Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/420/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812203224
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5812203224.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. N. P.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom O., V. XXX, 2/ L. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., C. B. XXX/XX, 3/ T.
K., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., P. XXX, žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení splnomocneným zástupcom
KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 17, IČO:
36 851 574, adresa pre doručovanie Tvrdošín, Trojičné námestie 122, proti žalovanému: K. G., nar.
XX. XX. XXXX, bytom J. W., T. X., T. XXXX/X, zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom
Machajom, advokátom so sídlom J. W., G. XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov 1/ až

3/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/58/2012-232 zo dňa 27. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobcovia 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 81,46 eur na účet splnomocneného zástupcu
žalovaného JUDr. Petra Machaja, advokáta so sídlom J. W., G. XX, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Odvolací súd nariaďuje okresnému súdu vykonať opravu napadnutého rozhodnutia v časti označenia
žalobcu 2/ L. U. uvedením správneho dátumu narodenia a bydliska žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 8C/58/2012-232 zo dňa 27. 02. 2013 návrh žalobcov 1/ až 3/
zamietol a žalobcom 1/ až 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania
vo výške 1,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 465,72 eur ich zaplatením na účet právneho
zástupcu žalovaného, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prejednávanej veci sa žalobcovia 1/ až 3/ návrhom podaným dňa 16. 05. 2012, v znení zmeny návrhu

pripustenej uznesením zo dňa 27. 02. 2013, voči žalovanému domáhali určenia, že pozemky vedené
na liste vlastníctva č. XX, kat. úz. C. ako KN-C parcela č. 12297/1 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 6762 m2 a KN-C parcela č. 12297/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 403 m2, patria do
podielového spoluvlastníctva žalobcu 1/ v podiele 13639/999999, žalobcu 2/ v podiele 4639/999999 a
žalobkyne 3/ v podiele 986/999999.
Na pojednávaní dňa 27. 02. 2013 súd uznesením nepripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení
žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. V 216/2004 zo dňa 12. 03. 2004

medzi žalovaným 2/ Poľnohospodárskym družstvom ŽIAREC a žalovaným 1/, ktorej predmetom
bol prevod vlastníckeho práva k sporným pozemkom a o určenie, že Poľnohospodárske družstvo
ŽIAREC ako pristupujúci žalovaný 2/ nie je vlastníkom sporných parciel. Súd mal za to, že výsledky
dovtedajšieho konania by nemohli byť podkladom aj pre konanie o takto zmenenej žalobe. Pripusteniezmeny žaloby by si totiž vyžadovalo súčasne aj pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania ako
žalovaného 2/ Poľnohospodárskeho družstva ŽIAREC, čo by nevyhnutne muselo mať za následok
odročenie pojednávania, aby sa tento následne po doručení žaloby mohol zúčastniť konania. Pritom

dovtedy žalobcami produkované a následne súdom vykonávané dôkazy sa vzťahovali iba k určeniu
spoluvlastníckych podielov žalobcov 1/ až 3/ k sporným pozemkom a i keď žalobný návrh o určenie
spoluvlastníckych podielov k sporným nehnuteľnostiam nepochybne má súvis s vyriešením otázok
platnosti kúpnej zmluvy či vlastníckeho práva Poľnohospodárskeho družstva ŽIAREC, ide iba o
predbežné otázky, ktoré si súd mohol vyriešiť prejudiciálne sám. Súd zároveň nepripustil ani vstup

Poľnohospodárskeho družstva ŽIAREC do konania ako žalovaného 2/.
Potom čo súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej
žalobe, s poukazom na ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatoval, že bolo povinnosťou
žalobcov uniesť dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia o tom, že niektorým z uvedených spôsobov
nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely k sporným pozemkom, ktorých vlastníkom je podľa zápisu v
katastri nehnuteľností žalovaný.

