Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 5, 2015

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/374/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613203279
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:4613203279.5

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting
s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti odporkyni: M. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. XXX XX C. XXX, o zaplatenie 707,19 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške
707,19 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 727,19 eur od 28.05.2011 do
05.09.2011, čo predstavuje sumu 183,62 eur, zo sumy 707,19 eur od 06.09.2011 do zaplatenia,
6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 727,19 eur od 13.07.2011 do 05.09.2011,
čo predstavuje sumu 6,59 eur, zo sumy 707,19 eur od 06.09.2011 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 2,42 eur, všetko v lehote do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume
119,54 eur a náhradu iných trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na
začatiekonaniavsume42,-eur,naúčetprávnehozástupcunavrhovateľa,do trochdníodprávoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 707,19 eur,
zmenkovéhoúroku vovýške 0,25%dennezosumy727,19eur od28.05.2011do05.09.2011,čo
predstavujesumu183,62eur,zosumy 707,19eur od06.09.2011dozaplatenia,6%ročnéhoúroku

zo zmenkovej sumy 727,19 eur od 13.07.2011 do 05.09.2011, čo predstavuje sumu
6,59 eur, zo sumy 707,19 eur od 06.09.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške
1/3% zmenkovej sumy, teda 2,42 eur, a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Návrh odôvodnil
tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa
28.04.2010 na zmenkovú sumu 727,19 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške
0,25% denne od 28.05.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť
za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným
úrokom od 28.05.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľka doposiaľ zaplatila sumu 20,- eur, pričom na zmenkovú sumu
uhradila 20,- eur a na úroky uhradila 0,- eur. Zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“,
indosant preto nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. K návrhu pripojil zmenku

(fotokópia založená v spise, originál uložený na tunajšom súde). Uviedol, že nežiada ústne nariadenie
pojednávania.Navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou na území Českej republiky, odporkyňa je fyzickou
osobousbydliskomnaúzemíSlovenskejrepubliky,ztohodôvodusúdskúmalprávomoctunajšiehosúdu

konať v danej veci. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj platobné
miesto. Právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady
ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu, sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Odporkyňa má bydlisko v obvode Okresného súdu Topoľčany.

Po doručení návrhu na uvedený súd, tunajší súd postúpil vec z dôvodu vecnej príslušnosti Okresnému
súdu Nitra, v zmysle ustanovenia § 104a ods. 1, 2 O. s. p., v spojení s ustanovením § 10 ods. 2 písm. d)
zákona č. 371/2004 Z. z., ktorý vyslovil nesúhlas s postúpením veci. Uznesením Krajského
súdu v Nitre č. k. 8Ncb/44/2013-21 zo dňa 24.06.2013 vyslovil dôvodnosť nesúhlasu Okresného súdu

Nitra s postúpením veci, s poukazom na to, že ak Slovenská republika oznámila podľa článku 25 bod 1
písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť všeobecných okresných súdov (nie súdov s
kauzálnou príslušnosťou) a návrh bol podaný na súd príslušný podľa bydliska odporcu, ani pri závere,
že ide o nárok zo zmenky, nemôže byť miestne príslušným súd určený podľa § 10 ods. 1, 2 písm. g)

zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Preto určil, že vo veci je mieste príslušný
Okresný súd Topoľčany, v obvode ktorého má odporca bydlisko.

Podľa čl. 2 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie Európskeho parlamentu a
Rady(ES)č.861/2007“),totonariadeniesauplatňuje vobčianskychaobchodnýchveciach
pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu, alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v
čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje
2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.

Podľa čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva
A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd, alebo tribunál osobne, poštou alebo
akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný

pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis
dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné
dokumenty.

Podľa čl. 5 bod 1 veta prvá a druhá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

861/2007, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi
ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán.

Podľa čl. 5 bod 2 veta prvá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál

vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III.

Podľa čl. 5 bod 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva
na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne

všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným
vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 bod 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, do
14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu

s príslušnými podpornými dokumentmi.Podľa čl. 7 bod 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3
alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

V súlade s čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
bolo doručované vzorové tlačivo „C“ odporkyni na odpoveď. Tlačivo „C“ bolo odporkyni dourčené do
vlastných rúk dňa 03.02.2014 (č. l. 39). Odporkyňa neodpovedala do 30 dní po doručení tlačiva návrhu
na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď v zmysle čl. 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (ES) č. 861/2007, a ani doteraz sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadrila.

