Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814201422
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814201422.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľky: V. A.,

narodená XX.X.XXXX, bytom A. XXX/X, X., zastúpená advokátom JUDr. Jaroslavom Hujíkom so sídlom
Hviezdoslavova 3, Prievidza proti odporcovi: V. U., narodený XX.X.XXXX, bytom Q. X/X, X., zastúpený
advokátom JUDr. Dušanom Motúsom so sídlom Hviedzoslavova 3, Prievidza o zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že darovacia zmluva uzavretá dňa 13.8.2013 navrhovateľkou ako darcom a odporcom
ako obdarovaným, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky vo veľkosti 1
k bytu číslo X vo vchode číslo 3, na druhom poschodí bytového domu (obytnej budovy) so súpisným

číslom XXXXX, ktorý je postavený na pozemku parcela CKN číslo XX o výmere 1630 m2 zastavané
plochy a nádvoria v katastrálnom území X. spolu so spoluvlastníckym podielom 620/29626 k spoločným
častiam a k spoločným zariadeniam tohto bytového domu a k pozemku parcela CKN číslo XX o výmere
1630 m2 zastavané plochy a nádvoria, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím pod číslom V XXX/XX zo
dňa 4.4.2013 je n e p l a t n á.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 8.000,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Prievidza súdny poplatok za návrh sčasti o zaplatenie
8.000,- eur vo výške 480,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Prievidza súdny poplatok za návrh sčasti o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy vo výške 99,50 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Onáhradetrovkonaniaúčastníkovaštátubuderozhodnutépoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 29.1.2014 prostredníctvom svojho advokáta proti
odporcovi domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva s odporcom k súboru
vecí a dlhov, o ktorých tvrdila, že boli nadobudnuté počas spolužitia v partnerskom vzťahu s

odporcom, a to tak, aby jej bol do výlučného vlastníctva prikázaný byt v ich, v katastri nehnuteľností
registrovanom, podielovom spoluvlastníctve v hodnote 40.000,- eur, zariadenie tohto bytu v ich
podielovom spoluvlastníctve v hodnote 2.060,- eur a aby jej na splácanie bolo prikázané zaplatenie
pôžičky tretej osobe, ktorú mala s odporcom brať na kúpu uvedeného bytu a ktorej zostatok je 33.000,-
eur s tým, že odporcovi budú do jeho výlučného vlastníctva prikázané hnuteľné veci v hodnote 1.670,-
eur a odporca bude zaviazaný vyplatiť jej z tohto vyporiadania čiastku 7.805,- eur. Navrhovateľka si
uplatnila náhradu trov konania.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.6.2014 prostredníctvom svojho advokáta
tvrdiac,ženavrhovateľkounavrhovanýmspôsobomnemožnovyporiadaťspoločnýmajetokosôbžijúcich
v mimomanželskom zväzku po jeho ukončení, a to obdobným spôsobom ako navrhuje navrhovateľka,
teda tak, ako sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Možno vyporiadať len podielovéspoluvlastníctvo samostatnými výrokmi vo vzťahu k jednotlivým veciam. Predovšetkým odporca poprel
skutkové tvrdenie navrhovateľky o tom, by si od tretej osoby s navrhovateľkou požičal čiastku 35.000,-
eur, tvrdiac, že on si tieto peniaze požičiavať nemusel, lebo na kúpu bytu prispel čiastkou 15.000,-

eur z vlastných zdrojov. Následkom tohto mu aj navrhovateľka previedla darovacou zmluvou polovicu
uvedeného, pôvodne len ňou nadobudnutého bytu. Rovnako poprel, že by sa s odporkyňou po ukončení
ich spolužitia dohodol na tom, že mu ona za vrátenie tejto polovice bytu zaplatí 15.000,- eur; a to že
tak urobila je následkom toho, že mu týmto prevodom vracala ním v roku 2012 poskytnutú pôžičku v
uvedenej výške.

Podaním doručeným súdu dňa 23.4.2015 navrhovateľka zmenila svoj návrh tak, že v prípade, ak súd
nevyhoviejejpôvodnémunávrhužiadaalternatívneurčiť,že darovaciazmluvauzavretáňouakodarcom
a odporcom ako obdarovaným, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky
vo veľkosti 1 k bytu, je neplatná a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 8.000,- eur ako rozdiel
15.000,- eur, ktoré mu ona vložila na účet s tým, čo odporca zaplatil na splatenie jej dlhu voči tretej
osobe vo výške 7.000,- eur.

Odporca sa nakoniec vyjadril tak, že i alternatívny návrh navrhovateľky žiadal zamietnuť a žiadal
vyporiadať len podielové spoluvlastníctvo účastníkov k bytu tak, že odporkyňa ho nadobudne do
výlučného vlastníctva, no navrhovateľovi na jeho vyporiadanie zaplatí 20.000,- eur, čo je polovica jeho
hodnoty. O navrhovateľkou tvrdenej pôžičke tvrdil, že to je výlučne jej pôžička.
Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi a to: kúpna zmluva (čl. 24 - 26),

zmluva o pôžičke (čl. 27), darovacia zmluva (čl. 28 - 29), výpisy z listu vlastníctva (čl. 30, 31), zmluva
o úvere (čl. 32 - 34), zmluva o záložnom práve (čl. 35 - 37), prepis sms a e-mailovej komunikácie (čl.
39 - 40, 54, 98 - 103), výpis z účtu navrhovateľky (čl. 65 - 66), spisy Okresného súdu Prievidza sp.zn.
9Er/665/2010, 16Er474/2010, 9Er/1118/2009 a 16Er/1193/2011, výsluch svedkov Ing. F. O., D. A., J. U.,
K. B. a K. Q. a výsluch účastníkov konania. Z vykonaného dokazovania s ohľadom na to, čo v priebehu

konania tvrdili účastníci konania, boli zistené nasledovné skutočnosti:
Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou vyplynulo, že (i) navrhovateľka ako kupujúca
nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2011 vlastnícke právo k bytu číslo X, vo vchode
číslo X, n.a druhom poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXXX, ktorý je postavený na
pozemku parcela číslo 94 o výmere 1630 m2 zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území X.

spolu so spoluvlastníckym podielom 620/29626 k spoločným častiam a k spoločným zariadeniam tohto
bytového domu a k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, a to za kúpnu cenu 30.000,- eur; (ii)
navrhovateľka uzavrela so svedkom F. O. dňa 8.5.2011 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej tento
svedok požičal čiastku 35.000,- eur splatnú v splátkach až do roka 2021 v celkovej výške 40.000,- eur.
Zo súdom zabezpečených výpisov z účtu navrhovateľky, vyplynulo, že odporca vložil dňa 25.5.2011 na

účet navrhovateľky čiastku 13.000,- eur; navrhovateľka dňa 26.5.2011 vložila na ten istý svoj účet čiastku
13.000,- eur a navrhovateľka dňa 27.5.2011 vybrala z tohto svojho účtu čiastku 26.000,- eur.
Uvedené skutočnosti navrhovateľka vo svojom výsluchu interpretovala tak, že s odporcom žila v
spoločnej domácnosti už od roku 2006 a spolu si chceli zabezpečiť spoločné bývanie; banka by im však
nepožičala, a preto oslovili spoločného známeho svedka O., ktorý im peniaze požičal; s týmito peniazmi

naložili tak, že každý z nich vložil na účet navrhovateľky 13.000,- eur a zvyšok peňazí si nechali doma;
následne z týchto peňazí sa zaplatila kúpna cena za byt vo výške 30.000,- eur a zvyšok sa použil na
prerábku bytu; navrhovateľka ďalej uviedla, že na túto pôžičku svedkovi O. zaplatili 7.000,- eur, ktoré
odporcadostalzvýplatysvojhodedičstva;to,ženazmluveopôžičkebolauvedenálenona,vysvetľovala
tým, že i byt vlastnila len ona a nikto nerátal s tým, že sa s odporcom rozídu.

Uvedené skutočnosti odporca vo svojom výsluchu interpretoval inak, a to tak, že v čase kúpy bytu
disponoval čiastkou približne 15.000,- eur a odporkyňa nemala žiadne úspory; to, že bol byt napísaný
len na navrhovateľku odôvodnil tým, že to bolo súčasťou dohody so svedkom O., ktorý to navrhol a on
s tým súhlasil; na otázky súdu, či 15.000,- eur, ktoré mal dať na kúpu bytu zo svojich úspor mal niekedy
uložené v banke uviedol, že úspory mal vo výške 10.000,- eur z predaja podniku v roku 2008 alebo

2009, tieto v banke uložené nikdy nemal z dôvodu obáv, keďže podnikal a ďalších 5.000,- eur mu požičal
jeden známy; na otázku súdu, inak ako pôvodne tvrdil, uviedol, že to, že nebol pôvodne zapísaný ako
spoluvlastník bytu, vyplynulo z toho, že v čase jeho kúpy bol rozcestovaný a dôveroval navrhovateľke.
Ohľadne odporcom tvrdených majetkových pomerov, konkrétne k tomu, že mal mať približne od roku
2008 do kúpy bytu úspory vo výške približne 10.000,- eur, z exekučných spisov vyplynulo, že v rokoch

2007 až 2010 boli voči nemu vedené viaceré exekučné konania. Z výsluchu svedka Ing. F. O.u kúpe
bytu a zmluve o pôžičke vyplynulo, že bol v priateľskom vzťahu s oboma účastníkmi, vedel o ich
úmysle kúpiť byt, pričom o pôžičku v súvislosti s kúpou bytu ho požiadala navrhovateľka; ďalej však už
komunikoval s oboma, no predovšetkým s odporcom, pričom to, že na zmluve nevystupoval odporcavyplynulo z toho, že mal iné dlhy, pre ktoré sa obával exekúcie; svedok uviedol, že pôžičku chápal ako
pôžičku obom, teda, že ju obom dáva a obaja ju budú splácať, keďže peniaze aj obom odovzdal; tomu
zodpovedalo aj to, že obaja mu na túto pôžičku dňa 22.10.2012 zaplatili čiastku 7.000,- eur. Z výsluchu

svedkyne D. A., priateľky navrhovateľky k uvedeným skutočnostiam vyplynulo, že bola v priateľskom
vzťahu s navrhovateľkou, pričom vedela o tom, že obaja účastníci chcú kúpiť byt a spolu si na kúpu
tohto bytu zháňajú aj finančné prostriedky; uviedla, že vedela o tom, že byt je písaný na navrhovateľku,
no dôvod uviesť nevedela; vedela však, že peniaze si požičiavajú od svedka O.. Z výsluchu svedka J.
U., brata odporcu k uvedeným skutočnostiam vyplynulo, že odporca mal mať pri kúpe bytu úspory, z

ktorých zaplatil polovicu bytu. Z výsluchu svedka K. B., priateľa odporcu vyplynulo, že odporca mal mať
našetrené peniaze na kúpu bytu a navrhovateľka si tieto peniaze mala požičať od istého podnikateľa;
svedok nevedel uviesť presnú čiastku takto odporcom našetrených peňazí; napriek tomu, že tvrdil,
že odporca mal našetrené peniaze, uviedol, že odporcovi v čase kúpy bytu požičal čiastku približne
200,- eur. Z výsluchu svedka K. SM., realitného makléra vyplynulo, že v súvislosti so sprostredkovaním
predaja bytu komunikoval s oboma účastníkmi, ktorí vystupovali ako partneri, hoci byt právne kupovala

navrhovateľka.
Medzi navrhovateľkou a odporcom v súvislosti s nadobudnutím bytu nebolo sporné to, že ich vôľou
bolo uvedený byt nadobudnúť spoločne. Tomu však vôbec nezodpovedal prejav ich vôle, keď na
kúpnej zmluve a následne aj na liste vlastníctva bola ako kupujúca a vlastníčka uvedeného bytu
uvedená odporkyňa. Medzi účastníkmi však bol skutkový spor o dôvod takéhoto stavu, a predovšetkým

o to, z akých finančných prostriedkov bola zabezpečená kúpa a následná prerábka bytu. Zatiaľ čo
navrhovateľka tvrdila, že kúpna cena a prerábka bytu bola v celosti zabezpečená z pôžičky poskytnutej
svedkom O., odporca tvrdil, že takto bola zabezpečená len polovica investície zo strany navrhovateľky,
zatiaľ čo on túto investíciu zabezpečil z úspor vo výške 10.000,- eur a z pôžičky od inej osoby vo
výške 5.000,- eur. To, že mal mať odporca úspory vo výške 10.000,- eur vyplynulo, len z výsluchu

odporcu, z výsluchu jeho brata a z výsluchu jeho priateľa svedka B., ktorý pri svojich výpovediach
vychádzali z toho, čo im uviedol odporca. Tejto skutočnosti nasvedčoval aj nesporný dôkaz o vklade
odporcu vo výške 13.000,- eur na účet navrhovateľky. Tento nesporný dôkaz však nasvedčoval aj tomu,
čo tvrdila navrhovateľka, a tomu, čo potvrdzoval svedok O., teda že obaja účastníci kúpu a prerábku
bytu financovali výlučne z peňažných prostriedkov poskytnutých svedkom O.. Uvedené rozpory súd

vyhodnotil v konečnom dôsledku s ohľadom na to, že rozumne nemožno predpokladať to, že by odporca
konal tak, že by do kúpy a prerábky bytu investoval všetky svoje peniaze z úspor vo výške 10.000,- eur
a z pôžičky od tretej osoby vo výške 5.000,- eur bez toho, aby bol uvedený ako spoluvlastník tohto bytu
len z toho dôvodu, že bol ohrozený uplatňovaním práv tretích osôb, resp. ako tvrdil rozporne odporca,
najprv v dôsledku dohody so svedkom O. a následne tým, že na to, aby bol uvedený ako spoluvlastník

bytu nemal čas pri uzavieraní kúpnej zmluvy. Takéto rozhodnutie odporcu, ak by bola pravda, že do kúpy
investoval svojich 15.000,- eur, je ekonomicky neudržateľné, keďže si nemožno rozumne predstaviť to,
že dospelá osoba investuje do kúpy bytu všetky svoje úspory sa nedá zapísať ako vlastník tohto bytu,
či už z dôvodu, že druhý vlastník si časť svojej investície zabezpečuje pôžičkou od inej osoby alebo
že jednoducho nemá čas na podpis kúpnej zmluvy, či nakoniec má exekučne vymáhané dlhy. Práve

naopak verzii tvrdenej navrhovateľkou o tom, že všetky peniaze na nadobudnutie bytu boli poskytnuté
svedkom O. zodpovedá to, že len navrhovateľka bola zapísaná ako vlastník nadobúdaného bytu a
že len navrhovateľka bola uvedená ako dlžník zo zmluvy o pôžičke, hoci navrhovateľka a odporca
boli dohodnutí, že byt nadobúdajú spoločne. Inak povedané rozhodnutie odporcu nebyť v súvislosti s
nadobudnutím zapísaný ako spoluvlastník bytu rozumne zodpovedá len tomu, že len navrhovateľka

zabezpečila svojou pôžičkou od svedka O. peniaze na kúpu a prerábku uvedeného bytu. Preto mal súd
za preukázané, že hoci obaja účastníci chceli spolu nadobudnúť do svojho spoluvlastníctva byt, tento byt
do svojho výlučného vlastníctva nadobudla len navrhovateľka ako kupujúca, keďže len ona voči tretím
osobám v právnych úkonoch konala tak, že prostredníctvom zmluvy o pôžičke zo svedkom O. na seba
zobrala dlh z pôžičky, ktorým bolo zabezpečené zaplatenie kúpnej ceny za byt a jeho prerábka.

Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou ďalej vyplynulo, že (i) navrhovateľka na základe
darovacej zmluvy zo dňa 13.2.2013 v čase spolužitia s odporcom previedla na odporcu spoluvlastnícky
podiel 1 k bytu; (ii) navrhovateľka na základe zmluvy o úvere zo dňa 1.2.2013 čerpala z banky úver vo
výške 15.000,- eur, pričom na zabezpečenie tohto úveru bol založený byt, ktorý už bol v tom čase v
podielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov. Dňa 15.7.2013 navrhovateľka na účet odporcu previedla

15.000,- eur.
Uvedené skutočnosti navrhovateľka vo svojom výsluchu interpretovala tak, že na naliehanie odporcu
potom,čojuubezpečil,žeužodpadoldôvodnato,abybolbytnapísanýlennaňu,včaseichvzájomného
spolužitia a s ohľadom na to, že odporca v roku 2012 zo svojho dedičstva zaplatil na dlh voči svedkoviO.i 7.000,- eur, previedla polovicu bytu na odporcu; to, že pri prevode polovice bytu na odporcu neriešili
aj to, že sama vystupuje ako dlžníčka vo vzťahu k svedkovi O.i odôvodnila tým, že nikto nečakal, že
sa čoskoro rozídu; k úveru uviedla, že jej pôvodným cieľom bolo úver použiť na čiastočnú výplatu dlhu

svedkovi O., no keďže sa s navrhovateľom medzi uzavretím zmluvy o úvere a čerpaním úveru rozišli,
dohodli sa s odporcom na tom, že odporca z ich spoločného bytu odíde, vráti jej polovicu bytu a ona mu
za jeho podiel zaplatí čiastku 15.000,- eur.
Uvedené skutočnosti odporca vo svojom výsluchu interpretoval inak, a to tak, že navrhovateľke v roku
2012 z peňazí zo svojho dedičstva požičal 15.000,- eur, a to na výplatu jej dlhov, medzi iným aj dlhu

vo vzťahu k svedkovi O., od ktorého si mala požičať len 20.000,- eur a v tom čase mu dlhovala už len
čiastku okolo 5.000,- eur, pričom sa dohodli aj na tom, že polovica bytu bude napísaná navrhovateľkou
na neho a odporkyňa mu z pôžičky v banke vráti 15.000,- eur.
Z výsluchu svedkyne D. A., priateľky navrhovateľky k týmto skutočnostiam vyplynulo, že navrhovateľka
ju oslovila s tým, že odporcovi po ich rozchode zaplatí 15.000,- eur a odporca na ňu na základe darovacej
zmluvy prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na byte, preto za týmto účelom vypracovala darovaciu

zmluvu, ktorú zaslala navrhovateľke. Z výsluchu svedka J. U., brata odporcu vyplynulo, že tento vyplatil
odporcu z dedičstva v roku 2013 čiastkou 17.000,- eur, pričom odporca mu povedal, že čiastku 15.000,-
eur požičal navrhovateľke, pričom o tejto pôžičke mu hovorila aj navrhovateľka. Z výsluchu svedka K.
B.u, priateľa navrhovateľa vyplynulo, že od odporcu vie, že mal navrhovateľke požičať čiastku približne
XX.XXX,- eur až 17.000,- eur.

Podstatou rozporu medzi uvedenými tvrdeniami navrhovateľky a odporcu bolo tvrdenie odporcu o tom,
že mal navrhovateľke v roku 2012 poskytnúť pôžičku vo výške 15.000,- eur. Uvedené tvrdenie odporcu
považoval súd za nepreukázané, keďže túto skutočnosť priamo nepotvrdzoval žiaden z vykonaných
dôkazov, okrem výsluchu samotného odporcu a ním navrhnutých svedkov, jemu blízkych osôb, ktorých
potvrdenie verzie odporcu vyplývalo len z toho, ako im bol údaj o poskytnutej pôžičke odporcom

navrhovateľke sprostredkovaný samotným odporcom. Rovnako ako pri tvrdení odporcu, že mal na
kúpu bytu poskytnúť 15.000,- eur, tak isto aj pri jeho tvrdení o tom, že mal odporkyni poskytnúť ako
pôžičku15.000,-eur,nebolatátotvrdenáskutočnosťpriamopotvrdenážiadnymzvykonanýchlistinných,
účastníkmi neovplyvniteľných a nezaujatých dôkazov. Z toho, že navrhovateľka po rozpade vzťahu s
odporcom zaslala odporcovi na jeho účet čiastku 15.000,- eur, nemožno dospieť k záveru, že by si

navrhovateľka od odporcu predtým túto čiastku aj požičala. Preto súd považoval tvrdenia odporcu za
nepreukázané, a považoval za preukázané to, čo tvrdila navrhovateľka a bolo potvrdené výsluchom
svedka O., teda, že odporca časť peňazí, ktoré nadobudol ako výplatu z dedičstva, použil vo výške
7.000,- eur na zaplatenie dlhu navrhovateľky vo vzťahu k svedkovi O., čo, okrem iného viedlo k
tomu, že navrhovateľka na odporcu v čase ich spolužitia darovacou zmluvou prepísala polovicu ňou

nadobudnutého bytu. Keďže nemožno mať za preukázané to, že by odporca navrhovateľke v čase
ich spolužitia ako pôžičku poskytol čiastku 15.000,- eur, nemožno mať ani za preukázané, že by si
odporkyňa požičiavala na splatenie tejto pôžičky od banky 15.000,- eur zabezpečených predovšetkým
záložným právom k bytu v podielovom spoluvlastníctve účastníkov a 15.000,- eur odporcovi na jeho účet
vložila za účelom splatenia pôžičky odporcom tvrdenej pôžičky. Ako jediné vysvetlenie vkladu 15.000,-

eur navrhovateľkou na účet odporcu preto prichádza tvrdenie navrhovateľky o tom, že 15.000,- eur
previedla na odporcu v očakávaní dodržania dohody s odporcom o tom, že odporca na ňu v súvislosti
so skončením ich spolužitia a vyporiadania majetkových vzťahov z tohto spolužitia prevedie polovicu
predtým prepísanej polovice bytu.
Preto mal súd za preukázané, že navrhovateľka s odporcom uzavrela darovaciu zmluvu zo dňa

13.2.2013 za účelom usporiadania ich vzájomných majetkových vzťahov k bytu, a to v dôsledku ich
predchádzajúceho spolužitia, očakávania pokračovania tohto spolužitia, osobitne s ohľadom na to, že
odporca na dlh voči svedkovi Hluzákovi zaplatil zo svojho 7.000,- eur. To, že navrhovateľka odporcovi
dňa 15.7.2013 previedla 15.000,- eur bolo urobené v očakávaní, že odporca spätne na navrhovateľku
prevedie polovicu bytu.

Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí
tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka do svojho výlučného vlastníctva nadobudla byt,
keďže sama vo svojom mene a s vedomím odporcu, s ktorým v tom čase tvorila spoločnú domácnosť,
uzavrela ako kupujúca kúpnu zmluvu s treťou osobou ako predávajúcim, ktorej predmetom bol prevod
bytu, pričom kúpu a prerábku tohto bytu financovala na základe zmluvy so svedkom O., podľa ktorej jej
bola poskytnutá pôžička vo výške 35.000,- eur so záväzkom zaplatiť tejto osobe 40.000,- eur postupne v

splátkach.Odporcapritýchtoúkonochvystupovalspolusnavrhovateľkoustým,žeobajamimoprávnych
úkonov demonštrovali svoju vôľu spoločne nadobudnúť byt. Ich vôľa tento byt nadobudnúť spolu nebola
prejavená tým, že by odporca bol účastníkom uvedených zmlúv. Pod vplyvom ďalšieho spolužitia v
spoločnej domácnosti v nadobudnutom byte, v očakávaní pokračovania tohto spolužitia a pod vplyvom
toho, že odporca poskytol na splatenie dlhu svedkovi Hluzákovi 7.000,- eur, navrhovateľka ako darca
a odporca ako obdarovaný uzavreli zmluvu, na základe ktorej navrhovateľka previedla polovicu tohto

bytu na odporcu. Súd tento právny úkon posúdil ako neplatný, keďže z vykonaného dokazovania bolo
zrejmé, že dôvodom uzavretia tejto darovacej zmluvy nebolo darovanie, teda bezodplatný prevod,
ale vôľa oboch účastníkov usporiadať ich vzájomné vzťahy zo vzájomného spolužitia a z očakávania
jeho pokračovania, osobitne v súvislosti s tým, že odporca na dlh navrhovateľky, ktorý vznikol pri
nadobudnutí bytu, zaplatil zo svojho 7.000,- eur. Tento právny úkon v mylnej forme darovacej zmluvy

vyvolal účastníkmi len čiastočne mienené právne následky, keďže jeho výsledkom bolo to, že odporca
sa stal vlastníkom polovice bytu, účastníci však opomenuli vyriešiť tú skutočnosť, že navrhovateľka
uzavretím zmluvy so svedkom Hluzákom na svoj účet zabezpečila všetky prostriedky na nadobudnutie
tohto bytu. Účastníci svoju vôľu usporiadať svoje majetkového spolužitie vyjadrili v nekomplikovanom
právnomúkonedarovacejzmluvy.Týmtobolvšakpodľa§41aods.2Občianskehozákonníkadarovacou

