Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/199/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113222293
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113222293.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:

M. O., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX Š. XXXX/XX, Š. P. Z., právne zastúpená JUDr. Katarínou Pialovou,
advokátkou so sídlom Hollého 7, 010 01 Žilina, proti odporcovi: M. O., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX Š.
XXXX, Š. P. Z., o určenie užívania veci patriacej do BSM, takto

r o z h o d o l :

V rodinnom dome súp. č. XXXX stojacom na parc. G.-Y. Č.. XXXX/X, nachádzajúcom sa v k. ú. Š.
evidovanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom:
je navrhovateľka oprávnená užívať 2. nadzemné podlažie v rozsahu časti chodby nachádzajúcej sa
vpravo od pravého okraja schodiska vedúceho z 1. nadzemného podlažia na 2. nadzemné podlažie,

všetkých izieb a kúpeľne s WC a ďalej
je odporca oprávnený užívať 1. nadzemné podlažie v rozsahu kuchyne, obývačky, spálne, WC a
miestnosti so sprchovacím kútom.

Vo zvyšnom rozsahu sú navrhovateľka a odporca oprávnení užívať rodinný dom súp. č. XXXX stojaci
na parc. G.-Y. Č.. XXXX/X, nachádzajúci sa v k. ú. Š. evidovaný na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom Bytča, katastrálnym odborom, spoločne.

Pozemky nachádzajúce sa v k. ú. Š. evidované na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bytča,
katastrálnym odborom ako parc. G.-Y. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2 a parc. G.-Y. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 sú oprávnení užívať
navrhovateľka a odporca spoločne.

Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 10.07.2013 doručeným Okresnému súdu
Žilina dňa 11.07.2013 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by súd rozhodol, že v dome súp. č.
1196 postavenom na parc. G.-Y. Č.. XXXX/X, k. ú. Š. patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov bude navrhovateľka užívať celé 1. poschodie domu (3 izby, kúpeľňa s WC), bude odporca
užívať obývačku, spálňu, sprchovací kút, WC na prízemí a budú účastníci spoločne užívať kuchyňu,
chodbu na prízemí, suterén, povalu schodištia v dome, ďalej vedľajšie stavby patriace k domu súp. č.

XXXX, a to garáž a hospodársku budovu budú účastníci užívať spoločne a napokon pozemky parc. G.-
Y. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. G.-Y. Č.. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2, k. ú. Š. budú účastníci užívať spoločne. Navrhovateľka súčasne
žiadal zaviazať odporcu nahradiť jej trovy konania.Navrhovateľka návrh na začatie konania skutkovo odôvodnila tým, že s odporcom sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi domu súp. č. XXXX stojaceho na parc. G.-Y. Č.. XXXX/X, k. ú. Š. a k domu patriacich
vedľajších stavieb garáže a hospodárskej budovy. Rovnako sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

pozemkov parc. G.-Y. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. G.-Y. Č..
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, k. ú. Š.. Ich vlastníctvo je evidované na
LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom (v tom čase Správou katastra
Bytča). Medzi ňou a odporcom došlo k nezhodám o právach a povinnostiach plynúcich z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Na dome súp. č. XXXX odporca v roku 2012 vymenil vchodové dvere,

pričom ani na jej požiadanie jej od týchto dverí neodovzdal kľúč. Celý dom súp. č. XXXX odporca
užíva sám a ona nemá možnosť do tohto domu vôbec vstúpiť. Bola nútená opustiť ich dom v roku
2009 kvôli psychickému týraniu zo strany odporcu. Dom však navštevovala a užívala. Nezhody medzi
účastníkmi v užívaní domu riešili výmenami zámkov na vchodových dverách. Odporca však vymenil
celé vchodové dvere a pokiaľ ho žiadal, aby jej od týchto dverí dal kľúč, toto odmietol. Odporcu o
vydanie kľúča požiadala i prostredníctvom listu jej právnej zástupkyne zo dňa 22.04.2013. Odporca na

