovať ani pod jeden z prípadov, ktoré obsahuje ust. § 142 ods.
3 O.s.p. Rozhodnutie súdu o trovách konania teda nie je spravodlivé. Keďže účastníci mali v konaní

úspech len čiastočný, súd nemal priznať náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi. Takisto poukázal
na to, že niektoré z písomných podaní navrhovateľa neprinášajú nič nové, nemajú žiadnu vypovedaciu
hodnotu, ide len o opakované zdôrazňovanie tých skutočností, ktoré navrhovateľ pokladá za podstatné.
S ohľadom na uvedené je na mieste považovať konanie navrhovateľa len za pokus o vyprodukovanie čo
najväčšieho množstva písomných podaní z dôvodu zvyšovania trov konania. Navrhol preto, aby odvolací

súdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňazrušilavecvrátilsúdunaďalšiekonanie,aleboalternatívne
tak, že návrh na začatie konania o zaplatenie v časti 7.568,27 Eur zamietne, rozsudok súdu prvého
stupňa v časti, v ktorej bol návrh vo zvyšku zamietnutý, potvrdí, rozsudok súdu v časti, v ktorej bola
odporcovi uložená povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok na začatie konania 456,- Eur zruší a
výrok v časti o zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľovi v sume 3.644,35 Eur k rukám právneho

zástupcu navrhovateľa zruší a zaviaže navrhovateľa k náhrade trov prvostupňového konania odporcovi
a zároveň prizná odporcovi aj náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si uplatňuje.

Navrhovateľ a vedľajší účastník odvolanie nepodali.

Vedľajší účastník k doručenému odvolaniu odporcu podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
ako vedľajší účastník na strane odporcu sa v plnom rozsahu stotožňuje s odvolaním odporcu a jeho
odvolacími dôvodmi. Je názoru, že predmetom konania na Okresnom súde Galanta bolo preukázanie
vzniku nových nepriaznivých následkov vyvolaných chorobou z povolania, ktoré sa u navrhovateľa
prejavilipopredošlomrozhodnutíOkresnéhosúduBratislavaIIIzodňa27.11.2006,sp.zn.28C/79/2001.

Pre vznik nároku na opätovné mimoriadne odškodnenie za SSÚ navrhovateľ mal preukázať vznik
novej škody na zdraví, v dôsledku ktorej by museli vzniknúť nové obmedzenia v spoločenskom,
kultúrnom, rodinnom, pracovnom a športovom živote navrhovateľa. Napadnutý rozsudok, ktorým bol
priznaný 20 násobok odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia za dobodovaných 200
bodov podľa lekárskeho posudku zo dňa 04.01.2013 je nesprávny. Na strane navrhovateľa nebola

preukázaná žiadna zmena pomerov oproti rozhodnutiu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
III pod sp. zn. 28C/79/2001, resp. z vykonaných dôkazov jednoznačne nevyplýva, že v prípade
navrhovateľa nemožno skonštatovať vznik novej škody na zdraví, ktorý by odôvodňoval opätovné
mimoriadne odškodnenie SSÚ navrhovateľa v zmysle § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. Samotné
dobodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia nezakladá samo osebe nárok na zvýšenie náhrady za

spoločenského uplatnenie v zmysle ust. § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Predpokladom musia byť dôvody
hodné osobitného zreteľa na strane poškodeného. Na základe uvedených skutočností považuje návrh
navrhovateľa za úplne bezdôvodný a preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo
vyhovujúcej časti menil a žalobu zamietol a rozsudok prvostupňového súdu v časti, v ktorej bol návrh
vo zvyšku zamietnutý potvrdí.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súduprvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle
§ 219 O.s.p.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne

posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu
odvolateľovi.

