Rozsudok Judgement was issued on Friday, March 15, 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/114/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807202896
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7807202896.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu Ladislava Sztupáka - L

- Stav, Rožňava, Edelényska č. 40, IČO: 33007896, zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Milkom
so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave, Cyrila a Metoda č. 4, proti žalovaným 1.) A.. E. E.W.M., E..
XX.XX.XXXX, I. M. G. Č.. XXX a 2.) Š. E., E.. XX.XX.XXXX, I. M. G. Č.. XXX, zastúpeným advokátom
JUDr. Jurajom Dubovským so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave, Akademika Hronca č. 9 , o
zaplatenie 2.134,73 € istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žalobu žalobcu v celom rozsahu.

Z a v ä z u j e žalobcu uhradiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 1.256,38 €
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, platbou u právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade
JUDr. Juraja Dubovského.

Z a v ä z u j e žalobcu uhradiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 62,27 € v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Z a v ä z u j e žalovaných v 1. a 2. rade uhradiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 26,69
€ v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť 64.311,- Sk s 8,00 % ročným úrokom z omeškania od
17.4.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania a to z titulu úhrady ceny vykonaných stavebných prác
za opravu rodinného domu žalovaných v 1.a 2.rade.

Súd rozsudkom 6C/114/2007-53 zo dňa 16.8.2007 zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 50.574,50 Sk

a vylúčil rozhodovanie o 13.736,50 Sk na samostatné konanie. Uznesením Krajského súdu Košice
6Co/342/2007-68 zo dňa 4.2.2008 bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu I. stupňa na ďalšie
konanie.RozsudkomOkresnéhosúduRožňava6C/114/2007-105zodňa8.12.2008bolažalobažalobcu
zamietnutá v celom rozsahu a bol zaviazaný nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške
17.452,60 Sk a trovy štátu vo výške 3560,- Sk. Uznesením Krajského súdu Košice 6Co/76/2009-117
zo dňa 19.5.2009 bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Z dôvodov
rozhodnutia vyplýva, že v konaní účastníci uzavreli zmluvu o úprave veci a uložil súdu ustáliť cenu

stavebných prác vykonaných žalobcom pre žalovaných v 1. a 2. rade. Následne bude potrebné zisťovať,
aká cena bola žalovanými uhradená žalobcovi a vo veci opätovne rozhodne.Počas konania po vykonanom znaleckom dokazovaní došlo k súhlasnému prejavu oboch strán ohľadom
otázky hodnoty stavebných prác vykonaných žalobcom pre žalovaných v 1. a 2. rade tak, že obe strany
súhlasili s hodnotou stavebných prác vo výške 59.700,40 Sk, resp. 1981,69 EUR. K cene dospeli na

základe výpočtu znalca, keď ohodnotil stavebné práce na základe tvrdenia žalobcu a stavebné práce na
základe tvrdenia žalovaných a kde dohoda o cene bola priemerom medzi takto určenými cenami. Preto
súdu v ďalšom konaní vychádzal z dohodnutej ceny stavebných prác medzi účastníkmi počas konania
v zmysle § 120 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť
skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Spornou otázkou v konaní ostala výška platby za vykonané stavebné práce, nakoľko žalobca tvrdil, že
mu žalovaní v 1. a 2. rade uhradili sumu 20.000,- Sk dňa 24.3.2007 a na druhej strane žalovaní v 1. a
2. rade trvali na tom, že uhradili žalobcovi dňa 19.3.2007 sumu 50.575,- Sk.

Žalobca zobral žalobu späť čiastočne, čo do sumy 153,04 EUR, ako rozdiel medzi pôvodne uplatnenou

sumou 63.311,- Sk a dohodnutou sumou stavebných práce 59.700,40 Sk - rozdiel predstavoval 4.610,48
Sk.

Po úpravách žaloby predmetom tohto konania bol návrh žalobcu na zaplatenie 59.700,40 Sk (1981,69
EUR) s úrokmi z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 17.4.2008 do zaplatenia.

Súd rozsudkom 6C/114/2007-236 zo dňa 10.6.2011 zaviazal žalovaných v 1.a 2.rade uhradiť žalobcovi
302,91 € s 8,00 % ročným úrokom z omeškania od 29.5.2007 do zaplatenia spoločne a nerozdielne,
zastavil konanie o zaplatenie 153,04 € s 8,00 % ročným úrokom z omeškania od 17.4.2007 do zaplatenia
a zamietol žalobu na zaplatenie 1678,78 € s 8,00 % ročným úrokom z omeškania od 17.4.2007 do

zaplatenia a 8,00 % ročným úrokom zo sumy 302,91 € od 17.4.2007 do 28.5.2007.

Krajský súd v Košiciach uznesením 6Co/205/2011-250 zo dňa 16.1.2012 zrušil rozsudok v napadnutej
zamietavej časti a vo výroku o trovách konania účastníkov a štátu a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu
I. stupňa na ďalšie konanie. Uložil súdu I. stupňa vysporiadať sa s dôkazom, ktorý predložil žalobca

ohľadom úhrady sumy 20.000 Sk dňa 24.3.2007 žalovaným v 2.rade, uložil opätovne doplniť výsluch
žalobcu a žalovaných v 1.a 2.rade a vykonať ich konfrontáciu na okolnosti úhrady sumy 50.575,- Sk,
ako aj na okolnosti žalobcom tvrdenej úhrady sumy 20.000,- Sk žalovaným v 2.rade. Uložil povinnosť
vyporiadať sa s vykonanými dôkazmi vrátane príjmového dokladu z 24.3.2007 a zároveň uviesť, ako
súd vec právne posúdil. V časti o trovách štátu účastníci sú povinní ich uhradiť podľa svojho neúspechu

v konaní, ak u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Žalobca poukázal na to, že na základe ústnej objednávky pre žalovaných v 1. a 2. rade vykonal murárske
a búracie práce na rodinnom dome, ktoré vyfakturoval faktúrou č. 200712 na sumu 50.575,- Sk a z
tejto sumy mu žalovaný v 2. rade uhradil 24.3.2007 zálohovo 20.000,- Sk, čo preukazoval faktúrou a

príjmovým dokladom. Ďalšou faktúrou č. 200720 si žalobca vyfakturoval za ďalšie stavebné práce a
dodávky materiálu 33.736,50 Sk, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade neuhradili. K otázke úhrady faktúry č.
200712 v čiastočnej výške žalobca uviedol, že dňa 19.3.2007 v priestoroch jeho kancelárie bol prítomný
žalobca a obaja žalovaní v 1. a 2. rade. Súhlasili s vyfakturovanou čiastkou vo faktúre č. 200712 zo dňa
19.3.2007, avšak nemali so sebou peniaze a preto až o tri dni mu žalovaný v 2. rade priniesol 20.000,-