list nereagoval. Toho času je úplne vylúčená z užívania predmetného rodinného domu, pričom s ňou
žijú ich dve študujúce deti U. a O.. Keďže došlo medzi účastníkmi k nezhodám o užívaní ich spoločného
domu navrhovateľka navrhla, aby v súlade s ust. § 146 Občianskeho zákonníka rozhodol o užívaní
vyššie uvedených nehnuteľností súd.
Odporca sa k doručenému návrh na začatie konania vyjadril písomne podaním zo dňa 02.12.2013, v

ktorom uviedol, že uvedenú situáciu už zažil, keď navrhovateľka od 01.01.2005 obývala poschodie a
02.06.2008 už to ďalej nemohol vydržať, čo ho psychicky týrala, bál sa, že dačo protizákonné urobí,
tak zavolal na ňu políciu. Pred príchodom polície odišla z domu na trvalo do bytovky v N.. Od samého
počiatkustavbypredmetnéhorodinnéhodomusavyjadrovala,žetostaviapresebaaonatonepotrebuje.
Odmietala pracovať, administratívne vybavovanie tiež musel prevádzať iba sám. Pokiaľ má vedomosť,

takbývaniemánavrhovateľkavbytovkevŠ.aniejeodkázanánarodinnýdom.Počasdoby,čosámbýva
v predmetnom rodinnom dome, do domu investoval dosť vysokú finančnú čiastku, ktorú by mu nemala
asi z čoho uhradiť. Pokiaľ ide o vchodové dvere, tieto musel vymeniť, lebo boli zastarané a šla cez ne
zima. Čo počas neprítomnosti navrhovateľky nadobudol, na všetko má doklady a je ochotný ich súdu
predložiť. Budoval to a stále buduje, do hrobu si to nezoberie, takže to zostane ich spoločným deťom.

Navrhovateľka doposiaľ peniazmi iba márnila a teraz keď dom opäť vynovil, chce ho opäť psychicky a
finančne vydierať.
Súd tak vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 23.01.2015 a dňa
30.10.2015, a to za účasti účastníkov konania a právnej zástupkyne navrhovateľky.
Na pojednávaní dňa 30.10.2015 navrhovateľka upresnila návrh na začatie konania tak, že pokiaľ sa týka

chodby na 2. nadzemnom podlaží vzhľadom k tomu, že časť tejto chodby je potrebné a nevyhnutné
užívať za účelom prístupu na povalu predmetného dumu, navrhuje, aby túto chodbu bola oprávnená
užívať v rozsahu jej časti nachádzajúcej sa v pravo od schodiska, ktoré vedie z 1. nadzemného
podlažia rodinného domu na 2. nadzemné podlažie, pričom zvyšnú časť tejto chodby, zodpovedajúcu
rozsahu oproti schodisku, by boli účastníci konania oprávnení užívať spoločne, aby tak bol zabezpečený

prístup odporcu na povalu predmetného rodinného domu. Súčasne navrhovateľka zmenila návrh v
časti požadovaného spôsobu užívania 1. nadzemného podlažia predmetného rodinného domu, a to v
snahe, aby sa minimalizovali akékoľvek konflikty a strety medzi účastníkmi konania tak, že by kuchyňu
na 1. nadzemnom podlaží užíval výlučne odporca, pričom ona by svoje potreby súvisiace s užívaním
kuchyne riešila v miestnostiach, ktoré by bola oprávnená užívať. Súčasne opäť s poukazom na snahu

o minimalizáciu stretov medzi účastníkmi konania navrhovateľka zmenila návrh v časti určenia užívania
vedľajších stavieb patriacich k predmetnému rodinnému domu, a to tak, že by hospodársku budovu
stojacu na pozemku parc. G.-Y. Č.. XXXX/X bola oprávnená výlučne užívať ona a garáž stojacu na
pozemku parc. G.-Y. Č.. XXXX/X bol oprávnený výlučne užívať odporca.
Súd tak považoval predmetné upresnenie návrhu na začatie konania urobené ústne do zápisnice o

pojednávaní za zmenu návrhu, ktorú uznesením verejne vyhláseným na pojednávaní dňa 30.10.2015
za prítomnosti účastníkov konania, ako aj právnej zástupkyne navrhovateľky, pripustil podľa ust. § 95
ods. 1 O.s.p.
Inak s výnimkou pripustenej zmeny návrhu navrhovateľka zotrvala počas konania na podanom návrhu
na začatie konania a argumentácii v ňom uvedenej.

