Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/43/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211202745
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2211202745.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a. s., Bratislava, Michalská 18, IČO 36 854 140, zastúpeného
Mgr. Miroslavom Rybánskym, advokátom, Bratislava, Grösslingová 10, proti žalovaným: 1/ Y. V., U..
XX.XX.XXXX, A. E., E.. A. XXXX/X a 2/ D. V., U.. XX.XX.XXXX, D. N. E., zastúpeného žalovanou 1/, o
zaplatenie 89,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní1/a2/súpovinníspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcovi36,18eurs9%úrokomzomeškania
ročne od 20.01.2011 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti o zaplatenie debetného zostatku v sume 57,75 eur s 25% debetným úrokom ročne od
01.01.2011 do zaplatenia a 19% debetným úrokom ročne zo sumy 6,48 eur od 01.01.2011 do zaplatenia
z a m i e t a .

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 317,20 eur
na trovách právneho zastúpenia a vo výške 138,24 eur na ďalších trovách, k rukám právneho zástupcu
žalobcu, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 24.02.2011 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by boli žalovaní zaviazaní

k zaplateniu sumy 7.868,80 eur, 12,9% úroku, 15% úroku z omeškania ročne titulom nesplateného
úveru, a žalovaná 1/ ďalej k zaplateniu sumy 60,23 eur s 25% úrokom ročne titulom debetného
zostatku na bežnom účte a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca
žalobcu (Československá obchodní banka, a. s., Praha, pobočka zahraničnej banky v SR, Bratislava) so
žalovanýmiuzavreldňa20.05.2004zmluvuoČSOBspotrebiteľskomúvere,nazákladektorejžalovaným
poskytol úver vo výške 200.000
Sk (6.638,78 eur), ktorý žalovaní riadne ani včas nesplácali. Vzhľadom na neplatenie splátok

predmetného úveru preto bola vyhlásením žalobcu žalovaným celá pohľadávka z úveru ku dňu
20.01.2008 vyhlásená za splatnú. Dlh žalovaných na úvere predstavuje sumu 4.272,19 eur na
nesplatenej istine, 1.791,72 eur na riadnom úroku, 1.768,71 eur na úroku z omeškania a 36,18 eur na
poplatkoch. Podľa zmluvy bol úver úročený úrokovou sadzbou 12,9% ročne. Ďalej žalobca v žalobe
uviedol, že dňa 20.05.2004 uzavrel so žalovanou 1/ zmluvu o bežnom účte, pričom debetný zostatok
je úročený debetnou úrokovou sadzbou. Na účte žalovanej žalobca k 31.12.2010 evidoval debetný
zostatok 60,23 eur.

Žaloba bola žalovanej 1/ v zmysle § 79 ods. 4 O. s. p. riadne doručená dňa 28.10.2011, k žalobe sa
nevyjadrila.Po vykonanom dokazovaní súd vo veci samej prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 12C/43/2011-78 dňa
19.11.2012, ktorým zaviazal žalovaných k zaplateniu žalobcovi 6.063,91 eur, 12,9% úroku ročne zo
sumy 4.272,19 eur od 20.01.2011 do zaplatenia, 8,5% úroku z omeškania ročne zo sumy 6.063,91 eur

od 20.01.2011 do zaplatenia, žalovanú 1/ ďalej zaviazal (v súvislosti s nárokom na debetný zostatok) k
zaplateniu 6,48 eur so 6% úrokom z omeškania od 01.01.2011 a oboch žalovaných zaviazal k náhrade
trov konania v rozsahu 76%. Vo zvyšku žalobu zamietol. V zmysle odôvodnenia rozsudku priznaná
suma (po posúdení zmluvy o úvere za platnú) predstavovala nesplatenú úverovú istinu 4.272,19 eur,
úrok vyčíslený na 1.791,72 eur a ďalej debetný zostatok na účte 6,48 eur. Dopĺňacím rozsudkom č. k.

12C/43/2011-110 zo dňa 03.03.2014 prvostupňový súd určil zmluvnú podmienku upravenú v bode VI. v
zmluve o úvere za neprijateľnú, a teda neplatnú. Na odvolanie žalobcu odvolací súd v zamietajúcej časti
(úroku z omeškania vyčísleného na 1.768,71 eur, poplatkoch 36,18 eur a zvyšku debetného zostatku
57,75 eur s nepriznaným úrokom 25% ročne) a súvisiacej časti trov konania rozsudok tunajšieho súdu
- v časti úroku z omeškania v sume 351,29 eur (po späťvzatí žalobcom) zrušil a konanie v tejto časti
zastavil; v časti zvyšku sumy na vyčíslenom úroku z omeškania 1.417,42 eur potvrdil a v časti nároku

na poplatky a debetný zostatok (mimo priznanej časti) vrátil vec na ďalšie konanie. Výrok v dopĺňacom
rozsudku odvolací súd potvrdil.

Predmetom konania je nárok žalobcu na poplatky vyčíslené sumou 36,18 eur a k nej úrok z omeškania
9% ročne a nárok na debetný zostatok (v zostávajúcej výške) 53,75 eur, k nemu úrok z debetu 25%

ročne a úrok z omeškania (nad rámec priznaného) vo výške 19% zo sumy 6,48 eur.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a k
preskúmavanému nároku zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 289286, ktorej súčasťou sa stali Obchodné podmienky (čl.
VIII. zmluvy), uzatvorenou dňa 20.05.2004 medzi žalobcom a žalovanými sa veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovaným peňažné prostriedky formou úveru do výšky 200.000 Sk (6.638,78 eur) s tým, že poskytnutý
úver sa bude (v zmysle čl. IV. zmluvy) úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 12,9% ročne, úrok
z omeškania bol stanovený v čl. VI. Zmluvy sadzbou 15% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov

na spotrebiteľský úver bola v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. vyčíslená vo výške 7,1%. V zmluve
je uvedený účel poskytnutia úveru na rekonštrukciu bytu s podmienkou doloženia dokladu. Týmto
dokladom bola faktúra obchodnej spoločnosti splatná k 22.05.2004 s vyúčtovaním sumy celkom 204.585
Sk na rekonštrukciu kúpeľne, parkety a za podlahárske práce. Úverové prostriedky žalobca vyplatil
žalovaným dňa 20.05.2004. Žalovaní sa zaviazali úver splatiť od júna 2004 v 84 mesačných splátkach

z účtu žalovanej vo výške 3.627,30 Sk (120,40 eur).

Listami z 21.01.2008 veriteľ žalovaným oznámil zosplatnenie úveru k 20.01.2008 s poukazom na márne
výzvy k zaplateniu splatného záväzku, s ktorým boli žalovaní v omeškaní.

Žalovaná 1/ vo svojej výpovedi dňa 19.11.2012 uviedla, že sa na podrobné okolnosti uzavretia zmluvy
vzhľadom na časový odstup nepamätá. Úver splácali, kým boli schopní. V súčasnosti poberá dôchodok
z predčasného starobného dôchodku 103 eur mesačne a opatrovateľský príspevok 73 eur, stará sa o
druhého syna, ťažko zdravotne postihnutého. Žalovaný 2/ - syn žalovanej pracuje v zahraničí, má príjem
200 eur týždenne.

Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch.zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na
povahu účastníkov. V zmysle § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa
na daný vzťah uvedený zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. To však nemení na skutočnosti,

že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy a na daný právny vzťah sa vzťahujú
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách.

Zmluvou o bežnom účte zo dňa 20.05.2004 právny predchodca žalobcu žalovanej zriadil v zmysle § 708
anasl.Obch.zák.bežnýúčet,žalovaná1/sazaviazalavzmyslečl.I.bodu2.čerpaťpeňažnéprostriedky

a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky
zmluvne povoleného prečerpania s tým, že v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania vzniknutý
debetný zostatok bude úročený debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou. Podľa sadzobníka
platného od 21.05.2010 debetný úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu bol určený na 25%.

