Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214222366
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2214222366.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci
žalobkyne: Orange Slovensko a. s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, práv. zast.: Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti
žalovanej: O. G., D.. XX. W. XXXX, N. P., F. XXX/XX, o zaplatenie 668,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že v Dodatku ku Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A XXXXXXX zo

dňa 30.08.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom je n e p l a t n á z dôvodu neprijateľnosti
podmienka v článku 2.5 v znení: "Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú
v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a
v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po
dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených
v čl. 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na

prípadnýobsahprílohyč.1dodatku(pokiaľjesúčasťoudodatkutakátopríloha),byspôsobilo,žepodniku
vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia
predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode
uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:
a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči

podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a
to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť
podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl.
2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v
znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty
alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby

viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 349,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období
posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež "Druhá časť doby viazanosti"),
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých

mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal
počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v
čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo 6.
Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách
sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty
počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu,
v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel

medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH(uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 5) a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH,
za ktorú podnik predal MT účastníkovi, (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej č. 4). Právo na
zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinností Účastníka, a to v

okamihu porušenia povinností Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho
úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy, alebo prerušením či obmedzením poskytovania
Služieb v prípade porušenia povinností podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).“

Súd určuje, že v Dodatku ku Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A XXXXXXX zo dňa

13.06.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom je n e p l a t n á z dôvodu neprijateľnosti
podmienka v článku 2.5 v znení: "Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú
v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a
v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po
dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených

v čl. 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na
prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku (pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha) by spôsobilo, že podniku
vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia
predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode
uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:

a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a
to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť
podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl.

2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v
znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty
alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby
viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný

uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 269,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období
posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež "Druhá časť doby viazanosti"),
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých

mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal
počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v
čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo 6.
Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách
sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty

počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu,
v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel
medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH
(uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 5) a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH,
za ktorú podnik predal MT účastníkovi, (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej č. 4). Právo na

zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinností Účastníka, a to v
okamihu porušenia povinností Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho
úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy, alebo prerušením či obmedzením poskytovania
Služieb v prípade porušenia povinností podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).“

Súd určuje, že v Dodatku ku Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A XXXXXXX zo dňa
30.12.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom je n e p l a t n á z dôvodu neprijateľnosti
podmienka v článku 2.5 v znení: "Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú
v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a
v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník

zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po
dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených
v čl. 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na
prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku (pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha) by spôsobilo, že podnikuvznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia
predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode
uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:

a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a
to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť
podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl.

2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v
znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty
alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby
viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 50,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období

posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež "Druhá časť doby viazanosti"),
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal

počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v
čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo 6.
Výsledná cena zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách
sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty
počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu,

v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel
medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH
(uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 9) a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH,
za ktorú podnik predal MT účastníkovi, (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej č. 4). Právo na
zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinností Účastníka, a to v

okamihu porušenia povinností Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho
úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy, alebo prerušením či obmedzením poskytovania
Služieb v prípade porušenia povinností podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).“

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 26.03.2015, č.k. 11C/20/2015-75 súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanej
zaplatiť žalobkyni sumu 409,94 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 23. augusta

2013 do zaplatenia, mesačnými splátkami vo výške 30 eur, splatné vždy do 25. dňa kalendárneho
mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku (668,- eur s 8,50 %
ročným úrokom z omeškania od 23.08.2013 do zaplatenia) bola žaloba zamietnutá a žalovanej náhrada
trov konania nebola priznaná. Súd prvého stupňa súčasne určil za neprijateľné zmluvné podmienky v
DodatkukZmluveoposkytovaníverejnýchslužiebč.zmluvyAXXXXXXXz30.augusta2012,v Dodatku

k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. zmluvy A XXXXXXX z 13. júna 2012 a v Dodatku k Zmluve
o poskytovaní verejných služieb č. zmluvy A XXXXXXX z 30. decembra 2012 (s konkrétnym znením
neprijateľnej zmluvnej podmienky). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 43 ods. 1, 12, § 44 ods. 1
zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších zmien a doplnení, § 52
ods. 1 až 4, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č.

40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z.. Vecne zdôvodnil dôvodnosťou žaloby
vo výške 409,94 eur, predstavujúcej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vyplývajúce z faktúr
za poskytnuté služby v období od apríla 2013 do júna 2013 (žalovaná porušila svoj záväzok zo zmluvy
o poskytovaní verejných služieb uzavretej so žalobkyňou). V zostávajúcej časti nároku žalobkyne na

zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 668 eur (349 eur + 269 eur + 50 eur). Súd prvého stupňadospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zmluvných pokutách v bode 2.5 v každom z Dodatku k
trom zmluvám o pripojení uzavretých účastníkmi konania, je neprijateľnou podmienkou, keďže žalovaná
nemala možnosť dojednať zmluvnú pokutu individuálne.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa v zamietajúcej časti (o zaplatenie 668 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 23. augusta 2013 do zaplatenia, v časti ktorou súd prvého
stupňa určil zmluvné podmienky za neprijateľné a v časti trov konania) s návrhom na jeho zmenu,
uložením povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 668 eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne od

23. augusta 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Odvolanie
obsahovo odôvodnila tým, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie, nesprávne
zistil skutkový stav a nesprávne aplikoval právnu úpravu na zistený skutkový stav, pričom napádané
rozhodnutie nedostatočne a nesprávne odôvodnil. Žalobkyňa označila odôvodnenie napádaného
súdneho rozhodnutia za protirečivé, keď konštatoval, že zmluvné podmienky neboli individuálne
dojednané, avšak na druhej strane uviedol, že účastníci konania si dohodli zmluvnú pokutu v

každom dodatku k zmluve o pripojení (výška a spôsob jej určenia boli podľa názoru žalobkyne
dodatočne dopísané do príslušnej rubriky na základe individuálneho dojednania). Žalovaná mala
možnosť oboznámiť sa so zmluvnými podmienkami pred podpisom zmluvy, informovať sa ohľadne
služieb a podmienok ich poskytovania. Súd prvého stupňa nesprávne konštatoval, že žalobkyňa si
uplatňuje zmluvnú pokutu, ktorej výška je nemenná. Nie je pravdou, že by žalovaná mala platiť

rovnakú sumu z titulu zmluvnej pokuty na konci posledného zúčtovacieho obdobia, ako na začiatku
zmluvného vzťahu. Súd prvého stupňa viackrát citoval v napádanom rozhodnutí ustanovenia bodu 2.5
jednotlivých Dodatkov k predmetným zmluvám, ktoré uvádzajú spôsob postupného zníženia zmluvnej
pokuty s prihliadnutím na dĺžku zotrvania v zmluvnom vzťahu. Z argumentácie súdu prvého stupňa
vyplýva, že na základe predloženej dokumentácie nemal preukázanú určitosť zvýraznenej časti bodu 2.3

jednotlivých dodatkov, pritom v čl. 4 bod 4.4 Všeobecných obchodných podmienok sú presne určené tie
konania, na základe ktorých vzniklo žalobkyni právo od zmluvy odstúpiť. Zmluvné ustanovenia sú preto
dostatočne určité a zmluvné pokuty platné. (ustanovenia v bode 2.5 jednotlivých dodatkov nepredstavujú
neprijateľnú zmluvnú podmienku). Predmetné zmluvné pokuty sú primerané a nespôsobujú vzhľadom
na spôsob ich určenia nerovnováhu v postavení zmluvných strán. Neexistuje zákonné ustanovenie,

ktoré by v prípade spotrebiteľských zmlúv vylučovalo používanie zmluvnej pokuty. Žalobkyňa poukázala
aj na rozhodnutie Okresného súdu Komárno sp. zn. 10C/53/2015, ktorý v podobnej veci uznal nárok
žalobkyne v plnom rozsahu.

Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia

súdu prvého stupňa je zrejmé, že žalobkyni nepriznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, kvalifikujúc
zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute ako neprijateľnú podmienku, v čl. 2 bod 2.5 v každom z
dodatkov k trom zmluvám o pripojení (označených ako dodatok k zmluve o poskytovaní verejných
služieb), vychádzajúc zo zákazu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách, pričom uvedené zmluvné dojednania neboli

dojednané individuálne (žalobkyňa ich mala vopred pripravené a žalovaná ako spotrebiteľka tieto
nemohla ovplyvniť). Neprijateľnú podmienku, narúšajúcu závažným spôsobom rovnováhu zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, súd prvého stupňa konkretizoval tak, že zmluvné pokuty zaväzovali
žalovanú k ich zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov,
teda aj v prípade, ak žalovaná plnila svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobkyňou riadne

(platením ich úhrady) až do doby krátko pre uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia
poslednej úhrady (po zaplatení 23 paušálnych mesačných platieb) mala žalovaná povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu v plnej výške. Neprimeranosť sankcie sa tak mala prejaviť v spojení s časovým
aspektom jej uloženia (žalovaná ako spotrebiteľka mala byť viazaná rovnakou výškou zmluvnej pokuty
v prípade ukončenia zmluvy aj krátko pred uplynutím doby viazanosti, ako i po celú dobu viazanosti, čo

bolo potrebné považovať za neprijateľné).