Žalobca 1/ tvrdil, že podielovým spoluvlastníkom sa stal po svojej matke (H. P.) ako pôvodnej
spoluvlastníčke, tiež na základe predložených darovacích a kúpnych zmlúv. Zo žiadneho dôkazu
vykonaného v konaní však nevyplýva, že by matka žalobcu 1/ bola v konkrétnom spoluvlastníckom
podiele spoluvlastníčkou pôvodnej pk parcely č. 7201 zapísanej v pk protokole č. 287 kat. úz. P., z
ktorej boli sporné pozemky vytvorené. Predmetná pk parcela bola síce sčasti riešená rozhodnutím

pozemkového úradu zo dňa 24. 01. 1995 č. ROK 194-1-A1/1995, ktorým boli schválené dohody o vydaní
nehnuteľností, ktoré uzavreli dňa 08. 06. 1993 a 21. 02. 1992 oprávnené osoby, podielnici spoločnosti
Urbárskych spolumajiteľov Tvrdošín, podľa pripojeného zoznamu, ktorý je súčasťou rozhodnutia, a
povinné osoby Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Tvrdošíne a Odštepný lesný závod Námestovo
a že sa vydávajú oprávneným osobám nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe, okrem iného aj

v protokole č. 287, časť parcely 7201 pasienok bez uvedenia výmery v kat. úz. P., súd konštatoval,
že vzhľadom na zmätočnosť a nevykonateľnosť výroku rozhodnutia, ktoré nijak nezadefinovalo časť
pk parcely č. 7201 dotknutú vydaním, iba samotný zoznam oprávnených osôb, ktorý je súčasťou
rozhodnutia, nie je presvedčivým a jednoznačným dôkazom o spoluvlastníctve právnej predchodkyne
žalobcu 1/ k pôvodnej pk parcele č. 7201. Nebola preukázaná ani skutočnosť, že prevodcovia, od

ktorých mal žalobca 1/ nadobudnúť podiely ešte k pôvodnej pk parcele č. 7201 na základe predložených
darovacích a kúpnych zmlúv (ktorých predmetom boli určité účasti zo spoločného majetku v protokole
č. 287 k. ú. P.), boli spoluvlastníkmi ešte pôvodnej pk parcely č. 7201.
Žalobca 2/ mal svoj spoluvlastnícky podiel nadobudnúť dedením, avšak v dedičskom rozhodnutí po
jeho otcovi nie je uvedený žiadny zápis svedčiaci o tom, že by predmetom dedenia mal byť aj podiel

k pôvodným pk parcelám vedeným v pk protokole č. 287 k. ú. P.. Rovnako ani tu nebol predložený
súdu dôkaz o spoluvlastníctve pk parcely č. 7201 právnym predchodcom žalobcu 2/, po ktorom mal
podiel následne zdediť. Pokiaľ žalobca 2/ tvrdil, že je reštituentom na základe rozhodnutia pozemkového
úradu zo dňa 24. 01. 1995, toto vyplýva z predmetného rozhodnutia, no nie je z neho zrejmé, ktorá časť
pôvodnej pk parcely č. 7201 bola vydávaná, ani toto rozhodnutie samo o sebe nepreukazuje podielové

spoluvlastníctvo právneho predchodcu žalobcu 2/ pôvodnej pk parcely č. 7201.
Rovnako aj žalobkyňa 3/ uvádzala, že nadobudla spoluvlastnícky podiel dedením po svojom právnom
predchodcovi. Z osvedčenia o dedičstve po Y. R. však nevyplýva, že by sa žalobkyňa 3/ stala
spoluvlastníčkou v žalovanom podiele k pôvodnej pk parcele č. 7201 vedenej v pk protokole č. 287, kat.
úz. P.. Osvedčenie o dedičstve síce uvádza, že predmetom dedenia bol aj pk protokol č. 1337, kat. úz.

O., v rámci ktorého mala byť zapísaná aj účasť zo spoločného majetku z pk protokolu č. 287 P., súdu ale
nebol predložený dôkaz o tom, že by právny predchodca žalobkyne 3/ bol skutočne odkazom v protokole
č. 1337 vedený ako spoluvlastník pk parcely č. 7201 z pk protokolu č. 287, kat. úz. P.. Predmetom
darovacej zmluvy zo dňa 28. 10. 2002 boli pritom iné nehnuteľnosti, vedené na liste vlastníctva č. XXXX
k.ú. O., ktoré nie sú ani sčasti totožné so spornými pozemkami.

