Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/938/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113214966
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113214966.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa Y., zastúpeného R. proti
odporcovi T., o zaplatenie 2.790 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 10. júna 2014, č.k. 17C/25/2014-57, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia vo výške 119,25 Eur, do troch dní, k rukám R.. R. U..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.790 Eur s
5,50 % úrokom z omeškania ročne od 31.03.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej
časti uplatneného úroku z omeškania návrh zamietol. Súčasne odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 476,54 Eur, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že účastníci uzavreli písomnú zmluvu označenú ako
„Predkupná zmluva na vozidlo - dovoz z W.“, na základe ktorej vznikol odporcovi záväzok priviezť a
dodať navrhovateľovisedemmiestnemotorovévozidloVolkswagenSharan1,9Tdi,alebojemupodobné
vozidlo s vekom okolo 6 rokov so súhlasom navrhovateľa. Cena vozidla mala byť od 2.185 Eur do
2.415 Eur. Toto vozidlo malo byť privezené do marca roku 2012. Po dovezení vozidla bol navrhovateľ
oprávnený vozidlo užívať 5 až 7 dní pred svojím konečným rozhodnutím. Navrhovateľ ako záujemca o

dovezené vozidlo poskytol odporcovi ako dovozcovi sumu 1.500 Eur, ktorá bola označená ako záloha
na kúpu, ktorá mala byť odporcom vrátená v prípade, že s dovezeným vozidlom nebude navrhovateľ
súhlasiť, a to do 7 dní od jeho konečného rozhodnutia. Navrhovateľ bol v zmluve označený ako kupujúci
a odporca ako sprostredkovateľ. Dňa 29.03.2012 navrhovateľ zaplatil odporcovi doplatok zálohy v sume
1.290 Eur. V rámci vykonaného dokazovania, a to výsluchom účastníkov konania okresný súd zistil, že
odmena za dovoz vozidla medzi účastníkmi dohodnutá nebola. Súčasťou zmluvy nebolo ani udelenie
plnej moci navrhovateľom odporcovi na urobenie nejakého právneho úkonu, napr.

na uzatvorenie kúpnej zmluvy v mene navrhovateľa. Okresný súd uzavrel, že predložená zmluva by sa
podľa označenia mala byť zmluvou o budúcej zmluve, táto však platne uzavretá nebola, nakoľko tomu
nezodpovedá samotný text a obsah zmluvy a takisto nemá podstatné náležitosti budúcej kúpnej zmluvy,
nakoľko v nej nie je presne uvedený určitý predmet kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného okresný súd
konštatoval, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená príkazná zmluva podľa § 724 Občianskeho
zákonníka, ktorej zákonným znakom je to, že sa ňou príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú

vec, alebo vykoná inú činnosť. Nakoľko k včasnému plneniu zo strany odporcu ako príkazníka nedošlo
(odporca do marca 2012 vozidlo navrhovateľovi nedoviezol) dohodli sa účastníci konania na zmene
zmluvy v časti času plnenia, a to tak, že odporca dovezie vozidlo aj po uplynutí marca 2012 a ďalej včasti typu dovezeného vozidla tak, že odporca má doviezť motorové vozidlo značky SEAT Alhambra.
Táto skutočnosť vyplýva z predloženého listinného dôkazu, kópie faktúry z 29.03.2012 a takisto z
výpovede navrhovateľa aj odporcu. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzatvorená

dohoda sa môže zmeniť, alebo zrušiť iba písomne. Iná písomná zmena dohody, resp. zmluvy v konaní
preukázaná nebola, preto obsah zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania okresný súd posudzoval
podľa písomnej dohody a jej písomnej zmeny, zachytenej na navrhovateľom predloženej faktúre zo
dňa 29.03.2012, ktorá je podpísaná oboma účastníkmi konania. Samotný odporca vo svojej výpovedi
uviedol, že vozidlo SEAT Alhambra navrhovateľovi nedoviezol. Na základe vykonaného dokazovania (už

len z tohto vyjadrenia odporcu) okresný súd konštatoval, že odporca si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť
(riadne a platne uzatvorenú), obstarať navrhovateľovi určitú vec (dovezenie motorového vozidla SEAT
Alhambra, a to z W.) s následným vlastníckym prevodom tohto vozidla. Obstaranie iného vozidla nebolo
platne dohodnuté, a preto navrhovateľ ani nemal povinnosť takéto motorové vozidlo prijať a dokonca
akceptovať aj prevod jeho vlastníckeho práva, navyše, ak s týmto motorovým vozidlom bola spôsobená
škoda. Okresný súd ďalej uviedol, že odporca závažným spôsobom porušil svoje povinnosti príkazníka,

keď zamlčal navrhovateľovi skutočnosť, že s dovezeným vozidlom havaroval, pričom tak urobil preto, že
navrhovateľa nechcel znepokojovať. O nečestnom prístupe odporcu svedčí aj list zo dňa 08.04.2013,
ktorý adresoval navrhovateľovi, a ktorý je v zjavnom rozpore s jeho výpoveďou a faktúrou na č.l. 5. V liste
odporca navrhovateľovi doslovne uviedol že: „o tom, že ste si objednal u niekoho vozidlo SEAT Alhambra
a zaplatil mu zaň, nič neviem. S vrátením peňazí (údajných 2.790 Eur) sa prosím obráťte na neho.“

Ďalšie tam uvedené skutočnosti (existencia kúpnej zmluvy na meno navrhovateľa) sú takisto v rozpore s
vykonanýmdokazovaním.Okresnýsúd sanezaoberaltým,nazákladeakejprávnejskutočnostiodporca
zaevidoval navrhovateľa ako držiteľa a vlastníka osobného motorového vozidla VW Sharan, ktorým
spôsobil odporca škodu tretej osobe, nakoľko táto skutočnosť je pre rozhodnutie súdu v tomto konaní
irelevantná. K tejto skutočnosti uviedol, že kupujúcim na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.04.2012 bol

odporca, ktorý nebol nikdy ani splnomocnený na uzatváranie právnych úkonov v mene navrhovateľa.
Listom zo dňa 05.03.2013, označeným ako predsúdna výzva, ktorý navrhovateľ doručil odporcovi, a
ktorý okresný súd posudzoval podľa jeho obsahu, mal za preukázané platné odstúpenie navrhovateľa
od uzatvorenej príkaznej zmluvy. Zároveň ním navrhovateľ odporcu vyzval na vrátenie sumy 2.790 Eur,
ktorú mu zaplatil za účelom splnenia príkazu. Právo na odstúpenie od zmluvy navrhovateľovi vzniklo

podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože odporca ako dlžník ohľadne splnenia príkazu si
svoj dlh nesplnil riadne (motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom jeho platného záväzku, neobstaral).
Doručenímodstúpeniaodzmluvydňa25.03.2013satátoplatnezrušilaaodporcovitakvzniklapovinnosť
podľa § 457 Občianskeho zákonníka na vrátenie všetkého, čo podľa nej dostal, teda na vrátenie sumy
2.790 Eur. Navrhovateľovi nevznikla žiadna reštitučná povinnosť, pretože z uzatvorenej zmluvy nedostal

nič, iba z nej plnil. Z týchto dôvodov okresný súd návrhu vyhovel a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka rozhodol aj o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania.
Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy dňom 31.03.2013,
pretože posledným dňom včasného plnenia bol deň 30.03.2013. V liste zo dňa 05.03.2013 - výzve na
vrátenie peňažnej čiastky 2.790 Eur, určil navrhovateľ lehotu na vrátenie peňazí do 5 dní od doručenia

výzvy, pričom odporca tento list prevzal dňa 25.03.2013. Odporca sa tak nedostal do omeškania dňa
26.03.2013, ako to tvrdil v návrhu navrhovateľ. V deň omeškania bola výška úrokov z
omeškania 8,50 % ročne, určená na základe § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na rozhodnutie o povinnosti
zaplatiťúrokyzomeškaniajepotrebnéaplikovať§3ods.1uvedenéhoNariadeniavládyvzneníúčinnom

do 31.01.2013, nakoľko v zmysle § 10c tohto nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 101.02.2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po
31.01.2013.Záväzkovývzťahmedzinavrhovateľomaodporcomvznikolpred01.02.2013.Navrhovateľsi
uplatnilprávonaúrokyzomeškaniazdlžnejsumyvnižšejakozákonnejvýške,pretosúdodporcoviuložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania v ním uplatnenej výške 5,50 % ročne, rešpektujúc

tak zásadu iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, vyjadrenú v ustanovení
§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní ide o návrhové konanie a z právneho predpisu
nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. O trovách konania súd rozhodol podľa §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi
účelnevynaloženétrovykonania,pretoženavrhovateľbolvkonaníplneúspešný.Navrhovateľovi v

konaní vznikli účelné trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z
odmenyzaštyriúkonyprávnejslužby,atoprípravaaprevzatievecizodňa26.01.2013,písomnépodanie
na súd týkajúce sa veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 13.06.2013 a účasť na pojednávaniachv dňoch 01.04.2014 a 10.06.2014, režijný paušál v celkovej sume 476,54 Eur (4 x 111,21 Eur
+ 2 x 7,81 Eur + 2 x 8,04 Eur) podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieodporcaadomáhalsa,abyodvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Uplatnil odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p. a mal za to, že na základe vykonaných dôkazov súd prvého
stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v náväznosti na to vec nesprávne právne posúdil.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol k podstatnej skutočnosti, ktorá z dokazovania vyplynula,

a to, že účastníci uzavreli ústnou formou zmluvu, na základe ktorej mal zabezpečiť pre navrhovateľa
vozidlo Volkswagen Sharan 1,9 Tdi. Potvrdil, že najskôr bola uzavretá písomná zmluva na
zabezpečeniekúpytakéhotovozidlaprenavrhovateľazajehopomociajetiežpravdou,žedošlokzmene
typu vozidla na vozidlo Seat Alhambra, čo bolo zachytené v písomne forme, čo však nevylučuje, že sa
účastníci následne po nerealizovaní týchto písomných dojednaní dohodli v ústnej forme na zabezpečení
vozidla Volkswagen Sharan, ktoré kúpil a zabezpečil v prospech navrhovateľa a zabezpečil i zápis v

evidencii motorových vozidiel. Navrhovateľ uvedené vozidlo od neho prevzal, vyskúšal a vyslovil súhlas
skúpoutohtovozidla,nazákladečohozabezpečilzaplateniekúpnejcenypredchádzajúcemuvlastníkovi
a tiež prepis vozidla na navrhovateľa v evidencii motorových vozidiel, na čo mu navrhovateľ poskytol
100 Eur a kópiu jeho občianskeho preukazu. Ku všetkým týmto skutočnostiam došlo až potom, čo
nebola realizovaná skôr uzavretá písomná zmluva medzi účastníkmi, vrátane jej zmeny v zmysle faktúry

zo dňa 29.03.2012. Práve z časového postupu je zrejmé, že podľa poslednej dohody účastníkov mal
navrhovateľzáujemovozidloVolkswagenSharan,ktorémuzabezpečilanavrhovateľhoriadnevyskúšal
a súhlasil s jeho kúpou a s tým, aby na zaplatenie kúpnej ceny použil sumu 2.790 Eur, čo i uskutočnil.
Z uvedeného je potom zrejmá dostatočná vôľa účastníkov tohto právneho vzťahu na vzniku novej
zmluvy v ústnej forme potom, čo predchádzajúca písomná zmluva realizovaná (naplnená) nebola. Tieto

skutočnosti súd nesprávne vyhodnotil. Mal za to, že predchádzajúca písomná zmluva v znení jej zmeny
vôbec nevylučovala nové dojednanie účastníkov v zmysle uvedeného, o čom nasvedčujú i uvedené
skutočnosti. Ďalej uviedol, že poistná udalosť, ktorá sa stala dňa 25.04.2014, spôsobila len nepatrné a
drobnépoškodenieprednejčastivozidlavhodnote30Eur,kuktorejdošloaž povyskúšanívozidla,
a preto nemohol navrhovateľovi túto skutočnosť zatajiť. Súd prvého stupňa preto nesprávne ustálil

právny dôvod, teda skutočný zmluvný vzťah, na základe ktorého zabezpečil navrhovateľovi kúpu vozidla
Volkswagen Sharan, ktorým bola ústna zmluva uzavretá potom, čo nebola realizovaná predchádzajúca
písomná zmluva v znení jej zmeny a vec preto nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym
právnym záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa v prípade, že súd odvolanie odporcu neodmietne, podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. potvrdiť
ako vecne správny. Uviedol, že právne konštrukcie odporcu sú nelogické a absurdné. Zdôraznil, že
nikdy odporcu nesplnomocnil na prepis vozidla v evidencii vozidiel na jeho osobu a tento úkon bol
odporcom vykonaný podvodným spôsobom. Následne odporca spôsobil na tomto vozidle škodu, pričom

na vozidlo neexistovalo povinné zmluvné poistenie, v dôsledku čoho je v súčasnosti účastníkom konania
o zaplatenie 5.050 Eur v pozícii žalovaného v 1. rade, žalobcom je L., keďže formálne bol vedený
ako držiteľ sporného motorového vozidla v evidencii vozidiel. Uviedol, že nikdy od odporcu vozidlo
Volkswagen Sharan neprevzal, iba si ho pozrel, avšak s tým, že nemal možnosť si toto vozidlo vyskúšať
počas dohodnutej doby. Zdôraznil, že k uzavretiu ústnej dohody medzi ním a odporcom nikdy nedošlo

a odporca počas pojednávania na súde prvého stupňa nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by existenciu
takejto ústnej dohody potvrdili. Dokonca deň a čas, kedy mal auto skúšať a odsúhlasiť, je neprijateľný,
nakoľko v tejto dobe bol v práci, o čom predložil potvrdenie zamestnávateľa. Odporca tvrdil, že na
základe ústnej zmluvy kúpil pre neho vozidlo Volkswagen Sharan, pričom na pojednávaní predložil
fotokópiu kúpno-predajnej zmluvy, uzatvorenej medzi ním ako kupujúcim a Y.. R. F. ako predávajúcim,

čiže kupujúcim bol odporca, nie navrhovateľ. Pokiaľ odporca uvádza, že prepis uvedeného motorového
vozidla, na ktorý mu mal poskytnúť 100 Eur a kópiu občianskeho preukazu, previedol v evidencii
motorových vozidiel, odporca na pojednávaní tvrdil, že tento prepis realizoval autobazár, pričom on
nesplnomocnil odporcu, ani autobazár na prepis tohto motorového vozidla, ani žiadneho iného vozidla
na jeho osobu. Uvedené vozidlo ani na neho nebolo nikdy prepísané, odporca vykonal len odhlášku

vozidlastým,ženazákladetakejtoodhláškyjepotrebnévykonaťnahlásenienovéhomajiteľavlehote15
dní, a keďže motorové vozidlo prepísané nebolo, platnosť odhlasovacieho dokladu skončila a motorové
vozidlo je dodnes v držbe odporcu. Z časovej postupnosti jednotlivých udalostí, ako uvádza odporca,
nemožno vyvodzovať uzavretie novej ústnej zmluvy. O dopravnej nehode, ku ktorej malo dôjsť dňa26.04.2012, sa dozvedel až dňa 25.02.2013 od L., ktorá od neho žiadala sumu 4.950 Eur, pričom zo
správy Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 15.08.2013 je ako vinník dopravnej nehody uvedený odporca.
Vznik poistnej udalosti mu odporca zatajil, je potom zrejmé, že uvádza nepravdivé skutočnosti a klame.

Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov
a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219
ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania
zamietnutý, nebol účastníkmi odvolaním spochybnený, odvolací súd ho nepreskúmaval, nakoľko
nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky odporcu vo veci samej sú totožné s jeho tvrdeniami, ktoré uplatnil pred súdom
prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dostatočné
dokazovanie, na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky odporcu,
uvedené v podanom odvolaní, nemohli v danej veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani

v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v
podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Odvolanieprotirozsudku,ktorýmbolorozhodnutévovecisamej,možnovzmysleust.§205ods.2O.s.p.
odôvodniť len dôvodmi taxatívne uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného ustanovenia.

V preskúmavanej veci odporca uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f), rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
d), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolací dôvod, uplatnený odporcom podľa § 205 ods. 2 písm. f), spočíva v mylnej aplikácii (výkladu)
právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav

vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a
dodržiavanie procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo
veci samej.

Súd prvého stupňa v danej veci právny vzťah účastníkov posúdil podľa ust. § 724 a nasl. Občianskeho

zákonníka, keď uzavrel, že medzi účastníkmi bola uzavretá písomná príkazná zmluva.

