Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Eva Bíróová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/43/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211202745
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2012:2211202745.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a. s., Bratislava, Michalská 18, IČO 36 854 140, zastúpeného Mgr.
Miroslavom Rybánskym, advokátom, Bratislava, Grösslingová 10, proti žalovaným: 1/ Y. V.M., U..
XX.XX.XXXX, A. E., E.. A. XXXX/X a 2/ D. V., U.. XX.XX.XXXX, D. N. E., t. č. XXXA U. A., U., U., Veľká
Británia, zastúpeného žalovanou 1/, o zaplatenie 7.929,03eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 6.063,91 eur s 12,9% úrokom ročne
zo sumy 4.272,19 eur od 20.01.2011 do zaplatenia a 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.063,91
eur od 20.01.2011 do zaplatenia, do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi 6,48 eur so 6% úrokom z omeškania ročne od 01.01.2011 do
zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 305,45 eur

na trovách právneho zastúpenia a 133,12 eur na ďalších trovách, k rukám právneho zástupcu žalobcu,
do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 24.02.2011 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by boli žalovaní zaviazaní
k zaplateniu sumy 7.868,80 eur, 12,9% úroku, 15% úroku z omeškania ročne titulom nesplateného
úveru, a žalovaná 1/ ďalej k zaplateniu sumy 60,23 eur s 25% úrokom ročne titulom debetného
zostatku na bežnom účte a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca
žalobcu (Československá obchodní banka, a. s., Praha, pobočka zahraničnej banky v SR, Bratislava) so
žalovanýmiuzavreldňa20.05.2004zmluvuoČSOBspotrebiteľskomúvere,nazákladektorejžalovaným

poskytol úver vo výške 200.000 Sk (6.638,78 eur), ktorý žalovaní riadne ani včas nesplácali. Vzhľadom
na neplatenie splátok predmetného úveru preto bola vyhlásením žalobcu žalovaným celá pohľadávka
z úveru ku dňu 20.01.2008 vyhlásená za splatnú. Dlh žalovaných na úvere predstavuje sumu 4.272,19
eur na nesplatenej istine, 1.791,72 eur na riadnom úroku, 1.768,71 eur na úroku z omeškania a 36,18
eur na poplatkoch. Podľa zmluvy bol úver úročený úrokovou sadzbou 12,9% ročne. Ďalej žalobca v
žalobe uviedol, že dňa 20.05.2004 uzavrel so žalovanou 1/ zmluvu o bežnom účte, pričom debetný
zostatok je úročený debetnou úrokovou sadzbou. Na účte žalovanej žalobca k 31.12.2010 evidoval

debetný zostatok 60,23 eur.

Žaloba bola žalovanej 1/ v zmysle § 79 ods. 4 O. s. p. riadne doručená dňa 28.10.2011, k žalobe sa
nevyjadrila.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaspredloženýmilistinnýmidôkazmiazistilnasledovný
skutkový stav veci:

Zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 289286, ktorej súčasťou sa stali Obchodné podmienky (čl.
VIII. zmluvy), uzatvorenou dňa 20.05.2004 medzi žalobcom a žalovanými sa veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovaným peňažné prostriedky formou úveru do výšky 200.000 Sk (6.638,78 eur) s tým, že poskytnutý
úver sa bude (v zmysle čl. IV. zmluvy) úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 12,9% ročne, úrok

z omeškania bol stanovený v čl. VI. Zmluvy sadzbou 15% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov
na spotrebiteľský úver bola v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. vyčíslená vo výške 7,1%. V zmluve
je uvedený účel poskytnutia úveru na rekonštrukciu bytu s podmienkou doloženia dokladu. Týmto
dokladom bola faktúra obchodnej spoločnosti splatná k 22.05.2004 s vyúčtovaním sumy celkom 204.585
Sk na rekonštrukciu kúpeľne, parkety a za podlahárske práce. Úverové prostriedky žalobca vyplatil
žalovaným dňa 20.05.2004. Žalovaní sa zaviazali úver splatiť od júna 2004 v 84 mesačných splátkach

z účtu žalovanej vo výške 3.627,30 Sk (120,40 eur).

Listom zo dňa 07.01.2008 žalobca vyzval žalovanú 1/ na zaplatenie dlžnej čiastky, vyčíslenú sumou
12.588,19 Sk (417,85 eur) vrátane príslušenstva a event. nepovoleného debetu. Listom zo dňa
15.01.2008 žalobca vyzval žalovaného 2/ na zaplatenie dlžnej čiastky, vyčíslenú sumou 11.758,26 Sk

(390,30 eur) vrátane príslušenstva.

Listami z 21.01.2008 veriteľ žalovaným oznámil zosplatnenie úveru k 20.01.2008 s poukazom na márne
výzvy k zaplateniu splatného záväzku, s ktorým boli žalovaní v omeškaní.

Žalovaná 1/ vo svojej výpovedi uviedla, že sa na podrobné okolnosti uzavretia zmluvy vzhľadom
na časový odstup nepamätá. Úver splácali, kým boli schopní. V súčasnosti poberá dôchodok z
predčasného starobného dôchodku 103 eur mesačne a opatrovateľský príspevok 73 eur, stará sa o
druhého syna, ťažko zdravotne postihnutého. Žalovaný 2/ - syn žalovanej pracuje v zahraničí, má príjem
200 eur týždenne.

Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. V zmysle § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa na daný
vzťah uvedený zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. To však nemení na skutočnosti, že medzi

účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy a na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách.