Nakoľko súdu nebol predložený dôkaz o spoluvlastníctve ešte pôvodných pozemno-knižných
spoluvlastníkov,odktorýchžalobcovia1/až3/odvodzovalisvojespoluvlastníctvokspornýmpozemkom,
keď žalobcovia ani bližšie neozrejmili tvrdenia, že sú spoluvlastníkmi práve v podieloch v nimi žalovanej
výške, súd žalobu zamietol.
Súd považoval za nadbytočné vykonávať ohliadku miesta samého (či znalecké dokazovanie) za účelom

zistenia bývalej kultúry sporných pozemkov, či vykonávať dôkaz listinami, ktoré boli podkladom pre
vytvorenie listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. P., na ktorom boli sporné pozemky pôvodne vedené.
Podstata sporu totiž nespočívala v preukázaní toho, že žalovaný nie je vlastníkom sporných pozemkov,ale naopak v potrebe preukázania (spolu)vlastníckeho práva žalobcov, s čím za daného stavu v konaní
nijako nesúvisí otázka aké listiny boli podkladom zápisu na predmetný list vlastníctva.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanému ako

úspešnému účastníkovi konania priznal voči neúspešným žalobcom náhradu trov konania vo výške 1,50
eur za súdny poplatok zaplatený za elektronické podanie a náhradu trov právneho zastúpenia za 4
úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia dňa 24. 10. 2012, písomné vyjadrenie zo dňa
25. 10. 2012, zastupovanie na pojednávaní dňa 30. 01. 2013 a zastupovanie na pojednávaní dňa 27.
02. 2013), vrátane režijného paušálu, náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času, spolu

vo výške 465,72 eur.

Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ až 3/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie,
ktorým sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Odvolanie odôvodnili tým, že postupom súdu sa im ako účastníkom konania odňala možnosť konať pred

súdom; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci; súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Nestotožnili sa so záverom súdu, že neuniesli dôkazné bremeno o tom, že vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam nadobudli od svojich právnych predchodcov a že sú spoluvlastníkmi sporných
nehnuteľností v podieloch v žalovanej výške.
Viackrát požiadali prvostupňový súd, aby sa najskôr zaoberal otázkou vlastníckeho práva subjektu
ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo v Tvrdošíne, ktoré odvodzovalo svoje vlastnícke právo k predmetu

sporu od zákona č. 81/1949 Zb. a otázkou platnosti kúpnej zmluvy č. V 216/2004, ktorou družstvo
previedlo vlastnícke právo k predmetu sporu na žalovaného. Pri prešetrení tejto predbežnej otázky by
súd musel zistiť nesprávnosť a nezákonnosť zápisu vlastníckeho práva k predmetu sporu v prospech
družstva, dôsledkom čoho by bolo vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, teda kúpnej
zmluvy č. V 216/2004, ktorou bolo vlastníctvo k predmetu sporu prevedené v prospech žalovaného.

Uviedli, že pokiaľ zákonom č. 81/1949 Zb. prešlo vlastnícke právo k veciam uvedeným v tomto zákone
na vtedajšie JRD, zákonom č. 49/1959 Zb. došlo k obnoveniu individuálneho vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ktoré boli násilne odňaté vlastníkom zákonom č. 81/1949 Zb. V roku 1991 bol prijatý
zákon č. 229/1991 Zb., ktorého úlohou bolo zmierniť krivdy z obdobia neslobody, v rámci odstraňovania
ktorých si oprávnené osoby museli uplatniť nárok v stanovenom termíne a o tomto uplatnenom

reštitučnom nároku boli oprávnené rozhodovať príslušné pozemkové úrady. V ich prípade do dnešného
dňa nebolo rozhodnuté o ich vlastníckom práve, resp. vlastníckom práve ich právnych predchodcov.
Uplatnením reštitučného nároku sa pritom na všetky nehnuteľnosti uplatnil režim § 5 zákona č. 229/1991
Zb., v zmysle ktorého povinná osoba, v tomto prípade ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo v Tvrdošíne,
nemôže nakladať s týmito nehnuteľnosťami až do právoplatného ukončenia reštitúcie, a to pod sankciou

absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V prípade, ak by sa prvostupňový súd zaoberal absolútnou
neplatnosťoukúpnejzmluvyč.V216/2004arozhodolotejtopredbežnejotázke,muselbysavysporiadať
s ich vlastníctvom k predmetu sporu.
Pre riadne zistenie skutočného stavu veci mal prvostupňový súd vykonať navrhované dôkazy a
skúmať okolnosti špekulatívneho zápisu vlastníckeho práva k predmetu sporu v prospech ŽIAREC,