Odporca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom právne posúdenie danej veci súdom prvého stupňa
nespochybnil, neuviedol, v čom vidí nesprávnosť aplikácie ust. § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka
na právny vzťah účastníkov. Ani odvolací súd preskúmaním veci nezistil nesprávne právne posúdenie

veci, resp. mylnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav súdom prvého
stupňa, a preto odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. daný nebol.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, je potrebné považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý

nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd
dôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričom
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 132 až § 135 O.s.p. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť

výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len
zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie,
nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy

správne vyhodnotil, včítane svedeckej výpovede podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p. a
správne aplikoval predpisy hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané a odporcom
ani v odvolaní tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

Odporca tvrdil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi bola okrem písomnej
príkaznej zmluvy, ktorá naplnená (realizovaná) nebola, následne uzavretá i ústna zmluva, na základe

ktorej pre navrhovateľa kúpil vozidlo VW Sharan a zabezpečil zápis navrhovateľa za držiteľa tohto
vozidla v evidencii motorových vozidiel (navrhovateľ mu za týmto účelom poskytol 100 Eur a kópiu
občianskeho preukazu), čomu nesporne nasvedčuje prejavená vôľa účastníkov tohto právneho vzťahu,
prevzatie tohto vozidla navrhovateľom, jeho vyskúšanie, súhlas navrhovateľa s kúpu tohto vozidla, na
základe čoho on zabezpečil zaplatenie kúpnej ceny predchádzajúcemu vlastníkovi, od ktorého vozidlo

pre navrhovateľa kúpil. Mal za to, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú v tomto smere nesprávne.

Odvolací súd sa s týmto tvrdením odporcu stotožniť nemohol.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na
pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).

V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník

konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva
v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku
ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno
neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného

bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané
určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a
v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov
konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

V danej veci sa navrhovateľ svojho nároku domáhal titulom plnenia zo zmluvného vzťahu účastníkov a
tvrdil, že odporca nesplnil to, na čo sa zmluvne zaviazal - nedoviezol mu z W. a nedodal v dohodnutej
lehote do 31.03.2013 motorové vozidlo SEAT Alhambra za dohodnutú cenu, pričom mu zaplatil zálohu
1.500Eura1.290Eur,ktorémuodporcaodmietavrátiť.Navrhovateľvkonaní uniesoldôkaznébremenoa svoje tvrdenia preukázal preložením písomnej „Predkupnej zmluvy na vozidlo - dovoz z W.“ uzavretej
medzi účastníkmi a písomnou dohodou uzavretou medzi účastníkmi o zmene druhu vozidla, ktoré je
predmetom ich zmluvného vzťahu vrátane písomných potvrdení o prevzatí žalovanej sumy odporcom,

ktoré skutočnosti odporca nespochybnil.

Odporca nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali.
Teória práva v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie dôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na

tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Odporca tvrdil, že na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi k plneniu nedošlo, a že
medzi účastníkmi bola následne uzavretá ústna zmluva o dodaní iného motorového vozidla, ktorú
zmluvnú povinnosť si v celom rozsahu splnil, dodal navrhovateľovi vozidlo VW Sharan, navrhovateľ toto
vozidlo prevzal, vyskúšal a súhlasil s jeho kúpou, na základe čoho on zabezpečil zaplatenie kúpnej ceny

predchádzajúcemu vlastníkovi a kúpil pre navrhovateľa toto vozidlo, zabezpečil zápis navrhovateľa za
držiteľa tohto vozidla v evidencii motorových vozidiel, navrhovateľ mu za týmto účelom poskytol okrem
zálohy na kúpu vozidla i 100 Eur a kópiu občianskeho preukazu.

Navrhovateľ tvrdenia odporcu o existencii akejkoľvek ústnej zmluvy o dovoze motorového vozidla VW

Sharan , o jeho dodaní, vyskúšaní, súhlase s jeho kúpou, poskytnutí 100 Eur a kópie občianskeho
preukazu za účelom zmeny držiteľa vozidla v evidencii motorových vozidiel poprel.

Odporca ním tvrdené skutočnosti bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, nepredložil ,ani neoznačil
relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keď sa obmedzil výlučne na svoje tvrdenia, neuniesol

preto dôkazné bremeno, následkom čoho je jeho neúspech v tomto súdnom konaní.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. daný nebol.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia za 1 úkon právnej služby vo výške 111,21 Eur podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č.
655/2004 Z. z. a režijného paušálu vo výške 8,04 Eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, ktoré odporca

zaplatí k rukám zástupcu navrhovateľa.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .