Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 22, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/362/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112241061
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112241061.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:

A.. D. I., E.. XX.XX.XXXX, I. A. X, XXXX F., X., Š. F. S., proti odporcovi: Slovenský rybársky zväz, so
sídlom Andreja Kmeťa 20, 010 55 Žilina, IČO: 00 178 209, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh v plnom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 19.11.2012 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 23.11.2012
doplneným podaním zo dňa 06.02.2013 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 14.02.2013 sa
navrhovateľka domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť

zaplatiť jej sumu 10,- eur za každý mesiac trvania bezdôvodného obohatenia užívania pozemku parcely
D.-C. Č.. XXX/X, k. ú. Z. za obdobie od 20.11.2010 do vyhlásenia rozsudku spolu a zároveň nahradiť
jej trovy konania.
Návrh na začatie konania navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že je výlučným vlastníkom pozemku
parcela D.-C. Č.. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, evidovaného na LV č. XXXX,
vedeného pre k. ú. Z.. Ďalej navrhovateľka uviedla, že v minulosti ako prenajímateľ uzavrela
so Združeným poľnohospodárskym družstvom Poltár ako nájomcom nájomnú zmluvu na užívanie

uvedeného pozemku. Následné nájomca uzavrel s odporcom ako podnájomcom podnájomnú zmluvu,
na základe ktorej vzniklo odporcovi oprávnenie užívať uvedený pozemok. Následne dňa 29.09.2005
došlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi ňou a Združeným poľnohospodárskym družstvom Poltár.
Vzhľadom na to došlo aj k zániku uvedenej podnájomnej zmluvy. Vzhľadom na to, že odporca neprestal
užívať pozemok v jej vlastníctve, a to napriek tomu, že zánikom podnájomnej zmluvy stratil právny titul na
užívanie pozemku, obrátila sa na odporcu v septembri 2006 so žiadosťou o uzavretie nájomnej zmluvy
medzi ňou ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom. Odporca jej odpovedal dňa 28.12.2006,

pričom v odpovedi uznal, že pozemok v jej vlastníctve užíva. Obrátila sa na odporcu s cieľom uzavretia
nájomnej zmluvy vo vzťahu k uvedenému pozemku opakovane aj v roku 2011, avšak odporca na jej e-
mailovú korešpondenciu neodpovedal a komunikoval s ňou telefonicky. Odporca tak užíva jej pozemok
až do súčasnosti na rybárske účely. Nikdy túto skutočnosť nenamietal, ba dokonca v roku 2007 jej
zaslal úhradu za užívanie pozemku, ktorú však považuje ona za neprimerane nízku vzhľadom k výmere
pozemku. Z uvedeného vyplýva, že odporca užíva jej pozemok na rybárske účely neoprávnene, bez
právneho dôvodu a bez poskytnutia primeraného protiplnenia vo vzťahu k nej. Odporca sa tak na jej

úkor obohatil, a to tak, že užíval a užíva pozemok bez právneho dôvodu, pričom vzhľadom k tomu jej
vznikol nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v obvyklom nájomnom.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril podaním zo dňa 09.12.2013 tak, že potvrdil
výlučné vlastníctvo navrhovateľky k dotknutému pozemku. Ide o pozemok, ktorý sa nachádza podvodnou plochou rybníka s názvom „X. Y.“. Ministerstvo vytvára v súlade s ust. § 3 ods. 2 zákona č.
139/2002 Z. z. z vodných tokov, z vodárenských nádrží a ostatných vodných plôch rybárske revíry,
vedie ich evidenciu a určuje spôsob ich využitia. V súlade s týmto ustanovením bol aj z vodnej plochy

rybníka vytvorený rybársky revír č. X-XXXX-X-X. Ďalej odporca poukázal na znenie ust. § 4 ods. 1 a
2 zákona č. 139/2002 Z. z. Ministerstvo pôdohospodárstva SR potvrdilo rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-
XXX-XXX zo dňa 23.01.2003,že rybárske revíry vyhlásené podľa doterajších predpisov sa považujú za
rybárske revíry podľa zákona č. 139/2002 Z. z. a teda i X. Y. bol potvrdený ako chovný rybársky revír s
č. X-XXX-X-X pre odporcu ako užívateľa. Ďalej odporca uviedol, že je združením občanov založeným

v súlade so zákonom č. 83/1990 Zb. . Združuje občanov, ktorých spája spoločný záujem v rozvoji
a uplatňovaní rekreačného, športového rybárstva, využívaní rybárskeho práva v súlade so zákonom
č. 139/2002 Z. z., oblasti ochrany prírody a životného prostredia na úseku rybárstva, starostlivosti
o ekológiu vôd a okolitej prírody, zachovanie genofondu rýb, ako i výživy obyvateľstva. X.D. Y. je
chovný rybársky revír, ktorý slúži na odchov násadových rýb, ako i výživy obyvateľstva. Zarybňovanie
rybárskych revírov je jednou zo základných povinností užívateľov rybárskych revírov podľa ust. §