poľnohospodárske družstvo v Tvrdošíne a zmenu druhu pozemku predmetu sporu z „trvalé trávne
porasty" na „zastavené plochy a nádvoria", na čo v konaní poukazovali. Prvostupňový súd sa odmietol
týmito skutočnosťami zaoberať.
Riadnym preskúmaním veci by prvostupňový súd zistil, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetu
sporu, a to žalobca 1/ v podiele 13693/999999, žalobca 2/ v podiele 4639/999999 a žalobca 3/ v podiele

986/999999, ktoré podiely vyplývajú zo zápisu na LV č. XXXX, kat. úz. O., kde sú spoluvlastnícke
podiely členov pozemkového spoločenstva v Tvrdošíne prepočítané s ohľadom na jednotlivé prechody
či prevody vlastníckeho práva, prešetrené podľa stavu od zápisu v tom ktorom pk protokole, ktorý
obsahoval odkaz na účasť na spoločnom majetku v pk protokole č. 1, kat. úz. O. a v PK protokole č.
287, kat. úz. P.. Pri zhotovení diela ZRPS (ZRPS schválené rozhodnutím pod č. 97/01675-013 zo dňa

29. 09. 1997) pre kat. úz. O., zhotoviteľ pri prepočte podielov, na základe ktorých bol založený LV č.
XXXX, kat. úz. O., vychádzal z právneho i skutočného stavu, keď predmetom zápisu na tomto liste
vlastníctva sú nehnuteľnosti, ktoré boli vždy súčasťou spoločnej a nedeliteľnej nehnuteľnosti patriacej
do podielového spoluvlastníctva členov pozemkového spoločenstva. Vzhľadom na to, že pre katastrálneúzemie C. (P.), teda ani pre pk protokol č. 287 P., neprebehli, resp. ešte nie sú ukončené pozemkové
úpravy (register obnovy evidencie pozemkov), spoluvlastnícke podiely sú z časti určené s ohľadom
na jednotlivé prechody či prevody vlastníckeho práva. Pre časť pk protokolu č. 287 je založený aj

LV č. XXX a č. XXX, kde sú uvedení jednotliví spoluvlastníci v príslušných podieloch so spoločným
menovateľom 2995200. Tieto listy vlastníctva boli založené na základe reštitučného rozhodnutia, v
ktorom správny orgán rozhodoval o časti predmetu vlastníctva a o vlastníctve 1/3 oprávnených osôb.
Stav zápisu spoluvlastníckych podielov jednotlivých členov pozemkového spoločenstva v Tvrdošíne je
správny práve na LV č. XXXX, k. ú. O., preto vychádzali pri určení spoluvlastníckeho podielu práve z

tohto listu vlastníctva.
Ak prvostupňový súd tvrdí, že rozhodnutie pozemkového úradu č. ROK 194-1-A1/1995, zo dňa
24.01.1995jenevykonateľnéazmätočnéažeibasamotnýzoznamoprávnenýchosôb,ktorýjesúčasťou
tohto rozhodnutia, nie je presvedčivým a jednoznačným dôkazom pre súd o spoluvlastníctve žalobcu 2/
a právnych predchodcov žalobcov 1/ a 3/ k pôvodnej pozemno-knižnej parcele č. 7201, tento zoznam
bol čiastočným zoznamom oprávnených osôb, o vlastníctve ktorých rozhodoval pozemkový úrad na

podkladeskutočností,ktorýmimalzapreukázanéichvlastníctvovpríslušnompodieleknehnuteľnostiam
uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia. Aj keď sa stotožňujú s tvrdením súdu, že toto rozhodnutie
pozemkového úradu je zmätočné a nevykonateľné, nie je to ešte dôvodom, aby si súd neosvedčil
tvrdenie, že žalobca 2/ a právni predchodcovia žalobcov 1/ a 3/ boli podielovými spoluvlastníkmi celej
pôvodnej pk parcely č. 7201.