Podľa § 52 ods. 1 OZ (účinného v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom
od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však

posudzujú podľa doterajších predpisov.

Zmluvný vzťah zo zmlúv uzavretých žalovanými so žalobcom je vzťahom spotrebiteľským a v zmysle
prechodného zákonného ustanovenia sa v súčasnosti na daný právny vzťah vzťahujú ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi

dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh
spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Súd vyhodnotením dokazovania uzavrel, že zmluva o úvere bola uzavretá platne, obsahuje náležitosti

požadované zákonom. Žalovaní nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke čo
do dôvodu aj jeho výšky nesporovali. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd
z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nárokov. Suma vyčíslená na poplatkoch nebola žalovanými
namietaná,pretovtejtočastižalobevyhovel.Súdpriznalzároveňžalobcoviajnároknaúrokzomeškania(v v znení zákonnej úpravy) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaní sa s
platením úveru preukázateľne dostali do omeškania.
Zmluvaobežnomúčtebolauzavretátiežplatne.Žalovanásinesplnilasvojepovinnostivyplývajúcejejzo

zmluvy a OP, debetný zostatok nevysporiadala ani na výzvu žalobcu. K uplatnenému úroku súd udáva,
že zákon dojednanie debetných úrokov nezakazuje, pričom debetná úroková sadzba je špecifickou
sankciou za nedovolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte, bežne používanou v
bankovej praxi. Je to špecifický typ úroku, nejedná sa o úroky z omeškania. Nárok žalobcu je v tejto
časti oprávnený a preto súd žalobe vyhovel.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno
odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý

uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal
premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak

dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie
nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku posúdil v zmysle
občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, posúdenie premlčania

podľa obchodnoprávneho predpisu, na ktorý poukazuje aj žalobca v žalobe, by bolo v neprospech
žalovaných - spotrebiteľov.

V danom prípade musí pri preskúmaní oprávnenosti nároku žalobcu súd vziať do úvahy citované
ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie
požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto
ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú

prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru,
že žaloba nebola podaná dôvodne. Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva, na základe

ktorej žalobca žalovanej založil a viedol peňažný účet. V zmysle citovaných ustanovení je však debetný
zostatok na účte žalovanej v celom rozsahu premlčaný. Žalovaná účet podľa žalobcom predloženého
výpisu preukázateľne od 07.01.2005 nepoužívala, ku dňu 31.12.2005 bol na účte zostatok mínus 6,48
eur. Žalobca mohol účet kedykoľvek od roku 2006 vypovedať, právo na zaplatenie zostatku si mohol
prvýkrát uplatniť od splatnosti

debetu po zániku zmluvy. Žalobca nenakladal so svojou pohľadávkou hospodárne a odborne, účet
žalovanej bezdôvodne navyšoval o úroky a poplatky ďalších päť rokov až do 31.12.2010 (pričom už aj
listom zo dňa 07.01.2008 upozornil žalovanú na súdne vymáhanie). Premlčacia lehota tak najneskôrk 31.12.2009 uplynula, žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty a preto súd na základe
uvedeného v časti zvyšného nároku na debetný zostatok žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi
konania priznal náhradu trov voči žalovaným v rozsahu 54% (podľa pomeru úspechu žalobcu a
žalovaných 77%:23%), a to zo súdneho poplatku zaplateného vo výške 256 eur a z trov právneho
zastúpenia - v zmysle špecifikácie vyhotovenej advokátom v žalobe vo výške tarifnej odmeny za 2 úkony
právnej služby (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie) po 237,34 eur, paušálne

výdavky 2x 7,41 eur a DPH (mimo trov odvolacieho konania - v odvolacom konaní boli vo väčšom
rozsahu úspešní žalovaní).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok)