Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 13, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 28Cb/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114208693
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1114208693.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 40 proti
žalovanému: APOLIS, a.s. so sídlom Nábrežie arm.gen. Ludvika Svobodu 44, 811 02 Bratislava, IČO:
46 414 614 o vydanie sumy bezdôvodného obohatenia

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 22 200,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,5%
p.a. zo sumy 22 200,- EUR od 24.05.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 1 332,- EUR
z titulu zaplateného súdneho poplatku a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 20.03.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.03.2014 sa žalobca domáhal, aby mu
žalovaný zaplatil sumu 22 200,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 22 200

EUR od 24.05.2013 do zaplatenia a trovy konania. Žalobca svoj uplatnený nárok odôvodnil tým, že
dňa 14.05.2013 František Wágner, r.č. XXXXXX/XXXX ako disponent na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX
vedenýuČeskoslovenskáobchodnábanka,a.s.sosídlomMichalská 18,81563Bratislava,IČO:36854
40 ( ďalej aj ako „ ČSOB“) na meno majiteľa All4u s.r.o. so sídlom Záhradnícka 72, 821 08 Bratislava,
IČO: 44 890 737 ( ďalej aj ako „All4u s.r.o.“ ) požiadal na pobočke ČSOB Ružinovská 8, Bratislava
prostredníctvom zadania písomného tuzemského platobného príkazu o prevod peňažných prostriedkov
vo výške 22 200,- EUR za účelom platby : splátka úrokov postúpenie pohľadávky. Vyššie uvedená suma

bola 14.05.2013 pripísaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v ČSOB na meno žalovaného.
Žalovanýnáslednedňa16.05.2013vybralvhotovostisumu22200,-EUR, napobočkeČSOBvAuparku,
Einsteinova 18, Bratislava. Na základe žiadosti spoločnosti All4u s.r.o. zo dňa 23.05.2013 ako klienta
žalobcu o storno platby vo výške 22 200,- EUR z dôvodu, že ide o neautorizovanú platobnú operáciu,
bola uvedená platba zo strany žalobcu dňa 24.05.2013 stornovaná. Dôvodom bola skutočnosť, že
prevodný príkaz autorizovala osoba, ktorý nemôže vykonávať prevody na účet All4u s.r.o.samostatne,
ale len spoločne s konateľom All4u s.r.o. Uvedené vychádzala z faktu, že na základe plnomocenstva na

nakladanie s finančnými prostriedkami na účte All4u s.r.o. podľa podpisového vzoru môže / mohol pán
František Wágner podpisovať prevodné príkazy len spolu s pánom Marekom Pašekom V. konateľom
All4u s.r.o.

Žalobca po prešetrení situácie na základe žiadosti All4u s.r.o. zistil, že pán František Wágner nebol
oprávnený zadať prevodný príkaz v mene All4u s.r.o. Na základe ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č.
492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalobca vrátil All4u

s.r.o sumu vo výške 22 200,-EUR dňa 24.05.2013 z vnútorného účtu banky č.ú. XXXXX-XXXXXXXXX/
XXXX na účet All4u s.r.o., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.. Týmto predmetné plnenie poskytnuté All4u
s.r.o. predstavuje sumu bezdôvodného obohatenia, ktorá už nepredstavuje pohľadávky All4u s.r.o. voči
žalovanému, avšak je zrejmé, že právo na náhradu tejto sumy ako peňažnej ujmy utrpenej žalobcompoukázaním náhrady neoprávnene prevedených finančných prostriedkov dňa 23.05.2013 All4u s.r.o.
prešlo na žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného písomne dňa 28.05.2013 na spätný prevod finančných
prostriedkov v sume 22 200,-EUR, avšak žalovaný na doručenú výzvu nereagoval. Následne mailovou

komunikáciou žalovaný prostredníctvom Františka Wágnera ( odoslaná správa z jeho ipadu) oznámil
žalobcovi, že si je vedomý vzniknutej situácie a je ochotný ju riešiť, avšak spôsobom ktorý je pre žalobcu
neprijateľný. Žalovaný navrhol ako riešenie poskytnutie kontokorentného úveru, ktorým by mala byť
splatená pohľadávka žalobcu. Toto riešenie bolo neprijateľné, nakoľko žalovaný nespĺňal kritéria na
poskytnutie úveru. Žalobca následne vyzval listom z 07.10.2013, doručeným 23.10.2013 žalovaného na