Z tejto neurčitosti sa javí potreba vyriešenia duplicity vlastníckeho páva k pôvodnej pk parcele č. 7201,
ktorou sa však súd odmietol zaoberať. Ak pozemkový úrad rozhodnutiami č. ROK 194-1-A1/1995 zo
dňa 24. 01. 1995 a č. 98/00946-17 zo dňa 12. 06. 1998, rozhodol o vlastníctve k bližšie neurčenej časti
pk parcely č. 7201 v ich prospech, resp. ich právnych predchodcov, je zjavné, že vo vzťahu k predmetu
konania, ktorý bol vytvorený práve z tejto pôvodnej pk parcely č. 7201, nie je jasné, z ktorej časti

tejto pôvodnej parcely boli vytvorené. Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal možnosťou riadne zistiť
skutočný stav veci vo vzťahu k tejto vzniknutej duplicite a otázke, či predmet sporu nie je vytvorený práve
z tej časti pk parcely č. 7201, ktorej sú vlastníkmi na základe právoplatných rozhodnutí pozemkového
úradu a na základe iných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva, ktoré boli v konaní predložené.
Súd sa mal zaoberať ich argumentmi a túto duplicitu riadne prešetriť a následným dokazovaním

odstrániť. Nakoľko sa prvostupňový súd otázkou duplicity vôbec nezaoberal a neposudzoval právnu
účinnosť jednotlivých titulov nadobudnutia vlastníckeho práva v ich prospech, ani právnu účinnosť titulov
nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech žalovaného a jeho právneho predchodcu, konanie ale aj
samotné rozhodnutie má vadu, pre ktorú je rozhodnutie nepreskúmateľné.
Prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi, keď v rozsudku zo

dňa 27.02.2013 uviedol, že žiadny z predložených právnych titulov, ktorými nadobudli príslušné
spoluvlastnícke podiely aj k predmetu sporu, nijakým spôsobom nepreukazujú, že ich právni
predchodcovia, od ktorých svoje vlastníctvo nadobudli, boli vlastníkmi ešte pôvodnej pk parcely č.
7201. Ak právnym titulom, či už kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, prípadne dedením nadobudli
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemno-knižnom protokole č. 287, kat. úz. P.,

teda aj k pk parcele č. 7201, nie je ďalej potrebné preukazovať vlastnícke právo k tomuto pozemku
aj v prospech predchádzajúcich pozemno-knižných vlastníkov, keď nie všetky prevody sa zapisovali
do pozemno-knižných protokolov. Nie je preto spravodlivé požadovať od nich preukazovanie takýchto
zápisov, nakoľko oni sami nespôsobili stav, že v určitom období sa prevody vlastníctva prestali zapisovať
do pozemno-knižných protokolov a stratili konštitutívny charakter a nemohli ani zmeniť ten stav, že ich

právni predchodcovianadobúdalivlastníckeprávoajneformálnymiprevodmi,ktorékaždýrešpektoval.Z
jednotlivých právnych úkonov, ktorými nadobúdali vlastníctvo v príslušných spoluvlastníckych podieloch
a ktoré boli predložené prvostupňovému súdu, je preukázané, že ich právni predchodcovia, prípadne
aj oni sami svoje vlastníctvo odvodzujú od vlastníkov zapísaných v pozemno-knižnom protokole, čo je
dostatočný dôkaz o vlastníctve. V ich prospech svedčí vlastnícke právo už len tým, že je v ich prospech

evidované na tzv. hluchých listoch vlastníctva, ako odkaz na účasť na spoločnom majetku evidovanom
v pozemno-knižnom protokole č. 287, kat. úz. P. v príslušnom podiele.
Prvostupňový súd sa teda nedostatočne vysporiadal s vecou, keď predčasne žalobu o určenie
vlastníckeho práva zamietol. V konaní pred prvostupňovým súdom bola porušená rovnosť procesných
strán, keď prvostupňový súd sa absolútne nezaoberal skutočným stavom veci, ale predčasne rozhodol s

tvrdením, že neuniesli dôkazné bremeno, čím im znemožnil nakladanie s vecou, ktorá je ich vlastníctvom
a zároveň im odňal možnosť konať. V danom konaní bolo nevyhnutné, aby prvostupňový súd najskôr
rozhodol o absolútnej neplatnostikúpnej zmluvy č. V 216/2004 a následne mal konať ako s účastníkom konania aj so subjektom ŽIAREC,
poľnohospodárske družstvo so sídlom v Tvrdošíne. Prvostupňový súd bol teda povinný vykonať čo
najdôslednejšie dokazovanie, aby mohol následne zákonne rozhodnúť.

Ak by prvostupňový súd riadne vykonal dokazovanie ďalšími navrhovanými dôkazmi (obhliadka na
mieste samom, znalecké dokazovanie pre preukázanie skutočného druhu pozemku predmetu sporu),
ktoré odmietol vykonať, umožnil by preukázanie ďalších nimi tvrdených skutočností, ktoré by boli
spôsobilým podkladom pre rozhodnutie vo veci. Keďže sa prvostupňový súd odmietol zaoberať týmito
navrhovanými dôkazmi, neúplne zistil skutkový stav veci, rozhodujúci pre preukázanie nimi uvádzaných

tvrdení. Súd nad rámec vyžadoval preukázanie vlastníctva ich právnych predchodcov zápismi v
pozemno-knižných protokoloch, čo uviedol až v odôvodnení rozsudku a dovtedy ich o to výslovne
nepožiadal.
Prvostupňový súd neposkytol vo veci kvalitné odôvodnenie, keď dostatočne neodôvodnil prečo neuniesli
dôkazné bremeno a nezaoberal sa podstatnými skutočnosťami ohľadne duplicitného vlastníctva, ktoré
bolovkonanípreukázané.Jehorozhodnutiejetakprenedostatokdôvodovnepreskúmateľné.Rozsudok

prvostupňového súdu neobsahuje ani uvedenie príslušných ustanovení, ktoré pre svoje rozhodnutie
použil, čím porušil ich základné právo na spravodlivé konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Mal za to, že rozhodnutie súdu je zákonné, súd rozhodol o návrhu žalobcov v rozsahu v

akom sa domáhali objektívne zistiac, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Žalobcovia už v
žalobnom návrhu mali preukázať dôvodnosť tvrdení o tom, že sú podielovými spoluvlastníkmi spornej
nehnuteľnosti. Žalobcovia do spisu predložili dedičské rozhodnutia, kúpne zmluvy, darovacie zmluvy,
ktorými sa snažili dokázať tvrdené skutočnosti, no ani v jednom doklade nie sú sporné nehnuteľnosti
predmetom prevodu. Tvrdenie o duplicite vlastníckeho práva k pôvodnej pk parcele č. 7201 nemá

reálny základ, lebo sporné nehnuteľnosti boli na žalovaného prevedené na základe kúpnej zmluvy,
boli identifikované GP a zapísané na LV č. XXXX na výlučného vlastníka ŽIAREC, poľnohospodárske
družstvo, v tom čase pre kat. úz. P.. Pred vydaním rozhodnutia ROK 194-1-A1/1995 zo dňa 24. 01. 1995
bola správnym orgánom vykonaná na viackrát identifikácia parciel, v čase rozhodnutia správny orgán
o spornej nehnuteľnosti nerozhodoval, lebo sa jednalo o nehnuteľnosť, ktorá z dôvodu zastavanosti

nebola predmetom reštitúcie a nejednalo sa o pôdu. Žalobcovia v konaní sami vymedzili svojim návrhom
predmet konania. Súd v konaní zistil, čoho sa žalobcovia domáhajú, no oni sami v podstate v konaní
tvrdili, že vlastníctvo nemusia dokazovať preto, že toto je zapísané na LV č. XXXX. V konaní ničím
nepreukázali, že sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a v uvedených podieloch.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčas,účastníkmi
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v
napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného

súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu dospel k záveru, že okresný súd
vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie, súd viazaný návrhmi účastníkov
konania, pričom so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako aj právnym, sa v plnom rozsahu

stotožňuje. Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O.
s. p. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa riadne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli pre
jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 2
O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Prezdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudku,vnadväznostinaodvolacienámietkyžalobcov,ktoré
nepovažuje za dôvodné, odvolací súd uvádza, že žalobcovia v odvolaní neprodukovali žiadne nové
tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvého stupňa.

V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcov, že súd im odňal možnosť konať pred súdom, odvolací
súd uvádza, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký chybný postup súdu, ktorý má
za následok znemožnenie realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje
Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ide najmä vtedy,ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O. s. p. majú
účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

možnosti na uplatnenie ich práv - napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených
zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O. s. p.), vyjadriť sa k návrhom
na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O. s. p.), byť predvolaní na súdne pojednávanie (§
115 O. s. p.), na doručenie rozsudku do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O. s. p.)].

Žalobcovia odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie ich práva na spravodlivý súdny proces
vyvodzujúzviacerých(nimitvrdených)nesprávností,chýbaprocesnýchvád,kuktorýmpodľaichnázoru
došlo v konaní pred súdom prvého stupňa. Zo spisu ale nevyplýva, že by v prvostupňovom konaní bola
žalobcom odňatá možnosť konať pred súdom.

Je zrejmé, že podstatná časť odvolacích námietok, aj čo sa týka odňatia možnosti konať pred súdom,

sa týka procesu dokazovania, ktoré bolo (alebo podľa názoru žalobcov malo byť) vykonané a správnosti
vyhodnotenia vykonaného dokazovania.

Dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť aj

to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonanie dokazovania v tom smere, že nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie
návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je
vždyvecousúdu,nieúčastníkovkonania.Nevykonanieurčitéhodôkazu(nevyhovenienávrhuúčastníka,

aby súd vykonal ten - ktorý dôkaz) môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení vedúcu
prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O. s. p. (R
37/1993). Tým, že súd prvého stupňa napriek návrhu žalobcov nevykonal dokazovanie ohliadkou na
mieste samom, resp. znaleckým dokazovaním za účelom zistenia kultúry sporných pozemkov, neodňal
žalobcom možnosť pred súdom konať. Okresný súd sa s návrhmi žalobcov na doplnenie dokazovania

v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd
stotožňuje.

Pokiaľ žalobcovia v súvislosti s odňatím možnosti konať pred súdom a nedostatočnými skutkovými
zistenia súdu prvého stupňa namietali, že súd nemal záujem zistiť skutočný stav veci a za tým účelom

vykonať potrebné dôkazy, žalobcovia okrem už predložených dôkazov (s ktorými sa súd prvého stupňa
v napadnutom rozhodnutí vysporiadal) žiadne dôkazy (okrem dôkazov navrhnutých za účelom zistenia
kultúry sporných pozemkov) nenavrhli. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že súdy v sporovom
občianskom konaní nezisťujú skutočný stav veci, ale stav skutkový. Je totiž vecou strán sporu, aby tvrdili
a preukazovali fakty podstatné pre rozhodnutie.

Vprejednávanejvecisažalobcoviadomáhaliurčeniaspoluvlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,ateda
boli povinní preukázať, že im svedčí niektorý z titulov nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle § 132
ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom vzhľadom na odvodený spôsob nadobudnutia spoluvlastníctva
(od svojich právnych predchodcov) bolo ich povinnosťou preukázať i to, že (spolu)vlastnícke právo

nadobudli od (spolu)vlastníka. Zaťažovala ich teda povinnosť tvrdiť a preukázať, že požadované
spoluvlastnícke podiely na sporných nehnuteľnostiach nadobudli, t. j. titul nadobudnutia, ale zároveň,
že tieto nadobudli od ich vlastníkov. I keď žalobca 1/ predložil kúpne a darovacie zmluvy, nepreukázal,
že jeho právni predchodcovia skutočne boli (spolu)vlastníkmi v požadovaných podieloch. Tu odvolací
súd dodáva, že napriek tomu, že žalobcovia sami konštatovali pochybenia pri prevodoch urbárskych

nehnuteľností v minulosti, žiadnym spôsobom nepreukázali, že sú podielovými spoluvlastníkmi v
požadovaných podieloch, keď nepredložili ani nenavrhli vykonať žiaden dôkaz na preukázanie, že
práve podiely zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. O. (podľa ktorých žiadali priznať i podiel na sporných
nehnuteľnostiach), sú uvedené správne. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali, že sa súd prvého
stupňa nevysporiadal s predloženými listinnými dôkazmi, odvolací súd s poukazom na odôvodnenie

napadnutého rozsudku (str. 7 posledný odsek) nepovažuje uvedenú námietku za dôvodnú.

Pokiaľ žalobcovia v odvolaní opakovane poukazovali na to, že súd sa mal vysporiadať s vlastníctvom
sporných nehnuteľností spoločnosťou ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, a absolútnou neplatnosťouzmluvy, na základe ktorej nadobudol sporné pozemky žalovaný, odvolací súd uvádza, že vyriešenie
otázky či zmluva, na základe ktorej žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti je alebo nie je
platná, by malo význam, pokiaľ by žalobcovia preukázali, že im svedčí (spolu)vlastnícke právo k

sporným nehnuteľnostiam. Totiž aj v prípade, ak by predmetná zmluva nebola platná, neznamenalo
by to automaticky, že spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú práve žalobcovia 1/ až 3/, navyše
v požadovaných podieloch. Nemožno tiež opomenúť, že na predmetné nehnuteľnosti bol uplatnený
reštitučný nárok v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ako to vyplýva z podaní samotných

žalobcov), pričom o tomto nároku (resp. nie o celom) nebolo dosiaľ príslušným orgánom právoplatne
rozhodnuté.

Za nedôvodnú napokon odvolací súd nepovažuje ani odvolaciu námietku žalobcov vytýkajúcu
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku
jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva z akého dôvodu súd žalobu žalobcov zamietol (nepreukázanie

vlastníctva právnych predchodcov žalobcov, od ktorých žalobcovia odvodzujú svoje spoluvlastnícke
právo k nehnuteľnostiam vzhľadom na odvodený spôsob nadobudnutia vlastníctva). Pokiaľ z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne a nepochybne vyplývajú úvahy a závery súdu, ktoré ho
viedli k zamietnutiu návrhu, nemožno konštatovať nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku, na ktorej skutočnosti nič nemení ani nespokojnosť žalobcov s týmto

odôvodnením.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac so závermi súdu prvého
stupňa uvedenými v napadnutom rozhodnutí, napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý

odvolaním, keď okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval zásadu úspechu v
spore (§ 142 ods. 1 O. s. p.) i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov konania (§ 151 ods.
1 O. s .p.).

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1,§142ods.1O.s.p.Úspešným

účastníkom odvolacieho konania bol žalovaný, ktorý si podľa § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o nepripustení vstupu žalovaného 2/ ŽIAREC, poľnohospodárske
družstvo, do konania a vyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku, obe zo dňa 18. 11. 2013 á 60,07 eur, ku
každému z úkonov režijný paušál 7,81 eur a DPH 20% vo výške 13,58 eur, spolu 162,92 eur a náhradu

poplatku za elektronické podanie odvolania.

Súd pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia žalovaného vychádzajúc z ustanovenia § 11 ods. 1
písm. a/, § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v platnom znení, priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia

za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18. 11. 2013 vo výške 60,07 eur, režijný
paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) vo výške 7,81 eur, spolu 67,88 eur. V súlade s § 18 ods. 3 cit. vyhlášky
súd zároveň zvýšil odmenu a náhrady právneho zástupcu žalovaného o daň z pridanej hodnoty vo
výške 13,58 eur (20 % zo sumy 67,88 eur). Trovy právneho zastúpenia žalovaného, vrátane DPH, tak
predstavujú sumu 81,46 eur, ktorú sú žalobcovia 1/ až 3/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet

splnomocneného zástupcu žalovaného (§ 149 ods. 1 O. s. p.), v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia predstavujúcich odmenu len za jedno
vyjadrenie k odvolaniu, nakoľko tak vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o nepripustení vstupu
žalovaného 2/, ako aj proti rozsudku sú zo dňa 18. 11. 2013, pričom splnomocnenému zástupcovi nič
nebránilo vyjadriť sa k obom odvolaniam v jednom podaní. Nakoľko žalovaný zároveň nepreukázal,

že uhradil súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní urobených elektronickými prostriedkami
podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (pol. 20a Sadzobníka súdnych
poplatkov) a doteraz nebolo ani rozhodnuté o uložení povinnosti žalovanému uvedený súdny poplatok
zaplatiť, súd žalovanému náhradu súdneho poplatku za elektronické podanie nepriznal.

Odvolací súd zároveň podľa § 222 ods. 3 O. s. p. nariadil vykonať okresnému súdu opravu napadnutého
uzneseniavčastioznačeniaúčastníkovkonania,konkrétnežalobcu2/,prioznačeníktoréhoboluvedený
nesprávny dátum narodenia, ako aj adresa žalobcu.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.