Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 30, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/477/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315214289
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315214289.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v právnej veci žalobkyne:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, v jej
mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 27.9.2012

domáhala náhrady škody vo výške 125 eur, ktorá pozostáva z nákladov vynaložených na správu a
vymáhanie pohľadávky v období odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej,
nemajetkovej ujmy vo výške 495 eur za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, za porušenie práv žalobkyne a stratu jej legitímnych očakávaní a dôvery
konania v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu Dunajská
Streda, ktorý nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v zákonnej lehoty, resp. v
primeranom čase. Žalobkyňa žiadala rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o zodpovednosti žalovanej

za škodu, vzniesla námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Dunajská Streda a uplatnila si náhradu
trov konania.

K návrhu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej právo
na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodila tým, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno,
nepredložila dôkazy, ktoré by preukazovali vznik zodpovednosti žalovanej za škodu, namietla predčasné
podanie žaloby, nedostatok právomoci všeobecných súdov a vzniesla aj námietku premlčania.

K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá na svojom návrhu trvala.

Krajský súd v Trnave rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu
Galanta.

Súd oznámil Okresnej prokuratúre Galanta podľa § 35 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, že na
tunajšom súde sa vedie predmetné konanie.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
pretože ide o drobný spor, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej
tabuli v zákonnej lehote.

Súd sa oboznámil s návrhom žalobkyne, vyjadrením žalovanej, vyjadrením žalobkyne, obsahom spisu
exekučného súdu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 19.10.2009 navrhol oprávnený Pohotovosť, s.r.o., spísaním návrhu vo forme zápisnice u súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonať exekúciu proti povinnému: M. A. o vymoženie istiny 1774,16
eur s príslušenstvom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn.
SR 01954/09 zo dňa 30.7.2009. Dňa 3.11.2009 požiadal súdny exekútor Okresný súd Dunajská Streda
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 21.4.2010 bola žiadosť o udelenie poverenia v časti
zamietnutá rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9Er/1052/2009-34, a vo zvyšnej časti
bolo dňa 16.11.2009 udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 44 ods. 2 zákona Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
(do 31.5.2010), Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2010, podľa tohto

zákona možno vykonať exekúciu aj vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v

občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
je osobitnou objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti sú : 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci t.j. aj súdu,

ktorésvojomobsahomodporujezákonu, resp.nesprávnyúradnýpostup,aksakonanímorgánuverejnej
moci porušenia pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť t.j. porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik zodpovednosti

musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom,
v danej veci na žalobkyni.

Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu uplatňovanú
žalobkyňou, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom exekučného

súdu - nerozhodnutím o návrhu udelenie poverenia v zákonnej lehote.

V predmetnej exekučnej veci začalo exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku za
účinnosti zákona, ktorý určoval zákonnú lehotu na udelenie poverenia, táto však neplatila pre exekučné
tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Hoci v čase začatia exekučného konania boli

tietotitulyoznačenéakovykonateľnérozhodnutiarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválenýchje
potrebné za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku považovať aj rozhodcovský
rozsudok z dôvodu zmeny tohto zákonného ustanovenia novelou Exekučného poriadku uskutočnenou
zákonom č. 102/2011 Z. z. s účinnosťou od 1.6.2011, ktorá, vychádzajúc z dôvodovej správy k tejto
novele, vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. 2 písm. d) odstránila rozporný výklad

toho ustanovenia. Odhliadnuc od uvedeného zákonodarca v procese rozhodovania o tom, či súdnemu
exekútorovi požadované poverenie na vykonanie exekúcie udelí, alebo nie, určil lehotu 15 dní od
doručenia žiadosti výlučne pre prípady nezistenia rozporu žiadosti, návrhu a exekučného titulu so
zákonom a nie na rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora po zistení nedostatkov,
resp. čiastočnom zamietnutí žiadosti. Z uvedených dôvodov má súd za to, že k nesprávnemu úradnému

postupu exekučného súdu neprišlo a keďže nie je splnená základná podmienka zodpovednosti za
škodu, nemohol vzniknúť ani žalobou uplatnený nárok žalobkyne a nadväzne na to ani nemôžu byť
splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik
škody, resp. ujmy. Okrem toho v danej veci nebolo preukázané, že by sa viedlo disciplinárne konanie,
riešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní ani, že by Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Európsky

súd pre ľudské práva rozhodoval o prieťahoch v konaní. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje
automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky
okolnosti prípadu. Vychádzajúc z okolností daného prípadu, pretože neboli splnené základné podmienky
zodpovednosti žalovanej za škodu, pričom v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky

zo 7.5.2013 sp. zn. IV. ÚS 471/2012 je možné predmetnú žalobu o náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z. z. podať až po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom k tomu považoval súd za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho

súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah a vysporiadať sa aj s
ďalšími námietkami strán a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé zvrátiť výsledok konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretože v konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.