Sk, ktoré žalobca prijal. Vtedy mu aj sľúbil doplatiť zvyšok fakturovanej sumy. Neskôr mu žalovaní
oznámili, že už mu viac za práce nezaplatia. Žalobca uznal, že podpísal príjmový pokladničný doklad
zo dňa 19.3.2007 o platbe 50.575,- Sk ako úhradu za faktúru č. 200712 a odovzdal ho žalovanej v 1.
rade, pričom príjmový pokladničný doklad podpísal skôr, ako došlo ku platbe, ku ktorej napokon v tej
výške ani nedošlo. Žalobca zdôraznil, že z doterajšieho dokazovania bolo preukázané, že žalovaní v

1. a 2. rade neuhradili žalobcovi celkovú sumu faktúry vo výške 50.575,- Sk, ale z tejto sumy zaplatili
len 20.000,- Sk a preto zvyšok majú doplatiť. Poukázal na výpoveď svedkyne I., ktorá bola prítomná
pri vyhotovení faktúry a potvrdila, že v ten deň peniaze neboli odovzdané. Preto je tu pochybnosť, či
bola suma vyplatená. V tom čase bola medzi účastníkmi dôvera a práce ešte naďalej pokračovali. Z
toho dôvodu navrhol opätovný výsluch žalovaného v 2. rade, ako aj svedkyne I., ktorým by sa odstránili

rozpory medzi ich výpoveďami. Žalobca tiež zdôraznil, že doklady o nákupe tovaru žalovanými v 1.
a 2. rade v rozhodnom období ešte nepreukazujú to, že by bola zaplatená celková suma faktúry tak,
ako o tom hovorí príjmový pokladničný doklad, ktorý vystavil žalobca. V prípade úspechu žiadal priznať
trovy konania, resp. nepriznať trovy konania účastníkov z dôvodu, že výška náhrady bola ustálenána základe znaleckého dokazovania a vzájomnej dohody účastníkov. Preto nech súd prípadne trovy
konania neprizná.

Žalobca vo svojej výpovedi po zrušení veci na otázky odvolacieho súdu uviedol, že dňa 19.3.2007
žalovaní v 1.a 2.rade prišli k nemu do kancelárie a mal pre nich rozpísané, aké práce dovtedy urobil.
S týmto ich oboznámil, dal im aj faktúru, na čo mu povedali, že peniaze nemajú a nič mu nezaplatili.
Na otázku prečo im odovzdal príjmový doklad z 19.3.2007 na zaplatenie sumy 50.575,- Sk žalobca
uviedol, že mal pripravenú faktúru aj príjmový doklad a keď mu povedali, že peniaze nemajú, napriek

tomu im odovzdal faktúru aj príjmový doklad, nakoľko mu povedali, že peniaze mu donesú, dôveroval im,
avšak urobil chybu. K otázke úhrady 20.000,- Sk žalobca uviedol, že prišiel za ním žalovaný v 2.rade do
kancelárie v sobotu dňa 24.3.2007 a doniesol mu 20.000,- Sk s tým, že zvyšok peňazí donesie neskôr.
Žalobca predpokladal, že mu donesie aj zvyšné peniaze, avšak keď mu po čase zatelefonoval, že mu
ďalšie peniaze nedá, vystavil príjmový pokladničný doklad na sumu 20.000,- Sk, aby mu to sedelo v
účtovníctve. Žalobca zdôraznil, že v ten deň najprv išiel do M. G., kde jeho zamestnanci na dome robili

a aj svojim zamestnancom povedal, že dnes dostane peniaze, čo by vedeli potvrdiť. Pri odovzdávaní
peňazíbolilendvajasožalovanýmv2.radeavtedymudokladoúhradesumy20.000,-Sknedal,lebomu
žalovaný v 2.rade sľúbil, že mu donesie aj zvyšok peňazí. K otázke existencie dvoch druhov príjmových
pokladničných dokladov na sumu 20.000,- Sk so zaúčtovaním a bez zaúčtovania žalobca uviedol, že
jeden doklad vystavil vtedy, keď prijal 20.000,- Sk a keď sa to neskôr zaúčtovalo, tak vystavil druhý

doklad. Je na ňom dopísané číslo zaúčtovania a platba existuje aj v peňažnom denníku.

Žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasili s podanou žalobou a navrhli ju zamietnuť, nakoľko sumu 50.575,-
Sk uhradili žalobcovi. Počas konania po dohode o výške hodnoty stavebných prác boli ochotní uhradiť
žalobcovi priamo na pojednávaní sumu 302,91 EUR, ako rozdiel medzi dohodnutou cenou vo výške