Odporca sa k zmenenému návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 30.10.2015 tak, že s návrhom nesúhlasil s
odôvodnením, že ak by účastníci v budúcnosti mali používať spoločný vchod do predmetného rodinného
domu, bude z tohto dôvodu dochádzať medzi nimi k ešte väčším nedorozumeniam a narušeniu jeho
súkromia. Preto by si navrhovateľka mala urobiť vedľajší vchod. Pokiaľ ide o navrhovateľkou navrhovanýspôsob užívania hospodárskej budovy, rovnako aj s týmto odporca vyslovil svoj nesúhlas s poukazom
na to, že túto stavbu v súčasnosti zatepľuje, investoval už do nej značné finančné prostriedky, pričom
túto stavbu potrebuje užívať na uskladnenie náradia a taktiež tam má uskladnené palivové drevo, ktoré

potrebuje. Pokiaľ ide o užívanie povaly rodinného domu, súhlasí s tým, aby táto bola užívaná spoločne.
Pokiaľ sa týka užívania chodby na 2. nadzemnom podlaží, odporca navrhoval, aby si navrhovateľka
urobila na tejto chodbe dvere, aby tak mala aj ona svoje súkromie. Napokon odporca nesúhlasil s
návrhom ani v časti o trovách konania a žiadal, aby účastníci boli zaviazaní znášať trovy konania
pomerne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinným dôkazmi a ohliadkou na mieste samom dňa
08.04.2015, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného (v tom čase) Správou katastra Bytča pre k. ú.
Š. zo dňa 19.03.2013 vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky parc. G.-Y. Č.. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. G.-Y. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XX m2 a súčasne stavba rodinného domu súp. č. XXXX stojaca na parc. G.-Y. Č.. XXXX/X, pričom v

časti B LV sú evidovaní účastníci ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele o veľkosti X/X.
Súčasne súd vychádzal z toho, že účastníci konania sú manželmi aj ku dňu rozhodnutia súdu vo veci,
keďže v konaní nevyšlo najavo, že by ich manželstvo bolo rozvedené. V ďalšom súd vychádzal zo
zhodnýchtvrdeníúčastníkov,ževichbezpodielovomspoluvlastníctvesúajhospodárskabudovaagaráž
stojace v tesnej blízkosti rodinného domu súp. č. XXXX.

Ohliadkou na mieste samom dňa 08.04.2015 bolo zistené, že predmetný rodinný dom súp. č. XXXX
je podpivničený, pričom v tomto podzemnom podlaží sa nachádzajú 4 miestnosti využívané tak, že
v týchto sú umiestnené technické zariadenia domu, a to vodáreň, kotol na pevné palivo a bojler a
zároveň tieto slúžia na uskladnenie potravín a poľnohospodárskych plodín. Na 1. nadzemnom podlaží
domu sa nachádzajú jediné vstupné dvere do domu, vstupná chodba a ďalšia chodba z ktorej vedú

dvere do kuchyne, kúpeľne so sprchovým kútom, miestnosť s práčkou, WC a umývadlom a dve obytné
miestnosti. Na 2. nadzemnom podlaží, ktoré je spojené s prvým nadzemným podlažím dvojramenným
schodišťom sa nachádza chodba a z tejto sa vchádza samostatnými vstupnými dverami do kúpeľne s
vaňou, umývadlom a WC a tri obytné miestnosti. Na chodbe oproti schodišťu sa nachádzajú mlynárske
schody na povalu, ktorá je presvetlená oknami.

Z geometrického plánu na zameranie rodinného domu k užívaciemu povoleniu č. zákazky XXX-
XXXX-XXXX-XX, vyhotoveného dňa 14.09.1990 Geodéziou, š. p. Ž., overeného dňa 18.09.1990 L..
G. a úradne overeného dňa 19.09.1990 Krajskou správou geodézie a kartografie, strediska geodézie
v Žiline (predloženého navrhovateľkou na pojednávaní a vráteného po oboznámení navrhovateľke
späť) vyplýva, že v katastri nehnuteľností neevidované stavby, a to hospodárska budova a garáž sa

nachádzajú postavené na parcele G.-Y. Č.. XXXX/X a súčasne, že parcela G.-Y. Č.. XXXX/X tvorí len
prístupovú cestu k predmetnému rodinnému domu, resp. k pozemku parcele G.-Y. Č.. XXXX/X.
Podľa ust. § 143 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. [3) napr.: zákon 403/1990 Zb. o
zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb.