Zmluvou o bežnom účte zo dňa 20.05.2004 právny predchodca žalobcu žalovanej zriadil v zmysle § 708
anasl.Obch.zák.bežnýúčet,žalovaná1/sazaviazalavzmyslečl.I.bodu2.čerpaťpeňažnéprostriedky

a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky
zmluvne povoleného prečerpania s tým, že v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania vzniknutý
debetný zostatok bude úročený debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou. Podľa sadzobníka
platného od 21.05.2010 debetný úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu bol určený na 25%.

Podľa § 52 ods. 1 OZ (účinného v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však

posudzujú podľa doterajších predpisov.Zmluvný vzťah zo zmlúv uzavretých žalovanými so žalobcom je vzťahom spotrebiteľským a v zmysle
prechodného zákonného ustanovenia sa v súčasnosti na daný právny vzťah vzťahujú ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/95 Z. z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh

spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru,
že žaloba bola s prihliadnutím na dôkaznú povinnosť žalobcu na svojich tvrdeniach podaná dôvodne

len sčasti a nárok žalobcu je oprávnený čiastočne. Tu považuje súd za potrebné uviesť, že neobstojí
návrh právneho zástupcu žalobcu, aby súd, ak ho chce vypočuť, odročil pojednávania. Je na žalobcovi
a jeho advokátovi, aby si svoj nárok obhájil (§ 120 ods. 1 a § 79 ods. 2 O. s. p.). K samotnému nároku
žalobcu súd uzavrel, že zmluva o úvere bola uzavretá platne, oboma žalovanými v rovnakom postavení
dlžníkov. Žalovaná 1/ nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporovala.

Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť
jednotlivých nárokov. Keďže zmluva o úvere bola uzavretá platne, súd žalobe v časti uplatnenej istiny
4.272,19 eur, úroku dohodnutého v úverovej zmluve a vyčísleného sumou 1.791,72 eur, aj určeného
percentuálnou sadzbou pre ďalšie obdobie vyhovel a zaviazal tak žalovaných spoločne k zaplateniu
zostatku úveru vrátane zmluvných úrokov. V časti uplatneného úroku z omeškania však ide o dojednanie

(15% ročne) v neprospech spotrebiteľa (žalovaných), pretože v zmysle § 54 ods. 1 Obč. zák. sa
zmluvné podmienky upravené (akoukoľvek) spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od ustanovení
Občianskeho zákonníka napriek tomu, že zákonnú úpravu úrokov z omeškania obsahuje aj Obchodný
zákonník. Podľa citovaných zákonných ustanovení v rozhodnom období k prvému dňu omeškania
predstavovala úroková sadzba ECB 1% ročne. Prekročenie takto zákonom stanovenej hornej hranice

úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (1% + 8%) nie je prípustné. Ak teda účastníci aj
dohodli úrok z omeškania vyšší, od 01.01.2008 toto dojednanie je v rozpore so zákonom (§ 39 Obč.
zák.) v časti, v ktorej dojednanie presahuje kogentne stanovenú hornú hranicu úrokov z omeškania. Toto
plnenie - nad rámec 9% p. a. je právom nedovolené. Preto súd priznal úrok z omeškania len vo výške
limitovanej zákonom, vo zvyšku nad tento rámec žalobu zamietol, rovnako zamietol aj úrok z omeškania

vyčíslený v sume 1.768,71 eur, keďže preukázateľne (nakoľko si v zákonom neprípustnej výške uplatnil
úrok z omeškania aj v nasledujúcom období) nebol vyčíslený v súlade so zákonnou úpravou (žalobca
tu použil vyššiu sadzbu, než pripúšťa ustanovenie § 54 ods. 1 a § 517 ods. 2 Obč. zák.).

Medzi žalobcom a žalovanou 1/ bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalobca žalovanej založil

a viedol peňažný účet. Žalovaná opäť nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke
nesporovala. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu však súd z úradnej moci aj v
tejto časti žalobného nároku preskúmal jeho oprávnenosť. Žalovaná účet podľa žalobcom predloženého
výpisu preukázateľne od 31.12.2005 nepoužívala, k tomuto dňu bol na účte zostatok mínus 6,48 eur. Tu
treba poukázať, že žalobca nepostupoval náležite so starostlivosťou riadneho hospodára a mal dostatok

časového priestoru pristúpiť oveľa skôr k výpovedi zmluvy, tak ako mu to umožňuje § 715 ods. 2 Obch.
zák. a nenavyšovať zbytočne dlhú dobu na úkor žalovanej 1/ mínusový zostatok poplatkami a debetným
úrokom. Tento postup nie je v súlade so záujmami spotrebiteľa. Nárok žalobcu na „debetnom úroku“ ako
určitej formy sankcie, ktorý termín nie je zákonu známy, však súd zamietol. Debetný úrok je sankciou zanedodržanie zmluvných podmienok, táto sankcia je neprimerane vysoká v zmysle na § 53 ods. 4 písm.
k/ OZ, okrem toho „dojednanie“ o tzv. debetnom úroku súd považuje za obchádzanie zákona (§ 39 OZ),
aby nemusel žalobca uplatňovať úrok z omeškania v zákonom limitovanej výške.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Žalobca, ako účastník v konaní úspešnejší
vo väčšom rozsahu (76%) má nárok na náhradu trov konania, z ktorého dôvodu mu súd priznal voči
žalovaným (úspešným v rozsahu 24%) náhradu trov, a to zo súdneho poplatku zaplateného vo výške
256 eur a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2.
podanie žaloby) v tarifnej odmene po 237,34 eur, paušálne výdavky 2x 7,41 eur a DPH, v rozsahu 52%.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.