zmluvou podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka zastretý skutočný úkon účastníkov spočívajúci v
tom, že chceli upraviť svoje majetkové spolužitie, predovšetkým to, aby vyjadrili to, že spoločne splatia
dlh, ktorý vznikol v súvislosti s nadobudnutím bytu. Preto nimi uzavretý právny úkon zastretý darovacou
zmluvou treba podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za neplatný, keďže nezodpovedá
skutočnej vôli účastníkov vytvoriť majetkové spoločenstvo nielen vo vzťahu k aktívam - bytu, ale aj vo

vzťahu k pasívam ich majetkového spoločenstva - dlhu vo vzťahu k svedkovi Hluzákovi. Preto je ich
právny úkon neplatný, a súd vyhovel návrhu odporkyne, ktorým sa domáhala určenia jeho neplatnosti,
keďže na takomto určení mala navrhovateľka naliehavý právny záujem, ktorý vyplýva zo sporného
zápisu vlastníckeho práva odporcu k polovici bytu.
Čo sa týka tej časti návrhu, ktorým sa navrhovateľka proti odporcovi domáhala zaplatenia 8.000,- eur

tak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka potom, čo ukončila spolužitie s odporcom,
v očakávaní toho, že odporca splní svoj ústny sľub a prevedie jej späť svoju ňou predtým neplatne
prevedenú polovicu bytu, odporcovi zaplatila vložením na jeho účet dňa 15.7.2013 čiastku 15.000,- eur.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že odporca na základe ústnej dohody s navrhovateľkou
na jej dlh vo vzťahu vo vzťahu k svedkovi Hluzákovi zaplatil v roku 2012 čiastku 7.000,- eur, no z

vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by odporca navrhovateľke dal pôžičku vo výške 15.000,- eur.
Navrhovateľka sa tým, že odporca na jej dlh zaplatil 7.000,- eur, sa na jeho úkor podľa § 451 ods. 2
bezdôvodne obohatila. Obdobne odporca sa tým, že navrhovateľka mu bez právneho dôvodu 15.7.2013
zaplatila 15.000,- eur na jej úkor bezdôvodne obohatil. Preto je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke
ňou uplatnených 8.000,- eur, keďže voči navrhovateľke sa bezdôvodne obohatil o 15.000,- eur a jeho

námietka započítania bola dôvodná len v rozsahu ním na dlh odporkyne zaplatených 7.000,- eur. Preto
súd návrhu navrhovateľky sčasti o zaplatenie 8.000,- eur z dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku vyhovel.
Nakoniec treba uviesť i to, že prečo bol zamietnutý návrh navrhovateľky, ktorým sa primárne domáhala
vyporiadania súboru vecí a dlhov, o ktorých tvrdila, že boli nadobudnuté počas spolužitia v partnerskom

vzťahu s odporcom, a to obdobným širokým spôsobom, akým sa obdobne vyporiadava bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (ako správne uvádzal odporca). Takéto široké vyporiadanie zásadne treba
pripustiť, keďže je zásadne jediným praktickým nástrojom vyriešenia prípadných sporov z takýchto
vzťahov, no je to možné len pre také prípady, keď účastníci mimomanželských vzťahov svoju vôľu žiť
spolu aj spoločným majetkovým životom demonštrujú nielen v komunikácii mimo právnych úkonoch,

ale ich vôľa vytvoriť majetkové spoločenstvo je demonštrovaná aj v spoločných právnych úkonov vo
vzťahu k tretím subjektom. O takýto druh spolužitia však v prípade účastníkov nešlo, keďže je zrejmé, že
účastníci v prvom závažnom úkone - nadobudnutí a financovaní nehnuteľností, neboli schopní uzavrieťktorýkoľvek z právnych úkonov spoločne, a to zrejme pod vplyvom špekulatívnych pohnútok odporcu.
Pretonebolomožnévyhovieťprvejalternatívenávrhunavrhovateľkyasúdjejnávrhvtejtočastizamietol.
Navrhovateľka bola oslobodená od povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Preto je súdny poplatok z návrhu

podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch povinný zaplatiť odporca, a to podľa sčasti jej návrhu o
zaplatenie 8.000,- eur podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov a sčasti návrhu o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov.
Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu väčšieho počtu uplatnených nárokov
bude o náhrade trov konania štátu a náhrade trov konania účastníkov rozhodnuté po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.