6 zákona č. 139/2002 Z. z. Aby mohol odporca plniť túto svoju povinnosť a zarybňovať cca 1600
rybárskych revírov, musí odchovávať generačné a násadové ryby. Na túto činnosť využíva chovné
rybárske revíry a teda aj X. Y.. Konštatovanie navrhovateľky, že užíva pozemky v jej vlastníctve bez
akéhokoľvek právneho dôvodu a bez poskytnutia protiplnenia, resp. peňažného plnenia za ich užívanie
a teda sa bezdôvodne obohacuje, je tvrdením, ktoré vychádza z neznalosti ním uvedených skutočností

a samozrejme z neznalosti právnych predpisov upravujúcich výkon rybárskeho práva. Navrhovateľka
nesprávne posúdila viaceré skutočnosti: 1. odporca neužíva pozemky vo vlastníctve navrhovateľky,
ale vodu vo vlastníctve štátu, ktorou sú tieto pozemky zaplavené, 2. odporca má pridelený predmetný
rybársky revír ústredným orgánom štátnej správy v súlade so zákonom č. 139/2002 Z. z., teda existuje
právny dôvod na jeho užívanie, 3. odporca sa neobohacuje na úkor navrhovateľky, keďže nemá žiaden

majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, 4. odporca nezasahuje neoprávnene do
vlastníckych práv navrhovateľky. Odporca tak žiadal návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť.
Súdvecprejednal,vovecivykonaldokazovaniearozhodolnapojednávanídňa22.01.2016vprítomnosti
oboch účastníkov konania.
Účastníci aj na pojednávaní zásadne zotrvali na svojej skutkovej, ako aj právnej argumentácii uvedenej

v ich písomných podaniach.
Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi dospel súd k
nasledovným skutkovým zisteniam.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 31.10.2012 vedeného v tom čase Správou
katastra Z. pre k. ú. Z. (dôkaz predložený navrhovateľkou na č. l. 6 spisu) vyplýva, že v časti A LV bola

evidovaná medzi inými aj parcela D.-C. Č.. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2. V časti B
LV ako výlučný vlastník bola evidovaná navrhovateľka, a to na základe titulu nadobudnutia: darovacia
zmluva č. K. XX/XX zo dňa 18.12.1996 pod položkou výkazu zmien XXX/XX.
Ministerstvo pôdohospodárstva SR listom označeným ako „Potvrdenie o vytvorení rybárskych revírov
a pridelení výkonu rybárskeho práva v nich jednotlivým užívateľom“ zo dňa 23.01.2003 (k č. XXXXX/

XXXX-XXX-XXX) adresovaným medzi inými subjektmi aj odporcovi (dôkaz predložený odporcom na
č. l. 46 spisu), oznamoval adresátom ako ústredný orgán štátnej správy poverený v zmysle ust. §
39 písm. a) zákona č. 139/2002 Z. z. riadením a kontrolou činnosti jednotlivých užívateľov na úseku
rybárstva a kontrolou činnosti jednotlivých užívateľov na úseku rybárstva, že v súlade s ust. § 39
písm. p) zákona č. 13/2002 Z. z. vypracovalo v spolupráci s odporcom databázu všetkých rybárskych

revírov SR zosúladenú so zákonom č. 139/2002 Z. z. a vyhláškou MP SR č. 238/2002 Z. z. Súčasťou
databázy rybárskych revírov sú aj samostatné revírne listy (§ 2 ods. 1 vyhlášky) obsahujúce údaje
uvedené v prílohe č. 1 vyhlášky. V prípade odporcu bola správnosť údajov uvedených pri rybárskych
revíroch ním obhospodarovaných odsúhlasená jeho zástupcami a posúdená zástupcom Ministerstva
pôdohospodárstva SR na pracovnom rokovaní dňa 02.10.2002 na sekretariáte odporcu. Ministerstvo

pôdohospodárstva SR tak v zmysle ust. § 44 ods. 1 zákona potvrdilo právoplatnosť týchto rybárskych
revírov a v súlade s ust. § 4 ods. 3 a § 44 ods. 2 zákona č. 139/2002 Z. z. pridelenie výkonu rybárskeho
práva v nich jednotlivým užívateľom podľa rozdeľovníka. Podľa str. 3 časti tohto rozdeľovníka (dôkaz
predložený odporcom na č. l. 47 spisu) bol rybársky revír č. X-XXXX-X-X „X. Y.“ (kaprový, chovný)
pridelený ako užívateľovi odporcovi.

Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia vôd vydalo dňa 09.12.2015 pod zn. 57501/2015 stanovisko
k rybárskemu revíru č. X-XXXX-X-X „X. Y.“ na žiadosť odporcu (dôkaz predložený odporcom na č.
l. 64 spisu), v zmysle ktorého ako ústredný orgán štátnej správy na úseku rybárstva podľa ust. § 2
ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z. v spojení s ust. § 39 zákona č. 139/2002 Z. z. potvrdilo, žeMinisterstvo pôdohospodárstva SR listami č. XXXXX/XXXX-XXX-XXX zo dňa 20.11.2002 a č. XXXXX/
XXXX-XXX-XXX zo dňa 23.01.2003 v zmysle ust. § 44 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z. z. potvrdilo
právoplatnosť rybárskych revírov vytvorených podľa dovtedy platnej legislatívy a v súlade s ust. § 4

ods. 3 a ust. § 44 ods. 2 zákona č. 139/2002 Z. z. potvrdilo aj pridelenie výkonu rybárskeho práva na
týchto rybárskych revíroch jednotlivým užívateľom. Medzi početnými rybárskymi revírmi sa nachádza aj
rybársky revír č. X-XXXX-X-X X. Y. určený ministerstvom ako voda kaprová s účelom využitia „chovný“,
v ktorom bol Ministerstvom pôdohospodárstva SR výkon rybárskeho práva prenechaný odporcovi. Po
presune kompetencií v oblasti rybárstva, s výnimkou akvakultúry a morského rybolovu z Ministerstva

pôdohospodárstva SR na Ministerstvo životného prostredia SR, je v súčasnosti rybársky revír č. X-
XXXX-X-X „X. Y.“ na Ministerstve životného prostredia SR naďalej vedený v evidencii rybárskych revírov
podľa ust. § 39 písm. f) zákona č. 139/2002 Z. z. Ministerstvo životného prostredia SR tak napokon
potvrdilo, že rybársky revír č. 3-3570-1-2 „Rybník Zelené“ bol vytvorený v súlade so zákonom, rybárske
právo v ňom bolo pridelené v súlade so zákonom a z uvedeného dôvodu odporca v tomto revíri uplatňuje
rybárske právo oprávnene a v intenciách zákona.

Z listu Združeného poľnohospodárskeho družstva Poltár (ďalej len „Družstvo“) zo dňa 12.09.2012
adresovaného navrhovateľke (dôkaz predložený navrhovateľkou na č. l. 7 spisu) vyplýva, že dňa
14.12.2001 uzavrelo ako nájomca s navrhovateľkou ako prenajímateľom nájomnú zmluvu na dobu
neurčitú, ktorej predmetom bol medzi iným aj nájom pozemku parc. D.-C. Č.. XXX/X - trvalé trávne
porasty o výmere XXXX m2 evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. Z.. Dňa 29.09.2005 bola Družstvu doručená

výpoveď nájomnej zmluvy podaná v zastúpení U.. A. I.. Vzhľadom k tomu, že Družstvo evidovalo
výpoveď navrhovateľky z nájmu, zrealizovalo na základe ňou doložených dokladov v jesenných
mesiacoch roku 2006 vymeranie poľnohospodárskej pôdy do jej užívania prostredníctvom Obvodného
pozemkového úradu v Lučenci. Uskutočnením uvedeného pokladalo Družstvo nájomný vzťah za
ukončený.

Listom k zn. odporcu: XXXX/XXX/XX-F. adresovaným odporcovi (dôkaz predložený navrhovateľkou na
č. l. 8 spisu) navrhovateľka odporcovi zasielala podklady potvrdzujúce jej vlastnícke právo k pozemku
parc. D.-C. Č.. XXX/X evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. Z.Á. s odkazom na jej predošlý list z konca
septembra 2006, ktorým odporcu vyzvala na uzavretie nájomnej zmluvy k uvedenému pozemku a ktorý
mal odporca užívať bez právneho titulu.

Odporca listom zo dňa 28.12.2006 zn. XXXX/XXX/XX-F. (dôkaz predložený navrhovateľkou na č. l. 9
spisu) v reakcii na vyššie uvedený list navrhovateľky tejto oznamoval, že na jej pozemku sa nachádza
rybník,ktorýmáodDružstvaprenajatýzaúplatunazákladezmluvy.Vtomtorybníkuvrámcistarostlivosti
o ekológiu vôd odchováva rybie násady na zarybňovanie rybárskych revírov. Už v minulosti mal záujem
pozemky od vlastníkov odkúpiť, a preto navrhol navrhovateľke odkúpenie pozemku v jej vlastníctve

avšak v cene maximálne 5,- Sk / m2.
Z výpisu z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. na meno navrhovateľky
ako majiteľa účtu zo dňa 02.08.2012 (dôkaz predložený navrhovateľkou na č. l. 10 spisu) vyplýva, že
dňa 26.11.2007 obdržala navrhovateľka od odporcu platbu vo výške 453,- eur s variabilným symbolom
XXXXXXX.

Z e-mailovej komunikácie predloženej navrhovateľkou (dôkaz predložený navrhovateľkou na č. l. 66 až
67 spisu) vyplýva, že navrhovateľka v rokoch 2011 a 2012 opakovane vyzývala odporcu na uzavretie
nájomnej zmluvy ohľadom dotknutého pozemku.
Súd považoval za nesporné medzi účastníkmi konania skutkové tvrdenie odporcu, že pozemok parc. D.-
C. Č.. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2 evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. Z. je zaplavený

a táto vodná plocha nad týmto pozemkom tvorí súčasť „Rybníka Zelené“ ako rybárskeho revíru č. X-
XXXX-X-X.
Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, predmet bezdôvodného
obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť,

musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, musí sa
vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve, rybárstvo je súhrn činností zameraných na
zachovanie, zveľaďovanie, ochranu genofondu rýb a optimálne využívanie produkcie ichtyofauny ako
prírodného bohatstva Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 139/2002 Z. z., na účely tohto zákona užívateľ je oprávnená
osoba, ktorej Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") pridelilo
výkon rybárskeho práva v rybárskom revíri.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z. z., rybársky revír je ministerstvom určená a hranicami
vymedzená vodná plocha.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 139/2002 Z. z., ministerstvo rozhodnutím vytvára z vodných tokov,
vodárenských nádrží a ostatných vodných plôch rybárske revíry, vedie ich evidenciu a určuje účel ich
využitia.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z. z., rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby
vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to
v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 139/2002 Z. z., rybárske právo patrí štátu.
Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z. z., užívateľ má právo vstupovať na pobrežné pozemky.
Vlastník alebo nájomca pobrežného pozemku je povinný strpieť vstup na tieto pozemky v nevyhnutnej
miere, okrem pozemkov, na ktoré je vstup zakázaný podľa osobitných predpisov. [9) Napríklad zákon
č. 281/1997 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. v znení neskorších

predpisov]
Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z. z., užívateľ je povinný zarybňovať rybársky revír podľa
zarybňovacieho plánu, ktorý schvaľuje ministerstvo. Zarybňovací plán rybárskeho revíru vypracúva
užívateľ a predkladá ho na schválenie ministerstvu do 31. marca kalendárneho roka. Schválený
zarybňovací plán je pre užívateľa záväzný a musí zaručovať ochranu pôvodného genofondu rýb. O

schválení zarybňovacieho plánu sa nevyhotovuje písomné rozhodnutie.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z. z., užívateľ môže rybársky revír alebo jeho časť určiť na
chov rýb. Taký revír alebo jeho časť slúži na odchov generačných a násadových rýb využívaných na
zarybňovanie rybárskych revírov.
Podľa ust. § 9 ods. 5 zákona č. 139/2002 Z. z., v chovnom rybárskom revíri platí všeobecný zákaz lovu

rýb okrem odlovu vykonávaného užívateľom na chovný účel.
Podľa ust. § 39 písm. f) [s účinnosťou od 01.11.2015 § 39 ods. 1 písm. f)] zákona č. 139/2002
Z. z., ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy na úseku rybárstva vytvára z vodných tokov,
vodárenských nádrží a ostatných vodných plôch rybárske revíry, vedie ich evidenciu a určuje účel ich
využitia.

Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 139/2002 Z. z., rybársky revír je ministerstvom určená a hranicami
vymedzená vodná plocha.
Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 139/2002 Z. z., pridelenie rybárskeho práva na ostatných vodných
plochách jednotlivým osobám podľa doterajších predpisov ostáva naďalej v platnosti, ak si vlastník
neuplatní právo podľa tohto zákona (§ 4 ods. 8 a 9).