Vyššie uvedený argumentačný základ súdu prvého stupňa, ako i odôvodnenie napádaného rozhodnutia
súdu prvého stupňa však nemá žiaden podklad v jeho skutkových zisteniach, na základe vykonaného
dokazovania, pretože v každom dodatku k trom zmluvám o pripojení (z 30. augusta 2012 č. A

XXXXXXX, 13. júna 2012 č. A XXXXXXX a 30. decembra 2012 č. A XXXXXXX) zmluvné dojednanie o
zmluvnej pokute v čl. 2. bod 2.5 vyjadruje výšku zmluvnej pokuty v závislosti od označenej dĺžky doby
porušenia povinnosti. Preto záver súdu prvého stupňa je potrebné označiť za nepreskúmateľný, keďže
postráda právnu argumentáciu týkajúcu sa preukázaného skutkového stavu, ktorú by mohol odvolacísúd preskúmať (súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal znením zmluvných dojednaní, obsiahnutých
v predmetných dodatkoch k zmluvám o pripojení, ale zmluvnými podmienkami, ktoré medzi účastníkmi
konania dojednané neboli).

Nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán súd prvého stupňa vzhliadol aj v neurčitosti
dojednania zmluvnej pokuty v predmetných dodatkoch k zmluvám o pripojení, v zmysle ustanovenia
§ 37 O. z. (slovné spojenie v čl. 2 bod 2.5 dodatkov, pre prípad porušenia niektorej z povinností
účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4, pričom v bode 2.3 článku 2 písm. c/ nie je dostatočne určitý

pojem „sa nedopustí takého konania alebo nedá svojím konaním podnet“, ktoré vyvoláva neurčitý okruh
rôznych porušení, na základe ktorých vzniká žalobkyni právo na odstúpenie od zmluvy alebo zmluvu
vypovedať, príp. dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb žalovanej, pričom zmluvy,
ako aj dodatky vrátane všeobecných obchodných podmienok obsahujú pomerne rozsiahlu špecifikáciu
práv a povinností žalovanej a preto by bolo potrebné uviesť, aké konania žalovanej sú dôvodom
na to, aby žalobkyni vzniklo právo na uvedené ukončenie zmluvného vzťahu, príp. prerušenie alebo

obmedzenie poskytovaných služieb). Za rovnako neurčité označil súd prvého stupňa aj opomenutie
nešpecifikovaných povinností.

Odvolací súd zdôraznil, že súd prvého stupňa vyššie uvedenou argumentáciou však nereagoval ani na
jednu z alternatív zmluvného dojednania o zmluvnej pokute (písm. a/, b/) v čl. 2 bod 2.5 predmetných

dodatkov zmluvám o pripojení. Zmluvné dojednanie o vzniku nároku na zmluvnú pokutu podľa písm. a/
čl. 2 bod 2.5 predmetných dodatkov k zmluvám o pripojení, obsahuje konkrétne porušenie zmluvných
povinností žalovanou (napr. povinnosti včas a riadne uhradiť cenu za poskytované služby, príp. iný
peňažný záväzok zo zmluvy) a práve porušenie zmluvnej povinnosti žalovanou včas a riadne uhradiť
cenu za poskytnuté služby (priznanú žalobkyni vo výške 409,94 eur) za obdobie vymedzené v žalobe

bolo v danom súdnom konaní preukázané. Preto uvedená právna úvaha súdu prvého stupňa nebola
dôvodná. Druhá alternatíva dojednania o zmluvnej pokute (čl. 2 bod 2.5 písm. b/) v predmetných
dodatkoch ani neobsahovala súdom prvého stupňa formulované a označené pojmy.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný
obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj
ďalšiedôkazyaposúdizistenýskutkovýstavpodľapríslušnýchustanovení,ktorépoužil.Súdnemusídať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto
rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu

argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k
tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a
aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy
musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli
účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný
súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia
súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III.

ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať
rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci
prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára
2006).Ďalej zdôraznil, že ak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nepovažoval
za dôvodnú právnu argumentáciu účastníka konania v žalobe (ako je tomu aj v danom prípade) a prečo

žalobné námietky účastníka považuje za mylné alebo nesprávne (uvedené sa tiež vzťahuje na danú
vec), je nutné pokladať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože súd,
ktorý sa vysporiadava s argumentáciou účastníka ju nemôže odmietnuť len pre nesprávnosť, ale musí
tiež uviesť, v čom konkrétne táto nesprávnosť spočíva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 2 Afs 24/2005). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na

konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997),
pričomstačí,abysúdreagovalnaargumenty,ktorésúzhľadiskavýsledkusúdnehokonaniapovažované
za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko
z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49).

Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred
súdom).

Nemožno prehliadnuť ani mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti a do akej táto vada poškodí účastníka
konania na jeho ústavných právach, pričom intenzitu tejto vady je potrebné posudzovať s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo
163/2015 zo 17. marca 2016).

Odvolací súd uzavrel, že žalobkyňa preto dôvodne namietala nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia, ktorého právne závery týkajúce sa zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, nemajú oporu
v skutkových zisteniach. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súd prvého stupňa sa vôbec
nezaoberal zmluvnou podmienkou o dojednaní zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní

verejných služieb č. V. z 30. augusta 2012, v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. V.
z 13. júna 2012 a v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. V. z 30. decembra 2012, z
hľadiska obsahových náležitostí.

Odvolací súd upozornil, že uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa mali za

následok, že napádané rozhodnutie nespĺňa požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 O. s.
p., na riadne odôvodnenie rozsudku. Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého
došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu jej možnosti konať
pred súdom (písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie súdu). Úplná absencia odôvodnenia preukázaného skutkového stavu má povahu tzv.

základných vád, ktoré judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje ako dôvod pre zrušenie aj
právoplatných rozhodnutí za účelom nápravy týchto vád, pričom za nedostatok zásadného vysvetlenia
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov
vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného
nároku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2016 sp. zn. 6MCdo 5/2014).

Súdprvéhostupňatým,žesvojerozhodnutieneodôvodnilvovzťahukpreukázanémuskutkovémustavu,
nedal odpoveď ani na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého určil dojednania o zmluvnej
pokute v predmetných dodatkoch k trom zmluvám za neprijateľné, pričom ich neprijateľnosť žiadnym
spôsobom neodôvodnil (odôvodnenie sa týkalo iného znenia zmluvných podmienok). Vymedzenie

presného znenia každej jednotlivej zmluvnej podmienky, ktorá bola súdom prvého stupňa vyhlásená za
neprijateľnú,jenevyhnutnéodôvodniť,pričomideozávislývýrokodkvalifikovaniadojednaniaozmluvnej
pokute za neprijateľné, ktoré bolo potrebné preskúmať.

Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa postráda akúkoľvek argumentáciu reflektujúcu

preukázaný skutkový stav veci, vo vzťahu k otázkam týkajúcich sa zmluvného dojednania o zmluvnej
pokute, ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo
a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať vo
vzťahu k uplatňovanému nároku žalobkyne v napadnutej časti.Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. odvolací súd dňa 23.03.2016 zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa
v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie, keďže jeho postupom bola žalobkyni odňatá

možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup
súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv a právom chránených
záujmov, ktoré mu O. s. p. priznáva na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Porušením
uvedeného práva na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem
upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť

náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi).

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť predložené listinné
dôkazy a vyhodnotiť dokazovanie tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom
dokazovaní. Konkrétne podriadi súdnemu prieskumu zmluvné dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté
v článku 2 bod 2.5 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. V. z 30. augusta 2012, v

dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. V. z 13. júna 2012 a v dodatku k zmluve o
poskytovaní verejných služieb č. V. z 30. decembra 2012 a preskúma nárok žalobkyne z hľadiska okruhu
rozhodujúcich skutočností určovaných hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorou je predovšetkým zákon
č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ako aj ustanovenia O. z. najmä ustanovenie § 52
O. z. a nasl.. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvého stupňa, aj v intenciách

vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 157 ods.
2 O. s. p. a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých
vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej
veci prichádzali do úvahy a účastníkom konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné
a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané

(rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

Právnym názorom odvolacieho súdu je prvostupňový súd viazaný.

Predmetom prejednávanej veci je nárok žalobkyne na sumu 668,- eur s ročným úrokom z omeškania

vo výške 8,50 % od 23.08.2013 do zaplatenia, ide o súčet troch zmluvných pokút (349 eur + 269 eur
+ 50 eur).

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa

11.12.2014, s listinnými dôkazmi, a to najmä so Zmluvou o pripojení č. V. zo dňa 27.8.2005, s Dodatkom
zo dňa 30.8.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. zmluvy: V. s Prílohou č. 1, so Zmluvou
o pripojení č. V. zo dňa 5.5.2006, s Dodatkom zo dňa 13.6.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb č. zmluvy: V. s Prílohou č. 1, so Zmluvou o pripojení č. V. zo dňa 15.12.2008, s Dodatkom zo
dňa 30.12.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. zmluvy: V. s Prílohou č. 1, s Pokusom

o pokonávku zo dňa 8.8.2013 so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s.
účinnými od 1.1.2012. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania, resp. zástupcovia, na verejnom vyhlásení

rozsudku neboli prítomní.

Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovanou uzavreli Zmluvy o pripojení, v zmysle ktorých žalobca zriadil
prístup s telefónnym číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, ktorý umožnil žalovanej
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.

Žalobca:
-pri uzavretí Dodatku k zmluve č. V. odpredal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
značky Sony Xperia P za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou
vo výške 349 eur,

-pri uzavretí Dodatku k zmluve č. V. odpredal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
značky Nokia Lumia 710 za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou
vo výške 269 eur,-pri uzavretí Dodatku k zmluve č. V. odpredal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
značky Samsung S5610 za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou
vo výške 50 eur.

Tým, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období
2013/04 - 2013/06, porušila zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatkov k Zmluvám o pripojení, časť Práva
a povinnosti Podniku a účastníka, je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške spolu 668 eur, jednotlivo
349 eur, 269 eur a 50 eur.

Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 8.8.2013 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za
jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Pohľadávka
žalobcu pozostávala z neuhradených služieb vo výške 409,94 eur - rozsudok zo dňa 26.3.2015 a zo
zmluvnej pokuty vo výške 668 eur.

Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy s dodatkom záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a) zákona číslo 351/2011 Z. Z. o elektronických komunikáciách

v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Dodatkov k zmluvám o pripojení, podnik má právo na
úhradu za poskytnutú službu.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. Z. o elektronických komunikáciách
v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Dodatkov k zmluvám o pripojení, zmluvou o

poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy s dodatkom spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy s dodatkom dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy s dodatkom spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy s dodatkom spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy s dodatkom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy s dodatkom, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy s dodatkom neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy s dodatkom zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy s
dodatkom, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník,
ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením
povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy s dodatkom zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania,

ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 668 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne
zo sumy 668 eur od 23.8.2013 do zaplatenia.

Zo skutkových zistení mal súd preukázané, žalobca a žalovaná uzavreli dňa 27.8.2005, 5.5.2006 a
15.12.2008 Zmluvy o pripojení , a to č. A XXXXXXX zo dňa 27.8.2005, č. A XXXXXXX zo dňa 5.5.2006
a č. A XXXXXXX zo dňa 15.12.2008, na základe ktorých vypožičal žalobca žalovanej 3 SIM karty s
priradeným telefónnym číslom, ktoré umožňovali žalovanej využívať verejné telekomunikačné služby

poskytované žalobcom. Dňa 30.8.2012, 13.6.2012 a 30.12.2012 uzavreli žalobca a žalovaná Dodatky
k Zmluvám o pripojení, na základe ktorých dodatkov:

- odpredal žalobca žalovanej mobilný telefón značky Sony Xperia P za kúpnu cenu 1 euro a žalovaná
sa zaviazala po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvať v zmluvnom vzťahu so

žalobcom , využívať služby žalobcu bez prerušenia a zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 349
eur,akporušísvojupovinnosťvčasariadneuhradiťcenuzaslužbyalebopovinnosťuhradiťvčasariadne
inýsvojpeňažnýzáväzokvočižalobcovialebopovinnosťuhradiťvčasariadnežalobcoviinúplatbu,ktorú
je povinná platiť, alebo ak žalovaná počas doby viazanosti 24 mesiacov poruší svoju povinnosť zotrvať v
zmluvnom vzťahu so žalobcom a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom

SIM karty, alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku
pred uplynutím doby viazanosti,
- odpredal žalobca žalovanej mobilný telefón značky Nokia Lumia 710 kúpnu cenu 1 euro a žalovaná
sa zaviazala po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvať v zmluvnom vzťahu so