o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku]
Podľa ust. § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Podľa ust. § 146 ods. 1 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, ak dôjde

medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva,
rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Podľa ust. § 146 ods. 2 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, ak sa z dôvodu
fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej
osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na

návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do
bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), manželia sú si v manželstve rovní
v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Užívanie vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej aj ako „BSM“) upravuje ust. § 144 OZ,
ktoré zároveň rieši aj otázku náhrady nákladov vynaložených na tieto veci a nákladov spojených s ich
užívaním a udržiavaním. Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich
z BSM, rozhodne súd podľa ust. § 146 ods. 1 OZ na návrh niektorého z nich Právo domáhať sa
ochrany podľa tohto ustanovenia má každý z manželov nielen v prípade, keď došlo k nezhode v rámci

spoločného užívania veci, ale aj v prípade, keď jeden bráni svojvoľne druhému v užívaní spoločnej veci.
(k tomu stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR spis. zn. Cpj 86/71 zo dňa 03.02.1972 uverejnené v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí súdov pod č. R 42/1972).
Keďže jednou z hlavných zásad manželského majetkového práva je úplná rovnoprávnosť manželov v
manželských vzťahoch, je potrebné právo užívania priznať obom manželom rovnako k celej veci, keď
tiež účel manželstva predpokladá, že si manželia cestou dohody upravia vhodný spôsob užívania, ktorý

by vyhovoval obom najlepšie. Ak by sa v určitom prípade o užívaní nedohodli, má ktorýkoľvek z nich
možnosť obrátiť sa na súd so žiadosťou o rozhodnutie. (rozsudok Okresného súdu Jindřichův Hradec
č. k. C 32/64 zo dňa 03.04.1964 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov pod č. R 42/1964)
V uvedených prípadoch môže každý z manželov podať návrh na súd, aby rozhodol o spornom výkone
práv a povinností k spoločnej veci. Ak návrh smeruje k úprave užívania spoločnej veci, treba v ňom

presne vyjadriť jeho rozsah, pretože súd ním je viazaný a nemôže ísť ultra petitum. (§ 153 ods. 2 O.s.p.)
V prejednávanom prípade mal tak súd preukázané a medzi účastníkmi aj nesporné, že nehnuteľnosti:
rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parc. G.-Y. Č.. XXXX/X, ako aj pozemky evidované v katastri
nehnuteľnosti ako parc. G.-Y. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. G.-Y.
Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, nachádzajúce sa v k. ú. Š. na LV č. XXXX

a na pozemku parc. G.- Y. Č.. XXXX/X nachádzajúce sa v katastri nehnuteľností neevidované stavby:
hospodárska budova a garáž, patria do BSM účastníkov.
Možno súčasne bezpochyby konštatovať, že medzi účastníkmi došlo k nezhodám v užívaní uvedených
nehnuteľností. Uvedené vyplýva jednak z vyjadrení účastníkov konania obsiahnutých v ich písomných
podaniach, ako aj na pojednávaniach v prejednávanej veci. Odporca vo svojich vyjadreniach najskôr

zjavne nesúhlasil s tým, aby tieto nehnuteľnosti navrhovateľka užívala, čo sa prejavilo aj v tom, že jej
odmietol vydať kľúč od vstupných dvier do predmetného rodinného domu. Rovnako uvedené vyplýva aj
z toho, že pojednávanie vo veci dňa 23.01.2015 bolo odročené za účelom dosiahnutia dohody medzi
účastníkmi, avšak k tejto dohode nedošlo. Napokon odporca na pojednávaní dňa 30.10.2015 pripustil
užívanie predmetných nehnuteľností navrhovateľkou, avšak podmieňoval toto tým, aby si vybudovala

vlastný vstup do predmetného rodinného domu.
Súd tak vychádzal z toho, že účastníci sú vecne legitimovaní v konaní a že je potrebné vec meritórne
posúdiť a rozhodnúť.
Odporca na pojednávaní dňa 30.10.2015 vyjadril svoj nesúhlas s navrhovaným spôsobom užívania
predmetného rodinného domu, ktorý odôvodňoval tým, že pri navrhovanom spôsobe užívania

predmetného domu nebude mať súkromie a podmieňoval svoj súhlas s navrhovaným spôsobom
vybudovaním samostatného vchodu pre navrhovateľku, ako aj vybudovaním vstupu prostredníctvom
dverí z chodby 2. nadzemného podlažia do miestností, ktoré by podľa navrhovateľkou navrhovaného
spôsobu užívania mala užívať ona. Zásadne však spôsob užívania navrhovaný navrhovateľkou odporca
nenamietal.

V kontexte námietok odporcu súd poukazuje jednak na to, že účastníci sú nesporne manželmi a vzťahy
medzi nimi ako manželmi sú pokiaľ ide o ich právny rámec upravené v ust. § 18 a nasl. ZoR. Podľa cit.
ust. § 18 ZoR sú si účastníci ako manželia v manželstve rovní v právach a povinnostiach a sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie. V prípade, že ani jeden z účastníkov konania do rozhodnutia súdu

v prejednávanej veci nepodal návrh na rozvod ich manželstva na súde, by si mali byť obaja účastníci
vedomí týchto svojich manželských povinností. Nemožno tak brať ohľad na požiadavku odporcu na
jeho osobné súkromie, o ktoré by užívaním predmetného rodinného domu navrhovateľkou, pokiaľ ide
o priestory, ktoré by podľa návrhu navrhovateľky mali v rodinnom dome užívať spoločne, mohol prísť,
keďže nie je možné predmetný rodinný dom v stave, v akom sa nachádzal ku dňu rozhodnutia súdu

(súd vychádzal z toho, že tento bol rovnaký, ako v čase vykonania ohliadky dňa 08.04.2015, keďže v
konanínevyšielnajavoopak),užívaťúčastníkmioddelenedotakejmiery,abysavôbecvtomtorodinnom
dome nestretli. Nemožno rovnako spravodlivo požadovať od navrhovateľky a súčasne podmieňovať
jej užívanie predmetného rodinného domu vybudovaním si samostatného vchodu do tohto rodinnéhodomu. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že súd pri svojom rozhodnutí musel v zmysle ust.
§ 154 ods. 1 O.s.p. vychádzať zo skutkového stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci a v tomto
čase žiaden iný vchod do predmetného rodinného dumu nie je vybudovaný a teda nie je do neho možný

iný prístup, ako jedinými vstupnými dvermi. Súčasne súd nebol oprávnený ukladať účastníkom konania
(resp. navrhovateľke) povinnosť vybudovať ďalší samostatný vstup do rodinného domu, a to vzhľadom k
už uvedenej viazanosti žalobným návrhom. Možno tak uzavrieť, že v uvedenom prípade je tak potrebné
dať prednosť vlastníckemu právu navrhovateľky (podľa ust. čl. 20 Ústavy SR) pred právom odporcu na
ochranu jeho súkromia (podľa ust. čl. 19 ods. 2 Ústavy SR). Napokon vylúčiť navrhovateľku z užívania

ako bezpodielovú spoluvlastníčku predmetného rodinného domu, alebo obmedziť jej užívacie práva
(podľa cit. ust. § 144 OZ) možno len na návrh podľa cit. ust. § 146 ods. 2 OZ, a to iba za podmienky, že
sa z dôvodu jej fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k odporcovi,
stalo ďalšie spolužitie účastníkov v predmetnom rodinnom dome pre odporcu neznesiteľným. Takýto
návrh však zo strany odporcu podaný doposiaľ nebol.
Súd tak z hľadiska rozhodnutia o návrhu navrhovateľky v časti určenia spôsobu a rozsahu užívania

predmetného rodinného domu účastníkov po vykonanom dokazovaní (najmä ohliadkou) dospel k
záveru, že návrh navrhovateľky v tejto časti je dôvodný a ňou navrhovaným spôsobom dôjde k realizácii
práva oboch účastníkov konania na užívanie majetku v ich BSM takým spôsobom, ktorý pri zjavnom
narušení ich manželských vzťahov bude čo možno najviac eliminovať ďalšie nezhody medzi nimi.
Každý z účastníkov totiž bude oprávnený v súlade s účelovým určením tejto stavby (uspokojovanie

potrieb bývania účastníkov) samostatne užívať predmetný rodinný dom v rozsahu jedného nadzemného
podlažia s výnimkou spoločných častí rodinného domu (chodieb, schodíšť a povaly), ako aj ďalších
vedľajších miestností (pivnica - podzemné podlažie domu), ktoré z hľadiska účelu ich užívania sú určené
na to, aby sa užívali spoločne s obytnými obytnými miestnosťami rodinného domu, ktoré budú užívať
obaja účastníci spoločne.

Pokiaľ ide o časť návrhu navrhovateľky v časti určenia spôsobu a rozsahu užívania predmetných
pozemkov, súd aj v tejto časti považoval návrh navrhovateľky za dôvodný, pričom rozhodol tak, že
dotknuté pozemky budú oprávnení užívať účastníci spoločne, a to vzhľadom k tomu, že pozemok parc.
G.-Y. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 na mieste samom tvorí prístupovú
cestu k domovej nehnuteľnosti súp. č. XXXX a súčasne z dôvodu, že na pozemku parc. G.-Y. Č.. XXXX/

X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 stojí predmetná domová nehnuteľnosť súp. č.
1196, ako aj vedľajšie stavby hospodárska budova a garáž rovnako v BSM účastníkov a tento pozemok
rovnako tvorí komunikačný priestor medzi týmito nehnuteľnosťami. Taktiež časť predmetného pozemku
parc. G.-Y. Č.. XXXX/X je užívaná na poľnohospodárske účely a súd vychádzal z toho, že takto ju v
minulosti užívali a aj v budúcnosti mienia užívať obaja účastníci. Napokon k tejto časti návrhu odporca

ani nevznášal námietky.
Napokon pokiaľ ide o zvyšnú časť návrhu na začatie konania týkajúcu sa určenia spôsobu a rozsahu
užívania vedľajších stavieb: hospodárskej budovy a garáže, súd, ako už vyššie uviedol, bol viazaný
návrhom na začatie konania (resp. v znení jeho pripustenej zmeny na pojednávaní dňa 30.10.2015).
Je možné konštatovať, že v danom prípade vedľajšie stavby (hospodárska budova a garáž) možno

považovať za príslušenstvo rodinného domu (§ 121 ods. 1 OZ), keďže boli účastníkmi konania
nepochybne určené na to, aby sa užívali spolu s rodinným domom (ako hlavnou vecou). Tomu
nasvedčuje aj obsah návrhu na začatie konania, v ktorom navrhovateľka tieto stavby špecifikovala ako
vedľajšie patriace k domu súp. č. XXXX a aj jej vyjadrenie na úvod pojednávania dňa 30.10.2015.
Každá z týchto stavieb totiž svojim hospodárskym určením zodpovedá inému účelu užívania. Súčasne

možno konštatovať, že každú z týchto vedľajších stavieb možno považovať za samostatnú vec v
právnom zmysle a teda za samostatnú vec patriacu obom účastníkom konania ako bezpodielovým
spoluvlastníkom. Ak by súd vyhovel návrhu a rozhodol, že hospodársku budovu bude užívať výlučne
navrhovateľka a garáž výlučne odporca, týmto spôsobom by každého z účastníkov úplne vylúčil
z užívania tej ktorej stavby. Pritom možno prisvedčiť legitímnej požiadavke odporcu na užívanie

hospodárskej budovy, a to vzhľadom k tomu, že jej hospodárskemu účelu zodpovedá aj skladovanie
palivového dreva a náradia, ktoré odporca používa. Napokon v súvislosti s týmto súd poukazuje na to,
že v konaní vyšlo vykonanou ohliadkou najavo, že predmetný rodinný dom účastníkov je vykurovaný
kotlom na tuhé palivo. S argumentáciou navrhovateľky, že by sa navrhovaným oddeleným užívaním
hospodárskej budovy ňou a garáže odporcom minimalizovali strety medzi účastníkmi, sa súd nestotožnil

a túto nepovažoval za legitimizujúcu zásah do vlastníckeho práva odporcu užívať predmet svojho
vlastníctva (v tomto prípade predmetnú hospodársku budovu). Ak by mali byť uvedené veci uskladnené
odporcom v hospodárskej budove, ktorá je svojim hospodárskym účelom na toto určená, uskladnené
v samotnej garáži po tom, čo by súd v zmysle návrhu navrhovateľky odporcovi určil, že môže užívaťz vedľajších stavieb len garáž, došlo by takýmto rozhodnutím súdu zásadne k zmene hospodárskeho
účelugaráže.Obdobnespoukazomnadôvodynávrhuvtejtočasti,taksúdnepovažovalúpravuužívania
navrhovanú navrhovateľkou ohľadom predmetnej garáže výlučne odporcom, ak nevyhovel požiadavke

navrhovateľky, aby iba ona výlučne užívala hospodársku budovu. Ponechanie užívania jednej vedľajšej
stavby (hospodárskej budovy) obom účastníkom spoločne za súčasného užívania druhej vedľajšej
stavby (garáže) výlučne odporcom súd nepovažoval za spravodlivý spôsob usporiadania vzťahov medzi
účastníkmi k predmetu ich BSM. Napokon súd poukazuje na to, že samotná navrhovateľka pôvodne
návrhom na začatie konania žiadala, aby súd určil, že účastníci budú užívať dotknuté vedľajšie stavby

spoločneadôvodyzmenynávrhuvtejtočastiudávanénavrhovateľkousúd,akoužbolovyššieuvedené,
nepovažoval za presvedčivé.
Ak teda súd nepovažoval navrhovateľkou navrhovaný spôsob usporiadania nezhôd medzi účastníkmi
konania ku hospodárskej budove a garáži za spravodlivý, viazaný návrhom na začatie konania, však
nemohol usporiadať užívacie práva účastníkov k týmto stavbám odlišne od návrhu navrhovateľky, a
preto návrh aj napriek nezhode účastníkov ohľadom užívania týchto nehnuteľností zamietol.

Záverom súd považuje za potrebné vysporiadať sa s argumentáciou odporcu, ktorú produkoval počas
konania, a to, že predmetné nehnuteľnosti zveľadil a zrekonštruoval na vlastné náklady a vlastnou
prácou. Pokiaľ ide o vynaložené peňažné prostriedky, vzhľadom k tomu, že aj ku dňu rozhodnutia
súdu trvalo majetkové spoločenstvo účastníkov ako manželov, t. j. ich BSM, peňažné prostriedky
získané odporcom prácou a investované do predmetných nehnuteľností boli v zmysle cit. ust. § 143

OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov. Navyše odporca sa si návrhom voči navrhovateľke
neuplatnil žiadny nárok na základe ním udávaných skutkových dôvodov a keby tomu aj tak bolo, nie je
možné z tohto dôvodu vylúčiť navrhovateľku z užívania spoločnej domovej nehnuteľnosti, a to vzhľadom
na to, že by to bolo možné len na návrh a za splnenia podmienok podľa cit. ust. § 146 ods. 2 OZ. Preto
sa súd ani bližšie nezaoberal dôkazmi produkovanými odporcom v kontexte tejto jeho argumentácie.

Taktiež sa nebolo možné stotožniť s argumentáciou odporcu spočívajúcou vo svojej podstate v tom, že
vzhľadom na to, že navrhovateľka v minulosti opustila spoločnú domácnosť (a to aj v prípade ak by aj
odporcovetvrdenia,žetomutakbolonazákladejejvlastnéhobezdôvodnéhorozhodnutia,bolipravdivé),
by z tohto dôvodu nemala mať nárok na užívanie predmetu svojho vlastníctva, a to vzhľadom k tomu,
že jej vlastnícke právo k veciam v BSM účastníkov má rovnaký obsah, ako aj vlastnícke právo odporcu.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Pokiaľ ide o trovy konania, súd o týchto rozhodol podľa ust. § 451 ods. 3 O.s.p. s poukazom na väčšiu
zložitosť veci spočívajúcu v úprave práv a povinností účastníkov k viacerým nehnuteľnostiam v ich BSM,
a to tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.