Prednostne sa odvolací súd musel vysporiadať s rozsahom odvolania, nakoľko v zmysle § 212 ods. 1 je

odvolacísúdviazaný rozsahomadôvodmiodvolania.Odporcavýslovnevodvolaníuviedol,žerozsudok
napáda okrem výroku, ktorým súd štátu náhradu trov konania nepriznal. Z obsahu odvolania však
vyplýva, že odvolaním nenapadol zamietajúci výrok rozsudku (keď v tejto časti ani nemal subjektívne
právo odvolania). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie vedľajšieho účastníka
vystupujúcehovkonanínapodporuodporcu,ktorýlogickynavrholrozsudokvzamietajúcejčastipotvrdiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vychádzal z toho, že odvolaním odporca napadol vyhovujúci
výrok a závislý výrok o trovách konania ako aj výrok o povinnosti zaplatenia súdneho poplatku. Časť
rozhodnutia, ktorou súd prvého stupňa návrh vo zvyšnej časti zamietol odvolaním napadnutá nebola,
preto nebola predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa o zvýšenie novo priznaného bodového hodnotenia (nová
škoda na zdraví) v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. na 100 násobok.

Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 28C/79/2001-122 zo dňa
27.11.2006 bola uložená povinnosť odporcovi navrhovateľovi zaplatiť 420.000,- Sk do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku na tom skutkovom a právnom základe, že u navrhovateľa ide o prípad
hodný osobitného zreteľa, nakoľko v dôsledku trvalých následkov poškodenia zdravia v príčinnej
súvislosti s chorobou z povolania zistenou dňa 09.06.2000, ktorá sa u neho prejavila vo veku
37 rokov, následkom výkonu práce v prevádzke právneho predchodcu odporcu, kde bol dlhodobo
vystavený pôsobeniu sírouhlíka, došlo k zásadnej zmene spôsobu jeho osobného života, k obmedzeniu

pracovného uplatnenia, k čiastočnej invalidite a uplatnenia vo sfére jeho záľub a spoločenských
kontaktov. Následky zistenej choroby z povolania - chronickej intoxikácie sírouhlíkom, sa u navrhovateľa
prejavujú najmä v neurologickej a psychickej rovine. V psychickej oblasti sa chronická intoxikácia
sírouhlíkom prejavuje závažným inrevrzibilným poškodením psychiky, sekundárnym neurasthenickým
syndrómom s depresívnymi rysmi, organickým psychosyndrómom hypomenestickým a organickým

poškodením centrálnej nervovej sústavy (zníženie úrovne jemnej motoriky, krátkodobej pamäte,
poruchy inteligencie, koncentrácie pozornosti, nespavosť, výrazná emočná labilita, latentná agresivita,
záchvaty nervozity a depresií, nedostatočná integrita osobnosti s hysteroidnými prejavmi). Jeho
bodové vyjadrenie (500 bodov) predstavuje mieru poškodenia jeho zdravia. U navrhovateľa prišlo
k podstatnému obmedzeniu spoločenského uplatnenia nielen pre uvedené neurologické zdravotné

obmedzenia, ale najmä obmedzenia vyplývajúce z vážnych porúch psychiky, ktorými v konečnom
dôsledku trpí aj najbližšie okolie. V dôsledku sexuálnej disfunkcie sa znížila kvalita jeho žitia, výrazne je
obmedzená možnosť plnohodnotného rodinného života. Súd v zmysle plnej a spravodlivej nápravy zvýšil
odškodnenie navrhovateľa o 15 násobok základného bodového ohodnotenia 500 bodov v peňažnom
vyjadrení po odpočítaní už vyplatenej sumy 30.000,- Sk, predstavuje sumu 420.000,- Sk (500 bodov x

60,- Sk x 15 = 450.000,- Sk - 30.000,- Sk = 420.000,- Sk).

Na základe posudku KPLaT v Bratislave zo dňa 04.01.2013 bol z dôvodu zistenej komplikácie
zdravotného stavu navrhovateľa pre ďalšiu progresiu choroby v psychickej zložke v súvislosti s chorobou
z povolania odškodnenie SSÚ bolo dobodované o 200 bodov na výšku 700 bodov. Navrhovateľ

vychádzajúc zo starej právnej úpravy si uplatňuje 200 bodov krát 60,- Sk krát 100 násobok sa rovná
1.200.000,- Sk (39.833,- Eur) mínus vyplatená suma 398,33 Eur sa rovná 39.434,67 Eur.Čo sa týka námietky, spočívajúcej v nedostatku podmienok konania pre prekážku veci rozhodnutej
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 28C/79/2001-122 zo dňa 27.11.2006, táto
námietka nie je dôvodná.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa pojednávať znova.