59.700,40 Sk a zaplatenou faktúrou vo výške 50.575,- Sk a v tejto časti uznali nárok žalobcu. V
prevyšujúcej časti navrhli žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnili si náhradu trov konania. Ohľadom
úhradycenyzadohodnutépráceuviedliužvodporevočiplatobnémurozkazu,žedohodnutúfakturovanú
sumu vo výške 50.575,- Sk uhradili, čo preukázali príjmovým pokladničným dokladom, ktorý vystavil
žalobca zo dňa 19.3.2007 na sumu 50.575,- Sk ako úhrada za faktúru č. 200712. Žalovaní uvedené

tvrdili aj v odpovedi na výzvu žalobcu zo dňa 9.5.2007, kde uviedli, že za vykonané práce uhradili celkovú
fakturovanú sumu 50.575,- Sk, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad zo dňa 19.3.2007. Žalovaní
tvrdili, že prijatie platby 50.575,- Sk potvrdil sám žalobca v príjmovom pokladničnom doklade s tým, že po
19.3.2007 žiadni zamestnanci žalobcu už u nich nevykonávali práce. Žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu listom zo dňa 20.4.2007 vyzval žalovaných k mimosúdnej úhrade dvoch faktúr v celkovej

hodnote64.311,-Sk,čopredstavovalopôvodnúžalovanúsumu,kdepripojilpríjmovýpokladničnýdoklad
zo dňa 19.3.2007, ktorý nebol podpísaný osobou, ktorá ho vyhotovila, ani osobou, ktorá ho schválila,
ako dôkaz o úhrade faktúry č. 200712 a pripojil ďalšiu faktúru č. 200720 zo dňa 2.4.2007 s pripojeným
krycím listom od spracovateľky C. X..

Žalovanáv1.radezdôraznila,že19.3.2007sasožalobcomdohodlinatom,žetýmdňomukončížalobca
akékoľvek stavebné práce a uhradila mu spolu so žalovaným v 2. rade sumu 50.575,- Sk. V uvedený deň
zamestnanci žalobcu u nich ešte pracovali. Do 19.3.2007 žalobcom vykonané práce mohli mať hodnotu
cca 50.000,- Sk a následne už žalovaní nemali záujem, aby žalobca v prácach pokračoval z dôvodu
nedostatočnej intenzity vykonávania prác.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že 19.3.2007 po telefonickom rozhovore so žalobcom, kedy už približne
vedeli, v akej čiastke chce zaplatenie ceny stavebných prác, sa cestou z M. G. do Košíc zastavili u
neho v kancelárii v budove bývalého Zväzarmu. Po príchode do kancelárie ich vítala sekretárka pani
I., pričom nebola o ich príchode informovaná. Následne rokovali so žalobcom a v tento deň mu uhradili

sumu cca 50.000,- Sk. Peniaze odovzdávala žalobcovi žalovaná v 1. rade v rôznych bankovkách. V ten
deň mali so sebou väčší obnos peňazí, pretože išli do Košíc kupovať rôzny stavebný materiál, najmä
príslušenstvo do kúpeľne. Finančné prostriedky mali v hotovosti, nakoľko dňa 14.3.2007 žalovaná v
1. rade realizovala výber z svojho účtu vo výške jedenkrát 100.000,- Sk a jedenkrát 50.000,- Sk. Po
19.3.2007 už zamestnanci žalobcu nevykonávali u nich práce.

Žalovaní v 1. a 2. rade zdôraznili, že v konaní predložili originálny príjmový pokladničný doklad ohľadom
úhradysumy50.575,-Sk,ktorýnebolspochybnenýapredložilivýpiszúčtu,zktoréhovyplýva,ženaúčte
mali dostatočné finančné prostriedky a zároveň uskutočnili aj výber z účtu pred úhradou faktúry. Doklad,ktorý predložil žalobca na príjem sumy 20.000,- Sk bol spochybnený, nakoľko do spisu boli predložené
viaceré verzie dokladu. Žalovaný v 2. rade nikdy nepotvrdil, že by bol zaplatil sumu 20.000,- Sk z
vyfakturovanej sumy. Mali zato, že v konaní dostatočne preukázali, že žalobcovi vyplatili sumu 50.575,-

Sk a to originálnym príjmovým pokladničným dokladom, kde je podpísaná svedkyňa I. a žalobca s tým,
že podpisy neboli spochybnené a nie je dôvod pochybovať o uvedenej listine. Výpoveď svedkyne I. bola
rozporná, nakoľko najprv uviedla, že sedela chrbtom k účastníkom s tým, že následne uviedla, že nebolo
to vyplatené a neskôr jej mal žalobca povedať, že nemali peniaze a preto mu nevyplatili faktúru a neskôr
mudali20.000,-Sk.Žalovanív1.a2.radenamietalipravosťpredkladanéhodokladuozaplatení20.000,-

Sk a zdôraznili, že nebolo by logické, aby im žalobca vystavil príjmový pokladničný doklad a tento im
mal odovzdať bez toho, že by mu vyplatili finančné prostriedky. Žalobca mohol urobiť iné opatrenia na
zabezpečenie pohľadávky. Jediným hodnoverným dokladom v rámci obchodných vzťahov je príjmový
pokladničný doklad, ktorého pravosť nebola spochybnená a z toho dôvodu navrhli nad uznanú sumu
žalobu zamietnuť.

Žalovaná v 1.rade pri opätovnom výsluchu po zrušení veci uviedla, že 19.3.2007 im žalobca oznámil
telefonicky, že má pripravenú faktúru, preto ho navštívili v jeho kancelárii, kde bola pani I.. Žalobca prišiel
neskôr. Doniesli mu peniaze, ktoré mu aj vyplatili vo výške 50.575,- Sk, spoluprácu s ním ukončili a
jeho zamestnanci už u nich potom nepracovali. Poprela skutočnosť, že by žalovaný v 2.rade vyplácal
žalobcovi 20.000,- Sk nasledujúcu sobotu, nakoľko už predtým bola vyplatená celá suma a naviac

žalovaný v 2.rade sa nenachádzal na území SR.

Žalovaný v 2.rade pri opätovnom výsluchu po zrušení veci uviedol, že 19.3.2007 na základe telefonickej
dohody mali prísť k žalobcovi na zaplatenie práce, ktorú u nich vykonával na nehnuteľnosti. Žalobca pred
žalovanými v 1.a 2.rade vystavil príjmový pokladničný doklad a teda nebol vypracovaný dopredu a pred

nimi telefonoval zamestnancom, aby skončili práce. Vtedy žalobcovi vyplatili 50.575,- Sk a dostali od
neho príjmový pokladničný doklad, pri čom bola prítomná pani I.. Počas komunikácie so žalobcom práve
pani I. vystavovala príjmový pokladničný doklad. Ak platbu nevidela, musela ju aspoň počuť, nakoľko
sedela v tej istej miestnosti. Žalovaný v 2.rade poprel skutočnosť, že by dňa 24.3.2007 bol vyplácal
žalobcu sumou 20.000,- Sk a poukázal na to, že sa nenachádzal na Slovensku z dôvodu, že ako vodič

kamiónovej dopravy mal služobnú cestu aj 24.3.2007.

Z vykonanej konfrontácie medzi žalobcom a žalovanou v 1.rade vyplynulo, že obaja zotrvali na svojej
výpovedi, teda žalobca popieral úhradu sumy 50.575,- Sk dňa 19.3.2007, pričom žalovaná v 1.rade
trvala na tom, že žalobcovi v uvedený deň vyplatili sumu 50.575,- Sk.

Z vykonanej konfrontácie medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade vyplynulo, že žalobca popieral, aby
prevzal sumu 50.575,- Sk a žalovanému v 2.rade do očí tvrdil, že bol u neho na stavbe dňa 24.3.2007,
bola sobota a boli tam jeho zamestnanci a bol tam aj žalovaný v 2.rade. Spolu sa na stavbe nestretli, len
sa telefonicky dohodli, že žalovaný v 2.rade príde za ním do kancelárie, kde mu vyplatí peniaze. Tak sa

aj stalo a došlo k vyplateniu sumy 20.000,- Sk, pričom príjmový pokladničný doklad žalobca žalovanému
v 2.rade nedal, lebo mu žalovaný v 2.rade povedal, že ďalšie peniaze donesie na budúci týždeň. Dňa
19.3.2007 nedostal žalobca žiadne peniaze od žalovaného v 2.rade. Žalovaný v 2.rade pri konfrontácii
popieral tvrdenia žalobcu a uviedol, že dňa 24.3.2007 sa v kancelárii žalobcu nestretli a nevyplatil mu
sumu 20.000,- Sk, nakoľko v tom čase ani nebol na Slovensku.

Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a zistil nasledovné:

Svedkyňa W. I., ktorá vykonávala pre žalobcu účtovnícke práce ako živnostníčka, potvrdila, že vyhotovila
obe faktúry pre žalovaných v 1. a 2. rade na základe, ktorých žalobca vymáha svoju pohľadávku.

Pamätala si, že žalovaní v 1. a 2. rade prišli do kancelárie žalobcu, avšak nevedela uviesť, v ktorý deň.
V tej chvíli nevedela svedkyňa, na čo prišli, pričom prebehli rozhovory medzi žalobcom a žalovanými,
s tým, že svedkyňa do toho nebola zapojená a sedela v miestnosti chrbtom za svojim písacím stolom.
Dohodli sa na určitej sume, ktorú jej kázal žalobca uviesť do faktúry a preto vyhotovila prvú faktúru
na vyše 50.000,- Sk. Bolo to za dovtedy vykonané práce pre žalovaných ako odberateľov. Žalovaní v

ten deň nemali pri sebe peniaze a sľúbili, že fakturovanú sumu uhradia po tom, ako žalobca vykoná
kontrolu u nich. V jej prítomnosti žalovaní nič žalobcovi neplatili. Na pokyn žalobcu v ten deň vystavila aj
príjmový pokladničný doklad vo výške 50.575,- Sk, ktorý odovzdala žalobcovi a ten ho pravdepodobne
odovzdal žalovaným. Žalobca až neskôr jej povedal, že žalovaní mu čiastku, ktorá bola na príjmovompokladničnom doklade zo dňa 19.3.2007, neuhradili a neskôr mu uhradili sumu 20.000,- Sk. Príjmový
pokladničný doklad zo dňa 24.3.2007 nevyhotovovala svedkyňa, ale sumu zaúčtovala a vyhotovovala
faktúru. Na účet žalobcu zaúčtovala iba 20.000,- Sk, nakoľko žalobca je povedal, že mu bola uhradená

len táto suma a odovzdal jej aj príjmový pokladničný doklad z 24.3.2007 na 20.000,- Sk ako zálohu.
Svedkyňa si pamätala, že žalobca odovzdal žalovaným v 1. a 2. rade faktúru zo dňa 19.3.2007
ako aj príjmový pokladničný doklad potvrdzujúci prevzatie 50.575,- Sk a žalovaní v jej prítomnosti
nič neplatili, nakoľko povedali, že nemajú pri sebe peniaze. Pri ďalšej výpovedi svedkyňa tvrdila, že
vedela, že žalovaní majú prísť za žalobcom, vyhotovila faktúru ako aj príjmový pokladničný doklad o

príjme fakturovanej sumy a uvedené listiny žalobca odovzdal žalovaným. Nato počula, že niektorý zo
žalovaných hovoril, že nemajú pri sebe peniaze. Žalobca nepýtal späť príjmový pokladničný doklad
a počula, ako sa dohodli, že žalovaní na ďalší týždeň mu čiastku zaplatia. Svedkyňa uviedla, že z
rozhovoru žalobcu a žalovaných pochopila, že žalovaní prišli za žalobcom, aby sa s ním dohodli na
celkovej cene a dohodli sa na tom, že sa to bude dvakrát fakturovať. Svedkyňa vyhotovila aj druhú
faktúru z poverenia žalobcu neskôr po skončení prác, ktorú aj doručovala žalovaným v 1. a 2. rade,

avšak táto sa vrátila ako neprevzatá.

Z konfrontácie svedkyne a žalovaných v 1. a 2. rade vyplýva, že rozpor medzi ich výpoveďami sa
neodstránil, nakoľko svedkyňa tvrdila, že žalovaní v 1. a 2. rade nemali pri sebe peniaze, čo žalovaní
v 1. a 2. rade popierali.

Z opätovného výsluchu svedkyne W. I. po zrušení veci vyplynulo, že trvala na výpovediach na minulých
pojednávaniach a opätovne uviedla, že žalobca jej kázal pripraviť faktúru za práce, ktoré boli doteraz
vykonané, povedal jej sumu a tiež jej kázal pripraviť doklad o prijatí peňazí. Žalobcovi dala doklady, aby
ich podpísal. Žalovaní v 1.a 2.rade povedali žalobcovi, že peniaze teraz nemajú a že potom mu ich dajú.

Nevedela uviesť, prečo im žalobca doklady vydal, keď mu nezaplatili. O niekoľko dní jej volal žalobca,
že dostal len 20.000,- Sk a že tie má zaúčtovať. Platba bola zaúčtovaná v peňažnom denníku s tým,
že na doklade bolo zapísané číslo zaúčtovania a mohlo sa to posunúť v peňažnom denníku, keď sa
napríklad vyhotovilo viac dokladov s rovnakým dátumom. Sumu 20.000,- Sk zaúčtovala hneď, ako jej
to žalobca povedal. Svedkyňa trvala na tom, že v jej prítomnosti žalovaní v 1.a 2.rade nedali žiadne

peniaze z dôvodu, že ich nemali a že ich mali doniesť neskôr.

Z vykonanej konfrontácie medzi svedkyňou a žalovaným v 1.a 2.rade po zrušení veci vyplynula
skutočnosť, že svedkyňa trvala na tom, že žalovaní v 1.a 2.rade peniaze nevyplatili a žalovaní v 1.a
2.rade trvali na tom, že sumu 50.575,- Sk žalobcovi vyplatili.

Svedok A. E., zamestnanec žalobcu, uviedol, že žalobca mu hovoril, že žalovaní v 1. a 2. rade mu
vyplatili nejakých 20.000,- Sk a zvyšok vyše 50.000,- Sk mu odmietajú vyplatiť. Z opätovného výsluchu
svedka po zrušení veci vyplynulo, že v sobotu boli žalovaní v 1.a 2.rade na stavbe a mali ísť za žalobcom
do Rožňavy, rozprávali sa s X. S. a mal tam byť aj žalobca. Vedel, že majú doniesť nejaké peniaze, ale

s výškou sumy sa nezaoberal.

Svedok X. S., zamestnanec žalobcu a brat žalobcu uviedol, že počul rozhovor medzi žalobcom a
žalovaným v 2. rade, keď mu žalovaný v 2. rade sľuboval, že ide do zahraničia a po návrate mu zvyšok
vyrovná, pričom nepočul o akú sumu sa malo jednať. Rozhovor prebehol určite v čase, keď ešte práce

na dome žalovaných neskončili. Z opätovného výsluchu svedka po zrušení veci vyplynulo, že žalovaní
v 1.a 2.rade v sobotu mali ísť vyplatiť žalobcu do kancelárie a žalobca svojim zamestnancom povedal,
že im vyplatí peniaze. Peniaze však nedostal a preto v nedeľu prišli na stavbu, pobalili veci a ukončili
činnosť. Žalobca mu povedal, že mu vyplatili len 20.000,- Sk.

Svedok O. S., zamestnanec žalobcu, uviedol, že bol náhodou svedkom toho, keď sa žalovaný v 2. rade
dohadoval so žalobcom na niektorej stavbe v Rožňave, že mu vyplatí zálohu iba 20.000,- Sk a neskôr po
návrate zo zahraničia mu vyplatí zvyšok. Rozhovor sa mal odohrať ešte predtým, než ukončili stavebné
práce na dome žalovaných. Z opätovného výsluchu svedka po zrušení veci vyplynulo, že žalobca so
žalovanými v 1.a 2.rade sa v sobotu na stavbe dohadovali, že ho pôjdu vyplatiť a že večer sa u neho

zastavia a dajú mu peniaze. Žalobcu však nevyplatili a preto ani žalobca nevyplatil zamestnancov a v
nedeľu si pobalili veci a skončili. Tak si pamätal, že žalobcovi mali dať len 20.000,- Sk.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:Z faktúry č. 200712 zo dňa 19.3.2007 splatnej 25.3.2007 vyplýva, že bola účtovaná suma 50.575,- Sk
za búracie a murárske práce vykonané žalobcom pre žalovaných v 1. a 2. rade.

Z príjmového pokladničného dokladu bez uvedenia čísla zo dňa 19.3.2007 vyplýva, že žalobca potvrdil,
že od žalovaných v 1. a 2. rade prijal sumu 50.575,- Sk ako úhradu faktúry č. 200712. Na príjmovom
pokladničnom doklade je podpísaný žalobca a za vyhotovovateľa svedkyňa I..

Z faktúry č. 200720 zo dňa 2.4.2007 splatnej 16.4.2007 vyplýva, že bola fakturovaná suma žalobcom
pre žalovaných v 1. a 2. rade za stavebné práce a dodávku materiálu vo výške 33.736,50 Sk.

Z príjmového pokladničného dokladu bez uvedenia čísla zo dňa 24.3.2007 vypísaného rukou a
podpísaného žalobcom vyplýva, že v tento deň prijal zálohu k faktúre č. 200712 vo výške 20.000,- Sk.

Z príjmového pokladničného dokladu č. P00010 zo dňa 24.3.2007 vypísaného rukou a podpísaného
žalobcom vyplýva, že v tento deň prijal zálohu k faktúre č. 200712 vo výške 20.000,- Sk a doklad je
zaúčtovaný v peňažnom denníku pod poradovým číslom 244.

Z výpisu z peňažného denníka žalobcu vyplýva, že suma 20.000,- Sk prijatá od žalovanej v 1.rade a

žalovaného v 2.rade je zaúčtovaná dňa 24.3.2007 pod poradovým číslom 234 peňažného denníka.

Z výzvy žalobcu pre žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 24.4.2007 nazvanej Žiadosť o úhradu faktúry
č. 200712 a č. 200720 v celkovej sume 64.311,- Sk - pokus o zmier vyplýva, že žalobca vyfakturoval
žalovaným v 1. a 2. rade murárske a búracie práce faktúrou č. 200712 na sumu 50.575,- Sk, z ktorej

uhradili zálohovo 20.000,- Sk a zostalo doplatiť 30.575,- Sk. Faktúrou č. 200720 bola doúčtovaná cena
za stavebné práce a dodávku materiálu vo výške 33.736,50 Sk. Žalobca vyzval žalovaných na úhradu
dlžnej sumy 64.311,- Sk do 5 dní od obdržania listu.

Z odpovede žalovaných v 1. a 2. rade na žiadosť žalobcu zo dňa 9.5.2007 vyplýva, že žalovaní oznamujú

žalobcovi, že celkovú fakturovanú sumu vo výške 50.575,- Sk uhradili, o čom majú príjmový pokladničný
doklad zo dňa 19.3.2007. Po úhrade vyfakturovanej sumy už neprejavili záujem o ďalšiu spoluprácu a
preto nemajú povinnosť platiť niečo na základe ďalších faktúr.

Z výpisu z účtu žalovanej v 1. rade vyplýva, že dňa 13.3.2007 bol realizovaný vklad vo výške 245.000,-

Sk a dňa 14.3.2007 bol z uvedeného účtu realizovaný výber vo výške 100.000,- Sk a 50.000,- Sk.

Zo znaleckého posudku č. 33/2010 od znalca Ing. I. J. vyplýva, že cena stavebných prác vykonaných
podľa tvrdenia žalobcu je 2277,71 EUR a cena stavebných prác vykonaných podľa tvrdenia žalovaných
v 1. a 2. rade je 1685,66 EUR.

Zo správy od BT Transport vyplýva, že žalovaný v 2.rade je ich zamestnancom od 1.6.2006 a dňa
24.3.2007 bol na služobnej ceste. Služobná cesta trvala od 22.3.2007, keď vyrazil z Raveny a tovar
vykladal v Košiciach 26.3.2007. Zamestnávateľ nevedel podať presnú informáciu, kde sa žalovaný v
2.rade na trase pracovnej cesty nachádzal dňa 24.3.2007, nakoľko v tom čase ešte nemali satelitný

monitorovací systém. Z vyhodnotenia pracovnej cesty vyplýva, že žalovaný v 2.rade dňa 22.3.2007
o 11:40 hod. odchádzal z mesta Ravena v Taliansku a pracovnú cestu ukončil dňa 26.3.2007 o 8:40
hod. v Košiciach, pričom služobná cesta trvala štyri dni a najazdených bolo 1289 km. Počas cesty
žalobca dňa 23.3.2007 tankoval pohonné hmoty v Slovinsku a uhradil diaľničnú známku v Slovinsku,
dňa 23.3.2007 bola hradená diaľničná známka v Maďarsku a dňa 26.3.2007 bola hradená diaľničná

známka na Slovensku.

Predmetom rozhodovania vo veci bolo posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie 1678,78 € s 8,00 %
ročným úrokom z omeškania od 17.4.2007 do zaplatenia (rozsudok 6C/114/2007-236 zo dňa 10.6.2011
nadobudol právoplatnosť ohľadom istiny vo výške 302,91 € s príslušenstvom, ako aj ohľadom zastavenia

konania vo výške 153,04 €).

Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola úhrada faktúry zo dňa 19.3.2007 vo výške 50.575,- Sk,
resp. úhrada sumy 20.000,- Sk zo dňa 24.3.2007.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca tvrdil, že uvedená faktúra mu nebola uhradená v deň
vystavenia a odovzdania faktúry s tým, že až dňa 24.3.2007 mu žalovaný v 2.rade uhradil zálohovú

platbu vo výške 20.000,-- Sk. Tvrdenie žalobcu potvrdzovali svedkovia: E., S. a S., ktorí v tom čase
pracovali u žalobcu na stavbe žalovaných v 1.a 2.rade, kde mali počuť rozhovor medzi žalobcom a
žalovaným v 2.rade, že zvyšok peňazí mu zaplatí po návrate zo zahraničia, resp. od žalobcu vedeli,
že mu žalovaný v 2.rade zaplatil len 20.000,-- Sk. Svedkyňa I., účtovníčka žalobcu uviedla, že v
deň vystavenia faktúry 19.3.2007 žalovaní v 1.a 2.rade pred ňou žalobcovi nezaplatili žiadne finančné

prostriedky a mali uviesť, že pri sebe peniaze nemajú. Následne jej mal žalobca oznámiť platbu sumy
20.000,- Sk a odovzdať príjmový pokladničný doklad, ktorý ona zaúčtovala ako zálohovú platbu na
faktúru zo dňa 19.3.2007.

Na druhej strane žalovaní v konaní preukazovali súdu, že disponovali s dostatočným množstvom
finančných prostriedkov, nakoľko dňa 13.3.2007 mali na účte sumu 245.000,-- Sk a dňa 14.3.2007

vykonali výber hotovosti vo výške spolu 150.000,-- Sk. Žalovaní v 1.a 2.rade zhodne tvrdili, že dňa
19.3.2007 sa dostavili do kancelárie žalobcu, kde im odovzdal faktúru na sumu 50.575,-- Sk za vykonané
práce s tým, že v hotovosti mu vyplatili sumu uvedenú vo faktúre a obdržali príjmový pokladničný
doklad na sumu 50.575,-- Sk, ktorý predložili súdu. Uvedený príjmový pokladničný doklad bol vypísaný
a podpísaný svedkyňou I. a podpísaný žalobcom. Poukázali na to, že sa jedná o originálny príjmový

pokladničný doklad, ktorým im žalobca potvrdil prijatie sumy 50.575,-- Sk.

Súd mal zato, že žalovaní v 1.a 2.rade v konaní preukázali, že uhradili dňa 19.3.2007 žalobcovi
sumu 50.575,-- Sk. Vyplýva to z tej skutočnosti, že v konaní predložili originálny príjmový pokladničný
doklad vystavený žalobcom, ktorým potvrdzoval prijatie uvedenej sumy. Uvedený doklad nie je možné

spochybniť svedeckými výpoveďami zamestnancov žalobcu, ktorí len mali počuť, že žalovaný ešte
doplatí žalobcovi finančné prostriedky, keď sa vráti zo zahraničia, resp. svedectvo účtovníčky žalobcu,
ktorá tvrdila, že v jej prítomnosti žalovaní nevyplatili žiadne finančné prostriedky. Je to v príkrom rozpore
s tým, že žalobca vystavil príjmový pokladničný doklad na faktúru, ktorú tiež vystavil toho istého dňa, čím
vlastne potvrdil žalovaným v 1.a 2.rade, že mu vyplatili finančné prostriedky. Nie je logické, aby odovzdal

z ruky doklad potvrdzujúci príjem takej vysokej sumy napriek tomu, že mu suma nebola vyplatená.
Žalovanív1.a2.radenaviacpreukazovali,žedisponovalifinančnýmiprostriedkaminaúčte,resp.tým,že
pred úhradou uvedenej sumy finančné prostriedky z účtu vyberali. Preto súd uveril tvrdeniam žalovaných
v 1.a 2.rade, že riadne vyplatili faktúru na sumu 50.575,-- Sk, nakoľko o tom predložili najdôveryhodnejší
doklad, aký môže účastník v konaní predložiť a to príjmový pokladničný doklad podpísaný žalobcom

o tom, že prijal od žalovaných uvedené finančné prostriedky. V opačnom prípade by totiž bol popretý
základný dôkazný prostriedok, ktorý sa realizuje v obchodných vzťahoch, kde si navzájom účastníci
obchodného vzťahu písomne potvrdzujú buď prevzatie tovaru, alebo zaplatenie tovaru tým, že majú
buď pokladničný doklad vyhotovený ručne, alebo doklad vyhotovený strojom, ktorým v budúcnosti môžu
preukazovať buď nákup tovaru, alebo realizáciu nejakej platby.

Keďže počas konania medzi účastníkmi došlo k dohode o výške sumy za vykonané práce - 59.700,40
Sk a z tejto sumy boli žalovaní v 1.a 2.rade zaviazaní rozsudkom 6C/114/2007-236 zo dňa 10.6.2011 na
zaplatenie 302,91 €, súd rozhodoval o zaplatení sumy 1678,78 € (50.575,- Sk) s 8,00 % ročným úrokom
z omeškania od 17.4.2007 do zaplatenia.

Súd posúdil nárok medzi účastníkmi ako plnenie zo zmluvy o oprave a úprave veci podľa § 652 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka (OZ).

Podľa § 652 ods. 1,2 OZ:

(1) Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho
objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil
cenu za opravu alebo úpravu veci.

(2) Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky

jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.

Na základe zhodného prejavu účastníkov v konaní bola uzavretá zmluva o oprave a úprave veci a
konečná cena za dielo bola účastníkmi dohodnutá počas súdneho konania. Žalobca si teda nárokovalna zaplatenie dojednanej ceny za vykonané dielo - opravu a úpravu rodinného domu žalovaných v 1.a
2.rade.

Súd aj po doplnenom dokazovaní opätovne dospel k záveru, že žalovaní v 1.a 2.rade už žalobcovi
vyplatili celú dohodnutú cenu diela a preto žaloba nebola dôvodná. Súd opakovane zdôrazňuje, že
žalovanív1.a2.radevkonanínajoriginálnejšímspôsobompreukázaliplatbuzadielovovýške50.575,00
Sk tým, že predložili originálny príjmový pokladničný doklad, ktorý vystavil žalobca. Súd totiž nemohol
neuznať uvedený dôkaz len preto, že žalobca tvrdil, že aj bez prevzatia peňazí poskytol žalovaným v

1.a 2.rade doklad, ktorý v bežnom obchodnom styku preukazuje plnenie.

Žalovaní v 1.a 2.rade zhodne tvrdili, že dňa 19.3.2007 v kancelárii žalobcu zaplatili 50.575,- Sk za
dovtedy vykonané práce žalobcom a ukončili s ním spoluprácu. Preukázali, že pred úhradou disponovali
dostatočným množstvom finančných prostriedkov a z banky realizovali výbery pred úhradou. Popreli, že
by žalovaný v 2.rade dňa 24.3.2007 uhradil sumu 20.000,- Sk žalobcovi.

Na druhej strane žalobca nepoprel, že vystavil faktúru a príjmový pokladničný doklad na sumu 50.575,-
Sk a že tento aj odovzdal žalovaným v 1.a 2.rade dňa 19.3.2007. Tvrdil však, že peniaze nedostal. Toto
jeho tvrdenie potvrdzovala aj svedkyňa I., ktorá je účtovníčkou žalobcu, ktorá uviedla, že v jej prítomnosti
žalovaní v 1.a 2.rade nič neplatili a ďalej tvrdila, že ani nemali pri sebe peniaze. Žalobca ďalej tvrdil,

že až dňa 24.3.2007 mu žalovaný v 2.rade uhradil sumu 20.000,- Sk, ktoré dal svedkyni I. zaúčtovať
ako čiastočnú úhradu faktúry, čo svedkyňa aj potvrdila. Nepriamo o úhrade sumy 20.000,- Sk svedčili
aj brat a dvaja zamestnanci žalobcu, keď v sobotu mal byť žalovaný v 2.rade doma a mal ísť vyplatiť
žalobcu, ale dal mu len 20.000,- Sk, čo sa dozvedeli od žalobcu, ktorý ich mal tiež vyplatiť. Žalovaný
v 2.rade však popieral tú skutočnosť, že by sa dňa 24.3.2007 nachádzal na Slovensku a preukazoval

svoju neprítomnosť správou o služobnej ceste. Toto potvrdila aj žalovaná v 1.rade.

