Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214227417
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214227417.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov

senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v právnej veci žalobcu: BI - ES, s.r.o.,
Továrenská 4055/48, Dubnica nad Váhom, IČO: 36 668 966, zastúpeného: JUDr. Ing. Viera Kolačanská,
advokátka, Nám. Sv. Anny 7269/20A, 911 01 Trenčín, proti žalovanej: C. L. - Lucky, V. XXXX/X, C.T.-G.
B., IČO: 46 421 092, o zaplatenie 1.125,88 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Košice II, č.k. 33Cb/116/2015-43 zo dňa 1.12.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom rozsahu o povolení splátok dlhu v mesačných
splátkach po 100,- eur počnúc mesiacom január 2016, vždy do posledného dňa v mesiaci s tým, že

omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom:

I. žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.125,51 eur s 9,50% úrokmi z omeškania ročne zo

sumy 443,96 eur od 11.8.2013 do 28.1.2014, 9,50% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 388,47 eur
od 29.1.2014 do zaplatenia, 9,25% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 734,04 eur od 13.1.2014 do
zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur v mesačných
splátkach po 100,- eur počnúc mesiacom január 2016, vždy do posledného dňa v mesiaci s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. V časti 40,- eur paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky návrh zamietol.

III. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 206,40 eur, t. j. súdny poplatok v sume 67,50 eur,
trovy právneho zastúpenia v sume 138,90 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi
žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané tvrdenie žalobcu,
že žalovanej dodal tovar, cenu ktorého jej vyúčtoval faktúrami v roku 2013 a túto cenu čiastočne

dobropisoval a čiastočne vzájomne započítal. Dlh žalovanej predstavuje celkovo 1.125,88 eur. Žalovaná
túto sumu žalobcovi neuhradila.Žalovaná sa v konaní bránila tým, že si je vedomá svojho dlhu voči žalobcovi, ktorý vznikol neúspešnou
podnikateľskou činnosťou žalovanej, narobila si dlhy, je ochotná dlžnú sumu žalobcovi uhradiť, avšak
nie je schopná uhradiť ju naraz, preto navrhuje, aby súd jej povolil splácať dlh v splátkach, v dôsledku

jej zlej finančnej situácie.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 409 ods. 1, § 447, § 448 ods. 1, § 450 ods. 1
Obchodného zákonníka, ktoré upravujú kúpnu zmluvu a povinnosť kupujúceho zaplatiť predávajúcemu
kúpnu cenu. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania aj z tvrdenia žalovanej preukázané, že

účastníci konania uzatvorili na základe neformálnych objednávok žalovanej kúpne zmluvy podľa § 409
a nasledujúcich Obchodného zákonníka, žalobca žalovanej dodal objednaný tovar, žalovaná jeho cenu
žalobcovi neuhradila v dlžnej sume 1.125,51 eur. Súd prvého stupňa preto žalobe vyhovel a zaviazal
žalovanú na zaplatenie tejto sumy, spolu so zákonnými úrokmi z omeškania 9,5% a 9,25% ročne z týchto
jednotlivých fakturovaných kúpnych cien od splatnosti jednotlivých faktúr, ktorým žalobca žalovanej
fakturoval kúpnu cenu dodaného tovaru tak ako to uviedol súd prvého stupňa vo výroku napadnutého

rozsudku a to podľa ustanovení § 365 ods. 1, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1, 2 Nariadenia
vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o úrokoch z
omeškania, pretože žalovaná bola v omeškaní zo zaplatenia tejto kúpnej ceny.

Súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie 40,- eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s

uplatnením tejto pohľadávky zamietol, pretože podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, súd prvého stupňa uviedol, že táto
suma predstavuje administratívne náklady, teda paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, ako administratívne náklady, avšak kvantitatívna zložka uplatnených nárokov v súdnom
podaní nie je rozhodujúca, smerodajné je množstvo uplatnení. Súd prvého stupňa preto nárok na