Občiansky súdny poriadok dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených
procesných podmienok. Neodstrániteľnou podmienkou konania je prekážka rozhodnutej veci - res

judicata (§ 159 ods. 3 O.s.p.), ktorá má za následok zastavenie konania. Ak súd totiž rozhodol vec,
nemôže o nej znovu konať a rozhodovať. Vzniká tu prekážka tzv. rozsúdenej veci, na ktorú súd musí
prihliadať v každom období konania z úradnej povinnosti. Prekážka rozhodnutej veci znamená, že musí
ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť predmetu konania.

V danom prípade ide o totožnosť účastníkov, ale nejde o totožný predmet konania, i keď v oboch
prípadoch predmetom konania je mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnia na základe
toho, že u navrhovateľa ako zamestnanca odporcu bola zistená choroba z povolania - chronická otrava
sírouhlíkom. V predmetnom konaní, navrhovateľ si uplatnil nový nárok na základe posudku KPLaT v
Bratislave zo dňa 04.01.2013 bol z dôvodu zistenej komplikácie zdravotného stavu navrhovateľa pre

ďalšiu progresiu choroby v psychickej zložke v súvislosti s chorobou z povolania odškodnenie SSÚ
bolo dobodované o 200 bodov na výšku 700 bodov, ktorým bolo navrhovateľovi zvýšené základné
bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzobníka pre hodnotenie IV/51
vyhl. 32/1965 Zb. o 200 bodov. Z citovaného posudku ako i z súdom prvého stupňa z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že u navrhovateľa vplyvom progresie choroby z povolania došlo k ďalšej škode

na zdraví, ktorá nebola predmetom konania pred Okresným súdom Bratislava III č.k. 28C/79/2001. Z
týchto dôvodov nebol daný dôvod na zastavenie konania.

Konštantná súdna judikatúra teda nevylučuje, aby pri následnom zhoršení už predtým ustáleného
zdravotného stavu, prípadne pri objavení ďalších následkov, ktoré pôvodne nemohli byť predvídané,

vznikol ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odvolací súd pritom zhodne
s prvostupňovým súdom vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tieto
podmienky v danom prípade boli splnené. Ust. § 5 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní,
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení účinnom v rozhodnom období umožňuje odškodniť
po predchádzajúcom odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia i ďalšie nastavšie zhoršenie

pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení. Z tohto
ustanovenia potom vyplýva, že k tzv. dobodovaniu sťaženia spoločenského uplatnenia môže dôjsť iba
za splnenia podmienky, že došlo k takému zhoršeniu pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa pri
pôvodnom bodovaní nepredpokladalo. Keďže potom u navrhovateľa za obdobie od predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia v roku 2006 preukázateľne došlo

k dobodovaniu o 200 bodov v dôsledku progresie v psychickej zložke, je teda nesporné, že za
obdobie od roku 2006 došlo u neho k takému zhoršeniu pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa
nepredpokladalo a nebolo v čase predchádzajúceho obodovania predvídané. Možno teda uzavrieť, že
z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že u navrhovateľa za obdobie od roku 2006 došlo k
výraznému zhoršeniu už predtým ustáleného zdravotného stavu v psychickej zložke.

V zmysle § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky totiž odškodnene za SSU musí byť primerané povahe následkov
a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa
v živote a v spoločnosti. Preto v pôvodnom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa
musel byť obsiahnutý i predpokladaný vývoj, ktorý odškodnenie poskytnuté Okresným súdom Bratislava

III i nesporne zahŕňa, avšak keďže došlo k jeho dobodovaniu, s poukazom na cit. ust. § 5 ods. 2 vyhl.,
muselo ísť o také zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom
hodnotení, jedná sa teda o nové zhoršenie zdravotného stavu súvisiace s novými obmedzeniami
navrhovateľa uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktoré bolo nepredvídané.V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé

dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho

nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej
hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca

úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

Súd prvého stupňa túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a

na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.

