Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19Er/470/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112212125
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2112212125.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: V. Y., nar. XX.X.XXXX, C. Y.
5, XXX XX U., zast. JUDr. Dušan Slanina so sídlom Bradlanská 2, 917 01 Trnava, proti povinnému:
I. T., nar. XX.X.XXXX, V.: XX XXX XXX, Q. XX, XXX XX U., zast. Pacalaj, Palla a Partneri, s.r.o. so
sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Marcel Kroupa so sídlom
Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 1 374,85 eur s

príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 239,12 EUR a trovy exekúcie, o námietkach
povinného proti exekúcii takto

r o z h o d o l :

Námietky povinného proti exekúcii sa z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava poverením č. 5207 133302 zo dňa 20.06.2012 v zmysle § 45 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poveril

súdneho exekútora JUDr. Marcela Kroupu so sídlom Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava vykonaním
exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia Okresného súdu v Trnave č.k. 37Rob/47/2009-zo dňa 17.09.2009 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu v Trnave č.k. 9Cb/69/2010-53 zo dňa 21.03.2012.

Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil

pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii. Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa
16.07.2012. Dňa 30.07.2012 doručil povinný v zákonom stanovenej lehote súdnemu exekútorovi
námietky proti exekúcii, ktoré súdny exekútor dňa 06.08.2012 predložil tunajšiemu súdu. Námietky proti
exekúcii boli teda podané v zákonom stanovenej lehote, t.j. včas.

Povinný namieta, že v súdnom konaní 14C/43/2009 Okresný súd Trnava uznesením č.k.
14C/43/2009-119 zo dňa 2.10.2009 schválil zmier medzi povinným a spoločným veriteľom povinného a
oprávneného, v zmysle ktorého mal povinný zaplatiť a aj zaplatil spoločnému veriteľovi sumu 8.713,90
eur. Podľa tvrdenia povinného je z titulu uzatvorenia Spoločenskej zmluvy o združení podnikateľov zo
dňa 9.1.1993 (nakoľko pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutia priamo súvisí s účelom vymedzeným
v uvedenej zmluve uzatvorenej medzi oprávneným a povinným) povinný oprávnený nárokovať si od

oprávneného v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka regresný nárok vo výške jednej polovice
uhradenej sumy, t.j. sumu 4.356,95 eur. Ďalej povinný aplikuje § 580 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého sa navzájom započítava pohľadávka vyplývajúca z exekučného titulu s regresným nárokom
povinného voči oprávnenému, čím ku dňu 26.06.2012 ako dňu, kedy sa pohľadávky vzájomne stretli,
zanikli obe pohľadávky v započítanom rozsahu nakoľko sa vzájomne kryjú v sume 2 616,26 EUR.Na výzvu súdu sa k tvrdeniam povinného vyjadril aj oprávnený, ktorý namietol existenciu regresného
nároku z dôvodu postúpenia tohto nároku na spoločnosť MILS, s.r.o., o čom ho povinný informoval
oznámením zo dňa 22.4.2010, kópiu ktorého oprávnený predložil súdu.

Dňa 28.01.2013 rozhodol vyšší súdny úradník uznesením č.k. 19Er/471/2012-21 o zamietnutí námietok
proti exekúcii, pretože po ich preskúmaní zistil, že námietkam povinného proti exekúcii nemožno
vyhovieť.

Povinný doručil súdu dňa 15.02.2013 odvolanie voči uzneseniu č.k. 19Er/471/2012-21 zo dňa
28.01.2013. Lehota na podanie odvolania začala povinnému plynúť odo dňa doručenia uznesenia č.k.
19Er/471/2012-21 zodňa28.01.2013povinnému.Uzneseniebolopovinnémudoručenédňa11.02.2013
a keďže povinný podal odvolanie osobne na súd dňa 15.02.2013, odvolanie bolo podané v zákonnej
lehote.

Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje

protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Nakoľko proti rozhodnutiu o námietkach povinného proti exekúcii č.k. 19Er/471/2012-21 zo dňa
28.01.2013, ktorým sa námietky zamietli a ktoré vydal vyšší súdny úradník Okresného súdu Trnava, nie

je prípustné odvolanie v zmysle § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, toto rozhodnutie sa v zmysle § 374
ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku zrušilo a vo veci námietok povinného rozhodol sudca.

Odvolanie bolo podané včas, pričom povinný argumentoval, že súd neuviedol žiadnu právnu kvalifikáciu
akým spôsobom dospel k rozhodnutiu o zamietnutí námietok, súd sa vôbec nevysporiadal s tvrdeniami

povinného o započítaní a o tom, že exekúcia je neprípustná v zmysle § 57 ods. 1 písm. b), najmä vrátane
tvrdení o tom, ktoré veci povinného nemôžu byť predmetom exekúcie.