Rozhodné procesné právo je upravené v čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 tak, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Procesné právo Slovenskej republiky týkajúce sa občianskeho súdneho konania je upravené zákonom

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur,

od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 od. 1 OSP, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo
samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil podľa citovaného ustanovenia § 156 ods. 1 OSP v
spojení s citovaným čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a v
nadväznosti na citovaný čl. 5 bod 1 veta prvá a druhá a čl. 7 bod 3 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, dňa 05.11.2015 o 10:00 hod. bez nariadenia pojednávania podľa citovaného
ustanovenia § 115a ods. 2 OSP, dodržiac pritom postup v zmysle citovaného ustanovenia § 156 ods.

3 OSP.

Súd predmetný nárok vyplývajúci zo zmenky posudzoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona
č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, vo zmenke sročnej na videnie
alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke
platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, úrokovú mieru treba udať vo
zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, úrok sa počíta od dáta vystavenia
zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, každú zmenku, i keď nebola
vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, ak pojal vystaviteľ do zmenky

slová „nie na rad“ alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s
účinkami obyčajného postúpenia (cesie).Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, indosament musí byť
bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, indosament treba napísať na
zmenku alebo a list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom
prevádza).

Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, v indosamente nemusí byť udaný

indosatár (na koho sa zmenka rubopisom prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu
indosanta (nevyplnený indosament, blankoindosament). V poslednom prípade musí byť
indosament, aby bol platný, napísaný na rub zmenky alebo na prívesok.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, indosamentom sa prevádzajú
všetky práva zo zmenky.

Podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, ak ide o
blankoindosament, môže majiteľ: indosovať zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu.

Podľa § 17 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť

majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom
je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, listina, v ktorej chýba niektorá

náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou
prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, o vlastnej zmenke, v ktorej niet
údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa § 76 ods. 3 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, ak niet osobitného údaja, platí,
že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.

Podľa § 76 ods. 4 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, ak nie je vo vlastnej zmenke

udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.

Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, pokiaľ to neodporuje povahe
vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20),
sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení

pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch
pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis
v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa

osobitnýchzákonov,najmäoprávneniepožadovaťurčitémajetkovéplneniealebovykonávaťurčitépráva
voči zákonom určeným osobám.

Zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a možno ju uplatniť
až po tom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Túto funkciu plní

zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, ak dlžník svoj záväzkový vzťah riadne nesplní. Vlastná zmenka
je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečný prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom,
že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto zmenku predloží v čase jej splatnosti. V čase keď dlžník
vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne vedomosti, kto bude majiteľom zmenky v čase splatnosti,
avšak práve z toho dôvodu by mal byť obozretný, súc si vedomý tejto skutočnosti. Uvedená zmenka je
zákonnýmcennýmpapieromnarad,zčohovyplýva,žejumožnoprevádzaťrubopisom(indosamentom).

Dlžníkovi nič nebránilo, aby v prípade, že mal obavy z indosovania zmenky, zmenku vystavil s doložkou
„nie na rad“. Z obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že takáto doložka pripojená nebola. Za predpokladu,
že by doložka existovala, bola by zmenka prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky a
tam by mohol dlžník použiť svoje kauzálne námietky.

Indosamentom sa rozumie písomné vyhlásenie zmenkového veriteľa, t. j. majiteľa zmenky (indosanta),
na rube zmenky, alebo na jej prívesku, ktorý musí byť so zmenkou pevne spojený. Vyplnený rubopis
obsahuje tri zákonom požadované zložky, a to tzv. indosačnú (prevodnú) doložku, v ktorej indosant
vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určenie indosatára, t. j. nového majiteľa zmenky a podpis
indosanta. Týmto spôsobom indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie právo predchádzajúceho

majiteľa.