Jenespornéavzhodestvrdenímnavrhovateľa,ževosobenavrhovateľasajednáomužaproduktívneho
veku (chorobu z povolania získal vo svojich 37 rokoch), ktorý v dôsledku choroby z povolania je
obmedzený vo všetkých sférach života viac ako 13 rokov. Stratil možnosť zapojenia sa do pracovného

procesu a v dôsledku progresie jeho subjektívnych i objektívnych ťažkostí z choroby z povolania
vyplývajúcich došlo k jeho rozsiahlemu obmedzeniu na spoločenskom, kultúrnom, športovom živote
s výrazne negatívnym dopadom na rodinný život. V dôsledku sexuálnej disfunkcie sa znížila kvalita
jeho manželského spolužitia, citového a sexuálneho života. V posledných rokoch sa zdravotný stav
navrhovateľa rapídne zhoršil, čo dokazuje aj jeho následná hospitalizácia na KPLaT v roku 2013, kde bol

prijatý v dôsledku udávania zhoršenia symptómov choroby z povolania, ako sú zhoršenie psychického
stavu, poruchy pamäti a agresivita. Z dôvodu výbuchov agresie bol opakovane riešený príslušníkmi
Polície SR.

Navrhovateľovi bolo neurologickým vyšetrením vykonaným KPLaT v priamej príčinnej súvislosti s

chorobou z povolania zistená polyneuropatia (nezvratné poškodenie nervov) senzitívnej motoriky
dolných končatín toxického pôvodu, ktorá je dôsledok dlhodobej expozície v toxickom prostredí.
Navrhovateľtrpíneurastenickýmsyndrómom.Ochoreniesaprejavujeúpornýmibolesťamikĺbovhorných
idolnýchkončatín,stuhnutosťouceléhotela,stratoujemnejmotoriky,celkovouoslabenosťouorganizmu.
Navrhovateľovi boli psychiatrickým vyšetrením v priamej súvislosti s chorobou z povolania zistené

organické zmeny osobnosti na toxickom podklade (vplyvom inhalácie CS2). Progresiou choroby
sa u neho prejavuje porucha správania a emotivity. Je postihnutý celkovou zvýšenou nervozitou,
podráždenosťou a výbušnosťou, vie sa rozčúliť pre maličkosť, následne cíti ľútosť a pesimistickú
bezvýchodiskovosť situácie. Trpí poruchami spánku. V noci nespí. Psychologické vyšetrenie vykonané
KPLaT preukázalo výskyt znakov signalizujúcich organické poškodenie centrálneho nervového systému

(intelektuálna insuficiencia, labilita osobnosti, sklon k úzkostným reakciám). U navrhovateľa sa
progresiou choroby zhoršuje myslenie a rapídne zhoršuje pamäť a pozornosť, zabúda, musí si písať
poznámky na jednoduché veci. Predložené lekárske správy - nálezy psychiatra - vypovedajú o neustálej
progresii ochorenia a to napriek medikamentóznej liečbe. Psychiatrické vyšetrenie uvádza, že osobnosť
navrhovateľa je pozmenená organickým psychosyndrómom stredne ťažkého až ťažkého stupňa.

Psychiater zistil masívne poruchy správania, instabilitu, irritabilitu, maladaptabilitu, nepodrobivosť a
taktiež hrubé poruchy sociabilitv a adaptability. Psychiater konštatoval prítomný ťažký zdravotný postih a
hrubo insufícientný pracovný potenciál. V súčasnosti vo výlučnej príčinnej súvislosti s CHzP navrhovateľ
predstavuie skôr príťaž pre svoju rodinu, nezvláda bežnú komunikáciu, nedokáže vykonať potrebnédomáce a udržiavacie práce, má časté konflikty, časté hádky, kvôli strate jemnej motoriky a koncentrácie
pozornosti skoncoval so záľubami, je vylúčený zo sociálnej interakcie, pre nevyspytateľné psychické
stavy všetok voľný čas trávi doma, bez priateľov, dráždi ho prítomnosti iných ľudí (provokuje v ňom

agresivitu, nedokáže vystáť ich prítomnosť), teda návšteva nákupného centra, športového podujatia atď.
sa pre neho stala nadmieru zaťažujúcou, sledovanie televízie, čítanie periodík, či kníh ho psychicky
dráždi, nenavštevuje už spoločenské podujatia; športové aktivity obmedzil na minimum, bolesti a
nespavosť mu spôsobujú trvalý diskomfort, nedokáže sám vybaviť bežné veci na úradoch, u lekára,
kúpiť si ošatenie atď.

Z odborného vyjadrenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, Nemocnica akad. L. Dérera,
Limbová 5, 833 05 Bratislava, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie z lekárskych správ a nálezov
mal súd zistené, že sírouhlík patrí medzi látky so širokým spektrom účinku na ľudský organizmus, od
lokálneho dráždenia kože a sliníc až po multiorgánové poškodenie. Pri dlhoročnej pracovnej expozícii
poškodzuje nervový systém, srdcovocievny systém a zmyslové orgány. Poškodenie centrálneho

nervového systému sa prejavuje prevažne poruchou psychiky ako pseudoneurastenicky syndróm,
depresia, manické a halucinatórne stavy, ktoré v krajnom prípade môžu vyústit' do suicidálneho konania.
Takýto stav sa postupne vyvíja až do obrazu organického poškodenia centrálneho nervového systému,
kdeokrempostupnéhorozvratupsychikydochádzaajkporucheriadiacejfunkciecentrálnehonervového
systému na motorické a autonómne nervové systémy - t.j. porucha riadiacej a výkonnej časti orgánovej

úrovne. Medzi typické príznaky patrí nechutenstvo, zvýšená unavitelnosť, chronická bolesť hlavy,
poruchy spánku, nesústredenosť, zabúdanie, zvýšená dráždivosť, zvýšená potivosť, neurocirkulačná
slabosť so sklonom ku kolapsom, depresie, poruchy sexuálnych funkcií a prejavy poruchy periférnych
nervových pletencov, ktoré sú spojené s bolesťami koncových častí prevažne končatín, poruchami
citlivosti, svalovou slabosťou až s atrofiou svalstva. Choroba z povolania - chronická intoxikácia CS2

- vedie podľa stupňa rozvoja chorobných zmien k významnému ovplyvneniu bežného správania a
bežnéhoživotapacienta.Vprvomradeobvyklouinvalidizácioupacienta,prípadnevýznamnouredukciou
možnosti výberu zamestnania, čo vedie k socio-profesnej izolácii pacienta. Po druhé, porucha psychiky
vedie k narušeniu interpersonálnych vzťahov v rodine a v blízkom okolí pacienta. Rozvoj organických
zmien centrálneho nervového systému, ktoré možno prirovnať k predčasnému „starnutiu“ s rozvojom

demencie. U každého pacienta s chronickou nad expozíciou CS2, chorobné zmeny v čase a hlavne
vekom progredujú. Choroba nie je vyliečiteľná. U navrhovateľa chronická intoxikácia CS2 sa prejavila
artériovou hypertenziou tzv. organickým psychosyndrómom - organické poškodenie CNS. Od roku
2006 u navrhovateľa choroba z povolania významne ovplyvnila jeho bežné správanie a bežný život,
resp. došlo k jeho invalidizácii a socio-profesnej izolácii. Viedlo to uňho od roku 2006 k narušenie a

prehĺbeniu interpersonálnych vzťahov v rodine a v blízkom okolí. V dôsledku toho jeho podpriemerná
až insufícientná úroveň intelektových schopností svedčí pre predčasné starnutie, jeho navrátenie do
normálneho pracovného a spoločenského života je nemožné. V dôsledku jeho choroby sú obmedzené
životné úkony, citový život v dôsledku konfliktov v rodinnom spolunažívaní, erektilná dysfunkcia s
následným neuspokojivým sexuálnym životom. Pre nález polyneuropatie dolných končatín je fyzický

výkon navrhovateľa znížení v zmysle skoršej unaviteľnosti. V styku s tretími osobami sa ťažšie ovláda
pre výbušnosť, impulzívnosť až agresivitu. Je možné vnímať progresivitu choroby ako prvok osobitného
zreteľa pre posudzovanie jej vývoja v pomere bežného spoločenského života, rodinného života a
uplatnenia navrhovateľa podľa pracovnej činnosti. Ide o postupné zhoršovanie - vývoj základného
ochorenia, čiže chronickej intoxikácie sírouhlíkom v oblasti toxického poškodenia CNS. Problémy

ako nervozita, výbušnosť, porucha spánku, poruchy potencie patrila do obrazu choroby z povolania.
Ostatné choroby navrhovateľa ako koxatróza, calcar calcanei, degeneratívne zmeny krčnej chrbtice
nesúvisia s chorobou z povolania. I v budúcnosti možno očakávať u navrhovateľa progresiu poruchy
kognitívnych funkcií - koncentrácie, pamäti, intelektuálnych schopností. Chorobné prejavy ako prudké
bolesti hlavy, čiastočná imobilita, strach z prostredia, orientácia v prostredí, nespavosť, agresivita, súd

typickými znakmi choroby za povolania zapríčinenej intoxikáciou organizmu CS2. Spektrum v podaných
pracovných činností je u navrhovateľa značne obmedzené. Nie vhodné pracovné zaradenie kde sa
vyžaduje rizikové rozhodovanie pod časovým tlakom ako i práca s ľuďmi. Z dôvodu progresii základného
ochoreniadošloajkzvýšeniuohodnoteniapreodškodneniabolestiasťaženiaspoločenskéhouplatnenia
u navrhovateľa o 200 bodov na súčasných 700 bodov. Nerešpektovanie odporúčanej psychiatrickej

liečby mohlo negatívne ovplyvniť psychické funkcie navrhovateľa, rozsah ovplyvnenia však nemožno
bližšie posúdiť. Pri každej hospitalizácií na KPLaT bol menovaný vyšetrení u psychiatra a bola mu
odporúčaná príslušná liečba. U navrhovateľa od 27.11.2006 (dátum vydania rozhodnutia Okresnéhosúdu Bratislava III) sa zhoršil jeho zdravotný stav hlavne ovládanie emócií, zvýšila sa agresivita v
kontakte s cudzími ľuďmi a zhoršila sa krátkodobá pamäť. Ide o zhoršenie základného ochorenia.

Navrhovateľovi rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 26.05.2006, z dôvodu poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol priznaný invalidný
dôchodok, pričom jediným dôvodom invalidity bolo poškodenie zdravia vyvolané chorobou z povolania.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že navrhovateľ je občanom s ťažkým
zdravotným postihnutím, pričom miera funkčnej poruchy je 50%. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny zo dňa 08.10.2013 vyplýva, že navrhovateľ je zaradený do VI. stupňa odkázanosti na
pomoc a nepretržitý dohľad inej fyzickej osoby pri väčšine činností, t.j. priemerný rozsah odkázanosti
viac ako 12 hodín denne.

Súd aj z výsluchu svedkýň mal zistené, že chovanie a správanie sa navrhovateľa aj v rodinnom prostredí
sa v dôsledku jeho choroby zhoršuje a pre rodinu sa stáva problémovým.

Prvostupňový súd aj napriek uvedenému návrhu vyhovel len čiastočne a nepriznal navrhovateľovi
uplatnený 100 násobok dobodovania jeho SSÚ, ale len 20 násobok po odpočítaní už priznaného
plnenia. Nie je teda dôvodná argumentácia odporcu, že súd nezohľadnil jeho námietky, ktoré vzniesol
proti nároku v konaní. Súd považoval vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania zvýšenie o 20

násobok dobodovaného hodnotenia za odôvodňujúce a zároveň postačujúce a to vzhľadom na spôsob
obmedzenianavrhovateľapoochoreníchorobouzpovolania.Pokiaľideovyjadreniasúduvodôvodnení,
že ide o to isté sťaženie spoločenského uplatnenia, ide o to, že sa jedná o to sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktoré sa u navrhovateľa prejavilo v dôsledku toho istého dôvodu, t.j. choroby z povolenia,
ktorej dôsledky sa prejavili v ďalšej progresii v jeho psychickej zložke, v dôsledku čoho, ohodnotenie

SSÚ sa zvýšilo z pôvodného počtu bodov 500 na 700, t.j. zvýšenie o 200 bodov. V zamietajúcej časti
sa navrhovateľ ani neodvolal.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, v jeho
vyhovujúcej časti, ako vecne správny, s použitím ust. § 219 O.s.p., potvrdil.

