Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 9, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/27/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233733
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4112233733.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤs.r.ososídlomPribinova25Bratislava,N.:XXXXXXXXzast.Advokátskoukanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?sslingova 4, Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika
v zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobe podanej 02.10.2012 na Okresný súd Nitra domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie 160 eur z titulu majetkovej škody a 165, 96 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o
návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Uviedol, že legitímne očakával, že mu súd na jeho činnosť
poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nesprávnym úradným postupom však súd vystavil
oprávnené záujmy žalobcu rizikám zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným alebo riziku insolventnosti povinného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym

postupomsúdudôjdekzámenesúdnehoexekútora,čobudeviesťkefektívnemuaúčinnémuvymoženiu
pohľadávky oprávneného. Postupom súdu mu však vznikla majetková škoda na správu pohľadávky
pracovnými výkonmi zamestnancov pomocou informačného systému 70 eur, na udržiavanie a správu
informačného systému 40 eur a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom
50 eur. Za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní nastania
predpokladaných zmien v zákonom stanovenom čase, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci,

vyvolenie rizík ohrozujúcich vymoženie pohľadávky.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 14.02.2014. Poukázal na vady žaloby a podanie žalobcu
považuje za zmätočné, pretože sú v ňom uvádzané nepresné a neúplné údaje o exekučnej veci
a navrhol postup podľa § 43 ods. 1 O. s. p. Namietol tiež, že žaloba bola podaná predčasne, pred
uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, keďže žalobca žiadosť o predbežné
prerokovanie podal 23.04.2012 a žaloba bola podaná skôr. Podľa žalobcu rozhodnutiu súdu o zmene

exekútora predchádzajú úkony, ktoré musí súd urobiť po podaní žiadosti na zmenu exekútora a preto
nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nemožno považovať automaticky za zbytočné prieťahy a
teda za nesprávny úradný postup. Žalovaný tiež poukazuje na to, nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody a tiež, že žalobca ani riadne nepreukázal, že mu škoda vznikla a tak nepreukázal ani nárokna vznik nemajetkovej ujmy. K samotnému postupu súdu v exekučnej veci uvádzal, že z praktického
hľadiska je lehota na zmenu exekútora objektívne nedodržateľná vzhľadom na úkony súdu spojené s
týmto návrhom ako je doručenie návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora

či zaslanie originálu spisu. Počas prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný
exekútor je stále oprávnený vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Žalobca vo vzťahu
k predpokladom posúdenia existencie zbytočných nákladov v zmysle citovaného ustanovenia svoje
tvrdenie nepreukázal. Žalovaný namietal vyčíslenie majetkovej škody s tým, že je potrebné preukázať
skutočnú škodu listinami, skutočnosťami, čo žalobca neurobil. K nemajetkovej ujme žalovaný mal za to,

že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd Slovenskej republiky, prípadne Európsky súd
pre ľudské práva, a prieťahy môžu byť konštatované v disciplinárnom konaní . Taktiež je potrebné brať do
úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré
mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade žalovaný poukazoval na nie vždy legitímne postupy žalobcu
vo vzťahu k spotrebiteľom. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.

Súd konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie na pojednávanie riadne
vykázané. Žalovaný svoju neúčasť riadne ospravedlnil s tým, že netrvá na odročení pojednávania a
súhlasí s prejednaním a rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti. Súd neprijal ospravedlnenie žalobcu
a neodročil pojednávanie z ním uvádzaných dôvodov, pretože neúplné ospravedlnenie žalobca doručil
súdu v deň pojednávania a žiadal ho odročiť pre kolíziu a nesúhlas žalobcu so substitúciou. Súd tak

rozhodol z dôvodu, že žalobca k ospravedlneniu nepripojil dôkaz o kolízii, predvolanie na pojednávanie
prevzal žalobca a aj jeho právny zástupca dňa 19.06.2014 do vlastných rúk, pritom neúčasť ospravedlnil
až v deň pojednávania. Pokiaľ ide o nesúhlas žalobcu so substitučným zastúpením, ani tento argument
neobstojí, nakoľko v plnej moci udelenej žalobcom svojmu právnemu zástupcovi dňa 13.09.2012 ( čl. 5
spisu ) žalobca jednoznačne súhlasí, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu a ak

