Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Denisa Šaligová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/201/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313214490
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4313214490.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko,
a.s. so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska
kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti odporcovi: E. H., nar. XX.XX.XXXX,
B. XXX, XXXXX, Z., zast. JUDr. Slávka Sedliačiková, vyšší súdny úradník Okresného súdu v Nitre, o
zaplatenie 545,67 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 423,67 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z
omeškaniaod25.11.2011dozaplateniaanáhradutrovkonanianaúčetprávnehozástupcunavrhovateľa
pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 17,97 eur a z trov právneho zastúpenia vo
výške 58,81 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 24.7.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu vo výške 545,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25%
ročneod25.11.2011dozaplateniaanáhradutrovkonania.Návrhodôvodniltým,žesodporcomuzatvoril
zmluvu č. A5740376, ktorou neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle zmluvy
navrhovateľ vypožičal odporcovi 1ks SIM karty, ktorá umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné
služby poskytované navrhovateľom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo. Zároveň
navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Sony Ericson Zylo,
pričom mu vznikla škoda vo výške 122 eur. Škoda predstavuje rozdiel medzi trhovou a zvýhodnenou
cenou, za ktorú získal odporca telekomunikačné zariadenie. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu
poskytnutých služieb vyfakturovaných mu v období júl - september 2011 vo výške 423,67 eur. Po zaslaní
pokusu o pokonávku odporca neuhradil žiadnu sumu.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 115a ods. 2 O.s.p.), pretože ide o drobný spor
(§ 200ea ods. 1 O.s.p,) pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej
tabuli v zákonnej lehote.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve,
prílohou č.1, pokusom o pokonávku, faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Zozmluvyopripojeníz30.6.2011,dodatkukzmluveavšeobecnýchpodmienoksúdzistil,ženavrhovateľ
uzatvoril s odporcom ako užívateľom zmluvu o pripojení SIM karty na mobilnú telekomunikačnú sieť,
zaviazal sa poskytovať mu s tým služby súvisiace a odporca ako užívateľ sa zaviazal platiť cenu zaposkytovanie dohodnutých služieb. Navrhovateľ dal do užívania odporcovi podľa zmluvy 1ks SIM karty,
aktivoval ju, čím umožnil odporcovi prístup k službám poskytovaným navrhovateľom, predal odporcovi
telefón/telekomunikačné zariadenie značky Sony Ericson Zylo za akciovú cenu 1 euro, pričom predajná
cena bola 123 eur.
Odporca nezaplatil riadne a včas za služby fakturované za mesiace júl - september 2011, spolu sumu
423,67 eur. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností si navrhovateľ uplatnil náhradu škody, ktorá
predstavuje rozdiel medzi trhovou a zvýhodnenou cenou, za ktorú získal odporca telekomunikačné
zariadenia.
Z faktúr nachádzajúcich sa v spise súd zistil, že odporcovi vznikol dlh vo výške 423,67 eur (114,30 +
91,21 + 1,33 + 216,83). Odporca neuhradil žiadnu sumu.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. elektronických komunikáciách (účinného v čase uzatvorenia
zmluvy),zmluvouopripojenísapodnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnýprístupkverejnejtelefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 9 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Zmluvu, ktorú účastníci konania uzatvorili je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia
občianskeho zákonníka. Navrhovateľ je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca je fyzickou osobou, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Súd návrhu vyhovel len v časti 423,67 eur, ktorá suma sa týkala faktúr, ktorými
boli vyúčtované poskytnuté elektronické komunikačné služby, ktoré odporca v zmysle zmluvy neuhradil.
Z dôvodu, že odporca sa dostal s plnením do omeškania, priznal súd navrhovateľovi úrok z omeškania
vo výške 9,25 % p.a. odo dňa 25.11.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej
odporcovi navrhovateľom na zaplatenie celej žalovanej istiny (č.l.16). Výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia (nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred 1.2.2013) ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Navrhovateľ ďalej žiadal zaplatiť aj sumu 122 eur z dôvodu, že odporca tým, že riadne nezaplatil
navrhovateľovi cenu za poskytnuté služby, porušil zmluvné povinnosti, pre porušenie ktorých bola
dohodnutá zmluvná pokuta. Túto sumu však nežiadal z titulu zmluvnej pokuty, ako je to uvedené v
dodatku ale z titulu nároku na náhradu škody, ktorá vznikla za odpredaný mobilný telefón v celkovej
sume 122 eur. Uvedená škoda má predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a
jeho akciovou cenou t.z. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým,
že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom odporca následne porušil svoj
základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby.
Režim zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka spočíva na princípe subjektívnej
zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú splnené zákonom stanovené predpoklady
(podmienky), a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Dôkazné bremeno preukázania základných predpokladov
zodpovednosti za škodu má poškodený, v danej veci navrhovateľ.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím, pričom
konanie je protiprávne, ak je v rozpore zo zmluvou alebo právnym predpisom. Škodou je ujma,
ktorá nastala na majetku poškodeného a dá sa vyjadriť v peniazoch. Zákon rozoznáva skutočnú
škodu, ako zmenšenie majetku poškodeného, a ušlý zisk, to znamená to, čo poškodený mohol získať,
keby nedošlo k vzniku škody. Príčinná súvislosť predpokladá, že ide o také účinky protiprávneho
konania (opomenutia), ktoré výlučne vyvolávajú vznik škody. Zavinenie má subjektívny charakter,
môže byť úmyselné (priamy a nepriamy úmysel) alebo nedbanlivostné (vedomá a nevedomá
nedbanlivosť). Občiansky zákonník vychádza z prezumpcie zavinenia (nedbanlivostného), umožňuje
však, zodpovednosti sa zbaviť (§ 420 ods. 3).
Ohľadom nároku žalobcu zo zodpovednosti za škodu vo výške 122 eur sa súd v prvom rade zaoberal
tým, či na strane odporcu došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a tiež či prípadné porušenie zmluvnej
povinnosti odporcom malo za následok vznik škody na strane navrhovateľa. Z obsahu dodatkov kzmluvám o pripojení mal súd preukázané, že odporca vyhlásil (článok 2 bod 2.5), že si je vedomý, že
MT mu je predávaný so zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby
poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle dodatku, po dobu dohodnutú v dodatku, pričom
nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy by spôsobilo, že navrhovateľovi by vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). Zároveň sa odporca zaviazal (článok 2.3), že
zotrvá 24 mesiacov (doba viazanosti) v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, pričom dodatok obsahuje
celý rad povinností navrhovateľa konať (respektíve nekonať), ktoré môžu mať za následok ukončenie
zmluvy.
Z vyššie uvedeného dokazovania vyplýva, že odporca sa dostal do omeškania so splatnosťou služby
splatnej dňa 5.8.2011 (najskôr splatná faktúra), z čoho vyplýva, že odporca si riadne neplnil povinnosti
vyplývajúce z uzavretej zmluvy a dodatku. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru,
že navrhovateľovi škoda vo výške 122 eur, ako rozdiel medzi predajnou cenou nového mobilného
telefónu a akciovou cenou nevznikla. Skutočná hodnota mobilného telefónu nie je totožná s jeho
predajnou cenou, resp. s cenou, za ktorú ho predáva navrhovateľ, a to ani v momente, keď ide o mobilný
telefón nový. Nakoľko dôkazné bremeno ohľadom preukázania výšky škody je na navrhovateľovi, súd
dospel k záveru, že tento dôkazné bremeno ohľadne výšky škody neuniesol, preto súd návrh v tejto
časti zamietol ako nedôvodný.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal zaplatenia sumy 545,67 eur (100%), súd mu priznal 423,67
eur (77,64 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku 122 eur (22,36 % zo žalovanej sumy) návrh zamietol.
Miera úspechu navrhovateľa predstavuje 55,28 % (77,64% - 22,36%) a v takejto miere mu súd priznal
aj náhradu trov konania.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 32,50 eur a z trov
právneho zastúpenia vo výške 106,39 eura (88,66 eur + 20% DPH) za 2 úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej). Podľa ust. §10 ods.1, § 16 ods.3 vyhl.
Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, 1 úkon právnej služby predstavuje 36,52 eura a režijný paušál 7,81 eura.
Z dôvodu čiastočného úspechu navrhovateľa, mu súd priznal 55,28% zo sumy 32,50 eur, čo je 17,97
eur a 55,28% zo sumy 106,39 eur, čo predstavuje 58,81 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.