Podľa ust. § 16 písm. b) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy v znení zákona č. 372/2010 Z. z. účinnom od 01.11.2010, Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného
prostredia vrátane vodného hospodárstva, ochrany pred povodňami, ochrany akosti a množstva vôd a
ich racionálneho využívania a rybárstva okrem akvakultúry a morského rybolovu.

Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)veta posledná v znení zákona č. 103/2010 Z. z. účinnom od
01.05.2010, záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
Podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva

určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Navrhovateľka si tak návrhom na začatie konania uplatnila voči odporcovi nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 OZ, t. j. na poskytnutie peňažnej náhrady vo výške 10,- eur
mesačne za obdobie od 20.11.2010 až do vyhlásenia rozsudku, ktoré malo vzniknúť odporcovi tým, že
bez právneho dôvodu užíva na rybárske účely pozemok parc. D.-C. Č.. XXX/X - trvalé trávne porasty

o výmere XXXX m2, evidovanú na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. Z. bez primeraného protiplnenia vo
vzťahu k nej. Týmto skutkovým vymedzením (§ 79 ods. 1 O.s.p.) navrhovateľkou uplatneného práva sa
cítil byť súd v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p. viazaný.Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný majetkový prospech vrátiť.
Predpokladomvznikubezdôvodnéhoobohateniapodľaust.§451anasl.OZje,žejednémuzúčastníkov

sa dostalo majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), alebo u neho
nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr. ak za neho plnil niekto iný), a to na
úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu.
Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému
dochádza tým, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jeho

poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr. dohoda účastníkov,
povinnosť plynúca zo zákona, či z rozhodnutia a pod. Ide teda o prípady, v ktorých právny dôvod v čase
plnenia vôbec neexistoval. K získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade dochádza okamihom
prijatia plnenia.
Pokiaľ tak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, odporca oprávnene vykonáva v rybárskom revíre
č. X-XXXX-X-X „X. Y.“ (ktorým je zaplavený aj dotknutý pozemok vo vlastníctve navrhovateľky parcela

D.-C. Č.. XXX/X) vytvorenom príslušným ministerstvom SR ako ním vymedzenou vodnou plochou
(podľa na základe ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 139/2002 Z. z.) rybárske právo - t. j. oprávnenie
v rybárskom revíre chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené
ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky (§ 4
ods. 1 zákona č. 139/2002 Z. z.) - a to derivatívne (odvodene) od štátu (ktorému toto právo podľa

cit. ust. § 4 ods. 2 zákona č. 139/2002 Z. z. v rybárskych revíroch, vytvorených rozhodnutím jeho
orgánu - ministerstva - patrí), a to jeho pridelením, nemožno hovoriť o tom, že odporca uvedenú
činnosť vykonáva neoprávnene, či bez právneho dôvodu (titulu; keďže týmto je práve rozhodnutie
príslušného ministerstva SR o pridelení výkonu rybárskeho práva). Potom samotnú činnosť odporcu
v príslušným ministerstvom SR vytvorenom a vymedzenom rybárskom revíre č. 3-3570-1-2 „Rybník

Zelené“ spočívajúcu vo výkone rybárskeho práva [patriaceho štátu; toto právo štátu na určitej vodnej
ploche zásadne vzniká rozhodnutím príslušného ministerstva SR o vytvorení rybárskeho revíru na tejto
vodnej ploche podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 a ust. § 39 písm. f) zákona č. 139/2002 Z. z., pričom vlastník
pozemku, na ktorom sa nachádza táto vodná plocha je povinný výkon tohto práva štátu strpieť] tak
nemožno chápať ako získavanie majetkového prospechu odporcom na úkor navrhovateľky. Súčasne

súd poukazuje na to, že navrhovateľka v konaní nepreukázala (a zásadne ani netvrdila, v návrhu uviedla,
že odporca užíva jej pozemok na rybárske účely) inú činnosť odporcu, ktorú by bolo možné považovať
za užívanie dotknutého pozemku v jej vlastníctve. Skutočnosť, že odporca v predchádzajúcom období
poskytol navrhovateľke ako vlastníčke dotknutého pozemku peňažné plnenie, prípadne žiadal túto o
predaj dotknutého pozemku, je tak bez právneho významu a na uvedenom závere súdu nemôže nič

zmeniť. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky bez ďalšieho ako nedôvodný zamietol v plnom
rozsahu.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporca bol
bezpochybnevcelomrozsahuúspešný.Ztohtodôvodumuvznikloprotinavrhovateľkeprávonanáhradu
trov konania. Toto právo si však v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. odporca návrhom neuplatnil,
a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.