Súd prvého stupňa rozhodol v základe správne, keď výrokom preskúmavaného rozsudku odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania na účet súdu.

V zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený

a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca,
ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Keďže v zmysle § 4 ods. 2 písm. ch) citovaného zákona bol navrhovateľ v predmetnom konaní o
náhradu škody oslobodený od platenia súdnych poplatkov a súd jeho návrhu vyhovel, bolo dôvodným,

aby bol potom odporca v zmysle cit. § 2 ods. 2 zaviazaný na úhradu súdneho poplatku za návrh, avšak
podľa výsledku konania. Výsledkom konania v danom prípade bolo, že odporca bol zaviazaný uhradiť
navrhovateľovi sumu 7.568,27 Eur, z čoho 6% (položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov,
prílohy citovaného zákona) predstavuje sumu po zaokrúhlení v zmysle § 7 ods. 10 citovaného zákona
predstavuje 454,- Eur. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti III s použitím § 220

O.s.p. zmenil tak, že odporcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 454,- Eur.

Čo sa týka rozhodnutia o náhrade trov konania účastníkov, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu
prvého stupňa, že i keď navrhovateľ mal v prvostupňovom konaní úspech len čiastočný, vzhľadom na to,
že rozhodnutie o výške plnenia v plnej miere záviselo v danom prípade od úvahy súdu, vzniklo mu podľa

ust. § 142 ods. 3 O.s.p. právo na plnú náhradu trov konania voči odporcovi. Z ust. § 142 ods. 3 O.s.p.
vyplývajú tri špeciálne skutkové podstaty, v prípade ktorých musí byť posúdenie náhrady trov konania
u účastníka, ktorý mal vo veci iba čiastočný úspech, odlišne od všeobecného pravidla vyplývajúceho
z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.. Ide o prípady, ak (a) mal účastník neúspech v pomerne nepatrnej
časti, (b) rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, (c) rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od úvahy súdu (II. US 82/09-27). Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. treba v pomere k ustanoveniu
§ 142 ods. 2 O.s.p. považovať za lex specialis, pričom vo vzájomnom vzťahu týchto dvoch ustanovení
platí všeobecné pravidlo, podľa ktorého špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou (lex
specialis derogat legi general) por. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2010, sp. zn. 2 Obdo39/2010). Je teda nesporné, že predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočne,
že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, čo v danom prípade bolo splnené. Súd totiž
dospel k názoru, že návrh čo do základu je opodstatnený, rozsudkom návrhu vyhovel iba čiastočne.

Určenie samotnej výšky, tzn. rozsahu zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
bolo tak nepochybne závislé na úvahe súdu, preto boli splnené predpoklady na rozhodnutie o náhrade
trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Samotná výška priznaných nákladov odvolateľom namietnutá
nebola, ani odmena za priznané úkony, odvolateľ len všeobecne namietal neúčelnosť vykonaných
úkonovbezichkonkretizácie.Odvolacísúdjenázoru,žeprejednávanýprípad nepatrímedzinienáročné

spory a podania, ktoré urobil právny zástupca navrhovateľa boli z hľadiska snahy o obhájenie nároku
navrhovateľovi účelné.

S poukazom na uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj v napadnutej časti o
trovách prvostupňového konania s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.

Keďže v odvolacom konaní bol navrhovateľ plne úspešný, pričom odporca mal úspech iba v pomerne
nepatrnej nemeritórnej časti, v zmysle § 142 ods. 1 a 3 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému
odporcovi. Navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú, odvolací súd napokon s použitím § 151 ods. 2 O.s.p.

navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.