ich ustanoví viac, aby každý z nich konal samostatne ( viď aj uznesenie NS SR 1Cdo 115/2011 ).
Súd sa oboznámil podrobne so spisom OS Nitra sp. zn. 16Er/115/2005, z neho najmä návrhom na
zmenu exekútora, výzvou súdu, úpravou zo spisu, vyjadrením exekútora, uznesením z 03.03.2011 čl.
18 a odvolaním podaným oprávneným na čl. 22, a ďalšími úpravami v spise a zistil tento skutkový stav :
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 16Er/115/2005 súd zistil, že oprávnený podal návrh na

zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Nitra listom vyhotoveným 18.11.2010. Súd zaslal návrh
oprávneného súdnemu exekútorovi a zároveň ho vyzval listom z 25.11.2010 na vyjadrenie s vyčíslením
trov a aby pripojil exekučný spis, súdny exekútor sa vyjadril k návrhu na zmenu dňa 21.02.2011 a
predložil rozpis vzniknutých trov exekúcie. Uznesením zo dňa 03.03.2011 č. k. 16Er/115/2005 - 18 súd
vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Proti tomuto

uzneseniu podal oprávnený odvolanie o ktorom do pripojenia spisu rozhodnuté nebolo. Exekučným
titulom bola notárska zápisnica z 25.06.2005 sp. zn. N 2957/2005, Nz 29168/2005, NCRLs 28810/2005.

Žalobca špecifikoval majetkovú škodu ako náklady v období medzi doručením návrhu na zmenu
exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom malo ísť o pracovné výkony zamestnancov pomocou

informačného systému v sume 70 eur, náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40 eur a administratívne náklady v sume 50 eur. Zároveň domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym
uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, keď
mohlo dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného.
Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pri vyčíslení výšky

nemajetkovej poukázal na niekoľko nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý za prieťahy v
konaní priznáva priemerne 663, 88 eur ročne a žalobca sa domáhal sumy 55, 32 eur za každý
mesiac a upozornil súd na to, že exekučný súd bol v danej veci nečinný viac ako105 dní.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ( ďalej len „ Zákon „ ) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnejmoci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ČI.

86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepublikyapostupalebovýsledokpostupuvládySlovenskejrepubliky
pri výkone jej pôsobnosti podľa či. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona ( v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
zmenu exekútora ) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona ( účinný v čase podania návrhu na zmenu exekútora ) právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný orgán

neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. la)
Podľa § 17 ods. 2 Zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§17ods.3Zákona výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodseku2saurčujesprihliadnutím
najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len

„ Exekučný poriadok „ ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou
udalosťou) a vznikom škody , d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného ) nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať , že škoda ( ak vznikla ) je výsledkomčinnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok ) . Ústavným základom uvedenej
zodpovednosti je či. 46 ods. 3 ústavy ( „ Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným

postupom" ).
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba ) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
jeho majetok by sa nezmenšil.

Žaloba vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím
inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Otázku, či
v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý

ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a
postup
súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti

(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo
niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z
hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.
Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, pretože všeobecné súdy by preskúmavali

postupinýchvšeobecnýchsúdov,čobymohlosmerovaťajkporušeniuinštančnéhoprincípuvsúdnictve.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.
Podľa súdu bol žalobný návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O. s. p. a zákona č. 233/1995
Z. z. platného v čase podania návrhu. Žalobca v petite žaloby uviedol čoho sa domáha, voči komu a z

akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné zamietnutie
návrhu. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Uplynula šesťmesačná lehota od
prijatia návrhu na zmenu exekútora a žalobca sa domáhal na súde náhrady škody za nesprávny úradný
postup z dôvodu, že k zmene exekútora nedošlo v zákonnej 30 dňovej lehote. Súd v tomto prípade
neskúmal či došlo k prieťahom v konaní, ale skúmal, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého

dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody
si žalobca uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom
porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne
disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej

republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v súčasnom
znení by len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je
platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012 súd však mal za to, že predmetné ustanovenie
možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. platného v čase podania žaloby na zmenu exekútora a začatia tohto konania. Od

podania návrhu na zmenu exekútora do návrhu na predbežné prejednanie nároku žalobcu neubehli tri
roky a tak nárok nie je premlčaný.

Ako z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 16 Er 115/2005 vyplýva, súd o zmene
exekútora ani nerozhodol, nakoľko vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil.

Žalobcom uvádzaná majetková škoda nebola nijako preukázaná, žalobca nepreukázal žiadnym
spôsobom zníženie svojho majetku. Tvrdenia o tom, že ak by súd rozhodol včas, nemusel by
sa prostredníctvom svojich zamestnancov venovať urgenciám, sťažnostiam, evidencii prípadov, súnedostatočnýmargumentomazároveňnepreukazujúpríčinnúsúvislosťmedzirozhodnutímexekučného
súdu a podaným návrhom na zmenu exekútora, navyše žalobcom uvádzaná majetková škoda
nebola v konaní preukázaná, jej vyčíslenie paušalizáciou reálnych vecných nákladov spočívajúcich v

administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca je podľa súdu nepreukázané, nezdôvodnené a žalobca neprodukoval žiadne dôkazy
preukazujúce ním uvádzanú škodu. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej
alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení ( úbytku ) existujúceho
majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec

uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do
predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Žalobca nepreukázal, že doba ktorá uplynula od doručenia
žiadostinazmenusúdnehoexekútoraaždosamotnéhorozhodnutiaexekučnéhosúdu zasiahlažalobcu
negatívne vyvolal v ňom neistotu ako morálnu ujmu, ovplyvnila jeho plánovanie a rozhodovanie, viedlo
k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a
vyvolalo riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu,

že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie
rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní.
Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho
ktorého prípadu. Pre spravodlivé rozhodnutie je akákoľvek lehota irelevantná. Správne a zákonné je,

aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie prípadne i po lehote, ako nespravodlivé v zákonnej lehote,
k čomu sa žalobca prikláňal. Ideálne je spravodlivé rozhodnutie v zákonnej lehote. K rozhodnutiu sú
potrebné podklady. Bez potrebných podkladov nie je možné včas rozhodnúť. K rozhodnutiu i v tomto
prípade boli potrebné podklady od pôvodného exekútora, ktoré nebolo možné reálne zabezpečiť v lehote
30. Exekučný súd má povinnosť vykonať dôkazy aj bez návrhu účastníkov. Po ich doručení bolo vo veci

rozhodnuté. Objektívne tak nie je vždy možné rozhodnúť v zákonnej lehote. Je pravdou, že exekučný
súd ich pre veľkú zaťaženosť nerozhodol v zákonnej lehote. Treba skúmať aj dôležitosť rozhodnutia
pre ďalšie vzťahy účastníkov konania a priebeh konania. Rozhodovanie u zmene exekútora nijako
vzťah medzi účastníkmi nemení a vplyv na priebeh konania nebol preukázaný. Nový exekútor dlh stále
nevymohol, exekúcia je na rovnakej úrovni ako u pôvodného exekútora. Z pohľadu súdnictva vzhľadom

na dôležitosť rozhodnutia sa o dobe rozhodovania súdu dá hovoriť ako o prijateľnom časovom intervale.
Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnej veci skoršie rozhodnutie o zmene exekútora nepresadzoval
zákonnými možnosťami. Vo vyjadrení uvádzal urgencie, či žiadosti o informáciu o stave konania, v
predmetnom exekučnom spise sa žiadne takéto podania navrhovateľa nenachádzali.

Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.
Súd nie je presvedčený, že by bol počas doby rozhodovania exekučného súdu žalobca v neistote a
hrozila by mu akákoľvek škoda. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu
škody. Otázka je, či aj k škode došlo, čo sa podľa súdu nestalo. Ako už bolo konštatované majetková
ujma nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania

zákonnej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované, a na základe
ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Či išlo vo veci o prieťah
nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený riešiť. Ako už bol o uvedené, žiadne konanie v ktorom
boli konštatované prieťahy v predmetnom exekučnom konaní sa neviedlo. Vzťah príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku , ktorý musí byť priamy ,

bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba
sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti, treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik
zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa,

ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. Teda postupom, ktorý
by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. V konaní nebola preukázaná priama príčinná
súvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomavznikomškody.Vprvomrademalsúdzato,žežiadna
škoda nevznikla a v druhom rade žalobca nepreukázal, spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na

zmenu exekútora a vznikom škody. Nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na také okolnosti
veci ako sú oprávnenosť pôvodného exekútora na konanie, reálne nepreukázanie škody, neexistencia
konštatovania prieťahov v konaní, nezákonný exekučný titul, či porušenia povinnosti, vykonávanie
dokazovania ako podstata súdnictva, neaktívny prístup oprávneného, rovnaký postup žalobcu ako hovytýka súdu, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody viedli
samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu návrhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.