Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204238
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814204238.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na
ul. Šoltésovej č. 14, proti žalovanej Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v C. č. XX, za účasti vedľajšieho
účastníka B., o zaplatenie 308,87 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou zo dňa 19.11.2015 č.k. 9C/48/2014-56 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a vedľajšiemu účastníkovi sa ich náhrada
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby konanie ohľadne
sumy 138,59 eur zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 170,28 eur spolu s

príslušným úrokom z omeškania. Náhradu trov konania žalovanej nepriznal. Žalobcu zaviazal na
náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 49,28 eur.

Výrok o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil tým, že žalobca čiastočným
späťvzatím žaloby ohľadne nároku na zaplatenie sumy 138,59 eur týkajúcej sa zmluvnej pokuty zavinil
zastavenie konania a preto je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vzniknuté v

súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Proti tomuto rozhodnutiu a to konkrétne proti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie zmeniť tak,
aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania priznaná nebola. Ako dôvod uviedol, že vedľajší
účastník vstupuje do celého konania a nie len do jeho časti a preto ak vedľajší účastník nemal úspech

v prevažnej časti konania, náhrada trov konania mu priznaná byť nemala. Trovy právneho zastúpenia,
ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník, neboli nevyhnutne potrebné
na účelné bránenie práva. Vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov.
Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie za účelom ktorého
bolo založené či už v súdnom alebo v správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie
tejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich

odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva
a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského združenia vyplýva, že združenie by malo
disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom
sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Vedľajší účastník žalovanej ako spotrebiteľke ochranu
práva neposkytol, nakoľko právna pomoc bola poskytnutá zo strany advokáta. Vedľajší účastník vo
svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na

ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Vedľajší účastník teda do konania nepriniesol žiaden prínos.Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého
vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho
účastníctva. Z ust. § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol

v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka. Uvedené priamo vyplýva z
uznesenia Najvyššieho súdu SR vydaného vo veci 3Cdo 188/2012.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.

2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z., bola s účinnosťou od
15. 10. 2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní.
Nové ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu
práv spotrebiteľa, nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej

úpravy je, vychádzajúc z dôvodovej správy, rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov,
ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného
záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo
takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v

postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a pod..

Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o

individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva
týmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto
mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto účasti. Z článku 8 Smernice Rady č.
93/13/EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa ako

tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva
v konaní. Občiansky súdny poriadok účinný do 31. 12. 2014 v ust. § 93 a ani v iných ustanoveniach
neupravoval, aby podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas
účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať.

Vedľajší účastník v súlade s ust. § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 do konania mohol
vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.
Možnosť vstupu do konania je obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť
do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončí. Začiatok konania
je daný dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého

sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O. s. p.).

Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31. 12. 2014 v prípade vedľajšieho účastníka ako
združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu
a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovanej, bolo pripustenie

vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaná ako
spotrebiteľka mohla účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

Na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 prihliadať
nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 01. 01. 2015, teda

v dobe, keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu aj súhlas
účastníka so vstupom do konania.

Zákon č. 353/2014 Z. z. účinný od 01. 01. 2015 neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia, a preto je
potrebné jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných

ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne
platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem
pre skôr začaté konania. V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým,
že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti. Čo sa týka nepravej retroaktivityv procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu z povahy procesného práva vyplýva, že
nové procesné právo má pôsobiť odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania
zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala

či nespájala skoršia úprava však zostávajú zachované. Oznámenie o vstupe predstavuje procesný
úkon vedľajšieho účastníka, ktorým oznamuje svoj vstup do konania, a preto na takýto procesný úkon
vedľajšieho účastníka sa musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ust.§ 93 ods. 3 O. s. p. v znení
účinnom do 31. 12. 2014.

Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi pre rozpor s právnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania, ako
aj z dôvodu neúčelnosti týchto trov len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu
spotrebiteľa.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.

s. p.. Vstupom do konania mu vznikajú i práva a povinnosti súvisiace s náhradou trov konania upravenou
v ust. § 142 a nasl. O. s. p.. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu môže byť priznaná náhrada
trov konania a v prípade neúspechu môže byť zase zaviazaný na náhradu trov konania.

V prejednávanej veci bol to žalobca, ktorý vzal späť svoju žalobu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty.

Preto pri rozhodovaní o trovách konania sa muselo vychádzať z ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť je povinný uhradiť
jeho trovy. S prihliadnutím na dôvod zastavenia konania ohľadne zmluvnej pokuty, žalobca je preto
povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovanej, ktorá zastavenie konania
v tejto časti nezavinila trovy konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní
pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná

náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné.
Vyššie potrebné sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným
právom upraveným v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu,
a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania

vedľajšiemuúčastníkovi,tátonáhradatrovkonaniavedľajšiemuúčastníkoviajpriznanábola.Vopačnom
prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky
trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.

Predmetom konania v prejednávanej veci boli dva samostatné nároky a to nárok na zaplatenie ceny

poskytnutých služieb a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti je právne bezvýznamné,
že žalobca tieto nároky v petite žaloby vyjadril jednou pevnou sumou. Pri právach so samostatným
skutkovým základom treba úspech a neúspech účastníka posudzovať osobitne podľa toho, v ktorom
nároku, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený by bol úspešný a v akom rozsahu a v ktorom zase nie.
Trovy potom treba separovať a osobitne o nich rozhodnúť. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na

uplatnený nárok najmä s aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá
sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Nie je možné považovať za čiastočný
úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky bola čiastočne úspešná a čiastočne sa zamietla
tak, že úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa plný úspech alebo
čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený.

Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom môže dôjsť aj k tomu, že povinnosti na náhradu
trov konania sa budú určovať osobitne vo vzťahu ku každému z účastníkov. V súvislosti s rozhodovaním
o trovách konania vedľajšieho účastníka je potrebné pripomenúť, že zastavenie konania vo vzťahu
k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zavinil žalobca a preto pri rozhodovaní o trovách konania
vedľajšieho účastníka bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p..

Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.
rozhodnutie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne potvrdil.O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O. s. p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom
konaní úspech nemal a vedľajšiemu účastníkovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.