Dňa 26.03.2013 oprávnený doručil vyjadrenie k odvolaniu povinného, v ktorom uviedol, že odvolanie
povinného je účelové. Povinný nemá od roku 2010 k dispozícii voči oprávnenému žiadnu aktívnu

legitimáciu v súvislosti zo započítaním, pretože v apríli 2010 sa zbavil svojej poslednej pohľadávky
voči oprávnenému postúpením na spoločnosť MILS, s.r.o. Povinný postúpením pohľadávky voči
oprávnenému stratil postavenie veriteľa voči oprávnenému a teda nemá čo započítavať v tejto exekúcii.
Oprávnený doložil oznámenie povinného zo dňa 22.4.2010 o postúpení pohľadávky vyplývajúcej
z regresného nároku náhrady platobného rozkazu č.k. 17Ro/102/2007-66 zo dňa 30.10.2007 na

spoločnosť MILS, s.r.o.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku: Exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Uvedené exekučné konanie bolo začaté dňa 07.06.2012 doručením návrhu oprávneného súdnemu
exekútorovi, teda pred 01.11.2013, to znamená, že na toto konanie súd aplikoval Exekučný poriadok v
znení účinnom do 31.10.2013.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.10.2013, povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky
proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To
isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho
je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátnehoorgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu
o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí
exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná

zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa
neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich
spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti,

ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti,
na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).

Súd opätovne preskúmal námietky a odvolanie povinného proti exekúcii a spisový materiál a zaujal
nasledovné stanovisko:

V zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

V zmysle § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka druhá veta, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
ani pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Vzmysle§36ods.1a2Exekučnéhoporiadkuexekučnékonaniesazačínananávrh. Exekučnékonanie
sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

S ohľadom na osobitosť konania o námietkach súd predtým, ako by pristúpil k vyhodnoteniu
dokazovania, t.j. či povinný a oprávnený majú skutočne vzájomné pohľadávky rovnakého druhu
spôsobilé na započítanie a či sa skutočne vzájomne kryjú, skúma, či k zániku pohľadávky oprávneného
vymáhanej v tomto exekučnom konaní malo dôjsť pred alebo po začatí exekučného konania.

Povinný môže v námietkach namietať iba skutočnosti (hmotného i procesného práva), ktoré nastali a
vznikli po vydaní exekučného titulu. Ak ide pritom o zánik vymáhaného nároku, táto skutočnosť, ak
vznikla počas trvania exekúcie, nie je dôvodom vyhovenia námietkam proti exekúcii, nakoľko v konaní
o námietkach má súd posúdiť, či sa exekúcia začala oprávnene a je prípustná, t.j. či boli v čase podania

návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady ustanovené pre výkon exekúcie, a
to najmä podmienka existencie nároku oprávneného voči povinnému vyplývajúceho z právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu. Táto skutočnosť môže byť dôvodom na vyhovenie námietkam len
v tom prípade, ak k splneniu predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného
titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekúcie. V prípade, ak k zániku záväzku vyplývajúceho z

exekučného titulu došlo až po začatí exekúcie, má sa za to, že exekúcia začala oprávnene a exekútor
má nárok na trovy exekúcie, ktoré mu boli riadne priznané na základe poverenia.

Povinný vo svojich námietkach uvádza, že k započítaniu oboch pohľadávok (t.j. z titulu regresného
nároku a z titulu odplaty za výlučné užívanie nehnuteľnosti s pohľadávkou vyplývajúcou z exekučného

titulu) došlo ku dňu 26.06.2012, kedy sa pohľadávky vzájomne stretli.

Ak povinný súčasne s námietkou proti exekúcii (procesno-právna námietka) podá námietku započítania
vzájomnej pohľadávky (hmotno-právna námietka), treba mať na zreteli, že započítanie je voči
oprávnenému účinné až okamihom, kedy započítací prejav povinného dôjde oprávnenému. Vzájomné

pohľadávky pritom zanikajú spätne ku dňu, kedy sa stali spôsobilými na započítanie (§ 580 Občianskeho
zákonník).

Povinný bez odôvodnenia určil za deň vzájomného krytia pohľadávok deň 26.06.2012, pričom sa
žiadnym spôsobom nevyjadril k otázke k ich splatnosti. V prípade, že splatnosť nebola dohodnutá a ani

nevyplýva z právneho predpisu, je nutné postupovať v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Súčasne
so vznikom práva na plnenie totiž zásadne nenastáva jeho splatnosť, pretože je buď určená dobou, v
ktorej je dlžník povinný podľa zmluvy, právneho predpisu alebo rozhodnutia súdu splniť svoj záväzok,
alebo, ak nie je takto určená, vyvolá ju veriteľ tým, že požiada dlžníka o plnenie. Splatnosť záväzkupritom nastáva deň nasledujúci po uplynutí (najneskoršieho) času splnenia dlhu, v tomto momente má
veriteľ po prvýkrát možnosť uplatniť svoje právo na súde (aktio nata)

V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Existencia dvoch a inak na započítanie spôsobilých pohľadávok na započítanie ipso de iure započítanie

nespôsobujú, toto možno privodiť len na základe jednostranného právneho úkonu veriteľa alebo dlžníka.
Ak bol kompenzačný prejav urobený až potom, čo sa pohľadávky stretli, má kompenzačný prejav spätné
právne účinky k okamihu stretu pohľadávok, t.j. k okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala
splatná neskôr.

Podľa námietok by dátumom “stretu pohľadávok“ mal byť deň 26.06.2012, povinný však žiadnym

spôsobomnepreukázal,žebytentodeňmalbyťdňomsplatnostijednej(čioboch)pohľadávokpodľajeho
názoru spôsobilých na započítanie. V námietkach neuviedol, podľa akej dohody či právneho predpisu
nastala splatnosť pohľadávok, resp. či splatnosť podľa jeho názoru vyplýva z povahy záväzku a v
nadväznosti na § 563 Občianskeho zákonníka súdu nepredložil ani žiadny dôkaz o tom, že povinný
oprávneného už požiadal o plnenie.

Odhliadnuc od skutočnosti, že ak by aj došlo k zániku vymáhanej pohľadávky k tomuto dátumu, nie je
táto skutočnosť dôvodom na vyhovenie námietkam, nakoľko exekúcia začala už 07.06.2012 ( § 36 ods.
1 a 2 Exekučného poriadku). To isté platí, ak by bol oprávnený oboznámený so splatnosťou dlhu až
prostredníctvom podania námietok, nakoľko tieto mu boli zo strany súdu logicky doručené až v priebehu

exekučného konania.

Ďalej povinný v podaných námietkach poukazuje na § 115 ods. 1, § 115 ods. 2 písm. d) a h)
Exekučného poriadku, ktoré s ohľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu možno aplikovať v rámci
námietok za účelom zastavenia exekúcie. Fakt, že je povinný momentálne v podnikateľskej strate,

považuje za dostatočný dôvod neprípustnosti exekúcie, ďalej má za to, že z dôvodu nevyporiadaných
záväzkov s oprávneným nemôže ukončiť podnikateľskú činnosť. K uvedenému súd len uvádza,
že v zmysle § 2 zákona č. 455/1991 Zb. živnostenský zákon sa živnosť prevádzkuje na vlastnú
zodpovednosť, čo znamená, že majetkovú zodpovednosť za riziká živnostenského podnikania nesie
výlučné podnikateľ. Nevyrovnané záväzky súvisiace s podnikaním teda žiadnym spôsobom nezakladajú

prekážku ukončenia podnikateľskej činnosti, nakoľko ručenie povinného - živnostníka je neobmedzené
a za svoje záväzky ručí celým svojim majetkom.

V zmysle § 115 ods. 1 Exekučného poriadku, z vecí, ktoré sú vo vlastníctve povinného, sa nemôže
exekúcia týkať tých, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a

svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh alebo na svoje podnikanie, ani iných vecí, ktorých
predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.

V zmysle § 115 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, z exekúcie sú vylúčené veci povinného slúžiace
na plnenie jeho pracovných úloh alebo na podnikanie do výšky 331,94 eura.

V zmysle § 115 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku, z exekúcie sú vylúčené hotové peniaze do sumy
99,58 eura.

V upovedomení doručenom povinnému súdny exekútor oznámil začatie exekúcie a upovedomil
povinného, že exekučné konanie vykoná prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním inej

peňažnej pohľadávky, zrážkami zo mzdy a zrážkami z iných príjmov, t.j. žiadnym spôsobom
nešpecifikoval konkrétne účty, peňažné pohľadávky či príjmy, ktoré postihne exekúcia, ktorú reálne ešte
ani nezačal vykonávať. V tomto prípade ide o najčastejší postup, kedy súdny exekútor v upovedomení
o začatí exekúcie uvedie všetky prípustné spôsoby exekúcie, ktoré podľa jeho názoru bude možné
vykonať u povinného. Povinný, ako i vyplýva zo samotných námietok, sám nevie, ktorý jeho majetok by

nemal podliehať exekúcii, jeho argumentácia je všeobecná a poukazuje len na jeho nepriaznivú finančnú
situáciu a skutočnosť, že v prípade výkonu exekúcie nemôže ďalej reálne vykonávať svoje živnostenské
oprávnenie.Účelom exekučného konania je pritom vymoženie judikovanej pohľadávky a je vylúčené, aby výkon
exekúcie bol v prípade podnikateľa ručiaceho za záväzky celým svojim majetkom viazaný na jeho
úspech v podnikaní. Pri takomto chápaní exekučného konania by nepochybne pravidelne dochádzalo k

poškodeniu oprávneného, ktorý si len nárokuje preukázateľne priznané právo.

Ako už bolo uvedené vyššie, povinný vo svojich námietkach žiadnym spôsobom neindividualizoval, ktoré
veci postihnuté exekúciou z jeho majetku exekúcii podľa jeho názoru nepodliehajú, a tak ani nie je možné
konkrétne ustanovenia aplikovať na argumentáciu povinného smerujúcu k zastaveniu exekúcie v zmysle

§ 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

Ustanovením § 115 ods. 1 Exekučného poriadku mal zákonodarca zjavne na mysli situácie vzniknuté
pri súpise majetku, kedy povinný, resp. súdny exekútor sám zistí, že exekúcii nepodlieha majetok
nevyhnutný na uspokojovanie hmotných potrieb povinného a jeho rodiny, resp. na plnenie pracovných
úloh či na podnikanie a i veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami. Je zjavné, že

takýmito vecami sú veci naozaj nevyhnutné pre život povinného a jeho rodiny, napr. bežné súčasti
odevov, obuv, nevyhnutné vybavenie domácnosti, resp. pokiaľ ide o rozpor s morálnymi zásadami, napr.
snubný prsteň, obrúčka atď. Nemožno sa stotožniť s argumentáciu povinného, v zmysle ktorej je v
rozpore s dobrými mravmi exekúciou postihovať aj jeho dôchodok, nakoľko nepostihovať príjem, čo i len
jediný, je v ostrom rozpore s účelom exekúcie. Exekučný poriadok má pri zrážkach zo mzdy (resp. iných

príjmov ako je napr. dôchodok) na zreteli uspokojovanie základných potrieb povinného a jeho rodiny, čo
sa v zákone prejavilo zaradením § 70 do Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa povinnému nesmie
zraziť z mesačnej mzdy základná suma, spôsob ktorej výpočtu ustanovuje nariadenie vlády.

Pokiaľ ide o veci slúžiace na podnikanie, v zmysle § 115 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku skutočne

nemožno postihnúť veci povinného slúžiace na podnikanie do výšky 331,94 eur, nakoľko však povinný
žiadnym spôsobom nešpecifikoval ktorý jeho konkrétny majetok by nemal podliehať exekúcii, nie je
možné jeho námietke vyhovieť. Exekútor v zmysle zákona pri výkone exekúcie najprv postihne veci
neslúžiace na podnikanie; ak ich hodnota nepostačuje na uspokojenie oprávneného, postupne zahŕňa
do súpisu aj veci, ktoré síce súvisia s podnikaním, ale bez ktorých je podnikanie možné. Až nakoniec v

prípade nedostatku tohto majetku možno postihnúť aj veci, bez ktorých je podnikanie nemožné. Aj pri
dodržiavaní tohto postupu je potrebné mať na zreteli vylúčenie vecí slúžiacich na podnikanie do hodnoty
331,94 eura. Z uvedeného vyplýva, že ak povinný ako podnikateľ vlastní veci na podnikanie len do
tejto hodnoty, tieto exekúciou postihnuté byť nemôžu, aj keď by bez nich podnikanie bolo možné. Pri
zachovaní poradia a dodržania minimálnej hodnoty vecí, ktoré sa nemôžu exekúciou postihnúť, môže

sa však exekúcia týkať aj tých vecí, ktoré sú pre podnikanie nevyhnutné.

Argumentácia povinného sa nezakladá na žiadnom právnom základe. Uvedené sa týka aj použitia
ustanovení § 115 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku, z ktorých je len už z ich znenia zjavné, že ich
možno aplikovať len v prípade výkonu exekúcie prostredníctvom osobnej či domovej prehliadky.

Na záver súd dodáva, že nakoľko rozhoduje výlučne na návrh účastníka konania, t.j. nerozhoduje
o námietkach z úradnej povinnosti, ex officio, dôkazné bremeno nesie výlučne povinný, pričom
neunesenie dôkazného bremena má za následok negatívne rozhodnutie súdu. Tunajší súd teda
námietky posudzoval len na základe tvrdení a dôkazov, ktoré mu predložil povinný, pričom s ohľadom

na koncentračnú zásadu tak musel urobiť v zákonnej 14-dňovej lehote na vznesenie námietok.

Z dôvodov vyššie uvedených má súd za to, že námietky povinného sú nedôvodné a preto rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.