žalobcom , využívať služby žalobcu bez prerušenia a zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 269
eur,akporušísvojupovinnosťvčasariadneuhradiťcenuzaslužbyalebopovinnosťuhradiťvčasariadne
inýsvojpeňažnýzáväzokvočižalobcovialebopovinnosťuhradiťvčasariadnežalobcoviinúplatbu,ktorú
je povinná platiť, alebo ak žalovaná počas doby viazanosti 24 mesiacov poruší svoju povinnosť zotrvať v
zmluvnom vzťahu so žalobcom a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom

SIM karty, alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku
pred uplynutím doby viazanosti,- odpredal žalobca žalovanej mobilný telefón značky Samsung S 5610 kúpnu cenu 30 eur a žalovaná
sa zaviazala po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvať v zmluvnom vzťahu so
žalobcom , využívať služby žalobcu bez prerušenia a zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 50 eur,

ak poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný
svoj peňažný záväzok voči žalobcovi alebo povinnosť uhradiť včas a riadne žalobcovi inú platbu, ktorú
je povinná platiť, alebo ak žalovaná počas doby viazanosti 24 mesiacov poruší svoju povinnosť zotrvať v
zmluvnom vzťahu so žalobcom a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom
SIM karty, alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu

alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku
pred uplynutím doby viazanosti.

Pokusom o pokonávku zo dňa 8.8.2013 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie ceny za poskytnuté
elektronické komunikačné služby v sume 409,94 eur, na zaplatenie zmluvnej pokuty/náhrady škody v
sume 668 eur a na zaplatenie poplatku za mimosúdne vymáhanie v prípade mimosúdneho vymáhania

v sume 86,24 eur najneskôr do 22.8.2013.Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala ani čiastočnou
úhradou pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Žalobca si uplatňuje úrok z
omeškania z celkovej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie
uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 23.8.2013.

Povinnosť žalovanej platiť žalobcovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby a iné
poplatky vyplýva z Článku 2, bodu 2.3, písm. e) Dodatkov k Zmluvám o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 30.8.2012, 13.6.2012 a 30.12.2012 a z Článku 6, bodu 6.2, písmeno b) Všeobecných podmienok
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmlúv o pripojení v znení Dodatkov

zo dňa 30.8.2012, 13.6.2012 a 30.12.2012. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť splnil, keď poskytol
žalovanej elektronické komunikačné služby v rozhodnom období, avšak žalovaná si svoju povinnosť
zaplatiť cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby nesplnila.

V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 668 eur z

dôvodu, že žalovaná si nesplnila povinnosť zaplatiť riadne a včas cenu poskytnutých elektronických
komunikačných služieb vyfakturovaných v období 2013/04 - 2013/06, čím porušila svoje zmluvné
povinnosti v zmysle Dodatkov zo dňa 30.8.2012, 13.6.2012 a 30.12.2012 k Zmluvám o pripojení č. A
XXXXXXX zo dňa 27.8.2005, č. A XXXXXXX zo dňa 5.5.2006 a č. A XXXXXXX zo dňa 15.12.2008.

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky
zmluvnej pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky zmluvnej
pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak Občiansky zákonník, ako

aj Obchodný zákonník, nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky
zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými požiadavkami
zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. i o súlad právneho úkonu s
dobrými mravmi.

V súdenom prípade je nepochybné, že predmetom konania je plnenie si záväzkov žalovanej
vyplývajúcich zo Zmlúv o pripojení v znení Dodatkov zo dňa 30.8.2012, 13.6.2012 a 30.12.2012, ktoré
zmluvy o pripojení v znení dodatkov z pohľadu právnej kvalifikácie sú zmluvami uzavretými v zmysle
§ 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a zároveň spotrebiteľskými zmluvami
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca pri uzatváraní zmlúv o pripojení s dodatkom

vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní zmlúv o pripojení s dodatkom nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti.

Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) zaradená novelou

prevedenou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev
L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať naďalej ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide
o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Citované ustanovenie

vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade
s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda

o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutie
a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa
týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného
formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch,
pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval súd za neopodstatnený. V konaní bolo zistené,
že formuláre Zmlúv o pripojení v znení Dodatkov zo dňa 30.8.2012, 13.6.2012 a 30.12.2012 boli
žalobcom evidentne vyhotovené vopred, žalovaná tieto štandardné formuláre mobilného operátora
ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách podpísala bez možnosti ovplyvniť text formulárov, ktorý
obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok žalovanej v zmysle dodatku k zmluve o