V čase, kedy bola zmenka vystavená, dňa 28. apríla 2010, bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu
vystavením zmenky, čo v súčasnosti v zmysle platného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších prepisov už možné nie je. Zákon č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách nadobudol účinnosť dňom
11.06.2010, avšak ustanovenie § 17 ods. 3 uvedeného zákona, z ktorého vyplýva zákaz zabezpečenia
dlhu zmenkou, nadobudol účinnosť až dňom 01.01.2011. Za daných okolností súd musí rešpektovať
postavenie subjektov zmenkového vzťahu v súlade s predpismi, ktoré boli účinné v čase vystavenia
zmenky a tie sú upravené v špeciálnom predpise, a to v zákone č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový

a šekový. Z úradnej moci môže súd skúmať jedine platnosť zmenky, a to jej náležitosti, v súlade s
ustanovením § 75 uvedeného zákona. Dodržanie všetkých náležitostí má zásadný význam,
pretože ak zmenka neobsahuje niektorú z náležitostí obsiahnutú v zmenkovom zákone, nie je zmenkou.

Z predloženej zmenky vyplynulo, že miestom vystavenia zmenky boli Topoľčany, dátum vystavenia:

28. apríla 2010, na sumu 727,19 Eur. V ďalšej časti zmenky sa nachádza text nasledovného znenia:
„Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO 35 807 598, Pribinova 25,
811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka
číslo 23636/B, sumu sedemstodvadsaťsedem EUR 19 centov (zmenková suma slovom) a zmenkový
úrok 0,25% denne od 28. mája 2011 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom), Splatné:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje odporkyne, vyplnené ručne, jej podpis
a označenie čísla zmluvy, ku ktorej sa zmenka vzťahovala: 402400354. Na druhej strane zmenky
sa nachádzal text „Namiesto nás na rad CD Consulting s. r. o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130
00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705“, a súčasne tam bol odtlačok pečiatky

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. a podpis jej konateľa Jaroslava Fuchsa. Z obsahu zmenky je zrejmé,
že zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 75
zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako pôvodný
veriteľ, previedla zmenku indosamentom /rubopisom/, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný
písomný záznam, čím sa stal majiteľom zmenky navrhovateľ.

Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej
zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti s indosovaním zmenky, vyplýva z ustanovenia
§ 17 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový určitá právna situácia, ktorá by umožňovalaodporcovi, žalovanému zo zmenky, robiť majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka
(odporcu),vzniesťrelatívnunámietkuvočinovémumajiteľovizmenky(navrhovateľovi),jedanálenvtedy,
keď zmenkový dlžník preukáže, že nový majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho

škodu. V takom prípade spočíva dôkazné bremeno na zmenkovom dlžníkovi, čiže na odporcovi. Nebolo
preukázané, že by odporkyňa od vystavenia zmenky, ani po jej indosovaní, vznášala nejaké námietky.
Z týchto dôvodov súd teda posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky v zmysle zákona č.
191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení účinnom v čase vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a
iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase vystavenia zmenky, vo
vyššie citovanom ustanovení § 4 ods. 6, vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie zabezpečovacích
zmeniek, ktoré súvisia so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, okrem iného,
aj to, že veriteľ zodpovedá za škodu, ktorá vznikne spotrebiteľovi porušením v odseku 6. Pokiaľ teda

pôvodný veriteľ zmenky (spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.) porušil povinnosti pri vyplňovaní zmenky
vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch a
následne postúpil takú zmenku indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedá za škodu, ktorá
týmto spôsobom vznikla. Z toho vyplýva aj právo spotrebiteľa (odporcu), uplatniť si voči pôvodnému
veriteľovi náhradu škody. Súd zdôrazňuje, že pri uplatňovaní práv zo zmenky, mal výlučne zmenkový

dlžník povinnosť vznášať námietky týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke,
prípadne aj iné námietky súvisiace so zmenkou. Odporkyňa nevzniesla žiadne námietky, a teda podľa
názoru súdu, za predpokladu, že zmenková suma nebola doteraz úplne uhradená, uplatnený nárok
navrhovateľom, vrátane zmenkového úroku, ročného úroku z omeškania a zmenkovej odmeny, ktorý
nadobudol titulom rubopisu, je dôvodný, a z toho dôvodu súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 160 ods.
1 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju
splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 veta prvá a § 151
ods. 8 OSP.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa § 153 ods. 2 OSP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,
iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.Navrhovateľ podal návrh na náhradu trov konania v súlade s citovaným ustanovením § 151 ods. 1 veta
prvá OSP už v návrhu na začatie konania spolu so špecifikáciou trov konania. Vyčíslil si trovy právneho
zastúpenia v sume 119,54 eur s DPH (súd na tomto mieste poznamenáva, že zrejme chybou v počítaní

si uplatnil takúto sumu, pretože spočítaním odmeny za dva úkony právnej služby v sume 51,45 eur/1
úkon právnej služby s dvoma režijnými paušálmi po 7,81 eur/1 režijný paušál a s 20% DPH z odmeny
a režijného paušálu v sume 23,70 eur, nemožno dospieť k sume trov právneho zastúpenia vo výške
119,54 eur, ale k sume trov právneho zastúpenia vo výške 142,22 eur) a iné trovy konania spočívajúce
v navrhovateľom zaplatenom súdnom poplatku za návrh za začatie konania v sume 42,-

eur. Súd, rešpektujúc citované ustanovenie § 153 ods. 2 OSP, nemohol prekročiť návrh navrhovateľa na
náhradu trov právneho zastúpenia a prisúdiť viac (142,22 eur), než čoho sa domáhal (119,54 eur).

Súd dôsledným preskúmaní navrhovateľom vyčíslenej náhrady trov konania zistil, že ním vyúčtovaná
náhrada trov konania (až na vyššie uvedené pochybenie) zodpovedá ustanoveniam Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v

rozhodnom čase, t. j. v čase realizácie jednotlivých úkonov právnej služby (ďalej len „Vyhláška MS SR
č. 655/2004 Z. z.“).

Navrhovateľovi vznikol v rámci náhrady trov právneho zastúpenia nárok na odmenu v sume 102,90 eur
za dva úkony právnej služby /ďalej len „ÚPS“/ (1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s

klientom dňa 21.01.2013 v sume 51,45 eur podľa § 13a ods. 1 písm. a/ v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. a 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - podanie návrhu na
začatie konania zo dňa 18.03.2013, došlého súdu dňa 05.04.2013, v sume 51,45 eur podľa § 13a ods.
1 písm. c/ v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) + režijný paušál v sume 15,62 eur
za dva realizované ÚPS v roku 2013 /2 ÚPS x 7,81 eur za 1 ÚPS/ podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR

č. 655/2004 Z. z.) + 20% DPH v sume 23,704 eur, po zaokrúhlení 23,70 eur, zo sumy 118,52
eur (odmena 102,90 eur + režijný paušál 15,62 eur) podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z., pričom navrhovateľ preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty predložením
osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty; t. j. navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 142,22 eur (odmena 102,90 eur + režijný paušál 15,62 eur + DPH 23,70

eur), nie v ním nesprávne (zrejme chybou v počítaní) vyúčtovanej sume 119,54 eur. Súd, spravujúc
sa citovaným ustanovením § 153 ods. 2 OSP, nemohol prekročiť návrh navrhovateľa na náhradu trov
právneho zastúpenia a prisúdiť viac (142,22 eur), než čoho sa domáhal (119,54 eur), preto mu priznal
len ním uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia v sume 119,54 eur.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že
navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal, v celkovej sume 161,54 eur. Túto celkovú náhradu
trov konania (161,54 eur) súd, v súlade s požiadavkou stanovenou v citovanom ustanovení § 151 ods.
8 OSP, vyjadril vo výroku rozsudku o náhrade trov konania tak, že vyjadril osobitne trovy právneho

zastúpenia v sume 119,54 eur a osobitne vyjadril iné trovy konania v sume 42,- eur
spočívajúce v zaplatenom súdom poplatku za návrh na začatie konania, na ktorých náhradu právnemu
zástupcovi navrhovateľa zaviazal odporcu v zmysle citovaného ustanovenia § 149 ods. 1 OSP do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Lehotu na plnenie uvedenú vo výroku o náhrade trov konania
(druhý výrok enunciátu rozsudku) určil súd obdobne ako lehotu na plnenie uvedenú vo

výroku, ktorým rozhodol o veci samej (prvý výrok enunciátu rozsudku), t. j. podľa ustanovenia § 160 ods.
1 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju
splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany, na Krajský
súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).