Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 3T/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213010254
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mihaľáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7213010254.1

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa
14. 11. 2013 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
V. B. , nar. X. X. XXXX v N., bytom M. B., ul. Z.
č. XX, prechodne M. B., ul. V. č. X , t.č. bez

pracovného pomeru

j e v i n n ý , ž e

v Spišskom Podhradí a inde si od 17. 3. 2012 neplní vyživovaciu povinnosť ako otec voči synom W.

B., nar. XX. XX. XXXX a B. B., nar. XX. 5. XXXX, ktorá mu vyplýva zo Zákona o rodine a výška ktorej
bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 19C 22/2009 zo dńa 11. 12. 2009 sumou
83,00 eur mesačne na syna W. a rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P 25/2009 zo dňa 24.
3. 2010 sumou 70,00 eur mesačne na syna B., čím mu vznikol dlh k rukám W. B. vo výške 1 494,00 a
k rukám matky B. B. W. B. vo výške 410,00 eur,

pričom trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T 68/2011 zo dňa 27. 7. 2011, doručeným
mu a aj právoplatným dňa 16. 3. 2012, bol za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Tr. zákona odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so skúšobnou dobou
v trvaní dva roky,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného
a v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 15 /pätnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona
určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 /tridsať/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, svedkov W. B., B. B.,
prečítanímsvedeckýchvýpovedíW.B.,Mgr.M.B.,listinnýchdôkazov vspiseobsiahnutýchanazáklade
takto vykonaného dokazovania, po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej

náväznosti, dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že dňa 18. 1. 2013 a dňa 18. 3. 2013 uhradil poštovými
poukážkami z titulu výživného sumu 100,00 a 700,00 eur a predložil k nahliadnutiu ústrižky predmetných
poukážok adresovaných k rukám bývalej manželky. Uviedol, že je vyučený zámočník, vystriedal viacero

zamestnaní, aby lepšie zarobil. Počas trvania manželstva vybudoval rodinný dom, krátko na to sa ale
manželstvo rozpadlo, v r. 1994 sa rozviedol, dom bol odpredaný v r. 2000. Nebol spokojný s finančným
vysporiadaním, ale nechal to tak, lebo nechcel chodiť po súdoch.

Výživné na synov platil, kým nebolo súdom zvýšené. Pre nedostatok pracovných príležitostí od marca
2012 nepracoval, na úrade práce nebol evidovaný, lebo tam nechcel postávať ako ostatní, urobil tak

až 3. 9. 2013. Nepoberal sociálne dávky, žije s rodičmi. V auguste 2012 sa mu podarilo zamestnať vo
firme M. K. a.s. B. a ako zvárač pracoval v Nemecku ale iba jeden mesiac, pretože keď prišiel domov
na turnusové voľno, spadol pri oberaní jabĺk. Utrpel úraz ruky, s ktorým bol práceneschopný takmer
jeden rok. Dňa 25. 9. 2013 bol fyzicky napadnutý viacerými osobami, pre zranenia bol hospitalizovaný
dva týždne v Košiciach na neurochirurgii a ďalšie dva týždne na chirurgii v Levoči. V súčasnosti jeho

práceneschopnosť trvá, o čom predložil k nahliadnutiu potvrdenie o práceneschopnosti .

Svedkyňa W. B. vypovedala, že od rozvodu ich manželstva obžalovaný platil výživné na synov
nepravidelne, po podaní trestného oznámenia ho však vždy doplatil, ale posledné dva roky to už tak
nie je. Obaja synovia ešte študujú, od 1. 3. 2012 ÚPSVaR Košice poskytuje náhradné výživné vo výške

83,00 eur na syna W. a vo výške 70,00 eur na syna B.. V januári 2013 zaplatil obžalovaný 100,00 eur
a v marci 2013 zaplatil 700,00 eur, tvrdil, že to vyrovná, v čo dúfala, keďže v minulosti tak konal. K
osobe obžalovaného uviedla, že ich manželstvo sa rozpadlo pre jeho alkoholizmus a agresivitu, aj preto
si nevie udržať prácu.

Zo svedeckej výpovede W. B. vyplýva, že po absolvovaní športového gymnáziu pokračoval v štúdiu na
U. v N., štúdium prerušil v r. 2010, potom bol evidovaný asi jeden rok na ÚPSVaR a od septembra 2011
študuje na N. U. v L.. S otcom je iba v náhodnom kontakte v súvislosti s výukou v Spišskom Podhradí,
kde jeho otec býva.

Svedok B. B. uviedol, že je študentom prvého ročníka denného štúdia vyššej odbornej školy V. M. v N..
S otcom sa už roky nestretáva.

Svedkyňa Mgr. M. B., pracovníčka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice potvrdila, že na základe
rozhodnutia úradu je od 1. 3. 2012 vyplácané náhradné výživné W. B. vo výške 83,00 eur mesačne a B.

B. vo výške 70,00 eur mesačne. Obaja oprávnení s úradom dobre spolupracujú, predkladajú v lehotách
potrebné doklady.

Obsahom listinných dôkazov , a to rozsudkami Okresného súdu Košice II sp. zn. 19C 22/2009 zo dňa
11. 12. 2009, sp. zn. 25P 25/2009 zo dňa 24. 3. 2010 , trestným rozkazom Okresného súdu Košice II

sp. zn. 4T68/2011 zo dňa 22. 7. 2011, rodnými listami, potvrdeniam škôl, správami Sociálnej poisťovne,
ÚPSVaR, poštovou poukážkou , boli objektivizované vyššie uvádzané skutočnosti.

Nazákladetýchtovýsledkovdokazovaniasúddospelkzáveru,žesažalovanýskutokstal,žeho spáchal
obžalovaný a že konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnil po stránke objektívnej znaky

skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona.

Podľa vyššie uvedených rozsudkov mal obžalovaný platiť výživné do 15. dňa v mesiaci k rukám
syna W. vo výške 83,00 eur a do 15. dňa v mesiaci k rukám matky syna B. vo výške 70,00 eur.
Obžalovaný uhradil v žalovanom období spolu sumu vo výške 850,00 eur k rukám matky svojich synov a

predložil doklad o pretrvávajúcej práceneschopnosti od 27. 9. 2013, dôkaz o predchádzajúcej dlhodobej
práceneschopnosti nepredložil, na úrade práce sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie v septembri
2013. Súd teda hodnotil obdobie uhrádzania výživného za obdobie od 1. apríla 2012 až do 1.
októbra 2013, t.j. za 18 mesiacov. Na syna W. mal povinnosť uhradiť sumu 18 x 83,00, t.j. 1 494,00 eur,k rukám matky B. B. mal uhradiť 18 x 70,00, t.j. 1 260,00 eur, z čoho uhradil 850,00 eur, z celej sumy
2 754,00 eur teda dodatočne uhradil 30,86 %.

Obžalovanému bolo dňa 11. 10. 2012 oznámené uznesenie vyšetrovateľky PZ o vznesení obvinenia
za teraz súdený skutok zo dňa 10. 9. 2012, v tom čase predstavoval celkový dlh na výživnom sumu
765,00 eur. V nasledujúcich mesiacoch uhradil obžalovaný 850,00 eur. Z výpovede svedkyne W.
B. vyplynulo, že obžalovaný aj v minulosti konal obdobne a preto dúfala, že bude aj tentokrát celý
dlh na výživnom vyrovnaný. Súd aj preto akceptoval obranu obžalovaného, sa tak nestalo ale len

z dôvodu, že bol dlhodobo práceneschopný a ustálil formu jeho zavinenia, na rozdiel od obžaloby,
nie ako úmyselnú ale ako vedomú nedbanlivosť. Vnútorný postoj obžalovaného k následkom jeho
konania, ktorým je neuhrádzanie výživného v zmysle výrokov rozsudkov, nie je absolútne ľahostajný.
Jeho nedisciplinovanosť , čo sa týka pravidelnosti riadnych úhrad výživného, súvisí s najväčšou
pravdepodobnosťou s jeho osobnými problémami, ktoré majú zásadný dopad aj na jeho pracovnú
schopnosť a na stupeň zodpovednosti k plneniu svojich povinností.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na základné zásady ukladania sankcií ,
ako sú uvedené v ust. § 34 Tr. zákona a nasl. Bral do úvahy najmä osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti jeho nápravy. Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený ako obyvateľ, na ktorého nie sú
podávané sťažnosti od ostatných občanov. Vo veku 49 rokov má v registri trestov dva záznamy a to

z r. 1998 a 2011, v oboch prípadoch ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy, prvé odsúdenie už
má fikciu zahladenia odsúdenia a posledné nie je v zmysle ust. § 38 ods. 1 Tr. zákona priťažujúcou
okolnosťou, pretože je zákonným znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Poľahčujúce okolnosti u obžalovaného súd nezistil.

Súd vymeral obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby, jeho
výkon odložil na skúšobnú dobu, ktorej výmera je pri strede zákonnej sadzby. Tento trest považuje z
hľadiska dosiahnutia jeho účelu individuálnej a generálnej prevencie, prevýchovy a postihu páchateľa za
dostatočný aj preto, že možno očakávať, že vo veci Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T 68/2011 bude
súd skúmať, či v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia viedol riadny život a zo zistenia vyvodí

zákonu zodpovedajúci záver.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.