časť paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ustanovenia § 369c
Obchodného zákonníka zamietol, pretože žalobca si uplatnil túto paušálnu náhradu 40,- eur v tomto
konaní dvakrát, za dve faktúry, avšak má nárok iba na paušálnu náhradu za jedno uplatnenie nároku
v tomto konaní.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov 206,40 eur, ktoré pozostávajú z náhrady súdneho poplatku za
návrh 67,50 eur a z trov právneho zastúpenia 138,90 eur, po 61,41 eur (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie návrhu) a režijný paušál 2 x po 8,04 eur za tieto dva úkony právnej služby, na náhradu týchto
trov konania súd zaviazal neúspešnú žalovanú.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a to proti výroku o
náhrade trov konania. Uviedla, že súd prvého stupňa žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania
206,40 eur, čo považuje za nesprávne, pretože súd prvého stupňa v konaní vôbec neskúmal, či nie

sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku a to tak, aby
nepriznal náhradu trov konania žalobcovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalovaná poukázala
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCbo/4/2010, ktoré citovala, podľa ktorého, „ak dôjde k
zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o
trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách

a definitívne ich vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku a nie je vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že nie sú splnené predpoklady
na aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku, pre nepriznanie náhrady trov konania
z dôvodov hodných osobitného zreteľa“. Ďalej žalovaná citovala rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Mcdo/17/2009, podľa ktorého, „súd je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú

zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinností nahradiť
trovy konania, výnimočne prihliadať“.

Žalovaná uviedla, že v prejednávanej veci je daná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa na
stranežalovanejspočívajúcevjejmajetkovýchazárobkovýchpomeroch.Uviedla,žejevzložitejsituácií,

v ktorej sa ocitla vzhľadom na svoju neúspešnú podnikateľskú činnosť a zaplatenie trov konania by pre
ňu bolo likvidačné. Uviedla, že chce splniť záväzok, ale je vo finančnej tiesni a preto navrhuje, aby jej
súd povolil splátky po 40,- eur mesačne a nie po 100,- eur ako to určil súd prvého stupňa. Žalovanánavrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobcovi náhradu trov konania
neprizná a povolil žalovanej splátky dlhu 1.125,51 eur po 40,- eur mesačne.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že s týmto odvolaním sa nestotožňuje v celom
rozsahu a nesúhlasí s ním. Uviedol, že žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení svoj dlh voči
žalobcovi uznala, čo do rozsahu a výšky a táto pohľadávka ako sama uviedla, vznikla jej neúspešnou
podnikateľskou činnosťou. Navrhla preto povoliť splácať dlh žalobcovi v splátkach. Žalobca uviedol, že
aj po vydaní a doručení rozsudku, zo strany žalovanej nedošlo k žiadnemu plneniu dlžnej istiny a to

ani v splátkach, ktoré žalovaná požaduje v predmetnom odvolaní. Žalovaná nepožiadala o oslobodenie
od súdnych poplatkov v tomto konaní, preto súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania správne,
ak priznal žalobcovi trovy konania voči neúspešnej žalovanej. Žalobca uviedol, že so žalovanou sa
viackrát pokúsil o dohodu týkajúcu sa úhrady dlžnej sumy, avšak bezúspešne. Predmetná pohľadávka
vzniklavroku2013aodvtedyžalovanáneuskutočnilaaničiastočnúúhradudlhu.Pretožalobcapovažuje
odvolanie žalovanej za účelové, s cieľom oddialiť splácanie dlhu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny a zaviazal žalovanú k náhrade
trov tohto odvolacieho konania vo výške 69,99 eur za jeden úkon právnej služby po 61,41 eur a režijný
paušál 8,58 eur.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.

1, 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože
nejde o také odvolanie proti takému rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie
ktoréhojepotrebnénariadiťodvolaciepojednávanie,odvolaniesmerujeibaprotizročnostidlhužalovanej
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolacísúdpodľa§219ods.2O.s.p.konštatujesprávnosťnapadnutéhorozsudkuajehoodôvodnenia.
Na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalovanej,
odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné

ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že účastníci konania,
teda žalobca aj žalovaná, majú procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na

preukázaniesvojichtvrdeníatentodôkazsúdupredložiť.Tedažalovanámádôkaznúpovinnosťosvojich
tvrdeniach, ktoré uviedla v odvolaní a to, že jej finančná situácia je tak nepriaznivá, že nemôže uplatnenú
pohľadávku žalobcu zaplatiť v mesačných splátkach po 100,- eur, tak ako jej to uložil súd prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, ale iba v mesačných splátkach po 40,- eur, ako to žalovaná navrhla v odvolaní
proti rozsudku súdu prvého stupňa. Žalovaná k odvolaniu nedoložila žiaden listinný dôkaz, nenavrhla

vykonať žiaden dôkaz svedčiaci o jej nepriaznivej finančnej a majetkovej situácií. Žalovaná prvýkrát v
tomto konaní navrhla, aby jej súd povolil splácať dlžnú čiastku vo svojom jedinom písomnom vyjadrení
v tomto konaní z 1.12.2015. V tomto písomnom podaní žalovaná uvádza, že chce zaplatiť dlžnú čiastku,
ale nie je schopná ju uhradiť naraz a preto navrhla, aby súd jej povolil túto sumu uhrádzať v splátkach.
Ani v tomto písomnom podaní neuviedla v akých splátkach jej má súd povoliť uhrádzať žalobcovi dlžnú

sumu.

Z citovaného ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že súd môže
žalovanému ako dlžníkovi určiť dlhšiu lehotu na zaplatenie pohľadávky žalobcu, ak je to vhodné
vzhľadom k prejednávanej veci, osobným pomerom dlžníka a doterajšiemu priebehu splácania dlhu zo

strany žalovaného.

Odvolací súd k tomu udáva, že žalovaná v konaní nepreukázala žiadnym spôsobom svoje nepriaznivé
majetkové pomery aj napriek tomu, že aj rozhodovanie súdu o povolení splácať dlh v splátkach jekonaním návrhovým a ten kto navrhuje povolenie splácať dlh v súdnom konaní, musí preukázať dôvody
prečo nemôže zaplatiť uplatnenú pohľadávku do troch dní od rozhodnutia súdu tak ako to ukladá
ustanovenie § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti každého účastníka označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie súdu.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, ak zaviazal žalovanú
zaplatiť uplatnenú pohľadávku v mesačných splátkach po 100,- eur. Taktiež súd prvého stupňa rozhodol
správne ak zaviazal žalovanú na náhradu trov konania pre úspešného žalobcu v plnej dôvodne

uplatnenej výške 206,40 eur podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaná v odvolaní
proti takto priznaným trovám konania namietala, že súd prvého stupňa mal na prejednávanú vec o
náhrade trov konania aplikovať ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku a vzhľadom na
dôvody hodné osobitného zreteľa nepriznať úspešnému žalobcovi náhradu trov konania. Odvolací
súd k týmto tvrdeniam žalovanej o dôvodoch hodných osobitného zreteľa na strane žalovanej, ktoré
by zakladali dôvod pre rozhodovanie o trovách konania podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku

uvádza, že žalovaná ani tieto dôvody hodné osobitného zreteľa v konaní nijako nepreukázala. Len
to, že žalovaná je v zlej finančnej situácií v dôsledku svojho neúspešného podnikania nie je podľa
ustálenej súdnej praxi dôvodom pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 150 Občianskeho
súdneho poriadku. Predmetný spor je sporom medzi dvomi podnikateľskými subjektami a neúspešnosť
alebo menšia úspešnosť v podnikaní jedného alebo druhého účastníka obchodnoprávneho vzťahu nie

je dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku pri rozhodovaní o náhrade
trov konania.

Odvolací súd preto podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny vo výroku o povolení mesačných splátok žalovanej po 100,- eur mesačne počnúc

mesiacom január 2016 vždy do posledného dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok a v prípade, že
žalovaná bude v omeškaní so zaplatením, čo i len jednej z týchto mesačných splátok.

Odvolací súd potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, pretože súd prvého
stupňa o trovách konania rozhodol správne podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a

neúspešnú žalovanú zaviazal na náhradu účelných trov konania úspešného žalobcu.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania aj keď žalobca, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, si uplatnil v tomto konaní náhradu

trov odvolacieho konania 69,99 eur za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie zo dňa 17.2.2016
k odvolaniu žalovanej proti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd nepriznal tieto trovy odvolacieho
konania žalobcovi preto, lebo odvolanie žalovanej nesmerovalo proti rozsudku súdu prvého stupňa vo
veci samej o zaplatenie vymáhanej istiny pohľadávky 1.125,51 eur, ani vo výroku o zákonných úrokoch
z omeškania, ale odvolaním žalovaná napadla iba výrok rozsudku o povolení splátok a náhrade trov

konania.Súdprvéhostupňapreto,akdoručilžalobcoviodvolaniežalovanej,neuložilžalobcovipovinnosť
vyjadriť sa k tomuto odvolaniu, ktoré nie je odvolaním vo veci samej, iba dal možnosť žalobcovi sa
vyjadriť k tomuto odvolaniu. Ak žalobca využil túto možnosť a podal písomné vyjadrenie k odvolaniu
žalovanej, nemožno takýto úkon právnej služby žalobcu považovať za účelný v odvolacom konaní, preto
odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.