Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 16, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316202199
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1316202199.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:
PROFISIGN SLOVENSKO, s.r.o., SNP 36/56, Želiezovce, IČO: 35 923 482, zastúpeného JUDr. Jurajom
Bilickým, advokátom, Farská 9, Nitra, proti odporcovi: Marita, s.r.o., Osadná 2, Bratislava, IČO: 47 244
879, o zaplatenie 124,95 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na začatie konania z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 08. 02. 2016 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil sumu
124,95 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 10. 10. 2009 až do zaplatenia z titulu
neuhradenia kúpnej ceny.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že na základe objednávky odporcu
navrhovateľ dodal odporcovi tovar vo výške 124,95 eura a následne vystavil odporcovi faktúru č. FV
2009720. Odporca bol výzvou zo dňa 28. 10. 2015 vyzvaný na zaplatenie žalovanej sumy, pričom
odporca dlžnú sumu nezaplatil.
Súd vykonal dokazovanie výpisom z knihy pohľadávok, výzvou na zaplatenie zo dňa 28. 10. 2015,

výpismi z obchodného registra spoločností navrhovateľa a odporcu a zistil skutkový stav veci,
preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá, druhá Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak
pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové

vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo

viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je
neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo
aspoň súčasne s návrhom.

Podľa ust. § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa ust. § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu

s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi
najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa ust. § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa ust. § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa ust. § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Podľa ust. § 409 ods. 1 Obch. Z. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú
vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto
veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ust. § 409 ods. 2 Obch. Z. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí
v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť
aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa
§ 448.

Podľa ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia

založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia v
zmysle ust. § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne

na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý
síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné

bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.

Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju
povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže
splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za
následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla
nebude predmetom dokazovania. (Najvyšší súd SR č.k. 4 Cdo 285/2008).

Na základe vyššie uvedeného a citovaných zákonných ustanovení súd mal za preukázané, že
navrhovateľ nepreukázal v konaní žiadnym hodnoverným dôkazom, že s odporcom uzavrel kúpnu
zmluvu a svoju zmluvnú povinnosť - dodanie faktúrovaného tovaru - v prospech odporcu skutočne aj
vykonal. Navrhovateľ tvrdil, že odporcovi dodal tovar vo výške 124,95 eura, na základe čoho vystavil

odporcovi faktúru č. FV 2009720, ktorú odporca navrhovateľovi údajne nezaplatil. Navrhovateľ však
v konaní ako jediný „dôkaz“ svojich tvrdení predložil iba výpis z knihy pohľadávok a výzvu právneho
zástupcu navrhovateľa na zaplatenie odporcovi zo dňa 28. 10. 2015. Uvedené listiny neosvedčujú
uzavretie kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania, ani vykonanie faktúrovaného úkonu navrhovateľom
v prospech odporcu, teda nepreukazujú, že navrhovateľ fakticky uzavrel s odporcom kúpnu zmluvu

reálnym plnením, teda dodaním tovaru odporcovi. Na uvedenom výpise z knihy pohľadávok nie je ani
podpis, ani odtlačok pečiatky odporcu, ktorý by preukazoval, že odporca v uvedenej faktúre fakturovaný
tovar prevzal (alebo že prevzal aspoň predmetné faktúru), pričom navrhovateľ súdu nepredložil ani len
túto faktúru č. FV 2009720. Rovnako uvedené skutočnosti neosvedčuje ani uvedená výzva právneho
zástupcu navrhovateľa, teda že by navrhovateľ ako predávajúci v zmysle ust. § 409 ods. 1 Obchodného

zákonníka dodal tovar odporcovi (resp. jeho právneho predchodcovi), na základe čoho by mu vzniklo
podľa uvedeného ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka právo žiadať od odporcu zaplatenie kúpnej
ceny.

Keďže navrhovateľ nepreukázal súdu žiadnym relevantným a hodnoverným dôkazom, že s odporcom

uzavrel kúpnu zmluvu podľa ust. § 409 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka (buď písomne alebo ústne)
v zmysle ust. § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka a že fakturované dodanie tovaru
skutočne v prospech odporcu aj vykonal, súd mal za to, že v súvislosti s ust. § 120 ods. 1 veta prvá
O.s.p., kde účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, navrhovateľ neuniesol
svoje dôkazné bremeno, a preto súd návrh navrhovateľa ako neodôvodnený zamietol.

Právny zástupca navrhovateľa v konaní ani nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazy podľa ust. § 120
ods. 4 O.s.p. aj napriek výzve súdu, doručenej právnemu zástupcovi navrhovateľa spolu s predvolaním
na pojednávanie konané dňa 16. 05. 2016. Súd na tomto pojednávaní po uvedení právneho zástupcu
navrhovateľa, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie vyhlásil dokazovania, vyhlásil uznesenie o skončení

dokazovania podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., nakoľko účastníci konania a právny zástupca navrhovateľa
boli poučení v zmysle uvedeného zákonného ust. § 120 ods. 4 O.s.p. (a to písomne spolu s predvolaním
na pojednávanie dňa 27. 01. 2016) na následky vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania podľa
ust. § 120 ods. 4 O.s.p.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
a návrh navrhovateľa ako neodôvodnený zamietol.Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporcovi ako úspešnému účastníkovi sporu síce vzniklo právo na náhradu trov konania podľa ust. §

142 ods. 1 O.s.p., keďže mu však v konaní nevznikli žiadne trovy konania, súd mu náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.