poskytovaní verejných služieb ako účastníka, v prípade porušenia jej povinností podľa dodatku, uhradiť
žalobcovi zmluvnú pokutu. Z obsahu Zmlúv o pripojení v znení Dodatkov zo dňa 30.8.2012, 13.6.2012
a 30.12.2012 vyplýva, že ich text bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich
spotrebiteľov, boli vopred pripravené v podobe predbežne formulovanej, tzv. typovej zmluvy, pričom
sa v nich označovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný účastnícky program a

služby, prípadne zakúpený mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie. Je nesporné, že žalovaná
ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutého a
predloženého fixne formulovaného dojednania o zmluvnej pokute, prípadne dosiahnuť dojednanie nižšej
zmluvnej pokuty, alebo aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, prípadne aby nebola
dojednaná vôbec. Žalovaná ako spotrebiteľ totiž nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv

o pripojení s dodatkom vrátane dojednania o zmluvnej pokute, mohla iba uvedené zmluvy o pripojení
s dodatkom odmietnuť ako celok, alebo ju ako celok prijať, vrátane dojednania o zmluvnej pokute,
a preto predmetné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute nebolo rozhodne individuálne dohodnuté.
Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom
v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na žalobcovi ako dodávateľovi.

Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným
predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Podmienky, za ktorých žalobca
dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú žalovanú ako spotrebiteľa, keď
pozornosti súdu tiež neuniklo, že pre prípad porušenia zmluvných povinností mobilného operátora ako
dodávateľa (poskytovateľa) nie je v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vôbec dojednaný

prípadný nárok žalovanej ako spotrebiteľa, na zaplatenie zmluvnej pokuty mobilným operátorom ako
dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje
spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého povinnosťou je zotrvať v zmluvnom
vzťahu s mobilným operátorom po dobu 24 mesiacov a platiť riadne a včas cenu poskytnutých verejných

elektronických komunikačných služieb.

Takto dohodnutá zmluvná pokuta neobstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu.
Podmienky, za ktorých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru

súdu poškodzujú spotrebiteľa, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
slabšej zmluvnej strany, sú neakceptovateľné a neprijateľné. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu
elektronických komunikácií ma totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým poskytuje svoje služby,
a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Problémová zmluvná
pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa

a subjektívny postoj zmluvných strán. Dojednaná zmluvná pokuta v dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka je neplatná. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností rozhodol súd ex offo v zmysle §
153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku o neprijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty. Z neplatnejzmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť, a preto súd
žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 668 eur s príslušenstvom považoval za nedôvodný a ju
zamietol.

Súd preberá relevantné závery z rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 26.01.2016, sp. zn.
6Co/53/2015 :

„Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého

okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu v jej výške ako je táto stanovená
pre obdobie pred druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou
(spotrebiteľskou) cenou zariadenia bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH /uvedenou v čl. 1 bod
1.2 v kolónke označenej číslom 5) a kúpnou cenou t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal
zariadenie účastníkovi (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4).

PrávonazmluvnúpokutupodľatohtoboduvzniknePodnikusamotnýmporušenímpovinnostiÚčastníka,
a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním
žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy, alebo prerušením či obmedzením
poskytovania Služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).

Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej
pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná,
avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 OZ. V dohode o zmluvnej
pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta

vzťahuje. Výška zmluvnej pokuty má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy pre
zabezpečenú stranu.

Uvádzané pojmy „poruší povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu“, po celú dobu viazanosti užívať bez
prerušenia služby“, poruší povinnosť neuskutočniť žiaden úkon , ktorý by smeroval k ukončeniu alebo

účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti
bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy“ sú aj podľa názoru odvolacieho
súdu všeobecné a nejednoznačné.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že prvostupňový súd vôbec nezohľadnil skutočnosť, že pod tlakom

skorších rozhodnutí súdov pristúpil k zmene zmluvných dokumentov v časti, ktorá upravuje zmluvnú
pokutu a v roku 2012 zaviedol tzv. degresiu zmluvnej pokuty, ktorej výška sa počas doby viazanosti
znižuje, čím je zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Taktiež nezohľadnil
zabezpečovaciu funkciu dojednania o zmluvnej pokute, ktorou je za bránenie špekulatívnemu konaniu
zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody a pracovné povinnosti

si ďalej neplní. Ak by pri dohodnutej dobe viazanosti 24 mesiacov dohoda o zmluvnej pokute rozlišovala
čas porušenia zmluvných povinností od počiatku, teda či došlo k porušeniu zmluvných povinností v
1., 2.,3. a v každom ďalšom nasledujúcom mesiaci až po 24. mesiac po uzavretí Dodatku, dohoda o
zmluvnej pokute by prestala plniť svoju zabezpečovaciu funkciu.

Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedenou odvolacou námietkou poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/36/2015 z 27.04.2015, ktorý uvádza: „V prejednávanej veci výška zmluvnej
pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola stanovená ako rozdiel medzi bežnou
maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón
žalovanému a patrila za porušenie konkrétne vymenovaných zmluvných povinností, čo je zrejme

z článku 2 bodu 2.5 dodatku. Takéto označenie postihujúce rôzne porušenia povinností zo strany
spotrebiteľa je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute
zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností, pričom k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty
dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných šiestich mesiacoch z celkovej
24 mesačnej doby viazanosti. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu

v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých osemnástich mesiacov doby viazanosti,
čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti došlo v 1. Mesiaci
zmluvného vzťahu alebo v 18. mesiaci doby viazanosti. Okrem toho nie každé porušenie povinnosti je
rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bezpovšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty
umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných povinností v poslednej
štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho ktorého porušenia

povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienkunakoľkovýrazneznevýhodňujespotrebiteľaadodávateľoviumožňujepriakomkoľvekimenej
významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých
troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.“

Záverom súd poukazuje na ďalšie významné skutočnosti majúce význam aj v prejednávanej veci.

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 16.11.2015 sp. zn. 12C/236/2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 08. 01. 2016 bola zmluvná pokuta rovnakého významu
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému
zamietnutiu žalôb spoločnosti Orange Slovensko a.s., o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu

jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu Humenné z 31.10.2014 č.k. 21C/172/14-34, rozsudok
Okresného súdu Svidník z 23.01.2013, č. k. 4C/142/2011-104, rozsudok Okresného súdu Trnava z
10.09.2015, sp. zn. 10C/123/2015 a iné).

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť

súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.“

Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5
OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho

protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane
práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Počnúc dňom
právoplatnosti rozsudkov, ktorým bola predmetná zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú platí

zákonný zákaz jej ďalšieho používania.

Používaním zakázanej podmienky sa vytvára protiprávny stav. Tento zákaz v demokratickej spoločnosti
by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná
povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky)

je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude
požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.
Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho
poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§
4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona

č. 250/2007 Z. z.).

Vo svetle tejto argumentácie Krajský súd Prešov vo vyššie citovanom rozsudku sp. zn. 6Co/53/2015
vyjadril znepokojenie nad postupom mobilného operátora a jeho „rešpektom" k súdnej moci a zákonnýmregulám. Pre porovnanie krajský súd dal do pozornosti dôsledky z ďalšieho používania neprijateľnej
zmluvnejpodmienkyvnemeckompráve,podľaktoréhomôžebyťďalšiepoužívaniezmluvnejpodmienky
postihnuté vysokou sankciou, ale aj trestom odňatia slobody (porov. rozhodnutie Bundesgerichtshof zo

7. 6. 2011 č. AZ XI ZR 388/10 na stránke MS SR http://wwwold.justice.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/
rseuspotr.htm). Nerozhoduje pritom, že iný súd by mohol mať odlišný názor (porov. § 53a ods. 1
OZ). V podmienkach Európskej únie je ochrana pred neprijateľnými podmienkami spájaná s cieľom
posilňovania kvality spotrebiteľských vzťahov a vylúčenia neprimeraností a nemorálností zo života
bežných ľudí (rozsudok Mostaza Claro, bod 37; rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. apríla 2012, sp.

zn. 6Co/91/2011). Rešpektovanie zákonného zákazu používania neprijateľných zmluvných podmienok
sa vzťahuje aj na súdne konania, v ktorých si dodávatelia v čase ich vyhlásenia už uplatňujú plnenia z
nich. Krajský súd dal do pozornosti skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o opakované judikovanie ním
upravenej zmluvnej podmienky upravujúcej identický právny vzťah so spotrebiteľmi ako neprijateľnej.
Správanie sa právnickej osoby v obchodných a iných vzťahoch zodpovedajúce čestnej obchodnej praxi
alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti ovplyvňuje jej dobré meno a

povesť, ktorá sa vytvára na základe skúseností, ktoré s ňou jednotlivé subjekty majú.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
keďže navrhovateľ bol úspešný v časti konania o zaplatenie sumy 409,94 eur s príslušenstvom a v časti
konania o zaplatenie sumy 668 eur s príslušenstvom bol neúspešný (409,94:668=0,61). Potom podľa

výsledku konania mal každý z účastníkov úspech len čiastočný, a preto súd rozhodol tak, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.