Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 2, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Er/972/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112227061
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Králiková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6112227061.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlomMamateyova17,85005Bratislava,IČO:35937874,krajskápobočkaBanskáBystrica,sosídlom
Skuteckého 20, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: O. K., R.. XX. XX. XXXX, T. D. N. XXX/X, XXX
XX N., Č. W., Š. V. I., na vymoženie pohľadávky vo výške 379,12 Eur s príslušenstvom, vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17, 960

01 Zvolen, pod spis. zn. 5327/12, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Povinný je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,23 Eur a to v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo
výške 379,12 Eur s príslušenstvom, a to na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí -
výkazov nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava, pobočka Banská Bystrica č. k.
1221435613 zo dňa 09. 08. 2012, č. k. 1221262413 zo dňa 19. 04. 2012.

Poverením č. 5601 * 093861 zo dňa 13. 11. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním

exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17,
960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 5327/12.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 21. 12. 2015 prostredníctvom súdneho exekútora,
oprávnený navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Oprávnený
v podaní uviedol, že po začatí exekúcie bolo oprávnenému doručené čestné prehlásenie o ukončení

podnikania v SR, odhláška poistenca a doklad o ukončení živnostenského podnikania. Povinná
neoznámila oprávnenému ukončenie trvalého pobytu v SR, neodhlásila sa z verejného zdravotného
poistenia v SR. Povinná až ku dňu 07. 11. 2015 ukončila živnostenské podnikania v SR. Povinnej zanikol
právny dôvod na na verejné zdravotné poistenie v SR z dôvodu ukončenia trvalého pobytu v SR od
15. 11. 2001. Uvádza tiež, že povinný si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť riadne a včas. Záverom
oprávnený uvádza, že podáva podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného

poriadku, avšak v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, ani pri náležitej starostlivosti, nemohol
predvídať,žepovinnýsinesplnilvočioprávnenémuvčasariadnesvojuzákonnúoznamovaciupovinnosť
ohľadom skutočností rozhodujúcich pre zánik verejného zdravotného poistenia. Na základe toho, že
oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, nie je možné zaviazať ho na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších

predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

V správnom konaní okrem využitia mimoriadnych opravných prostriedkov môže dôjsť k zrušeniu
vykonateľného rozhodnutia - exekučného titulu aj po použití autoremedúry.

Podľa § 17a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len "Zákon o zdravotnom
poistení") zdravotná poisťovňa môže výkaz nedoplatkov zrušiť aj z vlastného podnetu, o čom písomne

upovedomí platiteľa poistného.

Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že rozhodnutia - výkazy nedoplatkov č.
k. 1221435613 zo dňa 09. 08. 2012, č. k. 1221262413 zo dňa 19. 04. 2012, ktoré vydala Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., a ktoré sú v danej exekúcii exekučnými titulmi, boli po začatí exekúcie, podľa
§ 17a ods. 8 Zákona o zdravotnom poistení, oznámeniami zo dňa 20. 10. 2015 a 19. 10. 2015 zrušené,

a preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu
zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si v podaní doručenom súdu dňa 21. 12. 2015 uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške
42,88 Eur /z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 2,55 Eur, DPH 20 % z celých trov,
t.j. 7,14 Eur/.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na to, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, nakoľko
si povinný nesplnil zákonom stanovenú oznamovaciu povinnosť, súd uložil povinnosť, v súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté
trovy exekúcie povinnému.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu za
výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 Eur. Súdny exekútor preukázateľne vykonal aspoň

úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie a teda mu nepochybne vznikol nárok na minimálnu
odmenu.

Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen
účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným

dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd
mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny
exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov vo výške 2,55 Eur, a to za poštovné 1,60 Eur, poplatky
0,63 Eur a administratívne náklady 0,32 Eur.

Súd po preštudovaní predloženého exekučného spisu EX 5327/12 priznal súdnemu exekútorovi

poštovné za doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie povinnému vo výške 1,60 Eur. Súd ďalej priznal
súdnemuexekútorovihotovévýdavky-poplatky,atokonkrétnepoplatokzalustráciumotorovýchvozidiel
- ISEB vo výške 0,20 Eur a poplatok za zisťovanie bydliska povinného - ISEB vo výške 0,20 Eur. Súd
všaknepriznalsúdnemuexekútorovihotovývýdavok-poplatokSCBzalustráciubánkvovýške0,23Eur.
Súdny exekútor v predloženom exekučnom spise EX 5327/12 nepredložil výsledok uplatnenej lustrácie

bánk a preto mal súd za to, že tá vôbec vykonaná nebola.

Súd na základe neúčelnosti nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 0,32
Eur za hotové výdavky - administratívne náklady. Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú
existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval,

na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú,
súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd
opakovane uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto
však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným
dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd

maldôvodnaichpriznanievrámcináhradytrovexekúcie,atovkonkrétnejvýške.Pokiaľvexekútorskom
spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor
ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len
pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval
by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu

exekútorovi len tie trovy, ktoré mu reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Súd teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 2,00 Eur, a to za
poštovné vo výške 1,60 Eur a poplatky vo výške 0,40 Eur.

Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom
DPH. Z uvedených dôvodov súd súdnemu exekútorovi priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov
aj uplatnenú 20% DPH.

Povykonanýchúpraváchsúdzuplatnenýchtrovuložilpovinnémuuhradiťsúdnemuexekútorovivsúlade

s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 42,23 Eur, z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových
výdavkov 2,00 Eur, 20 % DPH z celých trov (35,19 Eur), t.j. 7,04 Eur.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§

171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už

neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré

vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri

odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.