úhradu dlžnej sumy. Žalovaný zareagoval na výzvu listom z 30.10.2013, v ktorom uznal neoprávnenosť
disponovania s prostriedkami na účte All4u s.r.o. a navrhoval uzatvorenie mimosúdnej dohody na
vysporiadanie predmetnej záležitosti. Na rokovaní dňa 25.11.2013 sa dohodli účastníci na uzatvorení
Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní. Dňa 26.11.2013 bola uvedená dohoda zaslaná žalovanému,
ten však na to nezareagoval a odvtedy na akékoľvek výzvy žalobcu žalovaný nereagoval. Žalobca na
základe uvedeného má za to, že žalovaný svoj záväzok uznal v liste z 30.10.2013, ako aj tým, že bol

ochotný sa dohodnúť na mimosúdnom urovnaní.

Na základe výzvy súdu sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe podaním zo dňa 02.06.2014. Uviedol, že
nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu, nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a navrhuje dokazovanie vo
veci. Má za to, že tvrdenia žalobcu si odporujú v tom, že na jednej strane tvrdí žalobca, že pán František

Wágner bol disponent na účte , následne však tvrdí, že pán František Wágner nebol oprávnený zadať
prevodný príkaz, teda nebol oprávnený ako disponent. Z podaného návrhu nie je zrejmé, kedy a v akom
rozsahu pán František Wágner ako disponent účtu All4u s.r.o. disponoval s účtom. Navrhol vykonať
dokazovanie predložením všetkých plnomocenstiev na nakladanie s predmetným účtom od 01.01.2013
do 31.05.2013, z ktorých by bolo zrejmé určiť disponovanie na predmetnom účte v rozhodnom čase a to

najmä plnomocenstvo na nakladanie s účtom č. 174182665. Argumentuje tým, že v zmysle ustanovení
zákona č. 492/2009 Z.z. poskytovanie platobných služieb, zabezpečuje a zodpovedá za ne poskytovateľ
služieb.Platbuautorizujebanka,vdanejprávnejvecižalobcaakoposkytovateľslužiebplatobnéhostyku.
Citoval ustanovenia § 5 ods. 4, § 8 ods. 2, § 8 ods. 4 uvedeného zákona. Žalovaný má za to, že žalobca
autorizovalplatbuakceptovanímprevodnéhopríkazuarealizovanímplatby.Niejetedapravdivétvrdenie

žalobcu, že prevodný príkaz autorizovala osoba , ktorá nemôže vykonávať prevody na účte klienta.
Dôvodí, že samotnú autorizáciu platobného príkazu vykonáva a zodpovedá za ňu výlučne a len žalobca
ako poskytovateľa platobných služieb. Zároveň navrhuje, aby súd vykonal dokazovanie predložením
zmluvnej dokumentácie medzi žalobcom a All4u s.r.o., z ktorej bude zrejmé ako boli dohodnuté
podmienky autorizácie platieb, doplnením smerníc a pracovných postupov prípadne obchodných

podmienok žalobcu. Na základe uvedeného by bolo zistené, do akej miery a v akom rozsahu došlo k
porušeniu povinností zo strany žalobcu pri výkone práv a povinností autorizácie. Z predloženého návrhu
žaloby nie je totiž možné jednoznačne určiť zodpovednosť za autorizáciu a stornovanie predmetnej
platby resp. kto a v akom rozsahu pochybil pri výkone svojich práv a povinností autorizáciou prevodného
príkazu, realizovaním a stornovaním spornej platby. Zároveň poukazuje na to, že konaním žalobcu

bola osoba pána Wágnera pravdepodobne uvedená do omylu, nakoľko on pri predložení prevodného
príkazu nemal vedomosť, či je oprávnený disponovať s účtom. Na túto skutočnosť mal byť upozornený
žalobcom. Tým, že žalobca autorizoval a akceptoval prevodný príkaz a neupozornil na skutočnosť,
že pán František Wágner nie je osobou oprávnenou, a tým uviedla túto osobu do omylu. Zo zákona
za autorizáciu platby zodpovedá poskytovateľa platobných služieb nie žalovaný , následkom konania