Zadanejdôkaznejsituácieajpovykonanýchkonfrontáciáchsúddospelkzáveru,žezanajhodnovernejší
dôkaz považuje príjmový pokladničný doklad zo dňa 19.3.2007 a tvrdenie žalobcu podporené svedecky
jeho účtovníčkou alebo jeho zamestnancami, že nedošlo k výplate peňazí, resp. k úhrade len sumy

20.000,- Sk, súd nepovažoval za hodnoverné a za preukázané.

Spornou ostala aj skutočnosť, kedy došlo k ukončeniu stavebných prác, nakoľko podľa žalovaných v
1.a 2.rade sa tak stalo 19.3.2007, ale podľa žalobcu až dňa 25.3.2007. Zamestnanci žalobcu nevedeli
uviesť presný dátum, len hovorili o sobote, keď robili u žalovaných a v nedeľu si mali prísť po veci a

už viac na nehnuteľnosti žalovaných v 1.a 2.rade nerobili. V uvedenú sobotu mali vidieť žalovaného
v 2.rade, že bol doma a že mal ísť za žalobcom. Opäť to bolo len tvrdenie osôb blízkych žalobcovi,
ktoré bolo spochybnené predloženými dôkazmi žalovaného v 2.rade, že sa v tom čase nachádzal na
služobnej ceste v Maďarsku. Súd nepovažoval za hodnoverné ani tvrdenie žalobcu ohľadom prijatia
sumy 20.000,- Sk, nakoľko mu to nikto nepotvrdil, najmä nie žalovaný v 2.rade, ktorý mal uvedenú

sumu platiť, pričom následne bol vydaný príjmový pokladničný doklad na sumu 20.000,- Sk, ktorý bol
predložený len účtovníčke žalobcu, ktorá ho zaúčtovala do peňažného denníka, avšak v peňažnom
denníku nie je totožné poradové číslo s číslom uvedeným na doklade. Aj táto okolnosť vnáša pochybnosť
o uvedenom doklade, ktorý si sám žalobca vypracoval a dal si ho do svojho účtovníctva. Ak by totiž
bola pravda, že by obdržal sumu 20.000,- Sk od žalovaného v 2.rade, určite by netrval na žalobe na

zaplatenie sumy 50.575,- Sk, ale žiadal by len 30.575,- Sk, no napriek platbe, ktorú sám žalobca tvrdil
a preukazoval dokladmi a svedeckými výpoveďami, túto platbu neodrátal zo žalovanej sumy. Preto súd
neuveril tvrdeniam žalobcu a za základný dôkazný prostriedok o vyplatení dohodnutej ceny zo zmluvy o
dielo považoval príjmový pokladničný doklad vystavený žalobcom pre žalovaných v 1.a 2.rade na sumu
50.575,- Sk zo dňa 19.03.2007.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastníci vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemánanáhradutrovprávo.Žalobcažalovalsumu64.311,-Skauspelvkonanílenčodosumy9.125,40
Sk. Jeho úspech teda predstavuje cca 15 % a neúspech cca 85 %. Preto súd priznal trovy konania

žalovaným v 1. a 2. rade v pomernej výške vzhľadom na ich väčší úspech, ktorý predstavoval rozdiel
medzi ich úspechom a neúspechom vo výške 70 %.Hodnotu jedného úkonu vypočítali zo sumy 1831,- € (súčet zamietnutého nároku a zastaveného
konania) vo výške 81,33 €.

Žalovaní v 1.a 2.rade si uplatnili trovy konania nasledovne:

Súdny poplatok za odpor vo výške 128,06 €.
Záloha na znalecké dokazovanie vo výške 200,00 €.

Dátum Úkon Hodnota úkonu RP
14.08.2007 Prevzatie zastúpenia 81,33 € 5,91 €
16.08.2007 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 € 5,91 €
30.10.2007 Vyjadrenie k odvolaniu 81,33 € 5,91 €
04.12.2008 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 € 6,30 €
22.10.2009 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 € 6,95 €

07.07.2010 Písomné vyjadrenie vo veci 81,33 € 7,21 €
27.09.2010 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 € 7,21 €
04.04.2011 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 € 7,41 €
27.05.2011 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 € 7,41 €
10.06.2011 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 € 7,41 €

08.08.2011 Vyjadrenie k odvolaniu 81,33 € 7,41 €
03.09.2012 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 € 7,63 €
24.09.2012 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 € 7,63 €
15.03.2013 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 € 7,81 €
SPOLU trovy právneho zastúpenia a RP: 1222,31 €

DPH 20 % 244,46 €
Celkom trovy a RP s DPH: 1466,77 €

Trovy konania žalovaných spolu 1794,83 €, z čoho 70 % predstavuje suma 1256,38 €.

Súd preskúmal vyúčtovanie trov žalovaných v 1. a 2. rade v zmysle Vyhlášky 655/2004 Z.z. a zistil, že
žalovaní v 1. a 2. rade si nesprávne spočítali RP za vykonané úkony nakoľko RP správne spočítaný
za všetky úkony je 98,11 € a žalovaní v 1.a 2.rade ho vyčíslili sumou 83,69 €. Súd dospel k záveru,
že žalovaní v 1.a 2.rade majú nárok na náhradu trov konania v pomernej časti zo súdneho poplatku,
zálohy na znalecké dokazovanie len zo sumy 194,91 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 1466,77 €

(správna suma by bola vyššia pri správnom sčítaní režijného paušálu). Vzhľadom na pomer úspechu a
neúspechu vo veci súd žalovaným v 1.a 2.rade priznal 70 % zo sumy 1794,83 €, čo predstavuje 1256,38
€.

Výrok o trovách štátu sa opiera o ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p.. Štátu vznikli trovy na vyplatenom

svedočnom vo výške 88,96 € (2680,- Sk). Súd vzhľadom na výsledok tohto konania zaviazal žalobcu
uhradiť pomernú časť týchto trov vo výške 70 %, čo predstavuje sumu 62,27 € a žalovaných v 1.a 2.rade
uhradiť pomernú časť týchto trov vo výške 30 %, čo predstavuje sumu 26,69 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.