žalobcu je vznik škody, ktorú si svojím neodborným postupom spôsobil žalobca. Ide o škodu aj voči
tretím osobám, príjemca platby mal na prevod peňažných prostriedkov legitímny a riadny titul. Konaním
žalobcu došlo k protiprávnemu stavu, s následkom vzniku škody, nie bezdôvodného obohatenia. Za
nepravdivé považuje tvrdenia žalobcu, že žalovaný je delikventný klient žalobcu z hľadiska jeho dlžôb
na bežných účtoch ako aj skutočnosť, že žalovaný uznal, že neoprávnene disponoval s prostriedkami

na účte.

V závere vyjadrenie žalovaný uviedol, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu nakoľko nie sú splnené
zákonné podmienky. Uviedol, že žalobca svojím neodborným a nezákonným postupom v mesiaci máj
2013 spôsobila vážne ujmy majetkovej a nemajetkovej povahy žalovanému. Z uvedeného konania

žalobcu hrozí žalovanému vznik škody takmer 100 000,- EUR v súvislosti so zrušením účtu vedeného
u žalobcu.Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca písomne, podaním zo dňa 04.07.2014, v ktorom žiadal
úpravu petitu žaloby v časti výšky úroku z omeškania z dôvodu aplikácie ustanovenia nariadenia
vlády SR č. 21/2013 Z.z., nakoľko žalovaným je právnická osoba. V podaní reagoval na požiadavku

žalovaného preukázať plnomocenstvá na nakladanie s účtom č. XXXXXXXXXX/XXXX od 1.1.2013
do 31.05.2013. Žalobca uzatvoril s All4u s.r.o. Zmluvy o ČSOB Podnikateľskom konte Plus dňa
26.04.2013 na základe ktorej bol zriadený bežný účet. Dňa 26.04.2013o 15:15 bolo k účtu zriadené
plnomocenstvo na nakladanie s finančnými prostriedkami na majetkovom účte tzv. podpisový vzor
č. 174182665, v zmysle ktorého mohli s peňažnými prostriedkami na účte disponovať pán Marek

Pašek, rodné číslo: XXXXXX/XXXX a pán František Wágner, rodné číslo: XXXXXXX/XXXX a to každý
samostatne bez obmedzenia. Následne toho istého dňa o 16:37 konateľ spoločnosti All4u s.r.o Marek
Pašek plnomocenstvo na nakladanie s finančnými prostriedkami na majetkovom účte tzv. podpisový
vzor č. 174182665 zmenil tak, že pán Marek Pašek mohol disponovať s peňažnými prostriedkami
samostatne a pán František Wágner len spolu s pánom Marekom Pašekom. Žalobca uviedol, že i
kedˇ pochybil vo vzťahu k All4u s.r.o. okamžite vrátil sumu neautorizovanej platobnej operácie podľa

ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách. Tým nespôsobil majiteľovi účtu
All4us.r.o.žiadnuujmu.Avšaktým,žežalovanýodmietolvrátiťneoprávnene prijatépeňažnéprostriedky
na jeho účte, sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalobca má za to, že podpisové vzory platné
k účtu spoločnosti All4u s.r.o. pred 26.04.2013 nie sú pre toto konanie relevantné, nakoľko v čase
keď došlo k neautorizovanému prevodu t.j. 14.05.2013 už platil nový podpisový vzor zo dňa 26.04.2013

z času 16:37, ktorý žalobca predložil ako dôkaz. Zmluva ako aj Všeobecné obchodné podmienky
a Podmienky vedenia bežného účtu upravujú spôsob ako žalobca postupuje pri autorizácii platieb.
Žalobca má za to, že uvedené doklady sú k meritu sporu irelevantné, nakoľko meritom je majetkový
prospech žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu a nie skúmanie pochybenia žalobcu ako
uvádza žalovaný.

Súd nariadil pojednávania na termíny 05.09.2014, 13.10.2014, ktorých sa zúčastnil žalovaný ako
žalobcu. Súd po vypočutí prednesu účastníkov zistil nasledové:

Žalobca k veci uviedol, že žiada aby súd vyhovel podanej žalobe a pripustil úpravu petitu v zmysle

podania z 04.07.2014, zároveň žiada o úpravu lehoty na plnenie nie 5 dní ale 3 dni. Na pojednávaní
05.09.2014 bolo vyhlásené uznesenie za prítomnosti aj žalovaného :
Súd pripúšťa zmenu petitu podaného návrhu takto: Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu
22 200,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,5% p.a. zo sumy 22 200,- EUR od 24.05.2013 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 1 332,-EUR z titulu zaplateného súdneho poplatku a to

všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca uviedol, že zmenu dispozičného práva učinenú konateľom All4u s.r.o. žalobca akceptoval,
nakoľko pán Marek Pašek z titulu konateľa All4u s.r.o. bol oprávnený vykonať uvedený úkon a žalobca
ako banka nemal povinnosť informovať o tom žalovaného. Fakt, že došlo k pochybeniu zamestnanca

žalobcu pri konsignácii bolo vyriešené tým, že peňažné prostriedky boli vrátené All4u s.r.o. Pre prípad
úspechu žalobca žiadal aj náhradu trov konania. Právo záverečnej reči žalobca nevyužil, má za to, že
všetko podstatné bolo uvedené v písomných vyjadreniach ako aj na pojednávaniach.

Žalovaný uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, má za to, že žalobca porušil svoju povinnosť

vyplývajúcu zo zákona č. 492/2009 Z.z. o platobnom styku spočívajúcu v tom, že neinformoval
žalovaného o podmienkach autorizácie. Má za to, že akceptovaním prevodného príkazu žalobca ako
banka realizovala prejav vôle žalovaného a týmto vznikla škoda na strane žalovaného a teda schválila
jeho konanie a preto na strane žalovaného vznikla škoda. V danej veci ešte uviedol, že žalobca ako
banka pochybil ( konal v rozpore so zmluvou) v mesiaci máj 2013, kedy zrušil žalovanému účet, v

dôsledku čoho mu vznikla škoda 100 000,-EUR avšak z iného záväzkového vzťahu - zmluva o pôžičke.
Naďalej mal za to, že o zmene v disponovaní s účtom nevedel, nebol na to žalobcom upozornený
a k pochybeniu žalobcu došlo neplatným odsúhlasením autorizácie. Žalovaný pre prípad úspechu si
náhradu trov konania neuplatňuje. Právo záverečnej reči nevyužil, má za to, že všetko podstatné bolo
uvedené v písomných vyjadreniach ako aj na pojednávaniach

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Tuzemský platobný príkaz
na úhradu dňa 14.05.2013 na sumu 22 200,- EUR, Výpis z účtu All4u, s.r.o., č. XXXXXXXXXX/XXXX .
za obdobie 14.05.2013, Výpis z účtu žalovaného č. 4016218360/7500 zo dňa 16.05.2013 preukazujúcivýber v hotovosti vo výške 22 2000,- EUR, Žiadosť o prešetrenie platby z 14.05.2013, Plnomocenstvo
na nakladanie s fin. prostriedkami na majetkovom účte zo dňa 26.04.2013 tzv. podpisový vzor z 15.50
hod, 16.37 hod. , Výpis z účtu žalovaného č. 4016218360/7500 za obdobie 14.05.2013 preukazujúci

pripísaním platby vo výške 22 200,- EUR, Výpis z účtu All4u s.r.o. za obdobie 24.05.2013 preukazujúci
prijatie platby vo výške 22 200,- EUR z účtu žalobcu, Upozornenie a výzva na spätný prevod finančných
prostriedkov z 28.05.2013, Výzva na úhradu sumy bezdôvodného obohatenia z 07.10.2013, Kópia listu
doručeného riaditeľovi pobočky ČSOB na Ružinovskej 5, Bratislava, Stanovisko k výzve na úhradu
bezdôvodného obohatenia z 30.10.2013, Dohoda o uznaní dlhu a jeho splácaní vzor, Kópia emailovej

komunikácie medzi účastníkmi, Zmluva o ČSOB podnikateľskom konte plus, Všeobecné obchodné
podmienky, Podmienky vedenia bežného účtu, informatívny výpis z obchodného registra žalobcu ako
aj žalovaného.

Žalovaný v priebehu konania žiadal vykonať dôkaz listinnými dokladmi - zmluvnou agendou medzi
žalobcom a spol. All4u, s.r.o. Súd vykonanie tohto dôkazu nepripustil na základe ustanovenia §120 ods.

1 OSP, nakoľko má za to, že z hľadiska efektívnosti a hospodárnosti konania predloženie uvedených
dokladov nemá relevantnosť k meritu sporu. Predmetný zmluvný vzťah nemá súvislosť so vzťahom
žalobcu a žalovaného. A teda takýto dôkaz súd vyhodnotil ako nemajúci vypovedaciu schopnosť vo
vzťahu k meritu konania.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p.

poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z vykonaného dokazovania súd dospel tomuto zisteniu konštatujúc, že:
Medzi účastníkmi bol založený záväzkový právny vzťah, na základe ktorého žalovanému boli prevedené
peňažné prostriedky na účet vedený u žalobcu. Dokladom osvedčujúcim uvedené je Tuzemský platobný

príkaz na úhradu dňa 14.05.2013 na sumu 22 200,- EUR titulom splátka úrokov postúpenie pohľadávky
z účtu spoločnosti All4u, s.r.o. na účet žalovaného.

Z výpisu z účtu All4u, s.r.o., č. 4008799265/7500 za obdobie 14.05.2013 bolo preukázané, odoslanie
platby 22 200,- EUR v prospech žalovaného.

Z výpisu z účtu žalovaného č. 4016218360/7500 zo dňa 14.05.2013 bolo preukázané pripísanie sumy
22 200,- EUR na účet žalovaného.

Z výpisu z účtu žalovaného z 16.05.2013 bol preukázaný výber v hotovosti vo výške 22 200,- EUR z

účtu žalovaného osobou František Wágner.

Zo zmluvnej dokumentácie a predložených podpisových vzorov - Plnomocenstvo na nakladanie s
finančnými prostriedkami na majetkovom účte zo dňa 26.04.2013 tzv. podpisový vzor z 15.50 hod,
16.37 hod. bolo preukázané, že žalobca viedol bežný účte pre All4u, s.r.o. ako aj skutočnosť, že v čase

realizácie platby 22 200,- EUR z účet All4u, s.r.o. na účet žalovaného bol oprávnený konať samostatne
pán Marek Pašek, alebo František Wágner spolu s Marekom Pašekom, avšak prevodný príkaz podpísal
iba pán František Wágner.

Žiadosťou o prešetrenie platby z 14.05.2013, výpisom z účtu žalovaného č. 4016218360/7500 za

obdobie 14.05.2013 preukazujúci pripísaním platby vo výške 22 200,- EUR, výpisom z účtu All4u
s.r.o. za obdobie 24.05.2013 preukazujúci prijatie platby vo výške 22 200,- EUR z účtu žalobcu, bolo
preukázané že All4u, s.r.o. reklamovala zrealizovanú platbu sumy 22 200,- EUR z účtu All4u, s.r.o. naúčet žalovaného. Zároveň bolo preukázané, že žalobca vrátil neoprávnene vyplatenú sumu 22 200,-
EUR zo svojho podúčtu na účet All4u,s.r.o.

Z písomnej a mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplynulo, že žalobca vyzýval
žalovaného na vrátenie neoprávnene prijatej platby a žalovaný prejavil ochotu predmetnú vec riešiť
mimosúdne, avšak neboli dohodnuté podmienky takéhoto urovnania, napriek skutočnosti, že obdržal
návrh Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní ( vzor),avšak návrh nebol akceptovaný.

Súd skúmal opodstatnenosť tvrdenia žalovaného, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho
strane, ale o porušenie povinností zo strany žalobcu vyplývajúcich zo zákona č. 492/2002 Z.z. o
platobných podmienkach. Týmto konaním žalobcu došlo ku škode na strane žalovaného, v čom súd
vzhliadol spornosť nárokov účastníkov.

Súd mal za preukázané, že peňažné prostriedky boli na účet žalovaného prevedené na základe

neplatného právneho úkonu - prevodný príkaz z 14.05.2013 podpísaný osobou neoprávnenou konať
samostatne. Autorizácia je pojem z oblasti riadenia bezpečnosti a znamená overenie oprávnenia
k nejakému úkonu alebo operácii. Z uvedenej definície je zrejmé, že nejde o možnosť napraviť
vadu neplatného právneho úkonu. Teda autorizáciou platby žalobcom, nemohol byť konvalidovaný
za platný právny úkon, úkon žalovaného, ktorým boli prevedené peňažné prostriedky na účet

žalovaného. Poškodenému subjektu v tomto konaní All4u s.r.o. bola škoda nahradená, uvedením do
pôvodného stavu, teda vrátením platby neoprávnene realizovanej na účet All4u s.r.o. z prostriedkov
( podúčtu ) žalobcu. Neoprávnene prevedené peňažné prostriedky zostali v dispozícii žalovaného,
nakoľko štatutárny orgán žalovaného p. František Wágner dňa 16.05.2013 vybral v hotovosti z
účtu žalovaného sumu 22 200,- EUR a túto sumu nevrátil žalobcovi. Uvedené žalovaný v konaní

nenamietal. Ohľadne uplatneného nároku žalovaného na sumu 22 200,- EUR žalovaný tento svoj
nárok právne čo do hmotného alebo procesného práva nedefinoval, ničím relevantným nepreukázal,
neuviedol ktoré ustanovenie citovaného zákona č. 492/2002 Z.z. alebo ustanovenie zmluvné malo byť
porušené žalobcom. Súd jeho tvrdenia vyhodnotil ako účelovú obranu, nakoľko žalovaný zotrval len na
argumentácii, že suma 22 200,-EUR predstavuje sumu náhrady škody z dôvodu porušenia povinnosti

žalobcu.

Ohľadne uplatneného nároku na úrok z omeškania súd sa stotožnil s návrhom žalobcu a priznal
žalobcovi úrok vo výške ním uplatnenej od momentu omeškania sa žalovaného s vrátením dlžnej sumy.

Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník ( ďalej aj ako „ ObZ“) „ Tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním.“ ods. 2. „ Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak

niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1,6 ObZ „ (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti. (6) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.”

Podľa ustanovenia § 264 ods. 1,2 ObZ „ (1) Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa
prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie
sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. (2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať
podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.”

Podľa ustanovenia § 265 ObZ „ Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.“
Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“Podľa ustanovenia § 340 ods. 1,2 ObZ (1)„ Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v
zmluve.“ (2) „ Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku
ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho

veriteľ o plnenie požiadal.“

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „ Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 ObZ „ Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z
omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú ustanovenia
Obchodného zákonníka „ Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s
plnením peňažného záväzku.“

V čase omeškania sa žalovaného s úhradou dlžnej sumy, úroková sadzba ECB predstavovala sumu
0,5%.

Podľa ustanovenia § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej aj ako „OZ “)
„(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov.“

Podľa ustanovenia § 456 OZ „ Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.“
Podľa ustanovenia § 458 OZ „ (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto

obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má
právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.“

Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého
rozhodovania zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd mal za preukázané existenciu vzťahu založeného

na povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi vo výške neoprávnene prijatého
majetkového prospechu spočívajúceho v prijatí peňažnej sumy 22 200,- EUR bez právneho dôvodu.

Bezdôvodné obohatenie je záväzkový vzťah medzi tými, kto sa na úkor iného obohatil a tým na koho

úkor sa niekto obohatil. Právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku predstavuje komplexnú
právnu úpravu, ktorá sa aplikuje tak na občianskoprávne ako aj obchodnoprávne záväzkové vzťahy.

Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného prospechu
majetkovej povahy u obohateného, pritom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s dôvodmi

uznávanými platným právom. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia musí poskytnúť osoba
postihnutá bezdôvodným obohatením, ktorá na súde žiada o jeho vydanie, respektíve o vydanie
peňažnej náhrady za vzniknuté bezdôvodné obohatenie. V prípade, že sa obohatený zbavil predmetu
obohatenia, neznamená to zánik záväzku, ktorý vyplýva z bezdôvodného obohatenia. Obohatenému
vzniká povinnosť na adekvátnu peňažnú náhradu (§458 ods. 1 OZ). V zmysle judikatúry rozsudok

NS ČR z 13.októbra 2004, sp.zn. 32 Odo 761/2003. cit. “ Zámerom zákonnej úpravy bezdôvodného
obohatenia je poskytnúť ochranu tomu, kto stratil ( za zákonom ustanovených podmienok) určité
majetkové hodnoty. Zákon však neráta s tým, že oprávnený by ich mal dostať späť v celom rozsahu ,
ale len v takej výške o ktorú sa obohotil iný subjekt. Nie je preto rozhodujúce, akú hodnotu oprávnený zbezdôvodného obohatenia stratil, ale o akú hodnotu sa takýmto spôsobom majetok povinného zväčšil.
Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 OZ má zákon všetko, čo povinný získal a nie to, čo oprávnenému
vydal.“ Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia nie je teda zodpovednosť povinného subjektu,

ale vznik konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou spája zákon vznik záväzkového vzťahu bezdôvodného
obohatenia. Ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, je podľa zákona povinný ho vydať. Zákon pritom
neberie ohľad na to, či získaním tohto majetkového prospechu vznikla niekomu škoda, komu vznikla a
aká bola jej výška. Rovnako ako môže poškodený žiadať od škodcu náhradu škody bez ohľadu na to, či
sa škodca obohatil alebo nie, môže sa aj poškodený bezdôvodným obohatením domáhať jeho vydania,

aj keď získaním tohto prospechu nevznikla nikomu škoda.

Podľa konštantnej judikatúry - rozsudku NS ČR sp.zn. 33 Odo 882/2006 z 24.júna 2008 „ Zodpovednosť
za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny
úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol“
Ohľadne priznania nároku na úrok z omeškania z bezdôvodného obohatenia rozhodnutie Sou R NS č.4

C 375 NS ČR 25 Cdo 2895/99 obsahuje právnu vetu: „ Keďže bezdôvodné obohatenie predstavuje
záväzkovýprávnyvzťahvktorompovinnosťvydaťbezdôvodnéobohatenienespočívavpovinnostivydať
vec, ale v platobnej povinnosti je nepochybné, že ide o peňažný dlh, ktorého riadne a včasné nesplnenie
zakladá nárok na úrok z omeškania popri riadnom plnení v prospech veriteľa - žalobcu.“
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil k podstate v rozsahu

potrebnompreposúdenierozhodujúcichskutočností.Vdanomprípadejezmyslomaúčelompríslušných
právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 451 a nasl. OZ a § 324 ods.
1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné. Po zohľadnení skutkového vzťahu
vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný
a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči
žalovanému vyhovel v celom rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech
súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý

vo veci úspech nemal. Výška trov konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za
návrh v hodnote 1 332,- EUR podľa položky 1 pís. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v
platnom znení.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.